Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Námestovo

Judgement was issued by Mgr. Daniela Pilarčíková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6Er/124/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809201293
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5809201293.2

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci oprávneného: Mesto Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/4,
031 42 Liptovský Mikuláš, IČO: 00315524, proti povinnému: Q. B., K..XX.XX.XXXX, Y., Y. XXX, v
exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, Exekútorský úrad
Liptovský Mikuláš, so sídlom Nešporova 4, 031 01 Liptovský Mikuláš, pre vymoženie sumy 33,19Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I/ Súd exekučné konanie vedené na Okresnom súde v Námestove pod sp. zn. 6Er/124/2009 z a s t
a v u j e.

II/ Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

III/ Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo dňa 29.06.2009 pod č. 5507 004896* poveril podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona
NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom
znení (ďalej len "Exekučný poriadok") vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Franeka,
Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, so sídlom Nešporova 4, 031 01 Liptovský Mikuláš, na základe
exekučného titulu - blok na pokutu č. AA 1746340 zo dňa 01.10.2007, ktorý vydala Mestská polícia

Liptovský Mikuláš, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 18.10.2007.

2. Dňa 13.08.2018 bol tunajšiemu súdu doručený podnet od súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku z dôvodu, že uplynula prekluzívna
lehota na vykonanie rozhodnutia ktoré je v danej veci exekučným titulom, zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov exekúcie vo výške 77,87 s DPH.

3.Podľa § 243h Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017 a preto súd o zastavení exekúcie rozhodoval podľa
ustanovení Exekútorského poriadku účinného do 31. marca 2017.

5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.7.Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a plnenie

prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu( plnením nedlhu) preto je s ním spojené
bezdôvodné obohatenie.

8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona vykonanou zákonom
č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2008 vypustené z textu priestupkového zákona. Zákonodarca

pri prijatí citovanej novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by
určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli vydané do dátumu
účinnosti novely, alebo sa má použiť už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon
rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť,
či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti
novely č. 298/2008 Z. z. použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch,

ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno
opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky
v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plne rešpektovanie
nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t.j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie spätne
do minulosti a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.

9. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

10. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v
zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva
verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právny norma, ktorej účinky sú pre jej
adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca

právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto
okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery
adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne

platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom
prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta
právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých
nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom,
platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa
nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch
je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto
konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako

predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej
lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej
právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť
podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej aj skončiť.

11. Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, v
tomto prípade začala prekluzívna lehota plynúť odo dňa 18.10.2007. Svojím charakterom je to lehota
prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo,
aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie
je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zák. č.

372/1990Zb.opriestupkochvzneníúčinnomdo31.08.2008navykonanierozhodnutia,vpriebehuktorej
malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 19.10.2010. Súd mal tak za
preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehotytroch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a
vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

14. O trovách konania súd rozhodol na základe § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, tak ako je
to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

15. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného

poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné
práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor
povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní
trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len
za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané

či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.

16. V danom prípade si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekučného konania v celkovej výške
77,87Eur s DPH, táto suma pozostávala zo sumy 27,50Eur + DPH ako náhradu hotových výdavkov a
sumy 33,19Eur + DPH ako odmeny súdneho exekútora, nárok 20 % DPH z danej sumy, pretože je

platiteľom DPH o čom svedčí osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

17. Podľa § 243j Exekučného poriadku exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa
exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade

so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.
marca 2017.

18. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné

zastavenie exekúcie.

19. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora aplikoval § 243j a súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože v tomto konaní sa vyskytujú dôvody osobitného
zreteľa, pre ktoré exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor 7 rokov prehliadal

skutočnosť, že uplynula prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Podľa
názoru súdu si tak exekútor nesplnil svoju povinnosť podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, keď mal
už v roku 2010, po nadobudnutí účinnosti novely priestupkového zákona bezodkladne predložiť súdu
vec a oznámiť súdu dôvody na zastavenie exekúcie.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Námestovo (§ 362 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Proti II. a III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p., § 9a ods. 1
Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.