Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218010214
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4218010214.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Štefana
Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného O. I., pre zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno a obžalovaného O. I., podaných proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 22.11.2018 sp. zn. 3T/38/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12.

marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolania
- prokurátora Okresnej prokuratúry v Komárne a
- obžalovaného O. I., narodeného XX.XX.XXXX

z a m i e t a ,

pretože zistil, že nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno uznal obžalovaného O. I. vinným zo zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, s
poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že:

od presne nezisteného času v období od roku 2013 do presne nezisteného času v roku 2014 v Komárne
na S. ulici č. XX v byte č. XX od presne nezisteného času od roku 2014 do presne nezisteného času
mesiaca október roku 2017 v Komárne na ulici X. školy v byte č. XXX/XX a od presne nezisteného
času mesiaca október roku 2017 do 21. novembra 2017 v Komárne na S. ulici č. XX v byte č. XX, v
ktorých žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou B. I., nar. XX.X.XXXX a ich spoločnými maloletými
deťmi J. B., nar. XX.X.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX im fyzicky a psychicky ubližoval tým spôsobom,

že poškodenú B. I. po tom, čo niečo neurobila presne podľa jeho predstáv alebo okamžite, najmä mu
nezabezpečila cigarety, ju najmenej raz do týždňa presne nezisteným spôsobom udieral do rôznych
častí jej tela, fackal a kopal do jej nôh, pritom jej kričiac vulgárne nadával, zakazoval jej vychádzať z
bytu von, nútil ju k poskytovaniu sexuálnych služieb cudzím mužom za odplatu, ktorú ihneď utratil na
hracích automatoch, pričom poškodená B. I. opakovane zo strachu pred ďalšími bitkami utekala k svojej
matke G. I. alebo sestre G. S. a v presne nezistenom čase v decembri roku 2016 poškodenú B. I. presne

nezisteným spôsobom fackal, v dôsledku čoho padla a udrela si hlavu o stôl, pričom lekárske vyšetrenie
nevyhľadala, pravdepodobne dňa 3. januára 2017 ju presne nezisteným spôsobom udieral do zadku, do
oblastí bedier a stehien, čím jej spôsobil hematóm v oblasti lopaty panvovej kosti vpravo o veľkosti 10 x
10 cm, na zadku vpravo o veľkosti 5 x 5 cm, na pravom stehne veľkosti 5 x 5 cm a viacpočetné menšie
hematómy stehna, pričom po tomto útoku spolu so svojimi maloletými deťmi odišla k svojej matke G. I.
a následne sestre G. S., pričom dňa 4. januára 2017 po tom, ako sa vrátila do ich spoločného bytu po

svoje veci a veci maloletých detí, ju najprv silno chytil za vlasy a ucho a ťahajúc ju za ruku ju vytiahol
z bytu von a takto s ňou bežal asi 100 metrov, pritom od presne nezisteného času od mesiaca aprílroku 2017 zakázal poškodenej navštevovať jej príbuzných, pri telefonátoch poškodenej s matkou G. I.
musela dať telefón na hlasný odposluch, aby tento rozhovor počul aj on.
Za tento zločin mu podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona,

bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 (siedmych) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, obžalovaného na výkon tohto trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno a v ňom dôvodil, že ak
súd I. stupňa mal za nepreukázanú časť viny obžalovaného, týkajúcu sa zlého zaobchádzania k svojím

deťom, tak mal v tejto časti obžalovaného oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písmeno a/ Trestného
zákona.
Výmera trestu podľa prokurátora nedostatočne zohľadňuje závažnosť predmetného skutku i osobu
obžalovaného, ktorý opakovane a nekriticky, viní zo vzniknutých situácií iba matku poškodenej. Navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť v zmysle § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku a podľa § 322
odsek 3 Trestného poriadku, uznať obžalovaného vinným skutkovo aj právne podľa obžaloby a uložiť

mu prísnejší trest odňatia slobody vymeraný v polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Odvolanie
obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný podal odvolanie jednak sám a jednak prostredníctvom svojej obhajkyne Mgr. B. F. a to
do viny a všetkých výrokov naň nasledujúcich. Považoval rozsudok za nesprávny, pretože sa opiera
o dôkazy, ktoré boli uskutočnenené nezákonným spôsobom. Predovšetkým spochybňuje znalecký

