Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 1, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 16C/47/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510213032
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Srogončík

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1510213032.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci žalobcu: P.

V., bytom A. 3, O., zast.: JUDr. Darina Tomčová, advokátka so sídlom: Šenkvice, Záhradná č. 58, proti
žalovanému: Weidler Bratislava, spol. s r.o., so sídlom: Bratislava, Košická č. 52, IČO: 31 323 430, zast.:
Šiška & Partners s.r.o., Palisády 33, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 19 004,48 Eur po zákonných
zrážkach, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 234,25
Eur od 11.05.2011 do 10.06.2011 až do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2
234,25 Eur od 11.06.2011 do 10.07.2011 až do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
2 234,25 Eur od 11.07.2011 do 10.08.2011 až do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 2 234,25 Eur od 11.08.2011 do 10.09.2011 až do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 2 234,25 Eur od 11.09.2011 do 10.10.2011 až do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 2 234,25 Eur od 11.10.2011 do 10.11.2011 až do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške

9% ročne zo sumy 2 234,25 Eur od 11.11.2011 do 10.12.2011 až do zaplatenia; úrok z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 2 234,25 Eur od 11.12.2011 do 10.01.2012 až do zaplatenia; úrok z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 1 130,48 Eur od 11.01.2012 do 21.01.2012 až do zaplatenia (11 dní), všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na trovách konania 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 28.05.2010, doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa
03.06.2010, domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.03.2010

doručené žalobkyni dňa 09.04.2010 je neplatné, a zároveň požadovala zaviazať žalovaného k náhrade
mzdy od 16.04.2010. Svoje podanie odôvodňovala tým, že žalobkyňa uzatvorila dňa 01.11.1998
pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu samostatného účtovníka. V čase od 24.03.2010 bola žalobkyňa
na PN, pričom jej dňa 09.04.2010 bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle §68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré bolo
odôvodňované neoprávneným vyplatením neodsúhlasených miezd zamestnancom zamestnávateľa v
rokoch 2006-2009. Žalobkyňa tvrdila, že o výške vyplácaných miezd bol konateľ vždy informovaný z

výkazov, ktoré mu boli mesačne zasielané do Viedne a nikdy jej nenaznačil, že by boli vyplácané mzdy
účtované nesprávne. Uviedla, že keďže bol žalovaný mesačne prostredníctvom výkazov informovaný o
výške miezd a nesúhlasil s tým, mal jej dať okamžité skončenie pracovného pomeru už dávno.2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.09.2010, doručeným súdu dňa 06.09.2010, kde
uviedol, že mesačná mzda žalobkyne uvedená v pracovnej zmluve bola 15 000 Sk, teda 498 Eur.
Žalobkyňa vykonávala úhrady spojené s bežnou činnosťou spoločnosti. Potvrdil, že konateľ žalovaného

bol oboznámený s výškou ročných platov jednotlivých zamestnancov žalovaného za rok 2005 (p. V., p.
G., p. S., p. V. a p. W.), pričom tvrdí, že mzdy jednotlivých zamestnancov boli neoprávnene navyšované,
avšak výšku miezd nerozporujú, nakoľko ich konateľ žalovaného de facto akceptoval. Po vykázanej
strate v roku 2009 bolo v rámci kontroly zistené, že došlo k nadmernému navýšeniu miezd jednotlivým
zamestnancom. Uviedol tiež, že žalobkyňa nebola oprávnená prijímať rozhodnutia v tejto oblasti, keď

toto patrí do kompetencie konateľa. Na stretnutí žalobkyne, konateľa žalovaného a p. G. žalobkyňa vraj
sama uznala, že navyšovanie miezd vykonala samovoľne bez súhlasu či vedomia konateľa žalovaného,
nakoľko podľa jej názoru mali byť s p. G. odmeňovaní za prácu nadčas. Dohodli sa na podpise dohody
o uznaní dlhu, avšak žalobkyňa svoje záväzky nesplnila.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to hlavne

s pracovnou zmluvou žalobkyne so žalovaným zo dňa 26.10.1998, okamžitým skončením pracovného
pomeru zo dňa 31.03.2010, oznámením žalobkyne zo dňa 15.04.2010 s tým, že nesúhlasí so skončením
pracovnéhopomeruatrvánaďalšomzamestnávaní,mzdovýmlistomžalobkynezarok2010,výplatnými
páskami žalobkyne za obdobie január až marec 2010, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k.
16C/47/2010-196 zo dňa 30.03.2011, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/219/2011-216

zo dňa 29.02.2012, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie, rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V č. k. 16C/47/2010-293 zo dňa 03.10.2012, uznesením Krajského súdu v
Bratislave č. k. 9Co/663/2012-318 zo dňa 28.02.2012 (chybne uvedený dátum vyhlásenia rozhodnutia),
ktorý rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady mzdy zrušil a vrátil na ďalšie konanie, rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V č. k. 16C/47/2010-340 zo dňa 26.11.2014, uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. 9Co/190/2015-423 zo dňa 23.12.2016, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa v časti
náhrady mzdy zrušil a vrátil opätovne na ďalšie konanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.11.1998 na
pracovnej pozícii samostatný účtovník s uvedenou brutto mzdou 15 000 Sk mesačne. Dňa 09.04.2010

bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle §68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď žalobkyňa mala podľa
tvrdenia žalovaného neoprávnene vyplácať zamestnancom žalovaného, vrátane jej, odsúhlasené mzdy
v rokoch 2006-2009, s čím ona nesúhlasila a trvala na ďalšom zamestnávaní.

