Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110227901
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4110227901.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. J. T.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., G. XXX/XX, 2. P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., Q. XXX, 3. K. F., nar. XX.
XX. XXXX, bytom P., Q. XXX, 4. F. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., Q. XXX, všetci žalobcovia zastúpení
Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ, s. r. o., so sídlom Nitra, Farská 25, IČO: 36 856

282, proti žalovaným: 1. V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., B. 5, zastúpený advokátkou Mgr. Zuzanou
Kyseľovou, so sídlom Nitra, Vajanského 3, 2. F. B., toho času na neznámom mieste, 3. V. F., toho času
na neznámom mieste, 4. T. B., toho času na neznámom mieste, žalované v 2. až 4. rade zastúpené
Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 5. J. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z., Z. 50X/XX, zast. P.. U. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., K. XX, 6. V. P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní zástupcu

žalovaných v 2. až 4. rade - Slovenského pozemkového fondu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
zo dňa 24. októbra 2017 č. k. 7C/257/2010-280 v spojení s opravným uznesením zo dňa 8. februára
2018 č. k. 7C/257/2010-294 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že
žalobcom priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného i druhoinštančného konania voči žalovaným
v 1. až 6. rade v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 a § 257 CSP.
Dospelkzáveru,žežalobcomvzniklitrovykonaniatitulomtrovprávnehozastúpeniaadvokátomatitulom
zaplateného súdneho poplatku, a preto žalovaných v 1. až 6. rade zaviazal spoločne a nerozdielne

im trovy konania nahradiť. Uviedol, že vychádzal zo samotnej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali
určenia, že žalobkyňa v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v kat. úz. P., obec P.,
zapísaných v KN vedenom Okresným úradom v Nitre na LV č. XXX ako parcela registra „C“ evidovaná
na katastrálnej mape parc. č. 75/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc. č. 78 - záhrady
o výmere 623 m2, parc. č. 79/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 338 m2 a parc. č. 8 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 230 m2 v podiele 1-ina a ďalej sa domáhali určenia, že do dedičstva po

P. T., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX patrí spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v kat. úz. P.,
obec P., okres Nitra, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Nitre na LV
č. XXX ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parc. č. 75/1 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 12 m2, parc. č. 78 - záhrady o výmere 623 m2, parc. č. 79/2 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 338 m2 a parc. č. 8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2 , veľkosť
spoluvlastníckeho podielu 1-ina. Konečným rozhodnutím súdu bolo žalobe žalobcov v celom rozsahu

vyhovené a to rozsudkom č. k. 7C/257/2010-215 zo dňa 30. júla 2015 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre č. k. 9Co/1049/2015-254 zo dňa 31. 01. 2017. Keďže žalobcovia boli v konaní v plnomrozsahuúspešní,ichnároknanáhradutrovkonaniazakladáust.§255ods.1CSP.Súdprvejinštanciesa
vo svojom rozhodnutí zaoberal aj tým, či v danej veci nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
by súd výnimočne žalobcom ako úspešnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania. Podľa názoru

súdu, prejednávaná vec takýto výnimočný charakter, ktorá by vzhľadom na okolnosti prejednávanej
veci odôvodňovala, aplikáciu ust. § 257 CSP nemá. Hodnotiac všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli
najavo, dospel k záveru, že prejednávaná vec nemá taký výnimočný charakter, ktorý by vzhľadom na
okolnosti prejednávanej veci alebo okolností na strane neúspešnej strany sporu žalovaných v 1. až
6. rade odôvodňoval použitie ust. § 257 CSP. Súd za dôvod hodný osobitného zreteľa nepovažoval

skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nedal svojím konaním dôvod na začatie konania, nakoľko bol v
čase začatia konania dobromyseľný, čo sa týkalo jeho presvedčenia o spoluvlastníctve k dotknutým
nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol dedením, pričom vychádzal z údajov zapísaných na LV č. XXX pre
kat. úz. P.. Túto námietku nepovažoval za relevantnú v tom smere, aby nezaviazal žalovaného v 1. rade
na náhradu trov konania. Rovnako sa nestotožňuje ani s námietkou Slovenského pozemkového fondu,
že je potrebné prihliadnuť na jeho osobitné postavenie ako zákonného zástupcu neznámych vlastníkov,

vtomtoprípadežalovanýchv2.až4.rade,vdôsledkučohoniejedanájehopovinnosťplatiťnáhradutrov
konania. Súd v tomto smere uviedol, že na náhradu trov konania nie je zaviazaný Slovenský pozemkový
fond, ale žalované v 2. až 4. rade, pričom Slovenský pozemkový fond vystupuje len ako ich zástupca, a
preto sa mu povinnosť nahradiť trovy konania neukladá. Napokon, súd nemal za preukázané, napriek
výzve, ani majetkové, sociálne a osobné pomery žalovaných, ktoré by súd bol povinný zohľadňovať pri

