Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 28Sa/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200287
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej

veci žalobcu: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G. XXX/XX, T. L. C., právne zast. JUDr. Lenkou
Špiriakovou, PhD., advokátkou, so sídlom J. C. XX, X., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor
opravnýchprostriedkov,sosídlomVysokoškolákov8556/33B,Žilina,vkonaníopreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OOP1-2018/021970/Zan zo dňa 22.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako prvostupňový správny orgán,

rozhodnutím č.j. OU-ZA-OVVS2-2018/010460/240/GAS zo dňa 07.03.2018 prejednal priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej zákon o priestupkoch) a uznal C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.,
J. T. XXXX/XX (podľa systému REGOB ku dňu 07.03.2018) vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého dopustil tým, že
úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a vyhrážaním ujmou na zdraví tým,
že dňa 12.12.2017 v čase okolo 08:00 hod. pred bytovým domom v X. na ul. I. T. č. XXXX pri ističoch

elektrickej energie povedal Ing. B. J., nar. XXXX „Ak sa ešte raz dotkneš tých ističov, dolámem ti ruky!“
a následne na neho kričal „Si pedofil, úchylák, dcéra ti fajčí kokot a tvoja žena je kurva!“ Následne, keď
Ing. B. J. volal s políciou, ho C. E. kopol nohou do chrbta a od svojho vchodu znova vykríkal na Ing. B. J.
„ty pedofil vyjebaný, pôjdeš do basy!“. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch v nadväznosti
na § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch sa obvinenému C. E. za spáchaný priestupok uložila
sankcia pokuta vo výške 20,- €. Zároveň sa mu uložila povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške
16,- €. V odôvodnení poukázal na svedeckú výpoveď Ing. C. J. na ústnom pojednávaní o priestupku,

podľa ktorej mu dňa 12.12.2017 volala dcéra B. J., že im susedia opäť vypli prúd a od ističov videla
odchádzať suseda C. E.. Preto prišiel na miesto trvalého bydliska, nahodil ističe a následne išiel zvoniť
E. ku dverám. Tento vyšiel von, na jeho otázku, prečo im opakovane vyhadzujú istič, povedal niečo
v tom zmysle, že mu ruky doláme. Taktiež mu uviedol, že ho dostane do basy pre jeho pedofíliu, že
mu dcéra fajčí kokot a obdobné vyhrážky. Následne ho aj fyzicky napadol, a to tak, že ho opľul a keď
sa otočil a volal políciu, tak počas rozhovoru s nimi ho kopol do chrbta. Incident videla aj jeho dcéra,
ktorá sa dívala z okna. Svedkyňa B. J. vypovedala na Obvodnom oddelení Policajného zboru Žilina

- východ, kde uviedla, že 12.12.2017 okolo 08:00 hod. došlo opätovne k výpadku elektrickej energie,
na čo sa pozrela z kuchynského okna von pred panelák, kde pri elektrickej rozvodnej skrini zbadala,
ako E. rukami, na ktorých má rukavice, manipuluje v tejto skrini. Na čo mu povedala: „Prestaňte, ešte
vás to baví?“ E. nereagoval a následne odišiel do vchodu, kde býva. Následne volala otcovi do práce,ktorému povedala, čo sa stalo. Otec krátko na to prišiel domov, nahodil hlavný elektrický istič a zazvonil
na bytový zvonček E., s ktorým si chcel vydiskutovať vec. Keď E. na zvonenie nereagoval, otec vypol
elektrický istič bytu E., na čo E. vyšiel pred panelák, kde otvoril elektrickú rozvodňu, nahodil istič a otcovi

povedal „Ak sa ešte raz dotkneš tých ističov, dolámem ti ruky!“ Tiež mu povedal, že je pedofil, úchylák,
dcéra mu fajčí kokot a jeho žena je kurva, na čo otec začal volať z mobilu políciu a ako volal, E. kopol
otca do chrbta nad bedrami a utiekol do vchodu, kde býva. Obvinený C. E. s výpoveďami nesúhlasil.
Svedkyňa J. nevypovedala na ústnom pojednávaní, svoju neúčasť riadne ospravedlnila pretrvávajúcou
psychickou traumou s obvineným C. E., ktorý mal podľa jej vyjadrenia 14.12.2017 spolu s ďalšou osobou

