Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613205732
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8613205732.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.
JozefaAngelovičaaJUDr.RomanaTótha,vobchodnejvecižalobcu:SJPLUSs.r.o.,sosídlomĽubotice,
Makarenkova 104/2398, IČO: 36 824 844, zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Pirkovským, so sídlom
Prešov, Bajkalská 5, proti žalovanému: METALIMPEX-SK, spol. s r.o., so sídlom Svidník, Gen. Svobodu
681/3, IČO: 36 508 152, zastúpenému advokátkou JUDr. Martou Maruniakovou, so sídlom Svidník, Sov.

hrdinov 200/33, o zaplatenie 4.500,- eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Svidník zo dňa 28.9.2015 pod č. k. 7Cb/17/2013-84 takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) vyššie označeným
rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške

1.624,- eur na účet jeho právnej zástupkyne do troch dní od jeho právoplatnosti. Posledným výrokom
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 30,54 eur.

2. Vychádzal z návrhu žalobcu, ktorým žiadal uložiť povinnosť žalovanému na zaplatenie 4.500,-
eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 1.7.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania, dôvodiac, že na základe vzájomnej dohody vykupoval od žalovaného druhotné suroviny (sklo).

Za týmto účelom poskytol žalovanému na základe jeho požiadaviek Z. kontajnery, do ktorých bola
druhotná surovina zhromažďovaná. Dňa 21.11.2011 prevzal žalovaný v súvislosti s vyššie uvedenou
vzájomnou spoluprácou (obchodným stykom) so žalobcom 2 ks veľkoobjemových kontajnerov, ktoré
boli na základe pokynu žalovaného umiestnené v priemyselnom areáli nachádzajúcom sa v obci I.
O.. Konateľ žalovaného p. B. T. bol pri uložení predmetných kontajnerov osobne prítomný. Počas
vzájomnej spolupráce od 21.11.2011 a najmä počas roku 2012 boli tieto kontajnery stále na základe

oznámenia žalovaného (že sú už naplnené) žalobcom vyprázdnené (cca 4 krát) a opätovne vracané
na miesto uloženia v areáli obce I. O.Ň.. Nakoľko koncom roka 2012 a začiatkom roku 2013 žalovaný
nehlásil žalobcovi, že kontajnery sú naplnené, snažil sa štatutárny zástupca žalobcu kontaktovať
štatutárneho zástupcu žalovaného, či sú kontajnery naplnené, resp. z akého dôvodu nevyzýva žalobcu
na odvoz (naplnených) kontajnerov. Štatutárny zástupca žalovaného však na telefonáty štatutárneho
zástupcu žalobcu už prestal reagovať. Štatutárny zástupca žalobcu pred začiatkom mája 2013 osobne

vycestoval do obce I. O., kde zistil, že kontajnery sa už v areáli nenachádzajú. Na základe uvedenej
skutočnosti podal na U. O. V. A. oznámenie o ich odcudzení. Konajúci vyšetrovateľ na základe
oznámenia začal trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Trestného
zákona, ale uznesením zo dňa 22.8.2013 toto trestné stíhanie prerušil z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť
skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Z odôvodnenia zastavujúceho
uznesenia však, okrem vyššie uvedených skutočností, vyplýva, že podľa výpovede štatutárneho

zástupcu žalovaného B. T., žalovaná spoločnosť dňa 11.8.2012 prerušila práce v uvedenom areáli na
neurčitý čas a začala vykonávať práce vo A. s tým, že kontajnery žalobcu zostali v areáli obce I. O., čopotvrdil aj pracovník pracujúci v areáli pán T.. B. O.. O prerušení práce žalovaného v areáli a odchod
do A. však žalovaný žalobcu žiadnym spôsobom neupovedomil, pričom žalobca sa opodstatnene
domnieval, že žalovaný stále vykonáva práce v areáli I. O.. Žalovaný naviac nevykonal žiadne opatrenia

na zabránenie odcudzenia zverených predmetov. Žalobca nadobudol predmetné 2 ks veľkoobjemových
kontajnerov v roku 2010 za kúpnu cenu vo výške 6 283,20 eura s DPH, avšak žalobca si uplatňuje
voči žalovanému, titulom náhrady spôsobenej škody sumu vo výške 4.500,- eur. V prípade preukázania
zodpovednosti žalovaného bude výška škody žalobcom preukázaná aj inými dôkazmi, prípadne žalobca
navrhne na určenie hodnoty kontajnerov znalecké dokazovanie. Pretože je doposiaľ preukázané, že

