Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010703
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716010703.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. júna 2018, samosudcom JUDr.

Vladimírom Hricom, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
C. T. O. A. G. T. M. , nar. XX.XX.XXXX E. G., trvalo bytom G. - E., Ul.
I. Č.. XXXX/X,

j e v i n n ý , že

dňa 31.05.2015 v čase okolo 05.00 hod. v Poprade na Ul. Štefánikovej č. 4, na chodníku pred barom
Surprise, bez predchádzajúcej vzájomnej potýčky, fyzicky napadol P. O.Ň. a to tak, že ho svojou pravou
rukou zovretou v päsť udrel jedenkrát silou strednej intenzity do oblasti tváre, priamo do pery a následne
odišiel, čím svojím konaním spôsobil poškodenému P. O. zranenie a to pomliaždenie dolnej pery vľavo,
tržno-pomliaždenú ranu na koži dolnej pery vľavo, tržno-pomliaždenú ranu na sliznici dolnej pery vľavo,
subluxáciu (vykývanie) zubov č. 31, 41 (stredné rezáky vpravo a vľavo dolu) a zuba č. 12 (bočný
rezák vpravo hore), odlomenie polovice korunky zuba č. 42 (bočný rezák vpravo dolu) s otvorením

dreňovej dutiny, s dobou liečenia 21 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom vo
výraznejších bolestiach zubov a dolnej pery 4 - 5 dní, ktoré boli postupne menšie a ustúpili do 10 dní,
pričom bolesti sa zvýrazňovali pri jedení a hovorení, v potrebe prijímania iba tekutej stravy pre subluxáciu
zubov po dobu 4 - 5 dní a následne stravy mäkkej konzistencie po dobu 3 týždňov (21 dní), v dôsledku
čoho bol obmedzený v bežnom živote pri komunikácii, prijímaní potravy, bol mu spôsobený opuch dolnej
pery po dobu 3 - 4 dní, ktorý sa postupne zmenšoval a vymizol asi do 6 dní, bola spôsobená krvná
podliatina na dolnej pere, ktorá ho obmedzovala asi 10 - 14 dní, v potrebe prijímania stravy po dobu 7
dní, tržno-pomliaždené rany na koži a sliznici dolnej pery v ústach ho obmedzovali pri rozprávaní a

spôsobovali zvýraznenie bolesti po dobu asi 4 - 6 dní, rana na koži musela byť v suchom a bezprašnom
prostredí po dobu 7 dní, pričom úraz u poškodeného spôsobil stratu korunky zuba č. 42,

t e d a

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona na

ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne
o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý zaplatiť pre Všeobecnú zdravotnú
poisťovňu, a. s., Krajská pobočka Prešov, Ul. Kúpeľná 5, Prešov, IČO: 35937874 škodu vo výške 39,72
eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý zaplatiť pre poškodeného P. O.,
L.. XX.XX.XXXX, J. G., A.. Š. XXXX/X škodu vo výške 601,--eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného P.S. O., L.. XX.XX.XXXX, J. G., A.. Š. XXXX/
X so zvyškom nároku na náhradu škody

o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 17.08.2016 súd vykonal dokazovanie, vykonané dôkazy hodnotil
samostatne a vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že bolo jednoznačne a bez najmenších
pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného činu, skutok spáchal obžalovaný a

medzi jeho konaním a následkom je príčinná súvislosť. Pri splnení zákonných podmienok súd uložil
obžalovanému trest a rozhodol o nárokoch poškodených.

Obžalovaný v priebehu celého trestného konania po zákonnom poučení nevypovedal. Po poučení na

hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že sa necíti byť vinný.

Zo skutku bol usvedčený nielen výpoveďami priamych svedkov Mgr. C. Š. S. R. J., ale aj výpoveďou
poškodeného P. O.Á. a ďalšími dôkazmi, ktoré súd vykonal a vyhodnotil na pojednávaní a ktoré tvorili
podklad pre rozhodnutie.

