Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218981
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216218981.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcu:

H.. J. S., K.. XX. XX. XXXX, I. O. W. X, O., zast. JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Palisády 32, Bratislava, IČO: 47 255 846, proti žalovanému v 1. rade: LK Sales Consulting,
s.r.o., so sídlom Papraďová 1A, Bratislava, IČO: 46 836 250, v 2. rade: Q. O., Y.. Q., K.. XX. XX. XXXX,
I. O. Ľ. XXXX/X, O., zast. +ULTRA Legal s.r.o, advokátní kancelář, organizačná zložka sídlom Zelená
2, Bratislava, IČO: 47 255 480 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanému v 1. rade voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovanej v 2. rade voči žalobcovi priznáva n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06. 12. 2016. 2017 sa žalobca domáhal určenia, že je
vlastníkom nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXXXX o výmere XXX m2 a XXXXX/X o výmere XXX m2
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K., obec O. Q. Y., okres O. H.. a náhrady
trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 23. 03. 1999 uzatvorili H.. X. Š. s manželkou v právnom
postavení predávajúcich s obchodnou spoločnosťou B.K. Consulting, spol.s.r.o. v právnom postavení
kupujúceho kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti - pozemku, parcelné číslo XXXXX
o výmere XXXm2 a parcelné číslo XXXXX/X o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa na ulici W. Č..
X, v O. a zapísaných na liste vlastníctva č.XXXX, katastrálne územie K., obec O., Q. Y.. Okresný
úrad O. H., katastrálny odbor, povolil dňa 24. 03. 1999 pod č. B. vklad vlastníckeho práva v prospech
kupujúceho. Skutočným účastníkom zmluvy v právnom postavení kupujúceho nebola predmetná

obchodná spoločnosť, ale žalobca, ktorý jednal s predávajúcimi o predaji nehnuteľnosti a taktiež zo
svojich peňažných prostriedkov uhradil kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Na preukázanie toho, že žalobca je
skutočným účastníkom zmluvy v postavení kupujúceho predkladá aj prísažné vyhlásenie predávajúcich
zo dňa 02. 12. 2016. Uviedol, že uzatvorením zmluvy bol účastníkmi zmluvy vykonaný simulovaný,
teda zastretý právny úkon, ktorý je absolútne neplatný, pričom skutočným účelom právneho úkonu
bo prevod vlastníctva nehnuteľností na žalobcu v právnom postavení kupujúceho. V súčasnosti sú
ako vlastníci predmetných nehnuteľností vedení žalovaní v 1. a 2. rade, každý v rozsahu ? z celku

na základe darovacej zmluvy zo dňa 19. 09. 2013. Žalobca má naliehavý záujem na podaní žaloby,
nakoľko ako vlastníci predmetných nehnuteľností sú na liste vlastníctva zapísaní žalovaní a vyhovujúca
určovacia žaloba privodí zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Poukázal na judikatúru NS SR k
simulovaným a absolútne neplatným právnym úkonom.3. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola riadne doručená, v spore bol nečinný. Na
pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania,

hoci mal predvolanie riadne doručené. Preto súd konal a rozhodoval podľa §180 CSP v neprítomnosti
žalovaného v 1. rade.

4. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov
konania z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobcom .
Pri posudzovaní danosti naliehavého záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia bude mať za následok
zmenu práv a povinností alebo postavenia žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch. Uviedla, že žalobca
neosvedčil existenciu jeho naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva formulovanom v
žalobnom návrhu, nakoľko žalobcovi nesvedčí žiaden nadobúdací titul , na základe ktorého by ho bolo
možné považovať za vlastníka nehnuteľnosti, ktorého určenia sa v spore domáha. Ďalej uviedla, že

vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Žalobca na skutkové okolnosti vymedzené
v jeho žalobe aplikoval ustanovenie § 41a Občianskeho zákonníka. Právne posúdenie je vždy vecou
súdu. Žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa 23. 03. 2013, pričom zo znenia predmetného
ustanovenia je nepochybné, že musí byť daná totožnosť účastníkov predstieraného alebo zastretého
právneho úkonu. Poukázala na to, že účastníkom kúpnej zmluvy bola právnická osoba, za ktorú

podpísali zmluvu obaja konatelia, pričom žalovaná v 2. rade ako vtedajšia konateľka kupujúceho nemala
žiadnu vedomosť o tom, žeby nehnuteľnosť mala byť kupovaná pre žalobcu. Preto nie je žalobca vo
vzťahu k žalobnému návrhu aktívne vecne legitimovaný. Poukázala na judikatúru NS SR a NS ČR.
Napokon uviedla, že žalobca v spore neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, keď ani len
netvrdilskutočnosti,ktorébyosvedčiliexistenciujehovlastníckehoprávaknehnuteľnosti.Žiadalažalobu

v celom rozsahu zamietnuť.