5. Dňa 03.10.2012 súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 16C/47/2010-293 rozhodol, že okamžité
skončenie pracovného pomeru je neplatné, a zároveň zaviazal žalovaného k úhrade náhrady mzdy a vo
zvyšku súd žalobu zamietol. V časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2012, keď voči uvedenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie len
čo do výšky náhrady trov konania.

6. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9Co/190/2015-423 zo dňa 23.12.2016 rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
7. Zo mzdového listu žalobkyne za rok 2010 vyplýva, že mzda žalobkyne za mesiac január 2010 bola
vo výške 2 524,20 Eur brutto, za mesiac február 2010 vo výške 1 868,50 Eur brutto a za mesiac marec

2010 vo výške 1 670,80 Eur brutto. Rozhodujúce obdobie pre výpočet náhrady mzdy je práve január
2010 - marec 2010, keď pracovný pomer mal skončiť dňa 09.04.2010.

8. Na pojednávaní dňa 02.07.2018 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že na žalobe trvá a žiada
o priznanie náhrady mzdy od 01.08.2010 od 16.04.2011, t. j. za 8 mesiacov a 11 dní, čo v peňažnom

vyjadrení predstavuje sumu 19 004,48 Eur brutto, zároveň uplatňuje úrok z omeškania vo výške 9% od
11.05.2011 až do zaplatenia, keď splatnosť mzdy bola určená do 10. dňa v nasledujúcom mesiaci.

9. Žalovaný na uvedenom pojednávaní navrhol priznať žalobkyni sumu 3 000 Eur, keď tento návrh
predniesol aj právnej zástupkyni žalobkyne, a to z dôvodu, že žalovaný je insolventný, nevykonáva

žiadnu činnosť, z ktorej by jej plynuli zisky a jeho existencie je len evidenčná. Sumu 3 000 Eur stanovili
na základe nimi určených podmienok, avšak zo strany žalobcu bola táto suma odmietnutá. K výpočtu
náhrady mzdy žalovaný nemal výhrady, a to vzhľadom aj k predchádzajúcim rozhodnutiam, ktoré boli
vydané, a rovnako nemajú výhrady k časovému ohraničeniu od 01.08.2010 do 16.04.2011. S priznanímúrokov z omeškania nesúhlasili, keď v tejto súvislosti poukazovali na uznesenie Ústavného súdu SR
č. II. ÚS 494/2013, kde je podľa jeho názoru objasňované, kedy nie je možné nárok priznať,
pričom je zdôraznená sankčný postih v súvislosti s výškou náhrady mzdy.

10. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

11. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

12. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci

12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

13. Podľa §517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd priznal žalobkyni náhradu mzdy vo výške 19 004,48 Eur
brutto od 01.08.2010 do 16.04.2011, keď pri jej výške vychádzal z priemerného zárobku, ktoré bolo v

rozhodujúcom období u žalobkyne keď výška náhrady mzdy, ako aj časové obdobie, za ktoré mala byť
náhrada mzdy priznaná, zo strany žalovaného nebolo rozporované.

15. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom priznania úroku z omeškania od 11.05.2011 za v
súvislosti s uznesením Ústavného súdu SR č. II. ÚS 494/2013, súd uvádza, že účelom a zmyslom

inštitútu náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru je satisfakčná, sankčná a aj sociálna
funkcia, avšak náhradu mzdy a úrok z omeškania je možné vnímať do istej miery oddelene, pretože
úrok z omeškania je majetkovou sankciou za omeškanie zamestnávateľa a predstavuje peňažné
zadosťučinenie. Zamestnávateľ sa dostáva do omeškania s vyplatením jednotlivých mesačných
náhrad mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru márnym uplynutím výplatného termínu v

nasledujúcom kalendárnom mesiaci, z čoho vyplýva i to, že nasledujúcim dňom vzniká zamestnancovi
právo na úrok z omeškania z príslušnej sumy náhrady mzdy (rozhodnutie II. ÚS 494/2013). V tejto
súvislosti súd nevidí dôvod, aby úrok z omeškania žalobkyni nebol priznaný, keď sa žalovaný dostal do
omeškania v súvislosti s výplatou mzdy a neplatným skončením pracovného pomeru. Súd priznal úrok
z omeškania od 11.05.2011, teda od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, kedy mala byť uplatňovaná

náhrada mzdy vyplatená a zamestnávateľ sa s jej úhradou dostal do omeškania v zmysle §517 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

16. Súd zviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď žalobkyňa
mala v konaní plný úspech. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2

Civilného sporového poriadku vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne
vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V
odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolaciedôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná
ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.)

a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29
zákona č. 233/1995 Z. z.).