Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713202155
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2713202155.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXXX, Z., o zaplatenie 1.874,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Skalica zo dňa 12. februára 2018, č.k. 3C/123/2013-163, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 1.280,88 eur a zaplatenie
9% úroku z omeškania zo sumy 1313,31 eur od 29.06.2011 do zaplatenia zamietol a žalovanému
proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,76% s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 526

ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách, keď uviedol, že žalobca sa v konaní proti žalovanému domáhal splnenia záväzku tvrdiac,
že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaného. Preto súd skúmal,
či došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky banky na žalobcu a či mu svedčí postavenie veriteľa.
V ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka sa dáva tomu, kto má pohľadávku, právo postúpiť ju
písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho
záväzku nový veriteľ, zo zmluvy o postúpení postupník. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so

všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, nie je oprávnený vymáhať ju po postúpení a nie je
oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže účinným postúpením pohľadávky postupca prestáva byť
veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a
zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke a má povinnosť podľa § 526 ods. 1 OZ oznámiť
postúpenie dlžníkovi. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže
zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku.
Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník poznal jej obsah, pokiaľ

mu je oznámené postúpenie postupcom. Občiansky zákonník v § 525 ods. 2 stanovuje pod sankciou
neplatnosti právneho úkonu taký prevod práv a povinností, ktorý je v rozpore so zákonom alebo s
dohodoudlžníka.Vkonanínebolapreukázanážiadnadohodaveriteľa adlžníka,zktorejbyvyplývalo,že
dal dlžník súhlas k postúpeniu pohľadávky. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem inéhotaké pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a pohľadávka banky voči jej klientom je
takýmto druhom pohľadávky. Na banku sú kladené u jej pohľadávok voči klientovi špecifické povinnosti
a požiadavky na banku a jej podnikanie v § 27 a nasl. zákona o bankách, patrí medzi ne aj bankové

tajomstvo podľa ust. § 91 a nasl. zákona o bankách. Požiadavky a povinnosti vyplývajú pre banku
priamo zo zákona, nie z dohody s klientom. Zmena v osobe veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej so
žalovanýmjevrozporesozákonom,pretožeprevodomnasubjekt,ktorýbankounieje,došlokzhoršeniu
postaveniažalovanéhoakoklientabanky,garantovanéhomuzákonomobankáchvpovinnostiachbanky
voči svojmu klientovi, napríklad v ustanoveniach o bankovom tajomstve. Nie je v záujme žalovaného,

aby banka postupovala pohľadávku na tretí subjekt, ktorý napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu
Národnej banky Slovenska podľa zákona o bankách a postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky
nie je povinný dodržiavať na rozdiel od banky bankové tajomstvo voči klientovi a nie je povinný tak,
ako banka, zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach klienta. Ust. § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu
pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť
o záležitostiach dlžníka, ak došlo k postúpeniu na nebankový subjekt, podstatným spôsobom sa zmenil

obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupcom a dlžníkom. Banke sa povoľuje postúpiť preto iba
pohľadávku za splnenia určitých podmienok, daných zákonom o bankách v jeho ustanovení § 92 ods. 8 a
predpokladompostupiteľnostipohľadávkybankynainúosobujeomeškaniedlžníkaaspoň90dní,banka
podľa prílohy k zmluve o postúpení považovala v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka za dlžníka,
ale banka má povinnosť na splnenie dlžníka podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách aj písomne vyzvať,

inak pohľadávka banky nie je postupiteľná. Žalobca síce predložil výzvu banky zo dňa 15.6.2010, podľa
ktorej upozornil žalovaného na omeškanie ku dňu 31.5.2010 vo výške 998,57 eur, oznamuje toľko, že
pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, ale nebolo dokázané, že sa
výzva dostala aspoň do dispozičnej sféry žalovaného a ani to, že banka dala výzvu aspoň na prepravu.
Žalobcom predložený podací hárok od Slovenskej pošty a.s. je až 20.7.2011, a preto skôr svedčí o tom,

že žalobca dal v tento deň na prepravu oznámenie banky o postúpení pohľadávky, ňou vyhotovené dňa
18.7.2011. Za nesplnenia týchto zákonných predpokladov, je postúpenie pohľadávky banky zakázané
na nebankový subjekt (žalobcu), postúpeniu bránilo ustanovenie § 525 ods. 1 a 2 OZ a je podľa § 39 OZ
neplatné, odporujúce obsahu zákona. Správanie banky, dôsledkom ktorého je postúpenie pohľadávky
zo spotrebiteľskej zmluvy, nespĺňa ani požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje

zákon o bankách. Žalobca nepreukázal, že v čase, kedy mala byť pohľadávka banky voči žalovanému
postúpená podľa zmluvy o postúpení pohľadávok, boli podmienky postúpenia splnené. V zmysle § 120
ods. 1 O.s.p., teraz § 132 ods. 1 CSP, bol žalobca (postupník) v súdnom konaní povinný tvrdiť a dokázať
predpoklady svojej aktívnej legitimácie, aj splnenie podmienok platného postúpenia postupcom pred
„postúpením“ pohľadávky. Nepreukázanie skutočnosti má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie

postupníka. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase postúpenia spôsobilá na
postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a tým nepreukázal, že sa stal platne a účinne
veriteľom uplatňovanej pohľadávky a že sa stal žalovaný jeho dlžníkom, preto súd žalobu žalobcu
zamietol, keď ešte dôvodom zamietnutia bola aj skutočnosť, že pohľadávka banky na nebankový subjekt
nebola aj podľa § 525 OZ postupiteľná. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255

ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému v rozsahu 36,76%.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Bol toho názoru, že mu vznikol nárok na úhradu
uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie,

tak predmetnú skutočnosť žalobca preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo
strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávok. Splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v konaní preukázal
predloženou výzvou zo strany postupcu, a tiež prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok a
tam uvedeným počtom dní omeškania žalovaného. Preukázanie splnenia týchto podmienok navyše

podľa jeho názoru v konaní nebolo potrebné, keďže preukázal, že zmluvné strany si vzájomné práva
a povinnosti upravili v súdenom prípade v súlade s § 89 ods. 1 zákona o bankách odchýlne od
ustanovenia § 92 ods. 8. Poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané,
že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods.
8 zákona o bankách ukladá, a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Uviedol, že v konaní

opakovane tvrdil, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol
postupcomopakovanevyzvanýnaúhraduomeškanýchsplátokúveru.Nakoľkoust.§89ods.1zákonao
bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení zákona o bankách,pričom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné
strany si v posudzovanom prípade dohodli vzájomné práva a povinnosti odchylne od predmetného
zákona, a to v bode 19.16 všeobecných obchodných podmienok. Bol toho názoru, že je prípadné

porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spojiť s občiansko-
právnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8
nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale
administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o
bankách. Splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné

postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala
dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia v zmysle § 524 OZ. S nedoručením takejto
výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len
sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1
zákona o bankách.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3C/123/2013 bolo zaplatenie

1.874,22 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu o
zaplatenie 1.280,88 eur a zaplatenie 9% úroku z omeškania zo sumy 1313,31 eur od 29.06.2011 do
zaplatenia zamietol a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
36,76% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

9. V zmysle Dôvodovej správy k Zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 zákona o
bankách na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú
dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu,
aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru
dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky,

poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie
banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane
spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek,
počas trvania záväzkového vzťahu, postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá
napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo

účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne
právnym predpisom upravenou činnosťou.10. V predmetnej veci je právnym problémom otázka platnosti či neplatnosti právneho úkonu postúpenia
pohľadávky podľa § 39 OZ, teda či podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu
žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách

musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému (žalovaným)
na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania prichádza sankcia v
podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia.

11. Súd prvej inštancie sa veľmi podrobne vyporiadal so všetkými relevantnými dôvodmi týkajúcimi sa

neplatnosti právneho úkonu o postúpení pohľadávky a odvolací súd s uvedenými argumentmi v celom
rozsahu súhlasí.

12. Odvolací súd konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 veta prvá
zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie
vrozporesozákonom(vtomtoprípadesozákonomobankách),kedyjepostúpeniepohľadávkyvzmysle

§ 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ.

13. K odvolateľovej argumentácii ohľadne jeho námietky, že § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje
výnimky z bankového tajomstva a nie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, odvolací súd udáva,
že aj keď je uvedené ustanovenie § 92 systematicky zaradené do štrnástej časti právneho predpisu

s názvom „D. nemožno len na základe tohto zaradenia bez ďalšieho usudzovať, že zákonodarca pri
úprave postúpenia pohľadávky bankou na nebankový subjekt mal riešiť výlučne len otázku ne/porušenia
bankového tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené cieľom, nič by nebránilo tomu, aby to v znení zákona
výslovne uviedol (napr. porovnaj novelu zákona o bankách účinnú od 01.01.2017 zákon č. 299/2016 Z.z.
- sprísnenie pravidiel pre postúpenie pohľadávok bánk zo spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie

podľa osobitného predpisu). Ako už bolo uvedené, podmienky platného postúpenia pohľadávky banky
a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, práve naopak, sa
prekrývajú.

14. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu, a to najmä

na závery obsiahnuté v rozhodnutiach sp. zn. 8 Cdo 32/2017 zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017
zo dňa 28.03.2018 a sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018.

15. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky
v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380

ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj v závislom výroku o
trovách konania, keď súd správne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
vo veci úspešnejšiemu žalovanému priznal pomernú náhradu trov konania, z dôvodu vecnej správnosti
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu
úspešný žalovaný, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).