Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Mária Čechovičová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/175/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202917
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Čechovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1113202917.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Čechovičovou v právnej veci

navrhovateľa: Slovenská advokátska komora, so sidlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, zastúpeného:
Legium s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bukurešťská 3, 811 04 Bratislava proti odporcovi: P.. L.
F., B. P. Q. XX, XXX XX Bratislava, o zaplatenie 79,66 EUR , takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 16,50 EUR v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava I dňa 29.1.2013 a postúpeným tunajšiemu súdu dňa

19.6.2015, navrhovateľ žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal odporcu na zaplatenie pokuty za
omeškanie vo výške 79,66 EUR a trov konania, nakoľko odporca uhradil príspevok na činnosť SAK za
rok 2008 až dňa 6.8.2008, t.j. po dátume splatnosti príspevku.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že:

I. Navrhovateľ je právnická osoba zriadená zákonom č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a

doplnení zákona č. 4455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov /ďalej len „zákon o advokácii“/. Ako samosprávna stavovská organizácia združuje všetkých
advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou /ďalej len
„SAK“/. Odporca je fyzická osoba, štátny občan SR.
II. Odporca je ako advokát zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou
pod č. reg.: 207 od 26.9.1994.
Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona o advokácii „Advokát je povinný riadne a včas platiť príspevok na

činnosť komory a vykonávať ďalšie platby určené predpisom komory, uznesením konferencie advokátov,
prípadne predsedníctvom komory v rámci jej právomoci.“
Zápisom advokáta do zoznamu advokátov vedenom SAK vzniká každému advokátovi povinnosť plniť
si svoje povinnosti voči SAK a to s poukazom na ust. §29 ods. 1 zákona o advokácii, teda okrem iného
aj povinnosť úhrady príspevku na činnosť SAK, ktorý Konferencia advokátov ako najvyšší orgán SAK
schválila vo forme uznesenia na schôdzi konanej dňa 19.6.2004 vo výške 199,16 EUR /ďalej len ako
príspevok na činnosť SAK“/. Podľa tohto uznesenia je splatnosť príspevku na činnosť SAK stanovená

na príslušný rok vopred, najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka.
V prípade nedodržania lehoty splatnosti tohto príspevku, vzniká advokátovi , ktorý je takto v omeškaní
povinnosť uhradiť okrem príspevku na činnosť SAK aj pokutu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 uznesenia
konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK.Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 3 zákona o advokácii „uznesenia konferencie advokátov o
príspevku na činnosť SAK je príspevok advokáta 6.000,- SK ročne. Základný príspevok je na príslušný
rok splatný vopred , najneskôr do 30. apríla príslušného roka.

Podľa vyššie uvedeného mal odporca povinnosť uhradiť príspevok na činnosť SAK za rok 2008 vo
výške 199,16 EUR , najneskôr do 30. apríla 2008.
III. Odporca si aj napriek splatnosti príspevku na činnosť SAK za rok 2008 svoju povinnosť vykonávať
platby podľa ust. §29 ods. 1 zákona o advokácii včas nesplnil. Navrhovateľ preto listom zo dňa 28.7.2008
odporcu vyzval na úhradu vzniknutého nedoplatku na príspevku na činnosť SAK za rok 2008 vo výške

199,16 EUR a pokuty z omeškania vo výške 60,08 EUR, ktoré boli navrhovateľom vyčíslené ku dňu
podania písomnej výzvy.
Odporca príspevok na činnosť SAK za rok 2008 uhradil dňa 6.8.2008, avšak pokutu z omeškania do
dnešného dňa navrhovateľovi neuhradil.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Uznesenia o príspevku na činnosť SAK, v prípade nedodržania lehoty uvedenej
v § 2 ods. 3 zaplatí advokát, ktorý je v omeškaní pokutu vo výške vo výške 10% príspevku za každý

začatý mesiac omeškania, maximálne do výšky 100%.
NakoľkoodporcauhradilpríspevoknačinnosťSAKzarok2008aždňa6.8.2008,t.j.podátumesplatnosti
príspevku,navrhovateľztohodôvodusiuplatňujepodľaust.§3ods.1Uzneseniaopríspevkunačinnosť
SAK i zaplatenie pokuty vo výške 10% príspevku na činnosť SAK za každý začatý mesiac omeškania,
maximálne do výšky 100%, teda pokutu celkom vo výške 79,66 EUR.

Navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol vo veci platobným rozkazom. Okresný súd Bratislava I vydal dňa
16.4.2013 platobný rozkaz, č.k. 24Ro/12/2013, ktorým odporcu zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy a
náhrade trov konania. Odporca podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uplatnil voči podanému
návrhu námietku premlčania, navrhol, aby súd na nariadenom pojednávaní návrh navrhovateľa zamietol

a zaviazal ho na zaplatenie trov
konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu (16,50
EUR).
Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril písomným podaním dňa 17.7.2013 s poukazom na ust. §
29 ods. 1 zákona o advokácii: „Advokát je povinný riadne a včas platiť príspevok na činnosť komory

a vykonávať ďalšie platby určené predpisom komory, uznesením konferencie advokátov, prípadne
predsedníctvom komory v rámci jej právomoci.“ a na ust. § 3 ods. 2 Uznesenia konferencie advokátov
o príspevku na činnosť SAK zo dňa 19.6.2004: „Nezaplatenie príspevku v určených termínoch bez
vážneho dôvodu (§4) je závažné porušenie povinnosti advokáta.“ Odporca si nesplnil svoju zákonnú
povinnosť, keď uhradil príspevok na činnosť SAK za rok 2008 vo výške 199,16 EUR dňa 6.8.2008, t.j.

takmer 4 mesiace po lehote splatnosti. SAK je subjektom záujmovej samosprávy, zriadeným na základe
zákona o advokácii. Združuje advokátov a advokátskych koncipientov. Členstvo v SAK je povinné a je
zákonnou podmienkou na vykonávanie advokácie. Rozsah činnosti a základné pravidlá pre advokátov
sú definované v zákone o advokácii. Rozsah činnosti a základné pravidlá pre advokátov sú definované v
zákoneoadvokácii.Navrhovateľaakosubjektzáujmovejsamosprávyštátsplnomocnilnavýkonverejnej

moci.

Ďalej vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že nakoľko vzťah medzi navrhovateľom a odporcom
je vzťahom verejnoprávnym, uplatnenú pokutu nepovažuje za zmluvnú pokutu v zmysle ust. § 544
Občianskeho zákonníka, ale vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pri posudzovaní charakteru

tejto pokuty použijúc analógiu práva (analógiu iuris), považuje túto pokutu svojou povahou ako daňový
nedoplatok v zmysle ust. § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. A podľa § 85 ods. 1 zákona o správe daní, právo na vymáhanie daňového
nedoplatkujepremlčanépošiestichrokochposkončeníkalendárnehoroku,vktoromdaňovýnedoplatok
vznikol, preto nesúhlasí s tvrdením odporcu, že táto pohľadávka je už premlčaná.

Odporca namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava I. pri prvom úkone podľa § 105
ods. 1 O.s.p. s poukazom na svoje bydlisko a preto dňa 19.6.2015 bola táto právna vec postúpená
Okresnému súdu Bratislava IV.

Na pojednávanie nariadené tunajším súdom sa účastníci konania nedostavili. Doručenie predvolania
mali riadne vykázané, neospravedlnili sa. Súd preto prejednal vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v ich
neprítomnosti, vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej (§100ods. 1 O.s.p), oboznámil sa s návrhom, odporom, vyjadrením navrhovateľa k tomuto odporu, obsahom
listinných dôkazných prostriedkov založených v súdnom spise.

