Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/323/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216205497
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216205497.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, pobočka Komárno, so
sídlom Komárno, Petőfiho 7, proti žalovaným: 1. D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., R. XX/XX, zast. Dr.
jur. Zitou Machlicovou Czibor, advokátkou, so sídlom Komárno, E?tv?sa 4, 2. KOOPERATÍVA poisťovňa,

a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
sumy 4.593,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 10. septembra 2018 č. k. 10C/157/2016-88 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade p o t v r d z u j e .

Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a o nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade nepriznal. Žalovanému
v 1. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej CSP). V odôvodnení uviedol, že dňa 15. 04. 2016 bola súdu prvej inštancie
doručená žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému v 1. rade domáhal zaplatenia sumy 4.593,93
eura s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného
protiprávnehokonaniažalovanéhov1.rade.Vpriebehukonaniažalobcanavrholpristúpeniespoločnosti
KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s. ako žalovanej v 2. rade do konania a žiadal, aby súd žalovaných v
1. a 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.593,93 eura s príslušenstvom.

Uznesením zo dňa 17. 01. 2018 pripustil, aby do konania pristúpila žalovaná v 2. rade a zároveň pripustil
aj navrhovanú zmenu žaloby. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14. 03. 2018 žalobca vzal
žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť,
že žalovaná v 2. rade po opätovnom prehodnotení nároku žalobcu pristúpila k zaplateniu žalovanej
istiny spolu s úrokom z omeškania ku dňu úhrady. Žalobca zároveň vo svojom podaní uviedol, že si
neuplatňuje trovy konania, pretože mu žiadne nevznikli. Skúmaním charakteru záväzku žalovaných,

prezentovaného žalobcom v podanej žalobe dospel k záveru, že tento záväzok nie je možné posúdiť
ako záväzok spoločný v zmysle ust. § 511 Občianskeho zákonníka, keďže škodu nespôsobili žalovaní
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne podľa ust. § 438 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu
preto procesné zavinenie zastavenia konania skúmal tak vo vzťahu žalobcu k žalovanému v 1. rade,
ako aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade. Mal za to, že žalovaná v 2. rade svojim správaním po podaní
žaloby, t. j. úhradou uplatneného nároku, zavinila, že došlo k zastaveniu konania, a preto je povinná

nahradiť žalobcovi trovy konania. Keďže však žalobca výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje,
súd mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému v 1.rade uviedol, že dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie žalovaného v 1. rade po podaní žaloby,
žalovaný v 1. rade teda nezavinil zastavenie konania, a preto procesné zavinenie zastavenia konania vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade pripísal žalobcovi, čo zakladá nárok žalovaného v 1. rade voči žalobcovi

na náhradu trov konania. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca sa v zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z. z. mohol domáhať náhrady škody priamo proti žalovanej v 2. rade, ktorá je
v zmysle tohto zákonného ustanovenia nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, z
ktorého dôvodu bola žaloba voči žalovanému v 1. rade neúčelná, čo tiež umocňuje nárok žalovaného v
1. rade na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd prvej inštancie preto žalovanému v 1. rade priznal

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Záverom uviedol, že o výške náhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca vo výroku o trovách konania v zákonnej lehote odvolanie,
v ktorom žiadal uznesenie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania vo vzťahu k

žalovanému v 1. rade zmeniť a nepriznať mu náhradu trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne právne vec posúdil, keď mu uložil povinnosť nahradiť trovy konania voči žalovanému v 1.
rade v rozsahu 100%. Uviedol, že žalobou sa voči žalovanému v 1. rade domáhal zaplatenia sumy
4.593,93 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, ktorá mu vznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania

žalovaného v 1. rade, keďže žalovaný v 1. rade dňa 21. 11. 2005 pri dopravnej nehode spôsobil ťažkú
ujmu na zdraví poškodenému F. U. s následkom invalidizácie. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.
01. 2018 č. k. 10C/157/2016-60 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade
sú povinní zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku peňažnú sumu vo výške 4.593,93 eura spolu
s 5,05% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy vo výške 4.593,93 eura, počnúc dňom 13. 07. 2015

do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
žalovaného, t. j. súd nepožiadal o zaviazanie žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade na zaplatenie
škody „spoločne a nerozdielne“ podľa § 438 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že súd prvej inštancie
nesprávne právne vec posúdil, nakoľko v tomto konaní si uplatnil voči žalovanému v 1. rade regresný
nárok na náhradu škody podľa ust. § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti uviedol,

že Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok
v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, pričom výšku škody Sociálna poisťovňa preukazuje
potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Zdôraznil,
že v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 21. 11. 2005 ako škodovou udalosťou,
zavinenou protiprávnym konaním práve žalovaného v 1. rade vznikli Sociálnej poisťovni náklady, a to

poškodenému F. U. vyplatené dávky invalidného dôchodku, a teda za ich vznik zodpovedá žalovaný v
1. rade, ktorý je v tomto konaní vo vzťahu k žalobcovi pasívne legitimovaný a je nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva a voči ktorému má ako žalobca právo na náhradu škody
podľa ust. § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v uznesení
Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 12. 2017 sp. zn. 5Co/357/2017.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v otázke trov konania má oporu v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 02. 2015
sp. zn. 9Co/778/2014, ktorý v otázke trov konania zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
24C/196/2013 a na náhradu trov konania žalovanej v 1. rade zaviazal žalobcu. Mal za to, že súd prvej

inštancie správne skúmal jednotlivo vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania a postavenie žalobcu k
žalovanému v 1. a 2. rade a vzájomné postavenie žalovaného v 1. rade k žalovanému v 2. rade. Navrhol,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý považoval uznesenie súdu prvej

inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
za vecne správne. Uviedol, že už v jeho prvom podaní poukazoval na to, že žalovaným by mala byť
poisťovňa KOOPERATIVA, a. s. v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a), 3 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
účinného do 31. 03. 2007 a § 822 Občianskeho zákonníka. Až potom, ako ten istý právny názor vyslovil

rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zo dňa 13. 04. 2017 sp. zn. 19Co/441/2016 v obdobnej právnej veci
a zaviazal poisťovňu KOOPERATÍVA na plnenie, žalobca podal návrh na pripustenie ďalšieho účastníka
do konania na strane žalovaného, ktorou bola práve KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s. Poisťovňa hneď
ako vystupovala na strane žalovaného v 2. rade, prehodnotila nárok žalobcu a uhradila dňa 05. 03.2018 žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom. Uviedol, že Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn.
5Co/357/2017, ktorým žalobca argumentoval vo svojom odvolaní vyslovil totožný názor ako súd prvej
inštancie v danej veci. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku

potvrdil.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP)
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že súd

prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 15. 04. 2016 domáhal voči žalovanému v 1. rade zaplatenia sumy 4.593,35 eura titulom

náhrady škody vzniknutej mu výplatou dávok invalidného dôchodku poškodenému F. U.. Trestným
rozkazom vydaným Okresným súdom v Komárne dňa 19. 07. 2006 č. k. 1T 110/06-97 bol žalovaný v
1. rade uznaný vinným, že dňa 21. 11. 2005 v obci G., riadil autobus, pričom pri odbočovaní doľava
nedal prednosť oproti prichádzajúcemu nedostatočne osvetlenému cyklistovi F. U., nar. XX. XX. XXXX,
do ktorého narazil prednou časťou autobusu a spôsobil mu závažné poranenia, čím spáchal trestný

čin ublíženia na zdraví, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s
podmienečným odkladom výkonu trestu so skúšobnou dobou 2 roky a bol mu uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke na dobu 1 rok. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa
17. 01. 2018 č. k. 10C/157/2016-60 pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na strane žalovaného:
KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance, Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO:

00 585 441 ako žalovaný v 2. rade. Zároveň pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný
v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku peňažnú sumu
vo výške 4.593,93 eura spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy vo výške 4.593,93 eura,
počnúc dňom 13. 07. 2015 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného. Podaním zo dňa 28. 02. 2018 žalovaný v 2. rade oznámil súdu

prvej inštancie, že po opätovnom prehodnotení nároku žalobcu pristúpil k úhrade žalovanej istiny spolu
s úrokom z omeškania ku dňu úhrady a súhlasí so späťvzatím žalobného návrhu v plnom rozsahu. V
nadväznosti na to, žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14. 03. 2018 vzal žalobu v
celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný v 2. rade uhradil žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania.
Zároveň uviedol, že si neuplatňuje trovy konania, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 10. septembra 2018 č. k. 10C/157/2016-88 konanie
zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
2. rade nepriznal a žalovanému v 1. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Z dôvodu odvolania žalobcu je predmetom preskúmania odvolacím súdom výrok o náhrade trov
konania týkajúci sa náhrady trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu

nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza
pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu,aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je
potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral
späť bez udania dôvodu alebo toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať

procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Istou výnimkou v tomto smere je
ustanovenie§257CSP,podľaktoréhovýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvody
hodné osobitného zreteľa.

12. Z právneho hľadiska platí, že § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v

podstate zhodný so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna
2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2
Občianskehosúdnehoporiadku(nálezÚstavnéhosúduSRzodňa20.03.2018sp.zn.ÚS569/2017-46).
Pri použití § 146 ods. 2 prvej vety OSP treba otázku, či účastník konania zavinil zastavenie konania,
posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu,
možno odporcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie

bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vo všeobecnosti možno uviesť, že odporca procesne
zaviní potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní
návrhu rozhodne navrhovateľov nárok uspokojiť (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.
03. 2006 sp. zn. II. ÚS 569/2017).

