Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916203830
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7916203830.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci žalobcu: X. I., K.. XX.XX.XXXX,

O. D. XXX/XX, XXX XX S., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho
29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 672,00 Eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 672,00 Eur, 8,05% úrok z omeškania ročne zo
sumy 672,00 Eur od 15.03.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 11.03.2016, doručenou súdu 15.03.2016 sa domáhal voči žalovanému

zaplateniasumy672,-Eurspoluspríslušenstvom.Žalobuodôvodniltým,žežalobcauvedenímdoomylu
zo strany žalovaného uhradil na jeho účet sumu vo výške 1.272,- Eur, o 672,- Eur viac, než mal žalovaný
nárok. V rozsahu sumy 672,- Eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalobca
si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba
ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, listinnými dôkazmi zmluvou o úvere
č. 901501315, výzvou na vrátenie plnenia zo dňa 11.03.2016, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa
23.03.2016 a zistil tento skutkový stav veci:

3. Zmluvou o úvere č. 901501315 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.12.2012 došlo k
poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 600,- Eur. Odplata v
zmluve bola dohodnutá na sumu 672,- Eur označená ako „príslušný poplatok“, ktorú sa zaviazal žalobca

vrátiťžalovanémuspolusistinouposkytnutéhoúveru.Ročnýúroktakpredstavujeviacako90%.Žalobca
použil poskytnutý úver na osobné potreby.

4. Vzhľadom na povahu a obsah uzavretej zmluvy, je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu nakoľko
žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca považuje výšku dohodnutej odplaty v miere vyše
90% za poskytnutý úver/pôžičku za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom (§ 39 a 53

ods. 6 Obč. zák.).

5. Žalobca poukázal na to, že vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je potrebné považovať dohodu o
výške ročnej odplaty v miere vyše 90% z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je vrozpore s dobrými mravmi, a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajnapriektomu,ženiesústanovenélimity
na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohodu zmluvných

strán, ich konečná výška nie je neobmedzená. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2001 č. k. 3Co 3/2011, Krajského súdu v Trenčíne z 9.
novembra 2010 č. k. 17Co/313/2010-99, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. júna 2010
č. k. 10C/20/2010-83, Krajského súdu v Ostrave z 23.08.2011 č. k. 16 ICm 944/2010.

6. Žalobca poukázal na ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov a o iných úveroch a
pôžičkách § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. f)i)j), ust. § 11 ods. 1 písm. a)b)c)d) s tým, že zo zákona vyplýva,
že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve a to ročnej percentuálnej miere
nákladov, úrokovej sadzby a termínu konečnej splatnosti úveru a doby mal žalovaný nárok len na
vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 600,- Eur. Preto nemal žalovaný nárok na úroky a
poplatky v zmluve označené ako odplata. Žalobca uvedením do omylu zo strany žalovaného uhradil na

jeho účet sumu vo výške 1.272,- Eur, tzn. o 672,- Eur viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy
672,00 Eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

7. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.03.2016 (č. l. 15 až 18) vyplýva, že žalovaný namieta
miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Trebišov. Žalovaný je presvedčený, že sa nejedná o prípad, na

ktorý by sa mali vzťahovať iné ustanovenia príslušného zákona, teda nie je daný žiadny predpoklad,
ktorý by zakladal osobitnú miestnu príslušnosť súdu. Žalovaný má za to, že žalobcovi nemožno priznať
postavenie spotrebiteľa a preto poukázal na nesprávnosť adresovania predmetnej žaloby.

8. K posúdeniu zmluvy o úvere žalovaný uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom

ako podnikateľom, označeným IČOm, v zmysle Obchodného zákonníka. Z uvedeného je možné
posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok
medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Má za to, že dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na
svoju súkromnú potrebu a preto nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je
teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na

mieste. Žalovaný uviedol, že ak žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných
prostriedkov, v tomto smere znáša dôkazné bremeno a musí on preukázať, že v čase a mieste uzavretia
zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných
inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Zároveň žalovaný bol toho názoru, že
žalobca na určení neprijateľnosti podmienky nemá naliehavý právny záujem. Podľa jeho názoru žalobca

nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere.

9. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k tomuto právnemu záveru:

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje

zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkmi je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne zvyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa
prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

20. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výške úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

22. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2

písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa
musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.

26.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.01.2009 je výška úrokov z omeškania
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. V konaní súd vzal za preukázané, že zmluvou o úvere č. 901501315 uzavretej medzi žalobcom a

žalovaným dňa 05.12.2012 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného
vo výške 600,- Eur. Odplata bola dohodnutá na sumu 672,- Eur, ktorú sa zaviazal žalobca vrátiť
žalovanému spolu s istinou poskytnutého úveru. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 90%. Vzhľadom
na povahu a obsah uzavretej zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalobca pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje výšku dohodnutej odplaty v miere vyše 90% za poskytnutý

úver za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom (§ 39 a 53 ods. 6 Obč. zák.).

30. Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách vyplýva, že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve
a to ročnej percentuálnej miere nákladov, úrokovej sadzby a termínu konečnej splatnosti úveru a doby

mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 600,- Eur. Žalovaný nemal
nárok na úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata. Tým, že žalobca bol uvedený do omylu zo
strany žalovaného a uhradil na jeho účet sumu vo výške 1.272,- Eur, teda o 672,- Eur viac, než mal
žalovaný nárok, v rozsahu sumy 672,- Eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

31. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že žalobca so žalovaným uzavreli úverovú zmluvu, pričom
žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia strana vo vzťahu, a na druhej strane bol žalovaný
ako dodávateľ, ktorý vystupoval ako silnejšia strana v tomto zmluvnom vzťahu. Žalobca uvedený
úver použil výlučne na súkromné účely a nie na účely zamestnania, alebo podnikania. Vzhľadom na
uvedené, na predmetný úverový vzťah súd aplikoval Zákon o ochrane spotrebiteľa, Občiansky zákonník

a taktiež Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy.
V čase uzatvárania tejto úverovej zmluvy Zákon o spotrebiteľských úveroch obsahoval ustanovenia,
konkrétne obligatórne údaje, ktoré tieto úverové zmluvy mali obsahovať. Predmetná zmluva však
tieto obligatórne údaje neobsahuje, čo zákon považoval absenciu týchto údajov za bezúročnú a
bezpoplatkovú. Výška odplaty je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a taktiež v rozpore s Občianskym

zákonníkom. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že na predmetný vzťah sa nemá uplatňovať ochrana
spotrebiteľa, spotrebiteľské zákony, ale výlučne Obchodný zákonník, kde namietal jednak miestnu
príslušnosť súdu a taktiež to, že sa má vzťahovať na túto zmluvu Obchodný zákonník, súd poukazuje na
tú skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah. Konkrétne pokiaľ ide o označenie IČOm žalobcu v zmluve,
k tomu súd uvádza, že v zmluve je označený žalobca jednak IČOm a jednak aj svojim rodným číslom.

Bezpečnýmpreukázanímnemôžebyťvšeobecnýúdajoposkytnutíúverunavýkonpodnikania,prípadne
uvedenie identifikačného čísla osoby a ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná
v Živnostenskom registri. Takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku, v akom odbore podnikania
povinnývykonávasvojupodnikateľskúčinnosťaakúkonkrétnesúvislosťspodnikateľskoučinnosťvôbec
uzatvorenie zmluvy o úvere má. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že povinný pri uzatváraní a

plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti, a že
predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Vzhľadom k uvedenému toto tvrdenie dáva odpoveď
aj na námietku miestnej nepríslušnosti, ktorú vzniesol žalovaný. Miestne príslušným súdom je Okresný
súd Trebišov, pretože na predmetný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľskom zákone.
K naliehavému právnemu záujmu súd uvádza, že naliehavý právny záujem sa preukazuje pri iných

žalobách. Pokiaľ ide o žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je nutné preukazovať naliehavý
právny záujem tak, ako uvádza žalovaný vo svojom písomnom podaní.

32. Riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami na základe zisteného skutkového stavu veci,
súd v predmetnej veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

33. Podľa ust. § 255 ods. CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi, lebo v konaní mal plný úspech. Po právoplatnosti

tohto rozsudku, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.