Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 18, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200018
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200018.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Bianka Gelačíková a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci navrhovateľky: T. P., M..
XX.XX.XXXX, Q. B. XX, XXX XX Q., zastúpená: MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO : 47 256 991, proti odporcovi: I.. D. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. XX,
XXX XX Q., o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C/48/2018-

28 zo dňa 5. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV číslo konania 22C/48/2018-28
zo dňa 5. októbra 2018 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením číslo konania 22C 48/2018-28 zo dňa 5.10.2018 zamietol

návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľka podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu 6.9.2018
žiadala, aby súd prikázal odporcovi, aby zabezpečil na vlastné náklady všetky potrebné opatrenia na
upevnenie kaktusových kvetináčov a iných predmetov v priestore terasy odporcu, najmä ich umiestnenie
mimookrajovýchpriestorovterasyodporcu,ichdôkladnézaistenieaspevneniepreprípadnepriaznivého
počasia, prípadne vykonania ďalších nevyhnutných opatrení.

2. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bytového
domu č. XXX na B. E. F. Q., B. F.. Dňa 27.8.2017 vo večerných hodinách asi okolo 18:00 hod. v
priestoroch zimnej záhrady navrhovateľky došlo ku škode aj na jej majetku, ktorá bola spôsobená
silnou búrkou, sprevádzanou silným nárazovým vetrom, ktorý spôsobil pád kvetináča s kaktusom z
terasy odporcu do priestorov zimnej záhrady navrhovateľky, a to prerazením sklenenej fólie pokrývajúcej
priestory zimnej záhrady navrhovateľky. Úplne bola zničená jedna sklenená tabuľa, sušiak na prádlo,

terasový portviš a zmeták, poškodený bol záhradný nábytok, umývacie vedro s mopom a dotyková
plocha iPad Pro 9,7 1673. Vzniku škody predchádzalo viacero upozornení zo strany navrhovateľky,
ako aj ďalších susedov na možnosť vzniku škody, ale odporca až do vzniku škody nereagoval. Po
vzniku škody navrhovateľka volala o pomoc susedov, aj políciu. Odporca na telefonát navrhovateľky
nereagoval a syn odporcu nemal záujem pomôcť navrhovateľke v súvislosti s dokumentáciou škody
a jej odstránením. Škoda bola zdokumentovaná privolanou policajnou hliadkou, ktorá o škode spísala

záznam a boli tam prítomní aj susedia. Odporca na výzvy ani telefonáty navrhovateľky nereagoval. Dňa
22.9.2017dalodporcadopoštovejschránkynavrhovateľkyvypísanétlačivonahláseniepoistnejudalosti
do poisťovne Allianz, ktorá nárok na náhradu škody zamietla, z dôvodu neodvrátiteľnej živelnej udalosti,
za ktorú odporca nezodpovedá. Navrhovateľka vyčíslila škodu na sumu 3.007,96 € a tvrdila, že na jej
majetku vznikla škoda, ktorá bola spôsobená prerazením kaktusového kvetináča cez sklenenú tabuľu
zimnej záhrady, keď vplyvom silného nárazového vetra došlo k jeho vymršteniu z terasy odporcu. Na

dôkladnézabezpečeniekvetináčovbolodporcavyzvanýužpredvznikomškody,čoneurobil anečinnosť
odporcu pokračuje až do dnešných dní, a preto hrozba vzniku ďalšej škody na majetku navrhovateľkystále trvá. Nebezpečenstvo vzniku opätovnej škody je veľké, najmä počas nepriaznivého počasia,
pri silnom nárazovom vetre, kedy je zvýšená hrozba prevrhnutia niektorého z kvetináčov z balkóna
do priestorov zimnej záhrady. Odporca svojím konaním porušuje ustanovenie § 415 Občianskeho

zákonníka, v ktorom je stanovené, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Z uvedených dôvodov žiadala navrhovateľka
jej návrhu vyhovieť.
3. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324, § 325 odsek 2 písmeno b/ Civilného sporového
poriadku a na základe podaného návrhu a tvrdení navrhovateľky dospel k záveru, že návrh nie

je dôvodný. Vychádzal z toho, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z jeho
dočasného charakteru vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré tvrdí navrhovateľka, musia byť osvedčené.
Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne
na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na

základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované
skutočnosti súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné.
4. Navrhovateľka v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bola povinná osvedčiť súdu základné

skutočnosti, teda sám nárok a osvedčiť aj pravdepodobnosť možného ohrozenie. Podľa názoru súdu
navrhovateľka neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
5. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
odôvodnila tým, že dňa 27.8.2017, to je pred viac ako rokom, jej bola spôsobené škoda na majetku,
v dôsledku silného nárazového vetra, ktorý spôsobil pád kvetináča s kaktusom z terasy odporcu do