zbiť a okradnúť jej rodičov, čoho mala byť svedkom. Správny orgán uviedol, že svedok J. pred správnym
orgánom uviedol skutočnosti, ktoré v podstatných častiach korešpondovali s oznámením, ktoré uviedol
na polícii 13.12.2017. Neuviedol len to, že by mu mal C. E. spoza vchodových dverí hroziť päsťami a
túto skutočnosť nedosvedčila ani B. J., preto správny orgán takéto konanie obvineného E. nezahrnul do
výroku rozhodnutia. V ostatných častiach svedkyňa J. svojou výpoveďou na polícii podporila výpoveď
svedka J., pričom to bola práve ona, ktorá zavolala svedka J. domov z práce z dôvodu, že C. E. im vypol

elektrinu a následkom čoho došlo k incidentu, o ktorom sa koná. Proti výpovediam vyššie uvedených
svedkov stojí výpoveď C. E., ktorý poprel spáchanie skutku. Vzhľadom k tomu, že svedecky preukázané
správanie sa obvineného podľa úsudku správneho orgánu preukázateľne vybočilo z rámca občianskeho
spolunažívania, uznal ho správny orgán vinným zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zákona o priestupkoch. Pritom o dôveryhodnosti svedeckých výpovedí nemal správny orgán dôvod

pochybovať. Čo sa týka výšky a druhu sankcie, prihliadol na to, že v konaní obvineného je zrejmá vôľová
zložka páchateľa, ktorý konal aktívne. Ďalej podľa ústrednej evidencie priestupkov bol doposiaľ uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom celkovo sa jedná o ôsme
oznámenie na C. E. vo veci spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

2. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodol žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo: OU-ZA-
OOP1-2018/021970/Zan zo dňa 22.05.2018 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Poukázal na skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu a jeho právne posúdenie,
s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Považoval svedecké výpovede Ing. J. a jeho dcéry B. J. za
hodnoverné, v podstatných častiach sa zhodujúce, pokiaľ ide o opis skutkového deja, ktorým došlo k

spáchaniu predmetného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. V danom prípade boli naplnené
všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1
písm. d) zákona o priestupkoch, a to subjekt priestupku - obvinený, ktorý úmyselne narušil občianske
spolunažívanie iným hrubým správaním a vyhrážaním, ujmou na zdraví, subjektívna stránka - úmyselné
konanie obvineného, objekt, t.j. právom chránený záujem - občianske spolunažívanie, teda súhrn

ustálených pravidiel konania a správania sa v spoločnosti, ktoré je založené na rešpektovaní práv
ostatných ľudí a ktorých dodržiavanie v určitom čase a mieste je v spoločnosti obvyklé a objektívna
stránka - konanie obvineného, následok - narušenie občianskeho spolunažívania, príčinná súvislosť
medzi konaním obvineného a vzniknutým následkom. Pokiaľ ide o námietky obvineného týkajúce sa
skutočnosti, že nemohol dopustiť uvedeného konania, keďže zvonček pri vchodových dverách do

bytovkyakoajzvončekprivchodovýchdveráchdobytusúnefunkčné,odvolacísprávnyorgánpoukazuje
na to, že podľa výpovede svedkov obvinený vyšiel von nie na základe zvonenia, ale na základe
toho, že svedok vypol obvinenému elektrický prúd. Na margo obvineného o mafiánskych praktikách
prvostupňového správneho orgánu odvolací správny orgán sa nestotožnil s názorom obvineného. Pokiaľ
správny orgán zasielal účastníkom konania písomnosti na adresu uvedenú v systéme REGOB, ide o

legálny postup a nie o mafiánsku praktiku. Ďalšie skutočnosti uvádzané obvineným o vzniku a existencii
problémov s rodinou J. nesúvisia s prejednávanou vecou.

3. V zákonnej lehote podal žalobca proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Ako žalobné body
uviedol: žalovaný na strane 4 napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na námietku žalobcu ako

odvolateľa, že zvonček pri vchodových dverách do bytovky a zvonček pri vchodových dverách do bytu
sú nefunkčné, uviedol, že podľa výpovede svedkov obvinený vyšiel von nie na základe zvonenia, ale
na základe toho, že svedok vypol obvinenému elektrický prúd. V prvostupňovom rozhodnutí bol pritom
uvedené, že B. J. potom, čo prišiel na miesto svojho trvalého bydliska, nahodil ističe a následne išiel
zvoniť žalobcovi ku dverám, pričom žalobca vyšiel von. Žalovaný teda v rozhodnutí, ktorým odvolanie