5.Žalobcakpísomnémuvyjadreniužalovanejv2.radekžalobeuviedol,žemánaliehavýprávnyzáujem,
nakoľko sa domnieva, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný
ako vlastník niekto iný. Je zrejmé, že žalovaná v 2. rade neuznáva vlastnícke právo žalobcu. Preto ak

je otázka vlastníckeho práva sporná, len žaloba na určenie vlastníckeho práva povedie k odstráneniu
sporu, resp. právnej neistoty. Ďalej k námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že
jeho žaloba smeruje k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nie k neplatnosti kúpnej zmluvy.
Nesúhlasí s tým, že musí byť daná totožnosť účastníkov simulovaného a disimulovaného právneho
úkonu. Pokiaľ ide o judikát NS ČR, ten riešil odlišnú právnu situáciu. Taktiež má za to, že nebol potrebný

podpis oboch konateľov na kúpnej zmluve, keďže každý z konateľov bol oprávnený konať samostatne
a na jej platnosť by tak postačil iba podpis žalobcu ako vtedajšieho konateľa. Poukázal na to, že zaplatil
kúpnu cenu zo svojich finančných prostriedkov, nakoľko kupujúci obchodná spoločnosť nemala dostatok
finančných prostriedkov a nemala z čoho zaplatiť kúpnu cenu. Uviedol, že simulovaný právny úkon
je neplatný, ale disimulovaný právny úkon, a to kúpna zmluva medzi ním a predávajúcimi, je platný

právny úkon. Uviedol, že má za to, že disimulovaným právnym úkonom bola kúpna zmluva, v ktorej
účastníkomnastranekupujúcehobolžalobcaakofyzickáosobaanieakospoločníkakonateľobchodnej
spoločnosti. Zotrval na žalobe a žiadal jej vyhovieť.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, právneho

zástupcu žalovanej v 2. rade, žalovanej v 2. rade, ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov,
ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 23. 03. 1999 medzi predávajúcimi H.. X. Š. U. H.. H. Š. a kupujúcim
B.K. Consulting, spol. s.r.o. vyplýva, že jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku,

parcelné číslo XXXXX o výmere XXXm2 a parcelné číslo XXXXX/X o výmere XXX m2, o nachádzajúcich
sa na ulici W. Č.. X, v O. a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K., obec O., Q.
Y.. Kúpna cena bola vo výške 469 700,- Sk.

8. Z vyhlásenia H.. X. Š. U. H.. H. Š. zo dňa 02. 12. 2016 vyplýva, že v kúpnej zmluve o prevode

nehnuteľností uzatvorenej dňa 23. 03. 1999 medzi nimi ako predávajúcimi a obchodnou spoločnosťou
B.K. Consulting, spol. s.r.o. nebola táto obchodná spoločnosť skutočným účastníkom v právnom
postavení kupujúceho. Skutočným účastníkom predmetnej zmluvy v právnom postavení kupujúceho bol
H.. J. S., ktorý aj uhradil kúpnu cenu tak, že peňažné prostriedky zložil na vkladnú knižku, ktorú im vydalpo vyhotovení listu vlastníctva po prevode nehnuteľnosti podľa zmluvy. Konatelia predmetnej obchodnej
spoločnosti v tom čase vedeli o simulovanom právnom úkone.

9. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcelné číslo XXXXX
o výmere XXXm2 a parcelné číslo XXXXX/X o výmere XXX m2, o nachádzajúcich sa na ulici W. Č.. X,
v O. a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K., obec O., Q. Y., sú žalovaní v 1.
rade a žalovaná v 2. rade.