Súd na základe zisteného právneho a skutkového stavu posúdil túto vec:

Navrhovateľ (SAK) žiadal, aby súd zaviazal odporcu (advokáta) na zaplatenie pokuty za omeškanie vo

výške 79,66 EUR a trov konania, nakoľko odporca uhradil príspevok na činnosť SAK za rok 2008 až
dňa 6.8.2008, t.j. po dátume splatnosti príspevku. Súd vydal platobný rozkaz, ktorým odporcu zaviazal
k zaplateniu žalovanej sumy a náhrade trov konania. Odporca podal proti platobnému rozkazu odpor,
v ktorom uplatnil voči podanému návrhu námietku premlčania a navrhol, aby súd na nariadenom
pojednávaní návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal ho na zaplatenie trov konania vo výške zaplateného
súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu. Navrhovateľ vzhľadom na to, že vzťah

medzi ním a odporcom je vzťahom verejnoprávnym, vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že uplatnenú
pokutu nepovažuje za zmluvnú pokutu v zmysle ust. § 544 Občianskeho zákonníka, ale vzhľadom na
nedostatok špeciálnej úpravy pri posudzovaní charakteru tejto pokuty použijúc analógiu práva (analógiu
iuris), považuje túto pokutu svojou povahou ako daňový nedoplatok v zmysle zákona o správe daní
a podľa § 85 ods. 1 daňového zákona, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po

šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, preto nesúhlasil s
tvrdením odporcu, že táto pohľadávka je už premlčaná.

Je nepochybné, že navrhovateľ je právnická osoba zriadená zákonom č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o
zmene a doplnení zákona č. 4455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov /ďalej len „zákon o advokácii“/. Ako samosprávna stavovská organizácia združuje
všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou /
ďalej len „SAK“/.

Nakoľko spor medzi navrhovateľom a odporcom nie je sporom, vyplývajúcim z občianskoprávneho,

pracovného, rodinného, obchodného a hospodárského vzťahu (§7 ods. 1 O.s.p), vychádzajúc z §7
ods. 3 O.s.p., súd zisťoval, či zákon o advokácii výslovne odkazuje účastníkov, aby v prípade sporu z
neuhradenia nedoplatkov, riešili svoje nároky v občianskom súdnom konaní.

Zákon o advokácii neobsahuje ustanovenie o možnosti dotknutého subjektu riešiť spor z neuhradenia

nedoplatkov prostredníctvom súdneho konania (§7 ods. 3 O.s.p.). V ust. §23 ods. 5 tento zákon
ustanovuje, že advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť v konaní pred súdom alebo iným
orgánom, ak predmetom konania je spor medzi ním a klientom alebo právnym nástupcom, ale toto
ustanovenie nemožno aplikovať z hľadiska určenia právomoci súdu ohľadom žalobného nároku v
tomto konaní. Ustanovenia § 11 ods. 1, 2,4, ods. 4, resp. §39 ods. 4, §48 ods. 4 a §80 zákona

o advokácii výslovne umožňujú dotknutému advokátovi, aby sa domáhal preskúmania rozhodnutia
SAK v rámci správneho súdnictva (§7 ods.2 O.s.p.) - pokiaľ ide o nezapísanie alebo vyčiarknutie
zo zoznamu advokátov. Uvedené ustanovenia však neumožňujú SAK domáhať sa svojho práva na
zaplatenie príspevku v súdnom konaní. Teda právomoc súdu riešiť spor ohľadom nedoplatkov nemôže
založiť uznesenie konferencie advokátov, ale vždy iba zákon (§7 ods.3 O.s.p.).

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy k porušeniu práva na súdnu ochranu dochádza vtedy, ak sa komukoľvek
odmietne možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a to takým spôsobom,
že súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby (zastavil
konanie), hoci nebol žiaden iný orgán právnej ochrany, ktorý by sa veci po tomto odmietnutí súdom ujal

(viď. Mazák J., Základy občianského procesného práva, 2002, str. 45).