kontajnery žalobcu boli odcudzené, žalovaný nemôže splniť svoju vyššie uvedenú povinnosť prevzaté
kontajnery vydať žalobcovi. Podľa žalobcu však existuje zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mu
odcudzením kontajnerov vznikla a za túto škodu žalobcovi zodpovedá žalovaný. Táto zodpovednosť
vyplýva z ustanovenia § 519 ods. 1, druhá veta, v spojení s ustanovením § 570 Obchodného zákonníka,
prvá veta. Ustanovenie § 519 ods. 1 Obchodného zákonníka dopadá na zmluvný vzťah účastníkov z
dôvodu, že upravuje zodpovednosť pri uložení veci tretej osobe, t. j. najbližší podobný vzťah. Predmetné

kontajnery síce neboli zverené do užívania tretej osobe, ale boli uložené na nehnuteľnosti patriacej tretej
osobe (vlastníkovi areálu v obci Horná Potôň) so súhlasom žalobcu. V prípade aplikácie citovaného
ustanovenia na vzťah účastníkov, by zodpovedal žalovaný žalobcovi za škodu ako mandatár, a to podľa
ustanovenia § 570, prvá veta, Obchodného zákonníka, a to v prípade, ak by škodu nemohol odvrátiť
ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Žalovaný však svoju povinnosť odbornej starostlivosti, ktorá

mu vyplýva aj z ustanovenia § 517 Obchodného zákonníka, nesplnil, nakoľko žalobcu včas a riadne
neinformoval o tom, že už dňa 11.8.2012 odišiel z areálu a predmetné kontajnery tam ponechal bez
akéhokoľvek dohľadu, čím umožnil ich odcudzeniu. Podľa žalobcu mal s poukazom na vyššie uvedené
žalovaný ako opatrovateľ povinnosť oznámiť žalobcovi, že 11.8.2012 plánuje na neurčitý čas opustiť
areál, v ktorom boli kontajnery žalobcu uložené a vyzvať žalobcu, aby ich odtiaľ odniesol alebo s nimi

naložil podľa vlastnej úvahy. V dôsledku nesplnenia oznamovacej povinnosti ostali kontajnery žalobcu
dlhší čas bez dozoru, a to v období od 11.8.2012 až do 2.5.2013, počas ktorého došlo k ich odcudzeniu.
Tým, že si žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, zodpovedá mu za vzniknutú škodu
aj s poukazom na ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka, pretože s nesplnením oznamovacej
povinnosti nemôže byť spojená okolnosť vylučujúca jeho zodpovednosť. Listom zo dňa 3.6.2013 vyzval

žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, pričom
žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 28.6.2013 svoju zodpovednosť neuznáva.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, keď už v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že žalobcovi
vznikla škoda tým, že neznámy páchateľ odcudzil X Z. C. J. I. V. Z. U. I. O., kde ich umiestnil práve

žalobca. Žalovaný teda nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní o náhrade škody. Nesúhlasí s
tvrdením žalobcu, že medzi ním a žalobcom bola uzavretá zmluva o uložení veci. Vznik tejto zmluvy
vylučujevprvomradeskutočnosť,žežalovanýnemalkontajneryuseba.Žalobcaichumiestnilzaúčelom
naloženia, t. j. dodania tovaru v areáli tretej osoby, ktorý sa síce uzatváral, ale bol prístupný viacerým
užívateľom areálu. Okrem toho, ako sám žalobca v žalobe uvádza, v období zmluvného vzťahu, na

základe ktorého mu žalovaný dodával tovar - druhotnú surovinu (sklo) naplnené kontajnery opakovane
z dvora odviezol a znovu priviezol, čo je v rozpore s podstatou zmluvy o uložení veci. Obsahom
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bola kúpa a predaj tovaru (druhotný odpad - sklo),
ktorý žalovaný získal v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri likvidácii skleníkov. Miestom dodania bol
areál hospodárskeho dvora v obci I. O.. Žalovaný si splnil povinnosť zo zmluvy vtedy, keď tovar naložil

do žalobcom pristavených dvoch veľkoobjemových kontajnerov a oznámil mu, že tovar je naložený.
Počas trvania tohto zmluvného vzťahu teda s kontajnermi disponoval žalobca. Tvrdenie žalobcu, že
žalovaný od neho prevzal kontajnery v súvislosti s obchodným stykom, je iba nepodložená konštrukcia.
Žalovaný teda nie je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Neporušil žiadne povinnosti zo
záväzkového vzťahu, preto nemôže byť zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla odcudzením

kontajnerov neznámym páchateľom.

4. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou § 516 ods. 1, § 263 ods. 2 Obch. zákonníka,
ďalej § 120 ods. 1, § 125, § 132 a § 153 ods. 1 O.s.p. uzavrel, že návrh žalobcu nie je dôvodný.
Z právne významných skutkových tvrdení nebolo sporné medzi účastníkmi konania, čo vyplynulo aj

z vykonaného dokazovania, že medzi účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej obsahom bola
kúpa a predaj druhotnej suroviny - skla, pričom tento obchodno-záväzkový vzťah sa uskutočňoval tak,
že žalobca J. Z. Q. O. družstva Horná Potôň 2 ks veľkoobjemových kontajnerov, žalovaný do týchto
kontajnerov umiestňoval sklo zlikvidovaných skleníkov, po ich naplnení telefonicky kontaktoval žalobcu,ktorý následne doviezol žalovanému prázdne kontajnery, ktoré zložil na rovnakom mieste a následne
plne naložil a odviezol. Žalobcovi otváral areál družstva zakaždým jeho predseda. Táto spolupráca
prebiehala opakovane (aspoň 5x), minimálne v časovom období od februára 2012 do júla 2012. Z

výsluchu žalobcu, ako aj jeho zamestnanca svedka E., okresný súd zistil, že sa osobne informovali u O.
V. o zabezpečení areálu, ktorý im dal aj ubezpečenie o uzamykaní areálu.

5. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby najsamprv súd prvej inštancie skúmal vznik záväzkového vzťahu
medzi účastníkmi a v tejto súvislosti zisťoval, či je možné vyvodiť právnu zodpovednosť žalovaného za

vzniknutú škodu žalobcovi. Dôkazné bremeno v konaní zaťažovalo v tomto prípade žalobcu, a to, aby
preukázal, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah, v rámci ktorého žalovaný prevzal na seba
povinnosť opatrovať konkrétnu vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom
(§ 516 a nasl. Obch. zákonníka). Z vykonaného dokazovania však nemožno vyvodiť právny záver
o tom, že žalovaný prevzal záväzok opatrovať veľkoobjemové kontajnery, ktoré žalobca opakovane
vymieňal. Predmetom zmluvy o uložení podľa ustanovení Obch. zákonníka (ale aj zmluvy o výpožičke

podľa Obč. zákonníka) môže byť len vec individuálne určená a nie len určená podľa druhu, čo je aj
v súlade s logikou veci. Nedostatočná individualizácia predmetu zmluvy potom bezprostredne súvisí s
nemožnosťou uplatňovať práva uložiteľa, napr. na vydanie veci, náhradu škody a ďalšie, čo sa prejavilo
aj v prejednávanom prípade. Keďže žalobca v konaní nepreukázal uzavretie zmluvy medzi účastníkmi
konania, nemohol následne preukazovať ani jej porušenie, a to ako prvý predpoklad zodpovednosti

za škodu, a ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Tieto zákonné
predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne. Keďže v tejto súvislosti žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

6.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,keďúspešnémužalovanému

priznal ich náhradu v celkovej výške 1.624,- eur.

7. O trovách štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., keď neúspešného žalobcu
zaviazal na ich povinnosť vo výške 30,54 eur, pozostávajúce zo svedočného, ktoré v tejto výške bolo
uhradené zo štátnych prostriedkov.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby jeho
žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené, alternatívne zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V odvolaní uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé uzavretie kúpno-predajnej zmluvy medzi
účastníkmi. Ani žalovaný nespochybňoval, že by v súvislosti s uzavretou kúpno-predajnou zmluvou boli

kontajnery dovezené do priestorov, v ktorých realizoval likvidáciu skleníkov. Rovnako bolo preukázané,
že od žalovaného za ten čas, kedy boli kontajnery dané do dispozície, od neho nepožadoval akékoľvek
plnenie. Teda trvá na tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o uložení, čo okresný súd akoby
„opomenul“ možnosť jej uzavretia konkludentne. Vec bola zverená opatrovateľovi do jeho dispozície
bezodplatne a v súvislosti s obchodným stykom medzi uložiteľom a opatrovateľom boli splnené všetky