posudzovaní prípadnej existencie jeho dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z uvedených dôvodov súd
priznal žalobcom náhradu trov prvoinštančného, ako aj druhoinštančného konania voči žalovaných v 1.
až 6. rade v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním Slovenský pozemkový fond
ako zástupca neznámych vlastníkov, a to žalovaných v 2. až 4. rade, ktorý sa domáhal jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že Slovenský pozemkový fond
je zástupcom neznámych vlastníkov a to v rámci zastupovania vlastníkov pozemkov uvedených v
§ 16 ods. 1 písm. b/, c/ zák. č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov v konaniach pred

súdmi. Zámerom zriadenia Slovenského pozemkového fondu bolo zabezpečenie správy pozemkov
uvedených v § 16, pričom správa pôdy neznámych vlastníkov nemôže byť SPF na ujmu. Je zrejmé,
že status SPF v konaní o určenie vlastníckeho práva má osobitný charakter daný zákonnou úpravou,
ktorý je nutný vziať na zreteľ aj pri posudzovaní náhrady trov konania. Nemožno preto ani od neho
požadovať náhradu trov konania a to v žiadnom rozsahu. Pokiaľ ide o neznámych vlastníkov, rovno vo

vzťahu k nim nie je možné uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania. Rozhodnutie by bolo fakticky
nevykonateľné. Má za to, že v danom prípade je na mieste aplikácia ust. § 257 CSP, pričom za dôvod
hodný osobitného zreteľa považuje práve osobitné postavenie SPF, ktorému zákon zveril oprávnenie
spravovať podiely neznámych vlastníkov a v tomto smere je povinný dôsledne chrániť aj ich oprávnené
záujmy. SPF nezapríčinil vznik situácie, ktorá musela byť riešená súdnou cestou, rovnako nezapríčinil

stav neusporiadanosti pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike a svojím konaním nedal príčinu
pre vznik súdneho sporu.

Žalobcovia v 1. až 4. rade, ani žalovaný v 1., 5. a 6. rade sa k podanému odvolaniu SPF nevyjadrili.
3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie zástupcu žalovaných
v 2. až 4. rade Slovenského pozemkového fondu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva, keď súd prvej inštancie po pripustení zmeny
petitu rozsudkom zo dňa 30. 07. 2015 č. k. 7C/257/2010-215 určil, že žalobkyňa v 1. rade je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. P., obec P., okres Nitra, zapísaných v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom v Nitre na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidovaná na katastrálnej
mape parc. č. 75/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc. č. 78 - záhrady o výmere 623

m2, parc. č. 79/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 338 m2 a parc. č. 8 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 230 m2 v podiele 1-ina, vzhľadom k celku. Ďalším výrokom určil, že do dedičstva po P.
T., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX patrí spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
v kat. úz. P., obec P., okres Nitra, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom vNitre na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 75/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc. č. 78 - záhrady o výmere 623 m2, parc. č. 79/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 338 m2 a parc. č. 8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2, veľkosť

podielu 1-ina vzhľadom k celku. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej nadobudol právoplatnosť.
Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a vec mu vrátil na
ďalšie konanie s tým, aby sa súd zaoberal všetkými podmienkami a okolnosťami významnými z hľadiska
aplikácie § 257 CSP, pričom rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania zrušil i pre nedostatočné
odôvodnenie.

5. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol o nároku na náhradu trov konania strán sporu uznesením zo
dňa 24. októbra 2017 č. k. 7C/257/2010-280 v spojení s opravným uznesením tak, že žalobcovia majú
nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj druhoinštančného konania voči žalovaným v 1. až 6.
rade v plnom rozsahu. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním Slovenský
pozemkový fond ako zástupca žalovaných v 2. až 4. rade.

6. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov strán
konania správne prihliadol na zistený skutkový stav, na vykonané dokazovanie, správne uplatnil zásadu

úspechu v sporovom konaní, vo veci prijal správny právny záver a svoje rozhodnutie i dostatočne a
náležite odôvodnil. S poukazom na dôvody uvedené v uznesení súdu prvej inštancie odvolací súd
napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle vyššie citovaného ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil,
keď sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje a na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2
CSP odkazuje. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne

relevantnými skutočnosťami, postupoval v zmysle pokynu odvolacieho súdu č. k. 9Co/1049/2015-254
zo dňa 31. 01. 2017, vo veci sa správne vysporiadal i s tou skutočnosťou, či v danej veci nejde o dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne úspešným žalobcom neumožňovali priznať náhradu trov
konania a svoje závery si i náležite odôvodnil.

