Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/106/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511202445
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511202445.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Blanky Malichovej v právnej veci navrhovateľa: W. K., Z. M. XXXX/XX,
XXX XX M., zastúpený JUDr. Jozefom Aľušikom, so sídlom Černyševského 11, 851 01 Bratislava, proti
odporcovi: V.. O.Í. M., Z. N. XX, XXX XX Z. zast. Mgr. Ondrejom Steinigerom, Jasovská 17, Bratislava,
o zaplatenie náhrady škody vo výške 3.478,- € s príslušenstvom na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 06. 02. 2012 č. k. 13C 41/2011-66 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania odporcu, vo výške 208,50 eur a náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 401,43 eur JUDr. Ondrejovi Steinigerovi, Jasovská 17, Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.478,-
eur a náhradu trov konania vo výške 831,24 eur.
Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ návrhom zo dňa 4. 2. 2011 žiadal, aby
súd zaviazal odporcu k náhrade škody vo výške 3.478,- €, keď túto škodu uplatňoval od exekútora
v zmysle § 33 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Uplatňovaná výška škody zodpovedá sume, ktorú
by navrhovateľ získal, ak by mal sumu vo výške 54.769,96 € na termínovanom vklade v Slovenskej
sporiteľni, keď priemerná úroková sadzba predstavovala 2,8 %. Dôvodom pre uplatnenie náhrady škody

bola skutočnosť, že Okresný súd Pezinok vo veci vedenej pod č. k. 15Er/1777/2008 neschválil príklep,
týkajúci sa nehnuteľnosti, udelený súdnym exekútorom, čo súd zdôvodnil aj nezákonným postupom
exekútora v konaní.

Odporca navrhoval návrh zamietnuť, poukazoval na to, že exekútor je v zmysle ustanovenia § 2
Exekučného poriadku štátom určenou osobou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Vzhľadom na povahu vzťahu medzi osobou zúčastnenou na konaní

-vydražiteľomasúdnymexekútoromnemožnopožadovaťodsúdnehoexekútoranáhraduškodypriamo,
a preto je potrebné vyriešiť otázku, či návrh nebol podaný predčasne. Odporca ďalej poukazoval na
to, že ako súdny exekútor v konaní postupoval správne, je viazaný súdnym rozhodnutím, ktoré bolo
podkladom pre vykonanie exekúcie. Ďalej poukazoval na to, že exekútor nezodpovedá za chyby v
znaleckomposudku,exekútornemározhodovaciuapreskúmavaciuprávomocktomutoúkonu.Odporca
ďalejpoukazovalnato,žepotom,akobolpríklepneschválený,vrátilcelúsumuvydražiteľovi,poukazoval
pri tom na ustanovenie § 12 ods. 4 Exekučného poriadku, kde je uvádzané, že exekútor je povinný

ukladať prostriedky na osobitný bankový účet, ktorý nie je úročený. Odporca ďalej tvrdil, že navrhovateľ
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním exekútora. Pokiaľ sa týka výšky náhrady
škody, odporca poukazoval na to, že ani pri najlepšej odbornej starostlivosti, by úrokový výnos zaobdobie, v ktorom sa nachádzali finančné prostriedky u súdneho exekútora, by nedosahovali výšku, ako
si ju uplatňuje navrhovateľ.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že na Okresnom súde Pezinok sa viedlo exekučné konanie

pod č. k. 15Er/1777/2008, predtým konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava 3, pod č. k.
34Er/1015/2003, kde sa realizoval výkon rozhodnutia na peňažné plnenie vo výške 980.000,- Sk s
príslušenstvom a Okresný súd Bratislava 3 poverením zo dňa 23. 5. 2003 poveril výkonom exekúcie
exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčeka, teda odporcu. Exekútor dňa 29. 5. 2003 vydal upovedomenie
o začatí exekúcie a spôsobe jej vykonania. Proti tomuto upovedomeniu podal námietky povinný 25. 6.

2003, o ktorých Okresný súd Bratislava 3 rozhodol dňa 29. 10. 2003 a námietky zamietol. Povinný listom
zo dňa 6. 10. 2005 adresovaným Okresnému súdu Bratislava 3 žiadal o odklad exekúcie v zmysle §
56 ods. 1 Exekučného poriadku. Námietky proti exekúcii podala aj manželka povinného 12. 7.
2005. Exekútor, t. j. odporca, príkazom zo dňa 14. 6. 2004 vydal príkaz na vykonanie exekúcie predajom
nehnuteľnosti a dňa 26. 5. 2005 vydal upovedomenie o čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti.
Povinný dňa 6. 10. 2005 podal námietky voči znaleckému posudku. Povinný listom zo dňa 12. 2. 2007,

adresovaným Okresnému súdu Bratislava 3, žiadal o zrušenie dražby určenej na deň 15. 2. 2007 a
súčasne žiadal o odklad exekúcie, pričom exekútorovi toto oznámil listom zo dňa 7. 2.
2007, ktorý mu bol doručený 12. 2. 2007. Exekútor dňa 28. 2. 2007 podal návrh na schválenie príklepu,
udeleného pri dražbe nehnuteľnosti a zároveň postúpil námietky proti udeleniu príklepu, pričom príklep
bol udelený exekútorom v zápisnici zo dňa 15. 2. 2007.