Poškodený predtým nepoznal obžalovaného, na diskotéke nemal s nikým konflikt, vypil tam asi 3 až 4
poldeci alkoholu od polnoci do odchodu z diskotéky a to v čase medzi 04. - 05.00 hod. Na chodníku
pri autobusovej zastávke čakal na objednaný taxík a v jeho blízkosti stáli svedkyne Š. S. J., ktoré si
taktiež objednali taxík. Osobám vychádzajúcich z budovy diskotéky nevenoval pozornosť a všimol si

prichádzať smerom k nemu neznámeho muža a keď tento prišiel do bezprostrednej blízkosti, požiadal
ho, aby mu dal svoju šiltovku, na čo on mu odpovedal, že mu ju nedá. Na túto odpoveď poškodeného
ihneď zareagoval neznámy muž silným úderom päsťou pravej ruky do oblasti úst a v chôdzi pokračoval
smerom k parkovisku. Následkom úderu poškodený cítil krvácanie z úst, rukami si držal ústa a nos a
sadol si na chody pri chodníku. Na toto konanie útočníka reagovali svedkyne Š. S. J., zastavili náhodne

predchádzajúce vozidlo polície. Po ošetrení, kde bol prevezený vozidlom polície sa podrobil úkonom na
polícii. Smer pohybu chodca, ktorý ho udrel ďalej už nesledoval. Zranenia, ktoré mu spôsobil útočník ho
obmedzovali asi 7 dní bolestivosťou pri otváraní úst, pri slovnej komunikácii, pri prijímaní bežnej potravy
a pri hryzení potravy. Tieto obmedzenia súviseli s poškodením oboch pier, ale aj zubov vpredu po dobu
14 dní, pretože sa mu ťažko jedlo a nemohol prežúvať potravu. Svedkyňa R. J. na diskotéke nepožívala

alkohol, bola tam spolu s C. Š. iba kratšiu dobu, zoznámili sa s poškodeným a po ukončení diskotéky
obe na chodníku pri autobusovej zastávke čakali na taxík a asi na vzdialenosť dvoch metrov od nich
stál poškodený, s ktorým komunikovali a on čakal taktiež na taxík. Okolo nich prechádzala skupina asi
troch až štyroch osôb smerom k parkovisku, kde na nich čakalo naštartované auto - strieborná Fabia
combi. Posledný prechádzajúci muž z tejto skupiny sa zastavil pri poškodenom, žiadal od neho čiapku

tvrdiac, že sa mu páči. Keď poškodený mu odmietol dať čiapku, tak útočník mu dal jeden rýchly úderpäsťou do tváre a pokračoval v chôdzi, nasadol do auta, kde ostatní už predtým nasadli. Poškodený
si oboma rukami chytil ústa a nos a skrčil sa. Na toto konanie útočníka svedkyňa reagovala tak, že
mobilným telefónom odfotila auto, do ktorého nasadol a keďže na ceste zbadala náhodne prechádzajúce

auto polície, zastavila ho, policajtom opísala situáciu, oblečenie útočníka a auto, do ktorého nasadol
a tak policajti išli hneď za týmto autom, ktoré práve okolo nich prechádzalo. Následne pre nich prišla
ďalšia hliadka polície, na mieste útoku sa nachádzali iba tieto dve svedkyne a poškodený a počas jazdy
popísala hliadke celú situáciu, táto hliadka ich odviezla na ošetrenie poškodeného do nemocnice a
potom do budovy polície, kde videla osobu, ktorej oblečenie sa zhodovalo s tým, čo už predtým dvakrát

popísala policajným hliadkam. Útočníka si pamätala aj podľa čŕt tváre, tento mal širšiu sánku, mal hrubý
krk a bol nakrátko vystrihaný. Podľa svedkyne stála pred útokom na poškodeného ďalšia skupina osôb
vzdialená od neho asi 3 - 4 metre, osoby boli otočené chrbtom k poškodenému a sledovali príchod
taxíkov. Uviedla, že ona považovala túto skupinu ľudí za kamarátov poškodeného.

Vo svojich výpovediach svedkyňa viackrát v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní popísala

zhodne útočníka a pri rekognícii označila fotografiu, na ktorej bol obžalovaný. Je pravdou, že pri
konfrontácii medzi touto svedkyňou a svedkom I. Ľ. dňa 16.10. 2015 svedkyňa pripustila možnosť, že si
mohla zmýliť osobu útočníka, no v ten istý deň pri rekognícii, ktorá nasledovala po uvedenom výsluchu
- konfrontácii, opakovane označila za útočníka obžalovaného.