jej zimnej záhrady. Tvrdila, že je pravdepodobné, že pri lepšom počasí umiestni žalobca asi XX
kaktusových kvetináčov, ktoré nemajú žiadne zabezpečenie pre prípad silného nárazového vetra.
Navrhovateľka však žiadnym spôsobom súdu nepreukázala predmetné skutočnosti, k návrhu neboli
predložené žiadne prílohy, na ktoré sa navrhovateľka v návrhu odvoláva, okrem zápisu z obhliadky a
prejednania škody, ktorý bol súdu predložený až potom, čo súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľky

na predloženie plnej moci, ktorá nebola súčasťou návrhu. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že je
predpoklad, že si odporca pri zlepšení počasia umiestni na terasu kvetináče s kaktusmi, je len v rovine
hypotetických úvah. Navrhovateľka tak neosvedčila potrebu naliehavej úpravy pomerov účastníkov,
nakoľko svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Okrem toho od dňa 27.8.2017, kedy mala
byť navrhovateľke spôsobená škoda odporcom, navrhovateľka nepreukázala, že by bol ohrozený jej

majetok, prípadné zdravie, keďže o predmetnej škodovej udalosti zo strany odporcu nedošlo k inému
konaniu, ktoré by odôvodňovala potrebu naliehavej a dočasnej úpravy pomerov. Okresný súd poukázal
na to, že samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý, keď nie je presne uvedené,
akými konkrétnymi spôsobmi má súd uložiť odporcovi povinnosť zabezpečiť upevnenie kaktusových
kvetináčov v priestore terasy odporcu a rovnako nie je špecifikované nezameniteľným spôsobom miesto

vykonania týchto opatrení. Okresný súd preto návrh zamietol, o trovách konania rozhodol podľa § 262
odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. a § 251 C.s.p. tak, že odporcovi nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
6. Proti uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá nesúhlasili s rozhodnutím súdu a navrhla
odvolaciemu súdu zmeniť rozhodnutie a jej návrhu vyhovieť. Tvrdila, že v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia opísala skutkové okolnosti, v dôsledku ktorých dochádza k ohrozeniu jej
majetku zo strany odporcu a tiež uviedla, že sa s odporcom snažila skontaktovať za účelom
vzájomnej úpravy výkonu vlastníckeho práva, avšak odporca na jej snahu nereagoval. Tvrdila, že
osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, tvrdené a osvedčené skutočnosti
(zápisnicou z obhliadky miesta škody), ktoré skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy

pomerov a osvedčila, že uložením požadovanej povinnosti objektívne možno dosiahnuť úpravu, ktorej
sa navrhovateľka domáha a tiež právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Poukázala na komentár k Civilnému sporovému
poriadku autorov Števček a spol., podľa ktorého neodkladné opatrenie by malo byť opodstatnené,
ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov. Navrhovateľka v tej

súvislosti zdôraznila, že odporca svojím konaním naďalej udržuje stav ohrozenia majetku navrhovateľky
pred vznikom možnej škody, čím porušuje prevenčnú povinnosť uvedenú v § 415 Občianskeho
zákonníka. Okrem toho odporca nijakým spôsobom neprejavuje snahu upustiť od takéhoto konania.
Navrhovateľka nesúhlasila so zistením súdu, že návrh je zmätočný a neurčitý, keď nie je presneuvedené, akými konkrétnymi spôsobmi má súd uložiť odporcovi povinnosť zabezpečiť upevnenie
kaktusových kvetináčov. K tomu uviedla, že z návrhu vyplýva, že miestom výkonu neodkladného
opatrenia je balkónový priestor, ktorý sa nachádza na adrese trvalého pobytu odporcu, rovnako je

v návrhu opísaný spôsob zabezpečenia kvetináčov pre prípad nepriaznivého počasia, a to konkrétne
ich umiestnenie mimo balkónového priestoru odporcu, ich zaistenie alebo spevnenie, prípadne iné
vhodné zabezpečenie. Návrh je podaný v súlade s § 127 odsek 1 Civilného sporového poriadku, a
preto uvedené zistenie súdu, že návrh nie je určitý, nemôže mať za následok zamietnutiu návrhu a
nariadenie neodkladného opatrenie. Navrhovateľka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3 Cdo 153/2011 zo dňa 26.11.2011 a tvrdila, že preukázala podľa dostupných možností, že dňa
27.8.2017 jej vznikla škoda na majetku, ktorá bola spolu s nepriaznivými poveternostnými podmienkami
spôsobená aj nedbanlivosťou odporcu, čo preukazuje aj zápisnica z obhliadky vzniku škody. Vzhľadom
k tomu, že odporca naďalej odmieta akúkoľvek komunikáciu s navrhovateľkou, ako aj vykonanie
činnosti smerujúcej k riadnemu zabezpečeniu svojich kvetináčov, prípadne zabezpečenie balkónových
priestorov, navrhovateľka je presvedčená, že nenariadením neodkladného opatrenia pretrvá veľká