Okresný súd Pezinok rozhodnutím zo dňa 23. 2. 2009 zamietol námietky manželky povinného zo
dňa 7. 7. 2005, proti upovedomeniu o začatí exekúcii. Okresný súd Pezinok rozhodnutím zo dňa
23. 2. 2009 povolil odklad exekúcie na dobu do 31. 8. 2009. Okresný súd Pezinok rozhodnutím
zo dňa 23. 2. 2009 námietkam vzneseným pri schválení príklepu vyhovel a príklep neschválil. Súd

v tomto rozhodnutí konštatuje okrem iného, že nakoľko o nárokoch povinného (žiadosť o
odklad, námietky) ako aj o námietkach manželky povinného, týkajúcich sa okrem iného aj tvrdenia,
že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, nebolo doposiaľ súdom rozhodnuté, nemohol podľa
názoru súdu exekútor vykonať dražbu nehnuteľnosti a udeliť príklep. Pokiaľ ide o znalecký posudok
súd konštatuje, že tento mal viacero metodických nedostatkov a nespĺňal požiadavky na písomne

vyhotovený znalecký posudok v zmysle § 17 zák. 382/2004 Z. z. a znalkyňa porušila povinnosti
stanovené zákonom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1. 4. 2009.

Navrhovateľ uplatňoval škodu, ktorá mu mala vzniknúť tým, že ak by mal sumu vo výške 54.769,96 €
na termínovanom vklade v Slovenskej sporiteľni, v ktorej mal vedený účet, by bol získal úrok, ktorého

úroková sadzba bola v tom období 2,8 % a pri dobe trvania vkladu by získal 3.478,- €. Navrhovateľ
poukazoval na to, že úrok požaduje za obdobie od 21. 2. 2007 (deň úhrady za vydraženú nehnuteľnosť)
do 29. 5. 2009 (deň vrátenia uhradenej sumy). Pokiaľ ide o výšku úroku, poukázal na výpis zo Slovenskej
sporiteľne, kde pri dobe viazanosti 24 mesiacov bol úrok 2,8 %.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 15 ods. 1, 2, ust. § 16 ods. 1, 2, ust. § 4 ods. 1 písm. a/, ods.
3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci , ust. § 33 ods. 1,
2 Exekučného poriadku konštatujúc, že pri posudzovaní nároku navrhovateľa sa v prvom rade zaoberal
otázkou zodpovednosti za vzniknutú škodu zo strany odporcu. Predpokladmi vzniku zodpovednosti
exekútora podľa citovaného ustanovenia je jednak exekučná činnosť podľa definície v § 2 Exekučného

poriadku, ďalej škoda, t. j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou
a exekučnou činnosťou. Existenciu týchto predpokladov vzniku zodpovednosti exekútora v konkrétnom
prípademusípreukázaťpoškodený.Poškodenýmnemusíbyťlenúčastníkexekučnéhokonania,pretože
nároky zo zodpovednosti exekútora vznikajú každej osobe, ktorej bola škoda spôsobená v súvislosti s
činnosťou podľa exekučného poriadku. Exekútor sa zbaví zodpovednosti za škodu len ak preukáže, že

škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.

Vo veci náhrady škody, spôsobenej súdnym exekútorom pri exekučnej činnosti, koná za štát Ministerstvo
spravodlivosti SR. Ak poškodený uplatní náhradu škody od štátu, má štát po úhrade škody regresný
postih voči súdnemu exekútorovi. V prípadoch, kedy má poškodený nárok na náhradu škody voči štátu

má súčasne daný nárok aj na náhradu škody voči súdnemu exekútorovi, pričom táto zodpovednosť je
spoločná a nerozdielna. Poškodený sa môže rozhodnúť, že uplatní škodu iba voči štátu alebo iba voči
exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval od oboch subjektov. Zákon č. 514/2003 Z.z. na ktorý ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje, nemá žiadne ustanovenie, ktoré by
vylučovalo priamu zodpovednosť súdneho exekútora voči poškodenému.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd ustálil, že pasívne legitimovaný v danom prípade je exekútor,
t. j. odporca.