10. Právny zástupca žalobcu v priebehu sporu k veci uviedol, že zotrvávajú na žalobe a na písomných
vyjadreniach. Právny zástupca žalobcu ďalej v priebehu konania k veci uviedol, že sa plne pridŕžajú
svojich písomných vyjadrení. Ďalej uviedol, že navrhujú výsluchy svedkov pani G., O. U. B., bývalých
zamestnankýň B.K. Consulting, spol. s.r.o., ktoré by sa mali vyjadriť ku kúpe nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom konania. Taktiež založil kópiu zmluvy o predaji časti podniku, ktorá dokumentuje rozsah a
spôsob vysporiadania vzťahov žalobcu a žalovaných v 1. a v 2. rade. Taktiež uviedol, že nikdy netvrdili,

že vyhlásenie predávajúcich manželov Škodových je nadobúdací titul pre vlastnícke právo žalobcu. Tým
titulom je kúpna zmluva, ako simulovaný a disimulovaný právny úkon. Taktiež žalobca nikdy neplnil za
iného, plnil vo vlastnom mene a na vlastný účet kúpnu cenu.

11. Žalobca v priebehu sporu uviedol, že sa pridŕža plne prednesu jeho právneho zástupcu. Uviedol, že

v spoločnosti B.K. Consulting, spol. s.r.o. nákup všetkých nehnuteľností prebiehal tak, že kupovali na
firmu a 99,99 % finančných prostriedkov hradil z jeho osobného účtu, a to tým spôsobom, že finančnú
čiastku poukázal na účet firmy alebo zaplatil v hotovosti. Robili to z praktických dôvodov, že kupovali
nehnuteľnosti na firmu. Išlo o daňové odpisy a firmu. K žalobe pristúpil potom, čo žalovanú v 2. rade jej
právnická firma presvedčila, že má nárok na 50 % podiel a podala žiadosť o vysporiadanie. S pani O.

sa vysporiadali v zmluve o predaji časti podniku, ktorú sme predložili, ale nikdy tam neboli zahrnuté tieto
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby. Vždy bolo evidentné že sú jeho, lebo všetci vedeli, že ich
platil len on. Ďalej uviedol, že súhlasí s tým že audit je dôležitý, avšak spoločnosť bola predaná. Musel
byť preberací protokol, ak existuje a účtovníctvo a účtovné doklady odovzdané. Takže nevie z akých
podkladov by audítor vychádzal. Peňažný denník si vie v počítači urobiť kedykoľvek. Preto by audit bol

nepravdivý. Pokiaľ si pamätá, obrat za roky 1997 a 1998 nebol taký, aby sa mohli kupovať nehnuteľnosti.
Rád by videl tie daňové priznania, ktoré to preukazujú, vrátane zisku. A taktiež, pokiaľ ide o pôžičku na
kúpu pozemkov a budovy, tú si zobral ako fyzická osoba a nie spoločnosť. Tak nevie ako chce žalovaná
v 2. rade preukazovať, z čoho kúpila tieto nehnuteľnosti.

12. Právny zástupca žalovanej v 2. rade v priebehu sporu k veci uviedol, že sa plne pridŕžajú svojich
písomných vyjadrení. Ďalej navrhol vypočuť bývalú zamestnankyňu pani Y., dnes Q.. Poukázal na
skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti je možno nadobúdať písomnou zmluvou v zmysle
zákona, kde prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine, a to aj kupujúceho aj predávajúceho.
Preto vyhlásenie manželov Š. zo dňa 02. 12. 2016 nie je právnym úkonom, ktorý by bol spôsobilý

k nadobudnutiu alebo prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o prejavy účastníkov,
žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy, ktorou bola nadobudnutá nehnuteľnosť do vlastníctva
spoločnosti B.K. Consulting, spol. s.r.o. a nemohlo sa teda jednať ani o simulovaný ani disimulovaný
právny úkon ako to vyžaduje ustanovenie § 41a OZ. Pokiaľ ide o skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca a
ktorú nepreukázal, že uhradil kúpnu cenu manželom Š., potom plnil za iného a táto skutočnosť nemá

za následok to, že by bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti a môže sa domáhať vydania toho, čo za iného
plnil. Máme zato, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu ani naliehavý záujem žalobcu, nakoľko
nebol účastníkom kúpnej zmluvy a samotná skutočnosť, kto hradil kúpnu cenu za nehnuteľnosť nie je
preto podstatná.