žalobcu zamietol, uviedol novú skutočnosť, ktorá je v rozpore s tvrdeniami svedkov uvedenými v
prvostupňovom rozhodnutí. Vyššie uvedené preukazuje, že výpovede svedkov, z ktorých vychádzal pri
svojom rozhodovaní žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán, nemožne považovať za hodnoverné.
Ďalej poukázal na nepravdivú výpoveď B. J. v časti, keď uvádza, že z kuchynského okna svojho bytumala vidieť najskôr, že žalobca manipuluje v elektrickej rozvodnej skrini a po príchode svojho otca mala
vidieť ako jej otec nahodil elektrický istič žalobcu a zazvonil na bytový dom žalobcu, ktorý následne vyšiel
von pred panelák. Svedkyňa tak isto mala vidieť aj to, ako sa celý skutok odohral. Toto tvrdenie svedkyne

nie je pravdivé, pretože z okna kuchyne bytového domu rodiny J. nie je možné vidieť do podchodu
vchodu č. XX, kde sa nachádza vchod do bytového domu žalobcu ako aj elektrická rozvodná skriňa.
Na podporu svojho tvrdenia žalobca priložil fotografiu. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako aj
prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.10.2018. Uviedol, že pred policajnom orgánom
vo výpovedi dňa 13.12.2017 svedok J. uviedol, že potom, ako prišiel z práce domov, prišiel k ističom,
ktoré zapol a išiel na oplátku vypnúť prúd E., aby ho donútil ísť pred vchod a mohol s ním rozprávať.
Pred prvostupňovým správnym orgánom svedok J. uviedol už stručnejšiu verziu, kde opomenul uviesť,
že obvinenému vypol elektrický istič. Z vykonaného dokazovania ale bolo zrejmé, že obvinený vyšiel
von až potom, ako mu svedok J. vypol elektrický istič a nie na samotné zvonenie. Tvrdenie žalobcu,

že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol novú skutočnosť, neobstojí, keďže táto vychádza z dôkazov
nachádzajúcich sa v spise. Na druhú žalobnú námietku uviedol, že prvostupňový správny orgán
nemal pochybnosti o správnosti výpovede svedkyne B. J., že z okna bytu mohla vidieť skutočnosti,
o ktorých vo svojej výpovedi tvrdila, keďže počas prejednávania veci pred policajným orgánom ako
aj pred prvostupňovým správnym orgánom túto skutočnosť nikto v konaní, obvineného nevynímajúc,

nenamietal. Okrem toho miesto skutku je situované tak, že naň je vidieť z prejednávacích miestností
správnehoorgánusituovanýchvbudovenaul.I.T.X,X..Tvrdeniežalobcuvyvraciaaskutočnostizistené
v správnom konaní potvrdzuje fotodokumentácia doložená svedkom J. po začatí súdneho konania, ktoré
je súčasťou spisu prvostupňového správneho orgánu. Iné žalobné námietky žalobca v žalobe neuviedol.
Žalovaný je presvedčený, že prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového

stavu veci, v konaní boli dodržané všetky práva obvineného ako účastníka konania, vec bola správne
právne posúdená a rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom. Žiadal, aby súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku podal repliku zo dňa 08.10.2018. Žalovaný účelov

nahrádza časti výpovede svedka J. uskutočnené pred prvostupňovým správnym orgánom. Správny
orgán mal vykonať ohliadku miesta činu a overiť, či svedkyňa J. mohla všetky skutočnosti uvedené v jej
výpovedi naozaj pozorovať. Vo vzťahu k fotodokumentácii zabezpečenej po právoplatnosti napadnutého
rozhodnutiaodsvedkaJ.uviedol,žetýmtodôkazomhodnovernosťsvedkynevsprávnychrozhodnutiach
podporená nebola. Vo vzťahu k uvedenému absentuje aj vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutých

rozhodnutí. Na túto fotodokumentáciu sa žalovaný odvoláva až po podaní správnej žaloby.

6. Na repliku reagoval žalovaný duplikou zo dňa 20.11.2018. Žalovaný nenahrádzal časti svedeckej
výpovede svedka, iba z nich vychádzal, keďže sú zachytené v jeho prvotnej výpovedi pred policajným
orgánom. Miesto činu je správnemu orgánu známe z jeho úradnej činnosti, preto ohliadka nebola

potrebná. Namietal, že viditeľnosť z kuchynského okna žalobca začal namietať až v správnej žalobe,
preto svedok J. zabezpečil fotodokumentáciu, z ktorej je zrejmý opak.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 194 a nasl. zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP, §

183 SSP ), pričom nezistil dôvod na aplikáciu § 195 SSP. Zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a
preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach

správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže
doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým
však nie je viazaný.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu 12.12.2017
(deň spáchania priestupku) priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie
vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku,
schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do
33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa
odseku 1 písm. e) pokutu do 200 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 eur.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona za priestupok možno uložiť tieto sankcie: pokutu.

Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť
priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten
istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 51 citovaného zákona ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na
konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4)
4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi
sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť
na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti

netreba dokazovať.

9. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny
orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie

niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec
možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho
rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu
vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia.

10. Správny súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené
a riadne právne posúdené. Správny súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
ustálenými v predchádzajúcom správnom konaní o tom, že konanie žalobcu naplnilo všetky znaky

skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a takisto sankcia
mu bola uložená v súlade s § 12 zákona o priestupkoch.

11. Správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako v plnom rozsahu nedôvodné. Prvou žalobnou
námietkoubolonamietaniesvedeckejvýpovedesvedkaIng.J.asvedkyneB.J.,keďuvádza,žezvonček

pri vchodových dverách do bytovky aj zvonček pri vchodových dverách do bytu sú nefunkčné, a preto
nemohol vyjsť von na zvonenie. Zároveň namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza novú
skutočnosť, že žalobca nevyšiel von na zvonenie, ale na základe toho, že svedok J. vypol obvinenému
elektrický prúd. Poukázal na svedeckú výpoveď svedka J. pred prvostupňovým správnym orgánom,že išiel zvoniť žalobcovi ku dverám, pričom žalobca vyšiel von. K tejto námietke správny súd uvádza
nasledovné: Svedecká výpoveď svedka Ing. J. bola prvýkrát zachytená pred Obvodným oddelením
PolicajnéhozboruŽilina- východdňa13.12.2017,toznamenájedendeňposkutku.Výpovednáhodnota

svedeckej výpovede bola najvyššia, pretože svedok mal ešte v živej pamäti jednotlivé skutkové okolnosti
spáchania skutku, a preto bola aj najpodrobnejšia. Vyplýva z nej i tá skutočnosť, že keď ho zavolala
dcéra, aby prišiel, pretože nemajú elektrický prúd, prišiel k ističom, ktoré zapol a išiel na oplátku zasa
vypnúť elektrický prúd žalobcovi, aby ho donútil prísť pred vchod a mohol s ním rozprávať. Následne na
to žalobca prišiel dole k ističom, kde otvoril skrinku a nahodil ističe. S touto svedeckou výpoveďou je v

súlade aj jeho následná svedecká výpoveď pred prvostupňovým správnym orgánom zo dňa 07.03.2018.
V tejto svedeckej výpovedi už stručnejšie uviedol skutkové okolnosti incidentu, čo je pochopiteľné pre
odstup času, avšak základné skutkové okolnosti zostali nezmenené. Uviedol, že potom čo nahodil
ističe, následne išiel zvoniť C. E. k dverám, tento vyšiel von a ďalej nasledoval rozhovor s C. E.. Z
uvedeného nevyplýva, že by C. E. vyšiel pred byt na základe zvonenia žalobcu. Práve naopak, svedecká
výpoveďsvedkaJ.uvedenápredprvostupňovýmsprávnymorgánomjevplnomsúladesjehosvedeckou

výpoveďou pred policajným orgánom, pretože v oboch konštatoval, že žalobca vyšiel von, pričom v
prvej výpovedi zo dňa 13.12.2017 špecifikoval, že došiel pred vchod k rozvodnej skrini a v poradí druhej
výpovedi už len uviedol, že vyšiel von. Druhá výpoveď v kontexte s prvou výpoveďou jednoznačne
potvrdzuje skutočnosť, ktorú zobrali za dokázanú správne orgány, a to že žalobca vyšiel von pred bytový
dom k rozvodnej skrini, kde došlo k incidentu.