Svedkyňa Mgr. C. Š. sa stretla s poškodeným krátko pred ukončením diskotéky a po jej ukončení čakali
na taxíky, stáli na chodníku oproti sebe vo vzdialenosti asi jeden meter, pri nej stála J. a s poškodeným
komunikovali. Videla prichádzať skupinu troch osôb, jeden z týchto mužov bol pre ňu úplne neznámy,
predtým ho nikdy nevidela a tento sa pristavil pri nich tak, že bol v blízkosti nej po ľavej strane, jemným
tónom pochválil šiltovku poškodeného a žiadal ju od poškodeného, čo mu tento odmietol a rýchlo udrel

poškodeného päsťou pravej ruky do oblasti pery. Svedkyňa sa zľakla, poškodený bol prekvapený, zostal
stáť, krvácal z úst a obžalovaný, ktorého svedkyňa videla odchádzať bez slov k autu na parkovisku,
si všimla aj do jeho tváre, keď pri nich stál. Na situáciu reagovala J. mobilným telefónom, odfotila
auto, do ktorého nasadol útočník. Osoby prechádzajúce v skupine s obžalovaným už nasadli do auta
a teda svedkyňa nevedela, či mohli vidieť alebo počuť konanie obžalovaného. Náhodne prechádzajúce

auto polície svedkyňa zastavila, rýchlo popísala situáciu, útočníka a auto, ktoré práve vychádzalo z
parkoviska,vktoromodchádzalobžalovanýatakhliadkaišlazatýmtoautom.Pokrátkomčasenamiesto
činu prišla ďalšia hliadka polície, odviezla ich na ošetrenie poškodeného a svedkyňa počas jazdy videla,
že prvá hliadka už mala zastavené označené vozidlo v kruhovom objazde. Svedkyňa zhodne popisovala
situáciu aj pri konfrontácii s osobami, ktoré mali prechádzať okolo nich bezprostredne pred útokom,

pričom v tejto skupine bol aj obžalovaný, na tejto výpovedi zotrvala a tvrdila, že prechádzali tri osoby.

Ďalšísvedkovia,ktoríodchádzalizdiskotékysobžalovaným,tvrdili,ženepožiliveľkémnožstvoalkoholu,
nikto nebol opitý a nevedeli o žiadnom konflikte. I. I. tvrdila, že sa ponáhľala k autu na parkovisko, kde
ich čakala priateľka I. Ľ.. Uviedla, že mal nepohodlné topánky, boleli ju nohy a k autu sa presúvala veľmi

rýchlo. Uviedla, že s ostatnými išli za sebou, ona nasadla do auta, za vodičku a o žiadnom nedorozumení
na chodníku nevedela. Uviedla, že pred budovou stálo veľa ľudí, keďže sa končila diskotéka a muža
so šiltovkou si na chodníku nevšimla. Nevedela uviesť dôvod, pre ktorý ich policajti zastavili a z celej
osádky si nechali iba obžalovaného, kým ostatným umožnili odchod.

I. Ľ. tvrdil, že po chodníku išiel s I. a za nimi išiel obžalovaný s C. P.. Keďže bol koniec diskotéky, tak
na chodníku bolo veľa ľudí, on si všimol dve ženy, otočené k ceste a naľavo od nich stál nejaký chlap.
Mal pocit, že tento chlap akoby plakal. O žiadnom fyzickom napadnutí nemal informácie. Počas jazdy
ich zastavili policajti, vyzvali mužov, aby vystúpili (v aute sedeli traja muži), obžalovaného vyzvali, aby
išiel s nimi, no neuviedli dôvod.