pravdepodobnosť, že v budúcnosti vznikne opätovne škoda na jej majetku, a preto namietala nesprávne
skutkové zistenie okresného súdu a navrhla rozhodnúť podľa § 388 Civilného sporového poriadku a
zmeniť uznesenie okresného súdu a jej návrhu vyhovieť.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď

pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli
splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje
to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
8. V danej veci okresný súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 324
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p.") pred začatím konania,

počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch
prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch

typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter.
11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. V danom prípade neodkladným opatrením navrhovateľka žiadala, aby súd prikázal odporcovi,
aby zabezpečil na vlastné náklady všetky potrebné opatrenia na upevnenie kaktusových kvetináčov a

iných predmetov v priestore terasy odporcu, najmä ich umiestnenie mimo okrajových priestorov terasy
odporcu, ich dôkladné zaistenie a spevnenie pre prípad nepriaznivého počasia, prípadne vykonania
ďalších nevyhnutných opatrení.
13. S prihliadnutím na uvedené je nutné zdôrazniť, že pri skúmaní zákonných predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia, samozrejmosťou musí byť určitosť návrhu, z ktorého v prípade nariadenia

neodkladného opatrenia pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni žalobca v budúcom
konanídomáhaťaakývýznamneodkladnéopatreniepretotokonaniemá,čiodstraňujeobavuohrozenia
exekúcie alebo dočasne upravuje pomery účastníkov, ktoré budú s konečnou platnosťou upravené
budúcim rozhodnutím.
14. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal otázkou osvedčenia

danosti práva a jeho porušenia, pričom v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil, prečo návrhu
navrhovateľky nevyhovel. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal so zákonným podmienkami pre
vydanie neodkladného opatrenia, ktorými sú okrem iného i naliehavosť potreby dočasnej úpravy
pomerov účastníkov a reálne ohrozenie práva, ktoré by bolo možné predbežným opatrením zabezpečiť.
15. Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu

pre vydanie neodkladného opatrenia, avšak nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu.
Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúcej exekúcie, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je
rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení
a rozsudku.

16. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva
a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie
na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich

zisťovaní neprihliada, a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom
procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní
súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a
aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však
primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej

šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni
osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a
nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia.
17. V danom prípade navrhovateľka tvrdila, že dňa 27.8.2017 vo večerných hodinách asi okolo 18:00
hod. v priestoroch zimnej záhrady navrhovateľky došlo ku škode aj na jej majetku, ktorá bola spôsobená

silnou búrkou, sprevádzanou silným nárazovým vetrom, ktorý spôsobil pád kvetináča s kaktusom z
terasy odporcu do priestorov zimnej záhrady navrhovateľky, a to prerazením sklenenej fólie pokrývajúcej
priestory zimnej záhrady navrhovateľky. Úplne bola zničená jedna sklenená tabuľa, sušiak na prádlo,
terasový portviš a zmeták, poškodený bol záhradný nábytok, umývacie vedro s mopom a dotyková
plocha iPad Pro 9,7 1673. Dňa 22.9.2017 dal odporca do poštovej schránky navrhovateľky vypísané

tlačivo na hlásenie poistnej udalosti do poisťovne Allianz, ktorá nárok na náhradu škody zamietla, z
dôvodu neodvrátiteľnej živelnej udalosti, za ktorú odporca nezodpovedá.
18.Účelomneodkladnéhoopatreniajezabezpečeniespravodlivejochranypráv aoprávnených
záujmov účastníkov občianskeho súdneho konania. Ide o opatrenie predstavujúce dočasnú úpravu
pomerov účastníkov alebo zabezpečujúce prípadnú exekúciu. Pri úprave pomerov nemôže ísť o úpravu

iba faktických pomerov účastníkov, ale najmä o úpravu právnych pomerov, i keď
len predbežnú. Dočasná úprava pomerov neodkladným opatrením musí byť naliehavá a potrebná a
musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Pri nariadení predbežného
opatrenia súd vždy skúma otázku jeho prípustnosti a dôvodnosti. Z povahy neodkladného opatrenia
vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené pri rozhodovaní o

veci samej. Spravidla preto postačuje osvedčenie potreby dočasnej úpravy, teda osvedčenie nároku a
jeho prípadného ohrozenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia teda musí (pokiaľ chce byť v konaní
úspešný) osvedčiť tak svoj nárok voči odporcovi alebo porušenie práva odporcom, ako aj potrebu
dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia t.j.
pravdepodobnosť jeho ohrozenia. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu

účastníkovi konania a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia a to napriek tomu, že súd nemá
náležite zistený skutkový stav. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vždy vziať do úvahy,
že tieto opatrenia upravujú pomery len predbežne alebo zabezpečujú nároky doposiaľ právoplatne
nepriznané. Súd preto môže nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie
tohto účelu, nesmie voliť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne a dokonca nezvratne

zasahovalo do práv odporcu, resp. tretej osoby. Predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia je
tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, do obsahu ktorého patrí aj nárok
alebo právo, ktoré nie sú dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením
alebo porušením, pričom takýto nárok alebo právo možno zabezpečiť neodkladným opatrením. Ďalším
predpokladom je nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi s dôrazom na

konkrétne právo alebo nárok.
19. Navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by odporcovi súd uložil
povinnosť, aby zabezpečil na vlastné náklady všetky potrebné opatrenia na upevnenie kaktusových
kvetináčov a iných predmetov v priestore terasy odporcu, najmä ich umiestnenie mimo okrajových
priestorov terasy odporcu, ich dôkladné zaistenie a spevnenie pre prípad nepriaznivého počasia,

prípadne vykonania ďalších nevyhnutných opatrení.

20. Naliehavosť bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ vidí v prípade opakujúceho sa nepriaznivého
počasia. Z obsahu návrhu navrhovateľky vyplýva, že stav, ktorý hrozí navrhovateľke ako bezprostrednehroziaca ujma, trvá od 27.8.2017, teda vyše roka, ako správne prihliadol na to okresný súd, ale v prípade,
ak navrhovateľka tvrdí, že existuje dané nebezpečenstvo, mala možnosť podať návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, prípade zabezpečiť úpravu pomerov účastníkov a ohrozenie jej práv už skôr,

a nie až po roku. Významná je tiež skutočnosť, že daná situácia, ktorá má ohroziť práva navrhovateľky
za uvedené obdobie vyše roka nenastala, teda navrhovateľka to netvrdila.

21. V tej súvislosti treba zdôrazniť, že dočasná úprava pomerov neodkladným opatrením musí
byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu.

Navrhovateľka svoje tvrdenie o existencii nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy založila na
tom, že v prípade nepriaznivého počasia hrozí škoda tým, že spadne kaktusový kvetináč z priestorov
terasy odporcu na jej terasu. Navrhovateľka ale netvrdila a nepreukázala, že odporca koná tak, že
tým ohrozuje jej práva a hrozí jej nebezpečenstvo. Ak tomu tak bolo, mala možnosť podať návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia už v čase, kedy bolo jej ohrozenie bezprostredné. Nemožno
tiež tvrdiť, že ohrozenie je trvalé, lebo od 27.8.2017 nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy

navrhovateľkenetrvá.Dôvodombolonepriaznivépočasie,aleniekonanieodporcu,ktorýmbyzasahoval
neoprávnene do vlastníckych, resp. iných práv navrhovateľky.

22. V tejto spojitosti je potrebné zdôrazniť, že o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy na
strane navrhovateľky nemožno hovoriť bez ďalšieho len preto, že sa momentálne javí, že odporca tým,

že má umiestnené kaktusové kvetináče na svojej terase, spôsobuje nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy navrhovateľke. V tomto smere sa jedná len o domnienky navrhovateľky, založené na
tom, že v minulosti v dôsledky nepriaznivého počasia spadol kaktusový kvetináč a táto situácia sa
bude opakovať, čo sa však nestalo vyše roka a tým nemožno dospieť k tomu, že nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľky trvá. Navrhovateľka si prípadnú škodu mala možnosť

uplatniť proti odporcovi.

23. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že navrhované neodkladné opatrenie nie je určité, okrem
toho stav, z ktorého navrhovateľka odvodzuje uloženie navrhovanej povinnosti odporcovi bol pred vyše
rokom aktuálny, odvtedy k ohrozeniu práv navrhovateľky nedošlo a nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy na strane navrhovateľky netrvá od 27.8.2017, keď navrhovateľke sa uvedená nepriaznivá
situácia nestala. Nemožno teda ani prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľky, že nebezpečenstvo vzniku
opätovnej škody je veľké, najmä počas nepriaznivého počasia, pri silnom nárazovom vetre, kedy
je zvýšená hrozba prevrhnutia niektorého z kvetináčov z balkóna do priestorov zimnej záhrady
navrhovateľky. Ak by bola dôvodná a preukázaná obava navrhovateľky, že tento stav a nebezpečenstvo

trvá, bola by návrh na zabezpečenie svojich práv zo strany súd podala po uvedenej nepriaznivej situácii
neodkladne.

24. Za danej situácie odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) nezistil dôvod pre nariadenie
neodkladného opatrenia tak, ako to žiadala navrhovateľka v neodkladnom opatrení a preto dospel k

záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správe.

25. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku
potvrdil.
26.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému odporcovi priznal nárok na ich
náhradu voči navrhovateľke v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa §
262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).