náležitosti takejto zmluvy. Argumentácia okresného súdu o tom, že nešlo o individuálne určenú vec,
neobstojí. Nezvážil nielen možnosť konkludentného uzavretia zmluvy o uložení, ale ani možnosť, že
nemuselo ísť o jednu zmluvu trvajúcu po celú dobu obchodného styku realizovaného medzi účastníkmi.
Z doposiaľ ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že v priebehu realizácie kúpno-predajnej zmluvy boli
konkludentne uzavreté viaceré zmluvy o uložení veci, a to vždy na dobu od uloženia veci - kontajnera,

do doby prevzatia veci, s výnimkou poslednej, kedy sa prevzatie kontajnerov neuskutočnilo v súvislosti
s krádežou. Opätovne zdôraznil, že je zjavnou skutočnosťou, že zmluva o uložení veci konkludentnou
formou, a to separátna pre posledné dovezenie kontajnerov zo strany žalobcu do dispozície žalovaného,
bola zjavne uzavretá.

9. Ďalej dôvodil, že ak súd prvej inštancie dospel k opačnému názoru (že medzi účastníkmi nedošlo k
uzavretiu zmluvy o uložení veci), je povinnosťou súdu takýto záver riadne presvedčivo a zrozumiteľne
odôvodniť, vyrovnávajúc sa so všetkými podstatnými okolnosťami a argumentmi účastníkov, najmä
neúspešného účastníka sporu, čo vyplýva tak z O.s.p., ako aj z rozsiahlej rozhodovacej praxe súdov.
V tejto súvislosti odkázal na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. a s tým súvisiacu doposiaľ zaužívanú

judikatúru (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 119/3, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
M Cdo 7/2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 36/2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 32 Cdo 2050/2010). Teda je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu vzhľadom na absenciu
dostatočného odôvodnenia rozsudku, je nepreskúmateľným.10. V závere dôvodil tým, že okresný súd, keďže si takto „zjednodušil“ zhodnotenie skutkového stavu a
právneho stavu, sa už ani nezaoberal porušovaním povinnosti opatrovateľa vyplývajúce mu zo zákona

a okolnosťami zodpovednosti za vzniknutú škodu. Pri skúmaní týchto okolností by musel dospieť k
záveru, že minimálne v časti, ktorú si nárokuje podaným návrhom, je žalovaný spoluzodpovedný za
vzniknutú škodu.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 30.10.2017 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny. Podľa jeho názoru, prvoinštančný súd úplne zistil skutkový stav veci a na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal uzavretie zmluvy o uložení veci. Vec aj správne právne posúdil, keď urobil záver, že takáto
zmluva môže vzniknúť iba na základe dohody zmluvných strán a jej uzavretie žalobca nepreukázal.
Žalobca nikdy ani netvrdil, že došlo k dohode, za vznik zmluvy považoval uloženie kontajnerov na
miesto za účelom nakládky skla. Zrejme aj vo svojom odvolaní vychádza z toho názoru, pričom uloženie

kontajnerov na miesto, považuje za uzavretie takejto zmluvy konkludentným spôsobom. Zároveň trval
na priznaní trov odvolacieho konania.

12. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 28.9.2015, žalobca podal odvolanie dňa 7.12.2015, teda
obidva úkony boli realizované v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa

1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa
§ 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v
zmysle zákonných ustanovení účinných ku dňu podania odvolania, t.j. 7.12.2015.

13. Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že v tomto štádiu konania súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom
právneho posúdenia veci a z tohto dôvodu je jeho rozhodnutie o nároku žalobcu zatiaľ predčasné.

14.Súdprvejinštanciepredovšetkýmnazákladevykonanéhodokazovaniauzavrel,žemedziúčastníkmi

konania bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej obsahom bola kúpa a predaj druhotnej suroviny - skla,
pričom tento obchodno-záväzkový vzťah sa uskutočňoval tak, že žalobca zložil v areáli O. V. I. O. X
C. Z. C., žalovaný do týchto kontajnerov umiestňoval sklo zlikvidovaných skleníkov, po ich naplnení
telefonicky kontaktoval žalobcu, ktorý následne doviezol prázdne kontajnery, zložil ich na rovnakom
mieste a plne naložil a odviezol pôvodné. Žalobcovi otváral areál družstva zakaždým jeho predseda.

Na druhej strane uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal uzavretie zmluvy o uložení veci (§ 516 a
nasl. Obch. zákonníka) so žalovaným, z dôvodu čoho nie je daná zodpovednosť žalovaného ako prvý
predpoklad zodpovednosti za škodu a ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou, a v podstate z tohto dôvodu návrh žalobcu zamietol.