C. P. tvrdil, že po chodníku išiel s obžalovaným a pred nimi išiel Ľ. s I.. Žiaden konflikt počas presunu
k autu na parkovisku nevidel. Na chodníku bolo veľa ľudí a po zastavení policajným vozidlom im
kontrolovali policajti doklady, no nič bližšie nevedel k tomu uviesť. Počas prechádzania po chodníku si
všimol na pravej strane stáť dve dievčatá a oproti nimi stál muž. Ďalej uviedol, že k autu prechádzali

stredom chodníka, vpredu I. s Ľ., za nimi on s obžalovaným, tvrdil, že do auta nastúpili spoločne.Z týchto dôkazov vyplýva, že pri komunikácii medzi poškodeným a svedkyňami Š. a J. bol priestor
na vzdialenosť asi jeden meter, čo uviedla aj svedkyňa I., že ľudia, s ktorými odchádzala v skupine,
prechádzali postupne a toto zodpovedá aj ich prechodu za sebou a vylučuje tvrdenia P. a obžalovaného,

že prechádzali vedľa seba.

Z prečítaných výpovedí svedkov C. J. a C. M. vyplýva, že počas výkonu služby v služobnom motorovom
vozidle zastavili na znamenie dievčaťa, ktoré ich informovalo o napadnutí ich kamaráta, uviedla popis
páchateľa, najmä jeho obuv a tvrdila, že útočník sa vezie vo vozidle, ktoré práve prechádzalo okolo

služobného vozidla. Z toho dôvodu nezisťovali okolnosti u ďalších svedkov, ale išli za označeným
vozidlom, toto zastavili a podľa popisu podozrivej osoby, túto vyzvali, aby išla s nimi na OO PZ Poprad.
Na miesto činu vyslali ďalšiu hliadku, ktorá sa skontaktovala so svedkyňami J., Š. a s poškodeným.

Ďalšiu prichádzajúcu hliadku na miesto činu zastavil muž, ktorý bol poškodený a pri ňom boli obe
svedkyne. C. Š. zisťoval u okolo idúcich informácie o fyzickom napadnutí, no nikto o tom nič nevedel.

SpolusB.O.,ďalšímčlenomhliadkyodviezlipoškodenéhonaošetrenie,doautazobraliajobesvedkyne
a po ošetrení poškodeného odviezli ich na OO PZ Poprad.

Svedkovia - členovia hliadky polície nepamätali na detaily k udalostiam z dôvodu odstupu času po
vykonávanie ich výsluchu, čo je aj pochopiteľné pri ich pracovnom zaradení a množstve udalostí, ktoré

pri výkone služby riešia. Výpovede týchto svedkov boli v podstate zhodné, čo do dôvodu zastavenia
vozidla, popisu udalosti, ktoré sa stali pred zastavením hliadky a tieto informácie získali od dovtedy
neznámych osôb, ktoré zastavili hliadku polície z jediného dôvodu, že potrebovali označiť prítomnosť
podozrivej osoby vo vozidle práve prechádzajúcom. Na tieto výpovede nadväzovali aj výpovede oboch
svedkýň a poškodeného, ktorí boli priamymi svedkami konania dovtedy neznámej osoby a ktoré sa

zhodovali nielen v popise skutku, ale aj v označení páchateľa a vozidla, kde sa nachádzal páchateľ.

S obsahom výpovedí priamych svedkov, ale aj členov oboch hliadok polície sú zhodné aj výpovede
osôb I., P. S. Ľ., čo do presunu z diskotéky k vozidlu na parkovisku a zastavenia vozidla policajnou
hliadkou.PokiaľsvedkoviaI.,Ľ.aP.tvrdili,žežiadenfyzickýútoknevideli,takjemožnévtomtorozsahus

výpoveďou I. a Ľ. súhlasiť, keďže na ulici bolo veľa ľudí, bol tam hluk, obaja išli vpredu pred obžalovaným
a incident, ktorý tvorí skutok sa udial veľmi rýchlo a bez kriku. Komunikácia v priebehu pár sekúnd medzi
obžalovaným a poškodeným nebola hlasitá a samotný úder päsťou do úst nemal vydať taký zvuk, ktorý
by svedkovia kráčajúci vpredu zaregistrovali. Výpoveď svedka P., že nevidel žiaden fyzický útok a že
kráčal vedľa obžalovaného je nepravdivá. Pokiaľ prechádzal po chodníku spolu s obžalovaným, tak

tento útok musel zaregistrovať. Svedok vypovedal tendenčne v snahe pomôcť obžalovanému. Nie je
však vylúčené, že tento svedok išiel po chodníku sám, mimo obžalovaného, nie bezprostredne v jeho
blízkosti, keďže svedkyne Š. a J. ako aj poškodený tvrdili, že v skupine prichádzajúcich osôb boli tri
osoby a až posledná osoba sa prihovorila poškodenému a touto osobou bol následne útočník, ktorého
svedkovia identifikovali.

