Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/264/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216201807
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3216201807.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: P. W., so sídlom P. úradu W.
XXX, XXX XX N. nad N., IČO: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Y. Z., advokát so sídlom G. cesta 1, XXX XX
A., proti žalovanému: M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX N. nad N., o vypratanie
nehnuteľností, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa
16. mája 2018, č.k. 4C/162/2016-126, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok II. a III.) a vo výroku o trovách
konania (výrok IV.) potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, a to výrokmi II. a III. súd prvej inštancie uložil žalovanému podľa § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka (OZ) vypratať pozemky špecifikované v rozsudku, pretože mal za preukázané,
že žalobca je ich vlastník a žalovaný, ktorý tieto pozemky užíva, nemá na ich užívanie žiaden právny titul.
O trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní (§ 255 ods. 1 a 2 CSP) a po
zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby priznal v konaní úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu
trov v rozsahu 50 %.

2. Proti rozsudku, a to do vyhovujúcich výrokov II. a III, ktorými bola uložená povinnosť vypratať
špecifikované pozemky, podal odvolanie žalovaný, ktorý s vyprataním nesúhlasil. Uviedol, že povinnosť
vypratať pozemok č. XXX/X je porušením jeho ústavných práv, pretože z viacerých subjektov,
ktoré v danom mieste zaberajú pozemky obce, vyžaduje obec vypratanie len od žalovaného. To
žalovaný považuje za diskriminačné. K vyprataniu ostatných pozemkov uviedol, že tvrdenie žalobcu
o ich protiprávnom zabratí nie je pravdivé a riadne preukázané. Žalovaný namietal nevypočutie ním
navrhovaných svedkov, ktorí mohli dosvedčiť, že oplotenie a užívanie pozemkov urobil žalovaný so

súhlasom vtedajšieho starostu. Aj keď ho tento podviedol a teraz chce obec pozemky späť, mal by
žalovanému nahradiť nejaké kompenzácie. Žalovaný v odvolaní uviedol ďalšieho svedka, ktorý by podľa
neho mohol vec ozrejmiť, a to M.., pretože ako vtedajší poslanec nesúhlasil s odpredajom uvedených
pozemkov. Naopak presadzoval, aby sa tam potom, čo žalovaný pozemok zrevitalizoval, vybudovalo
športovisko. Záverom odvolania žalovaný uviedol, že súčasný starosta v tom čase nebol ani poslancom,
nebol teda zainteresovanou osobou a súd by preto nemal brať do úvahy jeho tvrdenia.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a s jeho
závermi sa stotožnil. Uviedol, že postup žalovaného v konaní je účelový a zjavne bez relevantných
argumentov.4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387.

5. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia z hľadiska dôvodov uplatnených v odvolaní, zistil odvolací

súd, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Predpokladom vydania veci podľa citovaného
ustanovenia § 126, resp. vypratania veci v prípade nehnuteľnosti, je preukázanie vlastníckeho práva
žalobcu a neexistencia oprávnenia žalovaného užívať vec patriacu žalobcovi. Zásadným východiskom
posudzovanej veci je skutočnosť, že žalobca tu nevystupuje z pozície subjektu verejnej moci, v ktorom
prípade je takýto subjekt pri výkone právomocí orgánu verejnej moci skutočne povinný postupovať
v obdobných prípadoch rovnako. V tomto konaní žalobca vystupuje ako účastník súkromnoprávneho

vzťahu, teda ako každý iný vlastník pozemku - fyzická, či právnická osoba. Pre rozhodnutie o vyprataní
veci preto nie je vôbec významné, pokiaľ žalobca ako vlastník nežiada vypratanie veci od všetkých
subjektov, ktoré prípadne do jeho vlastníctva zasahujú neoprávneným užívaním. Ak práva vlastníka
porušujeneoprávnenýmužívanímjehonehnuteľnostiviacerosubjektov(čovšakanivdanomprípadenie
je preukázané), je výlučne vecou vlastníka, aké prostriedky obrany zvolí voči každému z porušovateľov.

V žiadnom prípade nie je diskrimináciou, pokiaľ vlastník veci volí rôzne prostriedky ochrany svojich práv
voči rôznym porušovateľom. Nemožno nevyhovieť žalobe voči jednému z porušovateľov vlastníckeho
práva len preto, že vlastník neuplatňuje prostriedky súdnej ochrany voči každému z nich.

7. Čo sa týka ďalšej argumentácie žalovaného, že tvrdenie žalobcu o protiprávnom zabratí dotknutých

pozemkov nie je pravdivé a riadne preukázané, odvolací súd uvádza, že v konaní o vypratanie
nehnuteľnosti je dôkazné bremeno rozložené tak, že žalobca preukazuje svoje vlastnícke právo, a pokiaľ
sa chce žalovaný žalobe úspešne brániť, musí preukázať, že na jeho strane je oprávnenie pozemky
užívať. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že žalovaný nemá právo pozemky užívať, bol žalovaný povinný
preukázať opak, teda že právo užívať pozemky má. V tomto smere by nebol dostatočným dôvodom

pre užívanie pozemkov samotný súhlas vtedajšieho starostu, na ktorý sa odvoláva žalovaný. Pre
riadny súhlas obce s užívaním jej pozemkov nie je samotný súhlas starostu dostatočný, pretože pre
nakladanie s nehnuteľnosťami obce, akým je aj danie do užívania, je nevyhnutný súhlas obecného
zastupiteľstva (§ 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Ani preukázanie súhlasu
samotného starostu obce by tak nepreukazovalo spôsobilý dôvod, na základe ktorého by bol žalovaný

oprávnený užívať pozemky obce. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktorými chcel
žalovaný preukázať súhlas starostu, nepochybil, pretože ani prípadné preukázanie takéhoto súhlasu by
vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo viesť k úspechu žalovaného v spore. V súvislosti s touto otázkou
je napokon potrebné uviesť, že požiadavka žalovaného na kompenzácie od vtedajšieho starostu je mimo
predmet tohto konania.

8. Návrh žalovaného na vypočutie ďalšieho svedka, ktorý žalovaný prezentoval v odvolaní nie je
prípustný, pretože dôkazy, ktoré neboli navrhnuté pred súdom prvej inštancie, nie sú v odvolacom konaní
v zásade prípustné (§ 366 CSP). Dôvodná nie je ani námietka neprípustnosti tvrdení súčasného starostu
k veci pre jeho vtedajšiu nezainteresovanosť, pretože starosta v konaní prezentuje tvrdenia žalobcu

ako obce, a to z pozície svojej funkcie štatutárneho orgánu obce. Aktuálny starosta obce je preto vždy
oprávnený konať za obec, teda aj prezentovať stanoviská obce ako strany súdneho konania, nech by
sa dané tvrdenia aj vzťahovali na obdobie, v ktorom vo funkcii ešte nepôsobil.

9. Vzhľadom na uvedené neboli odvolacie dôvody uplatnené žalovaným opodstatnené a odvolací súd

preto napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne, vrátane výroku o náhrade trov konania pred
súdom prvej inštancie.

10. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobcovi plne úspešnému v odvolacom konaní priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425

CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.