13. Úvodom je potrebné poznamenať, že pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256
CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,
ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, t. j. aj jej prejav vôle

spočívajúci v späťvzatí žaloby a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR sp.
zn. II. ÚS 563/01, sp. zn. I. ÚS 469/04). Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne
a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t. j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo
vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Pri zastavení sporového
konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno,

ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia
potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní
požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala
žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2011
sp. zn. 7M Cdo 4/2010).

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému v 1. rade zaplatenia
sumy 4.593,35 eura titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok invalidného dôchodku
poškodenému F. U., a to v dôsledku protiprávneho konania žalovaného v 1. rade. V priebehu konania
pristúpila spoločnosť KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group do konania ako žalovaný

v2.rade,ktorýakopoistiteľžalovanéhov1.radeakopoisteného,zozmluvnéhopoisteniazodpovednosti
za škodu, refundoval žalobcovi vyplatené dávky ako poistnú udalosť v zmysle ustanovenia § 4 ods.
3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15. K otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi už Najvyšší súd Slovenskej
republiky zaujal stanovisko, keď napríklad v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 203/2005 uviedol, že žalovaní
solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými, a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že
právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka
posúdenénezávisle.Vdanomprípadeideotzv.samostatnéspoločenstvožalovanýchv1.a2.rade(§76

CSP), ktorí zodpovedajú žalobcovi na základe rôznych právnych titulov, nárok žalobcu voči žalovanému
v 1. rade ako škodcovi je nárokom na náhradu škody a voči žalovanému v 2. rade ide o nárok na výplatu
poistného plnenia ako poisťovateľovi založený osobitným právnym predpisom (zákon č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov). V danom prípade tak na strane žalovaných ide o samostatné

práva a povinnosti a každý koná sám za seba, pričom súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti
samostatne. Z povahy samostatného procesného spoločenstva žalovaných v 1. a 2. rade potom vyplýva
povinnosť súdu skúmať procesné zavinenie zastavenia konania tak vo vzťahu k žalovanému v 1. rade,
ako i vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.16. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bola skutočnosť, že žalovaný v 2. rade po tom, ako pristúpil
do predmetného konania ako žalovaný v 2. rade, uhradil žalobcovi žalovanú istinu spolu s úrokom

z omeškania. Dôsledkom späťvzatia žaloby žalobcom bolo právoplatne zastavené konanie, ktoré s
ohľadom na zhora uvedené závery bolo zavinené žalovaným v 2. rade, ktorý po podaní žaloby splnil to,
čoho sa žalobca domáhal. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom tak nebolo správanie žalovaného v 1.
rade, a teda žalovaný v 1. rade procesne nezavinil zastavenie konania, a preto je potrebné procesné
zavinenie zastavenia konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade pripísať žalobcovi, tak ako to správne

učinil súd prvej inštancie. Argumentáciu žalobcu vo svojom odvolaní ohľadne nesprávneho právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie preto odvolací súd považoval za nedôvodnú, keďže už ako
bolo vyššie uvedené, procesné zavinenie sa v intenciách ustanovenia § 256 CSP posudzuje výlučne
z procesného hľadiska a ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním
žalovaného v 1. rade, potom nie je možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi
jeho správaním vo vzťahu k žalobnému petitu a v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení

konania žalobca, a to v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle
spočívajúci v späťvzatí žaloby. Rovnako jeho poukaz na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.
12. 2017 sp. zn. 5Co/357/2017 odvolací súd považoval bez právneho významu, keďže odvolací súd
v danej veci vyslovil totožný právny názor, i keď v skutkovo inej právnej veci a to, že je potrebné pri
rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, keďže toto ustanovenie je

použiteľné za situácie, že jedna zo strán zavinila zastavenie konania, pričom zavinením v procesnom
význame je aj skutočnosť, že v dôsledku podanej žaloby dôjde k úhrade celého nároku alebo jeho
časti. Z rozhodujúceho hľadiska, t. j. hľadiska procesného výsledku je preto nepochybné, že zastavenie
predmetného konania v tomto smere nezavinil žalovaný v 1. rade, a preto za zastavenie konania
nesie procesnú zodpovednosť žalobca, a to v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je jeho prejav vôle

spočívajúci v späťvzatí žaloby. Naviac, v danom prípade išlo o dobrovoľné procesné spoločenstvo na
strane žalovaných, o založení ktorého rozhodla iba vôľa žalobcu, z čoho vyplýva záver o procesnej
samostatnosti spoločníkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 203/2005), a teda žalobca
mal možnosť uplatniť si svoj hmotnoprávny nárok ako poškodený priamo voči žalovanému v 2. rade ako
poisťovateľovi v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

17. Z vyššie uvedených dôvodov, ako i citovanej právnej úpravy preto odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému v 1. rade priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).