12. Skutkové tvrdenia uvedené v jeho svedeckej výpovedi z 13.12.2017 o tom, že žalobca vyšiel pred
bytový dom, pretože mal vypnutý elektrický prúd, sú tiež v súlade so svedeckou výpoveďou svedkyne J.
pred Obvodným oddelením PZ, ktorá jednoznačne uviedla, že otec Ing. J. zazvonil na bytový zvonček
žalobcu, ale žalobca na zvonenie nereagoval, pričom otec vypol elektrický istič bytu žalobcu, na čo

žalobca z bytu vyšiel von pred panelák, kde sa stal incident opísaný vo výrokovej časti prvostupňového
správneho rozhodnutia. Sú taktiež aj v súlade s tvrdením žalobcu, že zvonček pri jeho vchodových
dverách do bytu a aj pri vchodových dverách do jeho vchodu bol nefunkčný. S týmito skutkovými
zisteniami korešponduje aj vyjadrenie svedka J. pred prvostupňovým správnym orgánom o tom, že
žalobca vyšiel von. Ako bolo vyššie uvedené, svedok neuviedol, že by vyšiel von na základe jeho

zvonenia na zvonček žalobcu, a to pred byt žalobcu. Naopak, z kontextu všetkých svedeckých výpovedí
jednoznačne vyplýva, že žalobca vyšiel pred bytový dom ku rozvodovej skrini, a to na základe toho, že
mu svedok J. vypol elektrický prúd v rozvodnej skrini. Žalovaný teda v napadnutom rozhodnutí neuviedol
žiadnu novú skutočnosť, ktorá by bola v rozpore s tvrdeniami svedkov uvedenými v prvostupňovom
rozhodnutí. Za takejto dôkaznej situácie potom nie je možné zobrať za základ iný skutkový stav, ako ten,

ktorí uviedli dvaja nezávislí svedkovia, o ktorých dôveryhodnosti správny orgán nemal pochybnosti.

13. Žalobca ďalej v žalobe namietal nepravdivosť výpovede svedkyne B. J. v časti, kde uvádzala, že z
kuchynského okna svojho bytu mala vidieť najskôr, ako žalobca manipuluje v elektrickej rozvodnej skrini,
ako jej otec nahodil elektrický istič žalobcu a zazvonil na bytový dom žalobcu, ktorý následne vyšiel von

pred panelák. Mala vidieť aj to, ako sa celý skutok odohral. Podľa názoru žalobcu z kuchynského okna
bytového domu rodiny J. nie je možné vidieť do podchodu vchodu č. XX, kde sa nachádza vchod do
bytovéhodomužalobcuakoajelektrickározvodnáskriňaatomutotvrdeniuporipojilakodôkazfotografiu.
Správny súd vyhodnotil aj túto námietku ako plne nedôvodnú. V prvom rade je potrebné poukázať na
to, že túto námietku a dôkaz žalobcu neprodukoval v celom správnom konaní, pritom nepochybne nič

mu nebránilo túto námietku uplatniť. Správny súd poukazuje na rozsudok NS SR č.k. 3Sžo/128/2015 zo
dňa 24.05.2017, podľa ktorého žalobca je vo veciach správnych deliktov oprávnený uviesť a poukázať
v žalobe i na taký dôkaz, pre ktorý považuje napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné a
nebráni tomu ani skutočnosť, že ho neuplatnil v odvolacom správnom konaní, resp. rozkladovom konaní,
ak tak objektívne nemohol urobiť. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Szd/3/2009 z 3. novembra 2009, z ktorého vyplýva, cit. "Najvyšší
súd sa nemôže stotožniť s názorom žalovaného, že žalobkyňa predložením znaleckého posudku
postupovala nad rámec správneho konania, lebo predloženie dôkazného prostriedku účastníkom
súdneho konania, ktorý je vykonateľný v správnom konaní, ešte samo o sebe v súlade s čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nediskvalifikuje takýto dôkaz z použitia v správnom súdnictve.

Tento postup musí byť ospravedlnený osobitnými skutočnosťami, ktoré majú svoj spoločný základ v
preskúmavanom správnom alebo osobitnom konaní pred správnym orgánom. Napríklad nemožnosť byť
priamo oboznámený s písomnými podkladmi zistenými, alebo vypracovanými počas výkonu dohľadu
žalovaným, je jedným z možných dôvodov, ktoré môžu ospravedlniť predloženie dôkazného prostriedkužalobkyňou až v štádiu súdneho konania." V predmetnej právnej veci posudzovanej odvolacím súdom
žalobca nemohol predložiť znalecký posudok v prebiehajúcom správnom konaní, hoci bol vypracovaný
ešte pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia, nakoľko, ako vyplýva z podanej žaloby, o

znaleckom posudku nemal vedomosť.