Z dôkazov vyplýva, že na ulici sa nachádzalo viac ľudí čakajúcich na taxík a tak samotného P. svedkyne
stojace neďaleko poškodeného, nemuseli zradiť do spoločnej skupiny prechádzajúci osôb, kde patril aj
obžalovaný.

Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že skutok spáchal obžalovaný a skutok je popísaný zhodne nielen
výpoveďami poškodeného, svedkýň Š.P. a J., ale zhodne uvádzali skutočnosti nasledujúce po skutku aj
členovia oboch hliadok polície a tieto skutočnosti vyplývajú aj z lekárskych správ.

Vo veci bol vypracovaný aj znalecký posudok z odvetvia chirurgie a stomatológie, k obsahu ktorého

vznášal námietky obhajca a spochybňoval hodnovernosť znaleckého posudku, pričom takéto námietky
a pochybnosti vyplývajú aj z písomných podaní obhajcu ku všetkým úkonom, ktoré boli vo veci
vykonávané.

V tejto súvislosti súd vykonal výsluch znalca MUDr. Y., CSc. na hlavnom pojednávaní. Znalec zotrval

na obsahu vypracovaného znaleckého posudku. Okrem štúdia spisového materiálu a zdravotníckych
písomností vykonal aj vlastné kontrolné vyšetrenie poškodeného. Zranenia poškodeného vznikli úderom
do oblasti úst naraz, najpravdepodobnejšie jedným úderom päsťou útočníka silou strednej intenzity.
Úder musel smerovať spredu priamo na oblasť úst. Vznik zranení je zobrazený v spise aj schematickya fotodokumentácia potvrdzuje, aké následky vznikli. Všetky poranenia boli prítomné na relatívne malej
ploche úst, museli vzniknúť naraz pôsobením tupého násilia malej plochy a táto zodpovedá zovretej
pästi, ktorá zasiahla dolnú peru, pôsobiaca sila pritlačila peru na pevnú podložku a to na dolné predné

zuby, ktoré taktiež boli poškodené. Pôsobenie násilia je zobrazené aj na fotografii v znaleckom posudku
na strane č. 19. Obe rany, ktoré vznikli na koži aj na sliznici úst, boli spôsobené jedným úderom. Z
medicínskeho hľadiska sa tieto dve rany, ktoré navzájom komunikovali, označujú samostatne ako rana
pokrývky kože a rana pokrývky v ústnej dutine, teda sliznice. Každá z týchto rán bola samostatne
chirurgicky ošetrená. Komplex zistených poranení nemohol vzniknúť úderom dlaňou do oblasti úst a

spôsobilhonajpravdepodobnejšiejedenúderpäsťou.Znalecsapodrobnevyjadrilajkpoškodeniuzubov
a k obmedzeniam súvisiacim so zranením.

NarozdielodnesprávnehooznačeniaporaneniazubovpriprvotnomvyšetreníORLlekárky,ktoráuviedla
dňa 31.05.2015, že zuby č. 31 a 41 boli luxované, teda z medicínskeho hľadiska je to označené ako
vyrazenie, vybitie zubov zo svojich lôžok a ktoré vypadnú z ložiskového výbežku sánky a zub č. 42 bol

zlomený, tak pri vyšetrení u zubnej lekárky dňa 01.06.2015 už bolo poranenie zubov č. 31, 41 a 12
správne označené ako subluxované, kývavé zuby a zub č. 42 mal zlomeninu korunky a došlo k otvoreniu
dreňovej dutiny uvedeného zuba. Zubná lekárka a znalec zistili u poškodeného kývavosť týchto zubov,
ktoré podľa znalca boli kývavé v treťom stupni, čiže v ťažšom stupni, pretože okrem bolesti a RTG
príznakov sa vykývanie prejavilo i výrazným kývaním uvedených zubov v smere pôsobenia sily, teda