posudok Doc. PhDr. Milady Harinekovej CSc. a z toho posudku plynúce závery ostatných do konania
pribratých znalcov. Namietal, že posudok znalkyne G. sa stal obsahom spisu. Zaujal stanovisko i k tomu,
akosúdI.stupňasaoprelonedôveryhodnýchsvedkovanevzaldoúvahyobsahyvýpovedítýchsvedkov,
ktoré sa vyjadrovali na jeho podporu. Zdôraznil najmä negatívne nálezy pracovníčok sociálnej kurately,
resp. detského lekára, ktorí nikdy nekonštatovali podozrenie z týrania maloletých detí, resp. poškodenej.

Napokon spochybnil zákonné znaky predmetného zločinu, ktoré neboli preukázané a skutkové závery
nemohli byť súhrnom získaných dôkazov.
Vo vlastnom podaní obžalovaný namietal priebeh hlavného pojednávania, vykonávanie i hodnotenie
dôkazov. Spochybnil jednotlivé výpovede svedkov a doplnil, že ak svedkovia počuli z jeho bytu hlasné
prejavy, boli to iba dôsledky jeho hlasnejšieho sexu s poškodenou. K odvolaniu prokurátora zopakoval

vlastný postoj k trestnej činnosti a dožadoval sa oslobodenia spod obžaloby.
Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry, opierajúc sa o dôvody odvolania prokurátora
Okresnej prokuratúry Komárno zdôraznila, že nebol zákonný dôvod vypustiť zo skutkovej vety konanie
obžalovaného, smerujúce proti maloletým deťom a vzhľadom na dobu počas ktorej sa dopúšťal
obžalovaný trestnej činnosti i jeho nepriaznivej prognózy resocializácie, považovala uloženú výmeru

trestu za neprimerane miernu. Navrhla odvolaniu prokurátora vyhovieť tak, že postupom podľa § 321
odsek 1 písmeno b/ a e/ Trestného poriadku, zruší napadnutý rozsudok a uzná obžalovaného vinným
v zmysle obžaloby a uloží mu trest prísnejší podľa zákonom stanovenej trestnej sadzby. Odvolanie
obžalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajkyňa obžalovaného navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/ až

d/ Trestného poriadku, a následne rozhodnúť tak, že obžalovaný bude spod obžaloby oslobodený
podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku, pre nepreukázanie viny. Odvolanie prokurátora Okresnej
prokuratúry Komárno navrhla ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými
osobami v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania. Zároveň preskúmaval vec i z pohľadu chýb,
ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku a dospel k záveru, že obe odvolania nie sú dôvodné.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, bolo konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku, ktoré z
tohto pohľadu hodnotí ako vykonávané v rámci základných zásad Trestného poriadku, s rešpektovaním

všetkých práv na obhajobu a s vykonávaním dôkazov pred súdom I. stupňa, ktoré rešpektovali príslušné
procesné ustanovenia.
Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie prečítaním uznesenia Okresného súdu
Komárno zo dňa 31.01.2019 sp. zn. 2Nt/25/2018, ktorým podľa § 92 odsek 1 písmeno c/ Trestného
zákona, bolo zahladené odsúdenie O. I., rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/241/07 zo

dňa 15.05.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 05.03.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.02.2019. Zároveň bolo prečítané hodnotenie obžalovaného počas výkonu väzby
v tejto trestnej veci, z ktorého vyplynulo, že od jeho vzatia do väzby, t. j. 21.11.2017 bol sedemkrátdisciplinárne potrestaný, dvakrát pokarhaním, štyrikrát umiestnením do samoväzby na dobu tri dni a
jedenkrát umiestnený do samoväzby na dobu päť dní.
Pokiaľ zo strany obhajoby, bol namietaný obsah posudku Doc. Milady Harinekovej, ktorý bol použitý v

inej trestnej veci, je k nemu nutné uviesť, že súd I. stupňa nemôže niesť zodpovednosť za obsah spisu z
prípravného konania, ktoré je predložené prokurátorom spolu s obžalobou. Súd rozhodujúci o obžalobe
je však povinný neprihliadnuť na také dôkazy, ktoré nespĺňajú kritéria pre dôkaz v trestnom konaní,
ktoré sú uvedené v ustanovení § 119 odsek 2 Trestného poriadku. Z obsahu dôvodov napadnutého
rozsudku odvolací súd nezistil, že by súd I. stupňa o takýto dôkaz sa vo svojom rozhodnutí opieral.