Súd prvého stupňa daný právny nárok uplatnený navrhovateľom posudzoval podľa § 33 Exekučného
poriadku a skúmal predpoklady zodpovednosti za spôsobenú škodu pri výkone verejnej moci a to a)

protiprávnosť, b) vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa exekútor
zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno
požadovať. Pod pojmom vynaloženia všetkého úsilia je potrebné rozumieť každú možnú starostlivosť,
ktorú by bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody.

Súd skúmal prvý predpoklad, a to protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora. Súd konštatuje,
že v danom prípade došlo k opomenutiu zo strany exekútora, čo konštatuje aj Okresný súd
Pezinok vo svojom rozhodnutí zo dňa 22. 3. 2009, kde neschválil príklep, kde sa konštatuje, že exekútor
vykonal dražbu napriek tomu, že nebolo rozhodnuté o žiadosti o odklad exekúcie, námietkach manželky
povinného, ako aj problémy so znaleckým posudkom.

Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor
vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Z pripojeného spisu Okresného
súduPezinokmalsúdpreukázané,žepovinnýpodalžiadosťoodkladexekúcie,ktorýdoručilexekútorovi
12. 2. 2007 a napriek tomu bola vykonaná dražba a príklep bol udelený dňa 15. 2. 2007, rovnako boli

podané námietky manželkou povinného proti exekúcii 12. 7. 2005, o ktorých súd rozhodol v
roku 2009 a to rozhodnutím zo dňa 23. 2. 2009, teda sa pokračovalo v dražbe bez ohľadu na to, že tu
boli prekážky pre ktoré sa dražba vykonať nemala aj keď je pravda, že námietky manželky povinného
boli zamietnuté. Odporca má pravdu v tom, že nezodpovedá za správnosť znaleckého posudku, túto
skutočnosť preskúmava súd v rámci rozhodovania o príklepe, čo bol ale len jeden z dôvodov

neschválenia príklepu.

Pokiaľ ide o ďalší predpoklad zodpovednosti - vznik škody, súd má preukázané, že škoda navrhovateľovi
vznikla.

Podľa § 12 ods. 4 Exekučného poriadku peňažné prostriedky, ktoré sú výťažkom exekúcie je exekútor
povinný ukladať na osobitný bankový účet. Odporca ako exekútor tvrdil, že on zloženú zábezpeku viedol
na depozitnom účte, ktorý úročený nie je, preto nemohla vzniknúť navrhovateľovi škoda.

Podľa § 156 Exekučného poriadku, rozdeľovanú podstatu tvorí najvyššie podanie a úroky z neho,

zábezpekavydražiteľa uvedené v §143ods.1,prípadnesumyzodpovedajúcezáväzkomuvedeným
v § 152 ods. 1.

Súd prvého stupňa, vychádzajúc z tohto ustanovenia, mal za to, že zákon predpokladá, že peniaze
majú byť vedené na účte z ktorého plynú úroky, pričom nie je rozhodujúce aká je výška úrokov, pretože

v tejto súvislosti exekútor sa nemôže dostať do situácie, aby skúmal najvyššiu hospodárnosť zloženej
zábezpeky, ale súčasťou zábezpeky, resp. rozdeľovania podstaty okrem iného sú aj úroky a ak takto
exekútor nepostupoval, postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom. Pokiaľ exekútor navrhovateľovi
vrátil zloženú zábezpeku bez úrokov nepostupoval správne.

Pokiaľ ide o tretí predpoklad zodpovednosti, t. j. príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom
škody, súd zastáva názor, že aj tento predpoklad je naplnený, pretože ak exekútor nepostupoval v
súlade s Exekučným poriadkom a následne vznikla škoda, príčinná súvislosť tu daná je, a preto
aj tento predpoklad je naplnený.

Súd prvého stupňa ďalej skúmal, či sa exekútor nezbavil zodpovednosti tým, že by preukázal, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Súd žiadne takéto
skutočnosti nezistil. Odporca ich neuvádzal, odporca len tvrdil, že on postupoval v súlade s exekučnýmporiadkom a vychádzal z rozhodnutia súdu, pričom súd konštatuje, že tomu tak nebolo, čo
súd odôvodnil pri posudzovaní otázky protiprávnosti konania, resp. opomenutia.