spredu dozadu, následkom čoho došlo k natiahnutiu závesného aparátu a zuby sa vysunuli (dislokovali)
zo svojho lôžka smerom k jazyku. Znalec v tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď poškodeného, ktorý
označil vykývanie týchto zubov po údere tak, že ich mal preklonené do vnútornej dutiny úst smerom k
jazyku a tieto si dal do pôvodného stavu jazykom. Subluxácia sa prejavila spontánnou a poklopovou
bolestivosťou poranených zubov, ich kývaním a možným výtokom krvi z ozubnicovej štrbiny. Poranenia,

ktorá utrpel poškodený, nezasiahli životne dôležité orgány ľudského tela a pri úraze nedošlo k ťažkému
ublíženiu na zdraví.

Obmedzenia následkom vzniknutých zranení spočívali okrem iného aj v prijímaní kašovitej stravy a
bolestivosti. Proces liečenia zranení si vyžadoval prijímanie tekutej a neskôr kašovitej stravy, čo bolo

nevyhnutné pre nekomplikované zhojenie. Pri prijímaní potravy poškodený hryzol bočnými zubami,
čomu zodpovedá, že predné zuby boli bolestivé. Doba nekomplikovaného hojenia a bez trvalých
následkov je 10 dní a nie menej. Táto musí byť zachovaná a nie je daná svojvôľou lekára. I poškodený
potvrdil vo výpovedi z 23.06.2015, že v dôsledku zranenia nemôže dobre odkusovať prednými zubami,
tieto v čase výpovede ešte nemal opravené, horný zub bol kývavý, bolestivý pri záťaži, tržná rana dolnej

pery bola hnisavá a preto užíval antibiotiká. Poškodený mal problémy aj pri otváraní úst, pociťoval bolesti
pery v strede dolnej pery, ktoré pretrvávali asi 7 dní. Pri vyšetrení dňa 17.06.2015 na ORL ambulancii
bolokonštatované,žeorálnaranabolazahojená.Pokiaľpoškodenýnepresnevypovedalvdeňúrazu,t.j.
31.05.2015, že zranenia ho neovplyvnili v obvyklom spôsobe života a potvrdil bolesti zubov, pričom tvrdil,
že modrinu na tvári nemal, tak je potrebné poukázať na to, že modrina na dolnej pere bola uvádzaná

ako zistená rana už pri prvotnom ošetrení a znalec ďalej uviedol, že v deň úrazu a to pár hodín po
ňom ešte klinické príznaky neboli rozvinuté, liečba sa prakticky ešte nezačala a v tomto smere výpoveď
poškodeného nezodpovedá zisteným zraneniam, ktoré boli konštatované pri viacerých vyšetreniach a
ktoré mohli v uvedenom čase byť zo strany poškodeného zľahčované (dissimulácia). Výraznejšie bolesti
zubov a dolnej pery mohol mať 4 - 5 dní a tieto mohli ustúpiť do 10 dní. Bolesti sa zvýrazňujú pri jedení

a hovorení. Kvôli subluxácii zubov by mal pacient v takomto stave prijímať iba tekutú stravu, neskôr
kašovitú stravu, čo by malo trvať 21 dní. Opuch dolnej pery mohol mať 3 - 4 dní a tento vymizol do
6 dní. Krvavá podliatina na dolnej pere pretrváva bežne od 10 do 14 dní. Pacient bol obmedzovaný v
rozprávaní, keď pri pohybe perou sa zvýrazňovali bolesti asi po dobu 4 - 6 dní. Rana na koži musí byť
7 dní v suchom a bezprašnom prostredí, aby nedošlo k jej infekcii.