13. Žalovaná v 2. rade v spore uviedla, že sa pridŕža prednesu jej právneho zástupcu. Chcela by
doplniť, že so žalobcom začali podnikať v roku 1995 a všetko robili spoločne a všetky zarobené peniaze
a ich použitie taktiež riešili a rozhodovali o nich spoločne. Nesúhlasí s vyjadrením žalobcu. Spôsob
financovania nakupovaných nehnuteľností spoločnosti bol taký, že prostriedky z firmy boli dané na
vkladnú knižku, ktorá bola potom odovzdaná predávajúcemu. Je možné, že aj pánom S. napr. pánovi

Š.. Taktiež všetky tieto operácie sú zavedené v účtovníctve a v daňových priznaniach, ktoré môže
potvrdiť audítor, že neboli skresľované tieto skutočnosti. Nehnuteľnosti sa hradili z prostriedkov firmy. A
to z obratu a pôžičiek firmy, ktoré splácala spoločnosť. Nesúhlasí s tým, že sa nehnuteľnosti písali na
firmu z dôvodu optimalizácie odpisov. Spoločnosť v budovách mala sídlo, sedeli tam jej zamestnanci,vykonávala sa tam jej činnosť a všetci vedeli, že sú to budovy B.K. Consulitng, spol. s.r.o. Taktiež
nechápe, prečo predložil žalobca zmluvu o predaji časti podniku, nakoľko tam sa nevysporiadavali
žiadne nehnuteľnosti, lebo sa dohodli, že až keď sa rozdelia, tak to budú vysporiadavať. Na otázky

žalobcu uviedla, že spoločnosť vznikla v roku 1995 a keď sa v roku 1999 kupovala nehnuteľnosť, nebolo
to tak že teraz vznikla a nemali nič. Všetky obraty a všetky peniaze ktoré mali dovtedy, mali spoločne.
Prostriedky pochádzali zo spoločného podnikania a z pôžičiek, presne si ich nepamätá, sú zavedené
v účtovníctve. Nepamätá si aký bol zisk z daňových priznaní za rok 2007 až 2009. So žalobcom boli
dvaja konatelia za tie roky a každý robil niečo iné. Každý konateľ konal samostatne za celé tie roky.

Dôkazom o tom, že to bolo rozhodnutie obidvoch spoločníkov sú aj zmluvy, kde sú obidvaja konatelia
podpísaní spoločne. V žiadnom prípade to nebolo tak, že si pán Kozmon niečo vybavoval pre seba.
Nebol potrebný jej súhlas na výber peňažných prostriedkov z účtu B.K. Consulting, spol. s.r.o., tak ako
ho ani ona nepotrebovala. Preto sa nehnuteľnosti nevysporiadali v zmluve o predaji časti podniku, lebo
cieľom bolo rozísť sa rýchlo, rozdeliť si klientov a keby sa boli delili aj nehnuteľnosti, bolo by to dlhšie
trvalo.

14. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

15. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

17.Podľaustanovenia §41aods.1a2.Občianskehozákonníka,akneplatnýprávnyúkonmánáležitosti
iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje
vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu
sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

18. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 a 2. Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe
iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

19. Podľa ustanovenia § 133 ods. 1 a 2. Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na
základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.
Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra

nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

20.Podľaustanovenia§123Občianskehozákonníka,vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

21. Podľa ustanovenia § 137 Občianskeho zákonníka, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o splnení povinnosti, nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, určení, či tu právo je alebo nie je,

ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná.

23. Žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a tvrdil, že má naliehavý
právny záujem na takomto určení, nakoľko je vlastníkom predmetných nehnuteľností a výrokom súdu
sa odstráni rozpor medzi skutočným stavom a evidenčným stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.Žalovaná v 2. rade namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení, nakoľko žalobca nemá žiadny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Súd v tejto súvislosti
uvádza, že pri žalobách na určenie vlastníckeho práva je v zásade vždy daný naliehavý právny záujem

žalobcu na požadovanom určení, čo vyplýva už zo samotného charakteru vlastníckej žaloby, ktorou
sa žalobca, ktorý tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, domáha určenia svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti ku ktorej mu nesvedčí zápis v katastri nehnuteľností. Preto súd námietku žalovanej v 2.
rade o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu považuje za nedôvodnú.

24. Žalobca v spore tvrdil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol kúpou predmetných
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 03. 1999 a zaplatil aj kúpnu cenu. Dôvodil, že
predmetnú kúpnu zmluvu síce v právnom postavení kupujúceho uzatvorila obchodná spoločnosť B.K.
Consulting, spol. s.r.o., avšak ide o simulovaný právny úkon, keď v skutočnosti predmetnú kúpnu
zmluvu uzatvoril v právnom postavení kupujúceho žalobca, zaplatil kúpnu cenu a preto je vlastníkom
predmetných nehnuteľností.