14. Skutkové okolnosti v danom prípade sú však iné. Žalobca mal objektívnu možnosť namietať vyššie
uvedenúskutočnosťužvprvostupňovomsprávnomkonaní,najneskoršievpodanomodvolaní.Tvrdenie,
že svedkyňa nemohla zo svojho stanovišťa vidieť miesto incidentu, je otázkou čisto skutkovou, ktorá

mohla byť žalobcovi zrejmá už v štádiu správneho konania. Rovnako mohol už v správnom konaní
pripojiť ako dôkaz fotografiu, ktorú predložil ako prílohu k správnej žalobe. Predloženiu takého dôkazu
mu nič nebránilo; nejde o dôkaz, ktorý by bol vypracovaný na základe podkladov, s ktorými by nebol
v správnom konaní oboznámený, napr. znalecký posudok alebo dôkaz, o existencii ktorého by nemal
vedomosť, keďže mu nič nebránilo urobiť fotografiu už skôr. Pokiaľ teda žalobca túto námietku v
správnom konaní neuplatnil a dôkaz nepredložil, správne orgány sa k tejto námietke a dôkazu ani

nemohli vyjadriť. Z týchto dôvodov potom sa javí uplatnenie tejto námietky až v konaní pred správnym
súdom ako čisto účelové.

15. Napriek tomu, že dôkaz a tvrdenie žalobcu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné uplatniť v
konaní pred správnym súdom, správny súd z dôvodu vysporiadania sa so žalobnými námietkami v

plnom rozsahu, v zmysle § 197 SSP tento dôkaz vykonal. V zmysle § 197 SSP správny súd vychádza
zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané
orgánom verejnej správy, ak je to potrebné. V danom prípade žalobca žiadal doplniť dokazovanie
oboznámenímsasfotografiou,ktorúpripojilksprávnejžalobe,ktorámalapreukazovaťnemožnosťvidieť
miesto činu z kuchynského okna svedkyne J.. Súd na nariadenom pojednávaní doplnil dokazovanie

oboznámením sa s touto fotografiou, pričom zistil, že výpovedná hodnota tejto fotografie je nulová. Nie
je z nej zrejmé, akého konkrétneho miesta sa fotografia týka a najmä fotografia nie je vyhotovená z
akéhokoľvek okna bytového domu. Nie je teda možné ňou preukázať skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca, že
z okna - dokonca z konkrétneho kuchynského okna rodiny J. - nie je výhľad na priestor pred rozvodnou
skriňou pred vchodom do bytového domu. Potom len tvrdenie žalobcu, ktorý namietal túto konkrétnu

skutkovú okolnosť, t.j. nemožnosť vidieť z kuchynského okna svedkyne J. na miesto činu, stálo proti
dôkazom obsiahnutým v spisovom materiáli, ktoré neboli spochybnené žiadnym dôkazom. Správny súd
túto námietku posúdil ako čisto účelovú s cieľom vyhnúť sa priestupkovej zodpovednosti žalobcu za
spáchanie priestupku.

16. Čo sa týka fotodokumentácie, na ktorú vo vyjadrení poukázal žalovaný, súd uvádza, že táto
nebola podkladom pre vydanie prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia, pretože bola vyhotovená
svedkom J. až po začatí súdneho konania. Preto na takýto dôkaz súd nemôže prihliadnuť. Vyhotovenie
tohto dôkazu však bolo vyvolané práve žalobnou námietkou o nemožnosti svedkyne J. vidieť z
kuchynského okna na miesto činu, preto nie je na mieste námietka žalobcu v replike, že uvedený

dôkaz mal byť vykonaný už v správnom konaní. Tento dôkaz ani akékoľvek iné dôkazy v správnom
konaní na preukázanie tejto skutočnosti ani na preukázanie hodnovernosti svedkyne neboli vykonané
práve preto, že samotný žalobca tvrdenia svedkyne, vrátane tvrdenia o tom, že miesto činu videla,
vôbec nerozporoval a preto správne postupovali správne orgány, keď túto skutočnosť považovali za
preukázanú a nevykonali k nej špeciálne dokazovanie. Na uvedenom nič nemení ani to, že svedkyňa

bola vypočutá len pred policajným orgánom, keďže žalobca na ústnom pojednávaní túto skutočnosť
nenamietal a jej svedeckú výpoveď nespochybnil. Za týchto okolností ani nemôže byť kvalifikované ako
nedostatok dôvodov to, že sa správne orgány nezaoberali hodnovernosťou výpovede svedkyne alebo
že nevyhodnotili pripojenú fotodokumentáciu (ktorá v tom čase neexistovala), ako to namieta žalobca
v replike.

17. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd žalobu ako plne nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý

úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani
žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť
situácie.Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.