Podľa znalca je obvyklá doba liečenia tri týždne a doba práceneschopnosti býva 10 dní. Pokiaľ
poškodený si nedal vypísať práceneschopnosť a pri hryzení používal bočné zuby, tak týmto porušil
liečebný režim, pretože spočiatku mal prijímať iba tekutú stravu, potom do troch týždňov stravu
kašovitú, čo je vo všeobecnosti z medicínskych skúseností nevyhnutné na to, aby zranenia boli bez

problémov zhojené. Nedodržanie liečebného režimu poškodeným mohlo viesť k vzniku hnisavej rany a
jej dehiscencii (rozpadnutiu) a preto poškodený musel prijímať antibiotiká a dostaviť sa na kontrolu. To,
že poškodený zľahčoval svoje zranenia, svedčí aj jeho návšteva ambulancie na kontrolné vyšetrenie až
neskôr, než bolo to stanovené a vtedy rana už bola zahojená. Objektívna doba liečenia mala trvať 21dní a doba práceneschopnosti pri poranení v oblasti úst pri úraze, ktorý utrpel poškodený, býva obvykle
10 dní.

Znalec vyčíslil bolestné na 35 bodov, ktorému vyčísleniu zodpovedá finančné vyjadrenie sumou 601,--
eur a ktoré je podrobne špecifikované v zmysle Zákona č. 437/2004 Z. z. v znení noviel. Nejasnosti pri
vyčísľovaní na požiadanie obhajcu znalec vysvetlil odpoveďami na jeho otázky vo výpovedi na hlavnom
pojednávaní. V čase vypracovania znaleckého posudku sa znalec nevyjadroval k otázke sťaženého
spoločenského uplatnenia.

Kpríčinámaokolnostiamvznikuzranení,druhuzraneníakobmedzeniamboliprečítanélekárskesprávy,
vyhotovené od prvotného vyšetrenia až po ukončenie liečenia a znalec, ktorý vypracoval znalecký
posudok vypovedal tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní v záujme zodpovedania na
otázky, ktoré boli obhajcovi nie celkom zrozumiteľné.

Nárok uplatnený všeobecnou zdravotnou poisťovňou v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti
poškodenému v súvislosti so vznikom uvedených zranení, ktoré mu spôsobil obžalovaný, sú
špecifikované v písomnom vyčíslení jednotlivých položiek, ktoré tvoria náklady a ktoré na strane č. 171
v spise boli podrobne špecifikované a vyjadrené celkovou sumou 39,72 eur. Keďže tento nárok súvisí s
konaním obžalovaného, preto mu súd uložil povinnosť uvedenú sumu zaplatiť.

O tom, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu a to nie iba v stave miernej
opitosti, svedčí zápis o dychovej skúške, podľa ktorého v čase do jednej hodiny po skutku bol výsledok
merania 0,69 mg/l a teda nešlo iba o vypitie malého množstva alkoholu ako sa to snažil obžalovaný a
osoby, ktoré boli s nim na diskotéke zľahčovať.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trestný čin spácha ten, kto sa dopustí slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného a týmto konaním spácha trestný čin, ktorý je označený ako výtržníctvo.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona trestný čin ublíženia na zdraví spácha ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví.

Konanie obžalovaného bolo v priamom úmysle a viedlo k porušeniu záujmu na ochrane zdravia iného
fyzickým útokom proti telu poškodeného a na mieste verejnosti prístupnom, čím porušil aj záujem

na ochrane verejného poriadku a verejného pokoja. Bez najmenších pochybností takéto konanie
obžalovaného bolo preukázané. O tom, že spôsobil poruchu zdravia poškodenému, ktorá si vyžiadala
liečenie po dobu dlhšiu ako 7 dní a počas ktorej boli preukázané obmedzenia v obvyklom spôsobe
života poškodeného, svedčia lekárske správy, výpoveď poškodeného, znalecký posudok a výpoveď
znalca. O tom, že obžalovaný svojim konaním porušil verejný poriadok tým, že na ulici mesta fyzicky

napadol iného, svedčí jeho konanie ako fyzický útok proti poškodenému a toto konanie nezostalo
ľahostajným svedkyniam Š. a J.. Z ich výpovedí, ale aj z výpovede poškodeného vyplýva, aká bola
reakcia na konanie obžalovaného a to po prekvapení poškodeného následkom úderu, tento si zakrýval
ústa oboma rukami, kým bez najmenšieho zaváhania svedkyňa konala tak, že odfotila motorové vozidlo,
do ktorého útočník nastúpil a ktorý bezprostredne pri útoku prechádzal okolo nich a následne nasadol do