V súvislosti s predmetnou argumentáciou žalobcu podľa názoru súdu nemožno dospieť k názoru, žeby
kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23. 03. 1999 bola simulovanou
kúpnou zmluvou, ako tvrdí žalobca. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak má byť právnym
úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené

všetky jeho náležitosti. Podstatou simulácie je teda to, že to, čo je navonok vyjadrené ako spoločná
vôľa oboch strán zmluvy (v tom to prípade predávajúcich a kupujúceho), podľa ich zhodného úmyslu
nepredstavuje ich skutočnú vôľu, ale tá je iná. Napríklad strany zmluvy podpíšu listinu označenú ako
darovacia zmluva a zároveň obdarovaný odovzdá darcovi peniaze za darovanú vec, takže skutočnou
vôľou strán zmluvy nie je vec darovať, ale predať. Predpokladom posúdenia simulovaného úkonu ako

iného a teda disimulovaného však je spoločná vôľa na oboch stranách zmluvy, t.j. spoločná vôľa
účastníkov zmluvy uzatvoriť tento iný zastretý (disimulovaný) právny úkon (k tomu pozri Fekete, I:
Občiansky zákonník, Veľký komentár,1. diel, Bratislava, Eurokódex 2011). V prejednávanej veci je však
úplne zrejmé, že žalobca nebol žiadnou zo strán a teda ani účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy zo
dňa 23. 03. 1999, ktorou boli nehnuteľnosti predané. Zmluvnými stranami boli H.. X. Š. a H.. H. Š.S.

ako fyzické osoby a spoločnosť B.K. Consulting spol. s r o ako právnická osoba, ktoré strany zmluvy sú
aj riadne označené bez akýchkoľvek pochybností v záhlaví predmetnej zmluvy. Na tejto skutočnosti nič
nemeníanito,žežalobcaakojedenzkonateľovprávnickejosobypredmetnúzmluvupodpísal,nakoľkov
tomto prípade nepochybne konal za právnickú osobu, o čom svedčí aj skutočnosť, že predmetnú zmluvu
podpísala aj druhá konateľka tejto spoločnosti (žalovaná v 2. rade). Žalobca napokon ani sám netvrdí, že

nešlo o uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako simulovaného
právneho úkonu, ale o uzatvorenie inej zmluvy, ako disimulovaného právneho úkonu S poukazom na
vyššie uvedené súd predmetnú kúpnu zmluvu nepovažuje za simulovaný právny úkon.

25. Súd ďalej uvádza, že pokiaľ by aj uvedená kúpna zmluva bola absolútne neplatným právnym

úkonom ako ďalej tvrdí žalobca, tak dôsledkom tejto skutočnosti by bolo to, že by nedošlo k prevodu
vlastníckeho práva k v nej uvedeným nehnuteľnostiam z predávajúcich na kupujúceho. To znamená,
žeby sa obnovil pôvodný stav zapísaný aj na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, a to že vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam by patrilo H.. Š. a H.. Š.. Možno teda uzavrieť, že ani v
prípade absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy by žalobcovi nesvedčil žiadny relevantný

nadobúdací titul vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Takým zákonným nadobúdacím titulom nie je
bez ďalšieho (oprávnenej dobromyseľnej a nepretržitej držby) ani skutočnosť, že žalobca zaplatil kúpnu
cenu nehnuteľnosti. Žalobca však ani netvrdil, že má nehnuteľnosti v oprávnenej držbe. Možno preto
prisvedčiť žalovanej v 2. rade, že žalobca v spore nepreukázal žiadny zákonný nadobúdací titul, ktorý by
svedčil jeho vlastníckemu právu k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva.

Žalobca teda v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

26. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych prepisov rozhodol súd tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nevykonal stranami sporu navrhované ďalšie dokazovanie
(výsluchom svedkov, vyžiadaním si bankového výpisu o úhrade kúpnej ceny), nakoľko tieto skutočnosti

neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu v spore a ich vykonanie by bolo nehospodárne.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

30.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľa§255ods.1CSP.Žalovanáv1.radeajžalovanáv2.rade
boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto majú právo na náhradu trov konania voči neúspešnému

žalobcovi. Nakoľko si však žalovaná v 1. rade náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej ani žiadne
trovy nevyplývajú, súd jej ich náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Žalovanej v 2. rade súd
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.