Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/145/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207622
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716207622.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému X.
S., nar. X. X. XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX W. - Y., v konaní o zaplatenie 888,-- € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 450,-- € spolu s 5% ročným úrokom z
omeškania z dlžnej sumy od 2.2.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne podanou žalobou doručenou súdu dňa 21.6.2016 žiadal žalobca zaviazať žalovaného k
povinnosti zaplatiť sumu 888,-- €, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od
22.6.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca ako právnická osoba uzatvoril so žalovaným
zmluvu o úvere č. 607700170 dňa 7.1.2010, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 450,--
€. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť s príslušným poplatkom vo výške 438,-- €, spolu vo výške 888,-- €
za podmienok dohodnutých v zmluve v 12-tich mesačných splátkach po 74,-- € počnúc dňom 8.2.2010.

Žalobca zaslal žalovanému upozornenia na omeškanie so splácaním splátok. Na uvedené upozornenia
žalovaný nereagoval. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný svoje povinnosti neplnil riadne a včas stratil
výhodu splátok a dňa 22.6.2010 sa dlh stal splatným. Žalobca zároveň podal trestné oznámenie na OR
PZ Zvolen vo veci podozrenia spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného
zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať.
Okresný súd Zvolen voveci rozhodol trestným rozkazom č. XT XXX/XXXX-XX zo dňa 29.12.2010, kde
uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu ako poškodeného so

svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňom 2.2.2011.

2. Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol rozsudkom dňa 7.9.2017 tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietol. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľský, keď žaloba mal postavenie
dodávateľa a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva má jednoznačne povahu
jednostrannej zmluvy a obsah zmluvy nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania

typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľskými subjektami. Forma zmluvy na predtlačenom
formulári ako aj všeobecné zmluvné podmienky potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatvorená bez
vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, kde žalovaný zmluvu podpísal a údaje vpísané do zmluvy o úvere
sú údajmi vypísanými na vopred predtlačenom formulári vrátane označenia účelu poskytnutia úveru. Ztýchto okolností súd vyvodil, že sa jedná o úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý ako spotrebiteľovi. S
poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa poukázal na premlčanie
nároku uplatňovaného v tomto konaní.

3. O odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní
vedenom pod sp. zn. XXCo XX/XXXX zo dňa 31.7.2018 s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie
mal vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností žalobcom, ktoré zakladajú nárok na náhradu škody. V

takom prípade však žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa, ktoré prichádza do úvahy len pri zmluvnom
záväzku, nie mimozmluvnom. V danom prípade teda súd prvej inštancie nemal oprávnenie ani povinnosť
aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o
priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 1.5.2014. Keďže v danom prípade jednoznačne
absentovalo vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa § 100 ods. 2, veta druhá Občianskeho
zákonníka, súd prvej inštancie nebol oprávnený premlčaním nároku sa vôbec zaoberať a teda ani

prípadne skúmať, či je premlčaný nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 106 Občianskeho
zákonníka. V súlade s ustanovením § 391 ods. 3 CSP odvolací súd uviedol, že bude úlohou súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní vykonať dokazovanie v smere zisťovania predpokladov vzniku nároku na
náhradu škody (pri viazanosti a závermi trestného súdu) a najmä výšku tohto nároku z hľadiska ustálenia
výšky skutočnej škody a prípadného ušlého zisku. Žalobca sa totiž okrem vrátenia poskytnutého úveru

450,-- € domáha aj zaplatenie poplatku vo výške 438,-- €, ktorý má podľa všeobecných podmienok
poskytnutia úveru deliť v jednej tretine na úrok a v dvoch tretinách na náklady na vypracovanie a
uzatvoreniezmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenoučožalobcazrejmepovažuje
za ušlý zisk. Odplatu tvoria pri zmluvách o úvere úroky a rôzne poplatky. V tejto súvislosti bude úlohou
súdu prvej inštancie preskúmať zmluvu o úvere z pohľadu, či by v prípade nespáchania trestného činu

malžalobcaakoveriteľskutočnenárokajnaodplatu.Ztohtopohľadujeprávnevýznamné,čibyžalovaný
mal alebo nemal postavenie spotrebiteľa. Závery súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sú správne v postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Predmetná
zmluva má povahu značne jednostrannej adéznej zmluvy a obsah zmluvy zjavne svedčí o tom, že by
jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na

predtlačenomformuláriavšeobecnézmluvnépodmienkypotvrdzujúskutočnosť,žebolauzatváranábez
hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu
podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy.

4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T XXX/XXXX vyplýva, že žalovaný bol odsúdený

na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1, písm. a/ a §
50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov za prečin
úverového podvodu podľa ustanovenia § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým,
že vylákal od iného úveru tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
úveru a tak mu spôsobil malú škodu. Poškodený spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. sa podľa § 228 ods. 1

Trestného poriadku odkázala s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 2.2.2011.