motorového vozidla, pričom svedkyňa ihneď zastavila náhodne prechádzajúcu hliadku polície, podala
krátku informáciu o skutku, označila útočníka i odchádzajúce vozidlo s útočníkom. Poškodený nedal
obžalovanému ani najmenší podnet k jeho brutálnemu konaniu. Súd poukazuje na to, že takéto konania
sa medzi ľuďmi stupňujú a narastá aj násilie vo vzťahu medzi ľuďmi. Požadovanie šiltovky poškodeného,
pretože sa páči obžalovanému bola iba zámienka k tomu, aby mohol fyzicky napadnúť poškodeného.

Na druhej strane súd poukazuje aj na správnu aktivitu prítomných osôb pri vzniknutej situácii i keď sa
bezprostredne táto situácia ich nedotýkala, no konanie obžalovaného im nebolo ľahostajné a konali
tak ako to bolo najrýchlejšie a najlepšie možné. Medzi konaním obžalovaného a následkom je príčinná
súvislosť.

Súd neuveril obrane obžalovaného, jeho obranu považuje za účelovú, prezentovanú v snahe sa
vyhnúť trestnej zodpovednosti. Ostatnými dôkazmi, ktoré súd vykonal, bolo preukázané konanie aj
následok,ktorýspôsobilobžalovaný.Zobsahulekárskychsprávjezrejmé,žepoškodenýutrpelzranenia
spôsobené úderom päsťou obžalovaného, čo uviedol poškodený aj svedkyne Š. a J., ktoré následnekonali vo vzťahu k policajnej hliadke a poškodeného doprevádzali na lekárske ošetrenie, kde boli presne
uvedené okolnosti vzniku zranenia a následne sa podrobili úkonom na polícii vo vzťahu k skutku. Ďalšia
skupina svedkov, ktorí prechádzali miestom, kde došlo ku skutku a následne spoločne odchádzali s

obžalovaným autom, mali záujem zabezpečiť podporu obžalovanému, no ich tvrdenia bez konkrétnych
údajov boli vyvrátené inými dôkazmi, na ktoré súd už vyššie poukázal. Útok trvajúci pár sekúnd priamo
vnímali iba poškodený a svedkyne Š. a J.. Obžalovaný, ktorý tento útok proti poškodenému viedol,
využil právo a vo veci nevypovedal. Obe priame svedkyne nemali ani najmenší dôvod si vymyslieť
útok obžalovaného proti poškodenému, keďže obžalovaného predtým vôbec nepoznali a ktorý im ničím

neublížil.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ nebol súdne trestaný, no v evidencii
priestupkov má dva záznamy o porušení dopravných predpisov, za ktoré bol v čase do 13 mesiacov
pred spáchaním tohto skutku postihnutý pokutami. I toto svedčí o jeho snahe nerešpektovať záväzné
právne predpisy a konať v rozpore s nimi.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd bral v úvahu potrebu zabezpečenia individuálnej a
generálnej prevencie. U obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť, kým priťažujúcou skutočnosťou
bolo spáchanie dvoch trestných činov. Vzhľadom na okolnosti spáchania skutku, následok, osobu
obžalovaného a jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, bude účel trestu zabezpečeným úhrnným

trestom uvedeným vo výroku s možnosťou podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu počas
doby, kedy bude už iba na samotnom obžalovanom, či hrozba výkonu trestu bude u neho postačovať
alebo či sám dá dôvod na nariadenie výkonu uloženého trestu odňatia slobody nepodmienečne.

O nároku poškodeného súd rozhodol tak, že preukázanú výšku škody uplatnenú poškodeným,

spočívajúcu v bolestnom ohodnotení je povinný zaplatiť obžalovaný. Taktiež je povinný zaplatiť nárok
všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý bol riadne a včas uplatnený.

Poškodený O. si uplatnil v prípravnom konaní aj ďalší nárok, ktorý vyčíslil sumou 1.000,--eur a tento
nebol ničím špecifikovaný, preto bol s touto časťou nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.