8. Tak, ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, tak aj za účinnosti Civilného sporového
poriadku väčšina základných princípov a pravidiel pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
zostáva zachovaná, mení sa iba spôsob legislatívneho vyjadrenia. Naďalej Civilnému sporovému
poriadku dominuje pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zásada zodpovednosti za
výsledok, resp. zásada procesného úspechu. Táto zásada je vyjadrená v ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, v

zmysle ktorých ustanovení súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávo.Ibavýnimočne,atozaúčelomzmierniťdôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, je možné o týchto rozhodnúť v zmysle § 257
CSP, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a v takomto prípade úspešnej strane sporu neprizná

náhradu trov konania. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí dôsledne a podrobne vysporiadal
s tým, prečo v danom prípade nevzhliadol dôvod osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval úspešnej
strane (žalobcom) nepriznať náhradu trov konania. S týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a dospel k rovnakému právnemu záveru, že žalobcovia v konaní o určenie vlastníckeho
práva boli vo veci v celom rozsahu úspešní. Preto je potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania tak, že

žalobcom ako úspešnej strane sporu je potrebné priznať náhradu trov, ktoré im vznikli v tomto konaní.

9. K dôvodom uvádzaným odvolateľom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že je nesporné, že
SPF v zmysle § 16 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov nakladá s pozemkami nezistených vlastníkov, a

akjepotrebné,fondvkonanípredsúdomaleboorgánmiverejnejsprávyzastupujevlastníkovuvedených
v odseku 1 písm. b/, c/ (nezistení vlastníci), obdobne postupuje správca. Je potrebné sa stotožniť aj s
jeho tvrdením, že takéto poverenie na zastupovanie neznámych vlastníkov pred súdom mu zveril štát
práve citovaným zákonom. Nedôvodná je však jeho námietka, že keďže vystupuje len ako zástupcasui genereis neznámych vlastníkov, nemožno od neho vyžadovať náhradu trov konania a to v žiadnom
rozsahu. Tak, ako uviedol súd prvej inštancie, i odvolací súd na tomto názore zotrváva, že povinnosťou
nahradiť žalobcom náhradu trov konania bola uložená žalovaným v 1. až 6. rade. Z uvedené je zrejmé,

že nie zástupcovi žalovaných v 2. až 4. rade (SPF) bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania, ale
táto povinnosť bola uložená stranám sporu v zmysle § 255 ods. 1 CSP, čo sú žalovaní v 1. až 6. rade.

10. Za rovnako nedôvodnú považoval odvolací súd i námietku odvolateľa v tom smere, že pokiaľ ide o
žalovaných v 2. až 4. rade, t. j. neznámych vlastníkov, nie je možné im uložiť povinnosť nahradiť trovy

konania, pretože by išlo o rozhodnutie fakticky nevykonateľné. Podľa názoru odvolacieho súdu, aj pokiaľ
by sa žalovaní v 2. až 4. rade zdržiavali na neznámom mieste, táto skutočnosť nemá vplyv na procesné
rozhodnutie o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď priznal žalobcom nárok
na náhradu trov konania ako úspešným účastníkom konania voči neúspešným žalovaným v 1. až 6. rade
a je ich vecou už následne vymôcť si priznanú a vyčíslenú (ďalším rozhodnutím) náhradu trov konania
voči žalovaným v 1. až 6. rade. Skutočnosť, že žalovaní v 2. až 4. rade sa zdržiavajú na neznámom

mieste, nemôže mať vplyv na základnú zásadu sporového konania pri rozhodovaní o náhrade trov
konania.

11. Napokon, nebola dôvodná ani námietka odvolateľa, že v danom prípade je namieste aplikácia §
257 CSP, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval osobitné postavenie SPF a zároveň

odvolateľ nezapríčinil vznik situácie, ktorá musela byť riešená súdnou cestou. Odvolací súd poukazuje
na dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorý sa s posúdením, či v danom prípade existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, riadne vysporiadal, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a na tieto
odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Opätovne však zdôrazňuje, že odvolateľovi - SPF nemôže byť
uložená povinnosť na náhradu trov konania, pretože tento nárok vznikol žalobcom voči žalovaným v 1.

až 6. rade. Preto nie je dôvodné ani vo vzťahu k nemu uvažovať o dôvodoch hodných osobitného zreteľa,
pretože rozhodnutím súdu vo výroku o náhrade trov konania sa nijako nezasiahlo do práv odvolateľa,
ani mu nebola spôsobená ujma.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobcom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, aj keď vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by bolo namieste
priznať im náhradu podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, avšak v danom prípade

priznanie náhrady trov odvolacieho konania vylučovala skutočnosť, že žalobcom v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).