15. Súd prvej inštancie ešte predtým konštatuje, že žalovaný sa zaviazal pre objednávateľa (O.
V. Z. I. O.) vykonávať dielo: likvidácia skleníkov typu L. T., ktorá pozostáva z demontáže oceľovej
konštrukcie, sklených výplní, nefunkčných rozvodov ústredného kúrenia a zavlažovacieho systému v
objekte hospodárskeho dvora družstva, vrátane odvozu, pričom ide o Zmluvu o dielo zo dňa XX.X.XXXX
(č.l. 66). V súvislosti s touto zmluvou je potrebné konštatovať, že v nej sa neuvádzajú žiadne dojednania

ohľadom uskladnenia kontajnerov. Naopak, v čl. I/3 Zmluvy sa žalovaný ako zhotoviteľ zaväzuje vykonať
dielo svojimi mechanizmami, a to vo vzťahu k objednávateľovi (O. V. Z. I. O.).

16. Čo sa týka dodacieho listu zo dňa 21.11.2011 (č.l. 4), v súvislosti s nim je potrebné konštatovať,
že bol vo vzťahu k dodávateľovi (žalobcovi) podpísaný žalovaným ako odberateľom, a to v počte 2 ks

(veľkoobjemový kontajner), avšak bez ich bližšej špecifikácie, napr. výrobného čísla. Na pojednávaní
dňa 19.6.2014 (č.l. 33) konateľ žalobcu, okrem iného uviedol, že v obdobných prípadoch jeho spoločnosť
má uzavreté kúpne zmluvy, v ktorých je aj ustanovenie o tom, že určitý počet kontajnerov na určitú
prevádzku bol dodaný, čiže akoby ich požičiaval, pričom tzv. „požičné“ je v cene za druhotný odpad.
Takéto konkrétne dojednanie v kúpnej zmluve, resp. inej zmluve vo vzťahu k žalovanému počas celého

konania žalobca nepreukázal, počas celého konania v podstate trval na tom, že medzi účastníkmi došlo
k uzavretiu zmluvy o uložení veci.17. Taktiež doposiaľ je sporné, kto podpísal dodací list na č.l. 4, pričom žalovaný na pojednávaní dňa
3.11.2014 (č.l. 42) poprel autentickosť svojho podpisu na tomto dodacom liste, čo následne poprela
ako svedkyňa Ľ.F. T. (M. konateľa žalovaného) na pojednávaní dňa 5.3.2015 (č.l. 49), teda že na tomto

dodacom liste taktiež nie je jej podpis.

18. Ďalej na pojednávaní dňa 3.11.2014 (č.l. 42) sa konateľ žalovaného B. T. vyjadril, že
bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť nejakým spôsobom kontajnery, pričom na takúto činnosť
(zabezpečenie kontajnerov) sa pre žalobcu nezaviazal.

19. Na základe vyššie uvedených zistení odvolacím súdom je teda doposiaľ nepreukázané, či žalobca
uzavrel zmluvu o uložení veci so žalovaným v tomto konaní, resp. ju uzavrel konkludentným spôsobom s
O.G. V. Z. I. O.. Preto konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o uložení
veci medzi účastníkmi tohto konania, je zatiaľ predčasné. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to,
že iba v prípade existencie platného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi tohto konania, resp. medzi

žalobcom a O. V. Z. I. O. môže nasledovať kosekundárny právny vzťah - zodpovednosť za spôsobenú
škodu (strata - odcudzenie 2 ks kontajnerov žalobcu). Navyše, ohľadom žalobcom tvrdenej zmluvy o
uložení veci (s kým ju vlastne uzavrel), nie je vylúčené vypočuť aj zodpovedného zamestnanca tretej
osoby (O. O. V. Z. I. O.).

20. Teda až po ustálení skutkového stavu a doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné zo
strany súdu prvej inštancie uzavrieť, či právny vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným, resp. medzi
žalovaným a poľnohospodárskym družstvom alebo medzi žalobcom a označeným poľnohospodárskym
družstvom. Až po tomto zistení bude možné znovu rozhodnúť o dôvodnosti návrhu žalobcom ohľadom
ním tvrdenej vzniknutej škody.

21. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže neboli v tomto štádiu konania splnené zákonné podmienky na
potvrdenie rozsudku, ani na jeho zmenu, nič nezostávalo odvolaciemu súdu, iba zrušiť rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v naznačenom smere (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.).

22. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta
posledná, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).