5. V trestnom spise je založená zmluva o úvere zo dňa 7.1.2010, v ktorej je uvedené, že finančné
prostriedky poskytnuté na základe tejto zmluvy má použiť žalovaný na výkon zamestnania. Tento

údaj je totiž zaškrtnutý v kolonke prehlásenia dlžníka na čo mali byť finančné prostriedky poukázané.
Podľa výpovede žalovaného v rámci trestného konania zo dňa 23.11.2010 však v čase čerpania úveru,
t.j. 7.1.2010 nebol nikde zamestnaný, nepracoval nikde. Doložil síce žalobcovi potvrdenie, že bol
zamestnaný u P. X., avšak tieto skutočnosti neboli pravdivé čo následne potvrdil vo svojej výpovedi
aj vypočúvaný P. X. dňa 25.11.2010. Údaje týkajúce sa jeho zamestnania neboli pravdivé. V zmysle

výpovede uviedol, že „v žiadosti o úver uvádzal úmyselne nepravdivé údaje týkajúce sa jeho mesačných
príjmov, ako aj zamestnávateľa“, čím uviedol spoločnosť Pohotovosť do omylu v otázke poskytnutia
úveru, ako aj následne splácania. Rovnako potvrdil, že neuhradil žiadnu zo splátok.

6. Ku dňu podpísania úverovej zmluvy bol platný a účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.). Podľa ustanovenia § 3
ods. 2 je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z tohto dôvodu súd posudzoval, či bol uvedený úverposkytnutý na výkon zamestnania tak ako je zaškrtnuté v zmluve o úvere podpísanej dňa 7.1.2010.
Z vyjadrení a z výpovedí žalovaného, ako aj svedkov v rámci trestného konania však vyplýva, že aj
napriek vyznačeniu údajov týkajúcich sa poskytnutia úveru tento nebol poskytnutý za účelom výkonu

zamestnania, keďže žalovaný uviedol žalobcu do omylu pri údajoch týkajúcich sa svojho zamestnania.
Preto nie je možné vychádzať z tohto účelu poskytnutia úveru a mať za to, že tento úver bol poskytnutý
žalovanému za účelom výkonu zamestnania. Z tohto dôvodu (pri skúmaní podmienok poskytnutia úveru
a to odplaty, ktorú žiadal priznať žalobca vo výške 438,-- €) posudzoval súd nárok podľa ustanovení
zákona č. 258/2001 Z.z..

7. Pokiaľ ide o nárok uplatňovaný vo výške 450,-- € v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú
a to aj s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu
Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 3T XXX/XXXX, v zmysle ktorého žalovaný spôsobil žalobcovi
škodu a pri viazanosti závermi trestného rozhodnutia škoda bola vo výške 450,-- €. V tejto časti súd
považoval nárok žalobcu za dôvodný, vyhovel tomuto nároku aj ohľadom zákonného úroku z omeškania

v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením
§ 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. a úrok z omeškania priznal z dlžnej sumy od 2.2.2011 do
zaplatenia.Úrokzomeškaniabolpriznanýododňaprávoplatnostitrestnéhorozsudkuanieod22.6.2010
ako požadoval žalobca, nakoľko nebolo zrejmé prečo od uvedeného dátumu, keď žalovaný nepreukázal
výzvu ani zosplatnenie dlhu zákonným spôsobom k uvedenému dátumu. Preto za toto prevyšujúce

obdobie, v ktorom nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný, žalobu zamietol (obdobie od 22.6.2010 do
1.2.2011).

8. Okrem výšky poskytnutého úveru sa žalobca domáhal aj zaplatenia poplatku vo výške 438,-- €,
ktorý podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru delil v jednej tretine na úrok a v dvoch tretinách

na náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou, čo zrejme žalobca považoval za ušlý zisk. Odplatu tvoria pri zmluvách o úvere úroky a rôzne
poplatky. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v tejto súvislosti preskúmať zmluvu o úvere z pohľadu,
či by v prípade nespáchania trestného činu mal žalobca ako veriteľ skutočne nárok aj na odplatu a
v takomto prípade bolo potrebné posúdiť postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti

odvolací súd dodal, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, keď právne posúdil zmluvný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným tak, že ide o spotrebiteľský právny vzťah dodávateľa a spotrebiteľa,
sú správne. Predmetná zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy a obsah zmluvy
zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv
medzi podnikateľmi. Jedná sa o formulárovú zmluvu, kde všeobecné zmluvné podmienky potvrdzujú

skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán z postavenia zmluvne
nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. Navyše po
oboznámení sa so zmluvou a pri vyhodnotení si postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, keďže mal súd
tak ako je vyššie uvedené za to, že uvedená zmluva nebola poskytnutá na účely zamestnania, dospel
súd k záveru, že uvedená zmluva neobsahuje zákonom požadované náležitosti v zmysle ustanovenia

§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Predovšetkým absentuje podľa zmluvy určenie ročnej úrokovej
sadzby (§ 4 ods. 2, písm. h/), ročnej percentuálnej miery nákladov a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2, písm. j/) a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4

ods. 2, písm. k/). Vzhľadom k tomu podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. nemôže veriteľ
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre absenciu zákonných náležitostí považovať poskytnutý
úver za úver poskytnutý s úrokmi a s poplatkami a naopak takýto úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Vzhľadom k tomu súd nárok, ktorý žalobca uplatňoval vo výške 438,-- €, teda vo výške
príslušného poplatku nepriznal a v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne zamietol aj nárok

na priznanie úroku z omeškania z tejto sumy od 22.6.2010.

9. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.11. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2
CSP tak, že žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko pomer úspechu
a neúspechu bol približne rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).