Pokiaľ ide o výšku uplatňovanej škody, súd sa stotožnil s nárokom, ktorý si uplatnil navrhovateľ, ktorý
predstavuje 2,8 % úrokovej sadzby, čo navrhovateľ preukázal výpisom zo Slovenskej sporiteľni, kde v
tomto časovom období bol, pričom navrhovateľ mal vedený účet v tejto sporiteľni.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi

trovy právneho zastúpenia, ktoré celkove predstavujú sumu 831,24 €, keď navrhovateľ mal v konaní
plný úspech.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O. s. p., odvolanie
odporcu prejednal na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.

Podľa § 33 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá
zaškodutomu,komujuspôsobilonalebojehozamestnanecvsúvislostisčinnosťoupodľatohtozákona.

Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa

tohto zákona celým svojím majetkom.

Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych a pracovno-právnych predpisov nie
je dotknutá.

Odvolací súd konštatuje, že v § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci sú upravené orgány, ktoré konajú v mene štátu. K nim patrí aj súdny exekútor,
ak spôsobil škodu pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa Exekučného
poriadku. Súdny exekútor, ako fyzická osoba, sa považuje za orgán verejnej moci a exekučná činnosť
je výkonom verejnej moci [porov. § 1 písm. a/ a § 2 písm. b/ bod 2 zákona č. 514/2003 Z. z.]. V rámci

exekučnej činnosti prichádza do úvahy zodpovednosť exekútora za nezákonné rozhodnutie a nesprávny
úradný postup. Veľmi dôležité je to, že tejto zodpovednosti sa súdny exekútor nemôže zbaviť, na rozdiel
od predošlého znenia § 33 ods. 1, ktorý poznal zbavenie sa zodpovednosti (liberáciu).

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody, spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V prípade nezákonného rozhodnutia
exekútora je to vždy súd, spravidla ten, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo dovolací súd
(prípad mimoriadneho dovolania). Iba súd môže zrušiť úkon exekútora, ktorý je rozhodnutím, prípadne
ho zmeniť.

Právo na náhradu škody možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
exekútora riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Prax zrejme bude k splneniu tejto
podmienky pristupovať tak, že zohľadní aj to, že poškodený musel využiť aj zákonom ustanovené
procesné prostriedky ochrany jeho procesného postavenia (napr. námietky proti upovedomeniu o začatí

exekúcie, návrh na odklad exekúcie, prípadne iné námietky podľa spôsobov exekúcie). Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Tieto prípady sa môžu
posudzovať len podľa okolností konkrétneho prípadu tak, aby sa zohľadnil obsah základného práva na
právnu pomoc podľa čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky.

Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím súdneho exekútora, ktorým exekútor prekročil svoju právomoc,
zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť nie je podmienkou uplatnenia nároku na náhradu
škody. K prekročeniu právomoci môže dôjsť tak, že súdny exekútor rozhodne o veci, ktorá patrí do
právomoci iného orgánu verejnej moci, spravidla súdu (napr. súdny exekútor by rozhodol o vylúčení veci
zo súdnej exekúcie, hoci podľa § 55 ods. 1 o tom rozhoduje súd).

Napokon treba uviesť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti súdneho
exekútoraurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote,jehonečinnosťprivýkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránenýchzáujmov fyzických osôb a právnických osôb. Exekučný poriadok upravuje viacero lehôt na úkony
súdneho exekútora. Vynára sa však otázka, do akej miery sa bude trvať na uplatnení tejto zodpovednosti
aj v prípade, keď nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní. Nezákonný zásah do práv sa

môže týkať napríklad otvorenia bytu alebo inej nebytovej miestnosti, ktorú nemá v legálnom užívaní
alebo vo vlastníctve povinný, ale aj iná, tretia osoba. Takým úkonom bude aj odovzdanie nehnuteľnosti
vydražiteľovi, hoci na to nebudú splnené zákonné predpoklady, a pod.

Zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia než podľa zákona č. 514/2003

Z. z. Vznik zodpovednosti podľa tohto zákona predpokladá výkon exekučnej činnosti na základe
poverenia súdu podľa Exekučného poriadku. Ak však exekútor spôsobí škodu inak, než pri takej
exekučnej činnosti, ktorá má oporu v súdnom poverení, vtedy exekútor zodpovedá podľa všeobecných
predpisov o zodpovednosti za škodu. Možno teda konštatovať, že odporca nie je vecne pasívne
legitimovaným subjektom v tomto konaní.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol podľa ust. § 220 O. s. p. tak, že rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutých častiach zmenil, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ale
ani na jeho zrušenie.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., s použitím § 224 ods. 2 O. s.
p. tak, že priznal odporcovi náhradu trov konania vo výške 208,50 eur za zaplatený súdny poplatok za

odpor a v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb priznal mu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 401,43 eur, keďže si
splnil povinnosť uloženú v ustanovení § 151 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.