Ak následne znalci zákonným spôsobom pribratí do tohto trestného konania, čerpali aj z obsahu
záverov znaleckého posudku Doc. G. na čl. 392 až 403 spisu a takýto postup dokumentovali vo svojich
znaleckých posudkoch, svedčalo to o ich oboznámení sa s celým obsahom spisu, no nedeklasuje to ich
závery z pohľadu možnosti použitia znaleckého posudku, ako dôkazu pred súdom.
Závery súdu I. stupňa, týkajúce sa konania obžalovaného voči poškodenej B. I. a ich dvoch maloletých
detí, neboli tak, ako to uvádza prokurátor v odvolaní úplne vynechané zo skutkovej vety výroku o

vine, oproti obžalobe, ale iba čiastočne upravené v prospech obžalovaného, súd I. stupňa tento postup
dostatočne vo svojich záveroch vysvetlil. Odvolací súd poukazuje na časť vety, týkajúcej sa žitia v
spoločnej domácnosti s poškodenou a ich maloletých detí, ktorým (im) fyzicky a psychicky ubližoval... .
Napokon je treba dodať, že zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona,
je trestný čin v rámci ktorého čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase

a spôsobe ich páchania i v predmete útoku a subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa,
páchať tento trestný čin. Zároveň páchateľ svojim konaním udržiava fyzické i psychické napätie voči
poškodenému, resp. obeti, či obetiam čím zvyšuje následok utrpenia týchto osôb. Aj keď súd I. stupňa
nepojal do výroku o vine konkrétne útoky obžalovaného, voči maloletým deťom, správne ponechal vo
výroku, že im bolo psychicky i fyzicky ubližované, ak boli a museli byť svedkami konania obžalovaného

voči ich matke. Napokon, ak prokurátor chcel právne hodnotiť samostatne konanie obžalovaného, voči
poškodenej a samostatne, voči ich maloletým deťom, mohol tak učiniť už pri podávaní obžaloby, k čomu
sa nepodujal.
Jednotlivé útoky opísané vo výroku napadnutého uznesenia, boli sumárom vykonaného dokazovania
svedkov, ktorí vnímali príkorie poškodenej a ich maloletých detí a to aj na základe vizuálnych poznatkov,

buď pri vyšetrení poškodenej, ako to bolo v prípade ošetrujúceho lekára alebo príbuzných, či susedov.
Súd I. stupňa sa správne vysporiadal aj so skupinou dôkazov, ktoré neusvedčovali obžalovaného zo
spáchanej trestnej činnosti a to mysliac tým príbuzných obžalovaného, pracovníčky sociálnej kurately
a lekárku navštevujúcu domácnosť. S týmto hodnotením dôkazov sa stotožňuje a dodáva, že prípady
domáceho násilia, ktoré presiaknu z pohľadu následku v tomto prípade doby do trestnej činnosti,

mávajú významné pozadie z pohľadu svedeckých výpovedí v tom smere, že často diametrálne je
hodnotené súžitie dvoch hlavných aktérov trestnej činnosti, na jednej strane páchateľa, na druhej strane
poškodeného. Ovplyvňované výpovede aj závery sú blízkosťou a záujmom chrániť ten ktorý subjekt,
mierou poznania je oboch osôb i kvality ich spolužitia. V tomto smere súd I. stupňa správne nepodľahol
zámeru poškodenej zvrátiť stav trestného stíhania v prospech obžalovaného, napriek tomu, že ona bola

hlavnou obeťou násilia zo strany obžalovaného. Správne a vo svojich dôvodoch zákonným spôsobom sa
vysporiadal s jednotlivými skupinami dôkazov a s ohľadom na osobu obžalovaného mu uložil primeraný
trest odňatia slobody vo výmere siedmych rokov, na dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, ktorá
v dostatočnej miere rešpektuje všetky zásady pre ukladanie trestu, z pohľadu individuálnej i generálnej
prevencie. Napokon i zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody bolo v súlade

so znením ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.
S poukazom na tieto argumenty odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný a odôvodnený,
preto boli odvolania prokurátora i obžalovaného, ako nedôvodné zamietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.