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu. Súd
nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie

inému orgánu verejnej moci.
Pri skúmaní podmienok konania, súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, spočívajúci
v nedostatku právomoci v zmysle §7 ods.1 od. 3 O.s.p. a zákona o advokácii, nakoľko súdy nemajú
právomocriešiťspor,vzniknutýmedziSAKaadvokátomvsúvislostisneuhradenímčlenskéhopríspevkuna činnosť SAK resp. ďalších z tohto vzťahu vyplývajúcich nárokov (ako je pokuta, úrok z omeškania
a iné), nakoľko sa v tomto prípade nejedná o súkromnoprávny vzťah v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p; zákon
o advokácii taktiež výslovne neustanovuje riešenie sporu týkajúceho sa nedoplatkov na príspevku v

súdnom konaní (podľa §7 ods.3 O.s.p.).

V tomto prípade teda nie je daná právomoc súdu podľa ust. § 7 O.s.p., pričom súd nezistil príslušný
subjekt, do právomoci ktorého patrí rozhodnutie v tejto veci. Avšak z druhej vety ustanovenia §2 ods. 3
zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania dospeje k

názoru, že nie je daná právomoc súdu na konanie a nie daná ani právomoc iného orgánu na konanie a
rozhodnutie, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť (podľa § 104 ods. 1 O.s.p.), okrem
prípadu, že vec patrí do právomoci cudzozemského orgánu (viď. R 82/2002 NS SR).

Súd teda dospel k záveru, že príslušný subjekt, do právomoci ktorého patrí rozhodnutie v tejto veci
neexistuje, preto vec patrí do jeho právomoci.

Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní
ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto
ustanovení sú vymedzené pramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať.

Podľa § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, podľa zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste.

Podľa § 110 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/, ak bolo právo priznané
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo
podľa rozhodnutia plniť.

Podľa § 69 ods. 1 zákona o advokácii, konferencia advokátov rozhoduje o všetkých základných

otázkach advokátov, najmä: a) volí a odvoláva členov predsedníctva komory a členov ostatných orgánov
komory, b) schvaľuje predpisy komory, ktorými sú najmä advokátsky poriadok, organizačný poriadok,
rokovací poriadok, volebný poriadok a disciplinárny poriadok, c) môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie
predsedníctva komory,
d) zriaďuje sociálny fond, prípadne iné fondy a schvaľuje pravidlá ich tvorby a zásady použitia, e)

schvaľuje výšku náhrady za stratu času pri výkone funkcií v orgánoch komory.

Podľa § 69 ods. 2 zákona o advokácii konferencia advokátov rozhoduje aj o ďalších veciach určených
predpismi komory a môže si vyhradiť rozhodovanie o ďalších veciach.

Podľa § 3 ods. 3 Uznesenia konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK , ak nebude príspevok
zaplatený do troch mesiacov od jeho splatnosti, je nesplnenie príspevkovej povinnosti dôvodom na
začatie disciplinárneho konania

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou “práva pozná súd“ (iura novit curia). Účastníci konania

nie sú povinní žalobný návrh, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať. Právna kvalifikácia je vecou
súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti (povinnosť tvrdenia), ktoré umožnia súdu, aby uplatnený
nárok alebo obranu proti nemu, právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno
podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy a teda či je možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či
tu požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia

tomu, aby bolo vyhovené žalobnému návrhu. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých
právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (viď uznesenie NS SR zo
dňa 22.9.2010, sp. zn. 5Cdo 196/2009).

Pri skúmaní nároku navrhovateľa súd zistil, že ho predvída ust. §66 ods. 5 zákona o advokácii,
podľa ktorého SAK (v súlade s ním) vydáva predpisy a tiež ho predvída ust. §69 ods. 1 zákona o
advokácii, podľa ktorého konferencia advokátov (orgán SAK) rozhoduje o všetkých základných otázkachadvokátov, najmä schvaľuje predpisy komory a zriaďuje sociálny fond, prípadne iné fondy a schvaľuje
pravidlá ich tvorby a zásady použitia.

Navrhovateľ,prostredníctvomsvojhoorgánu„konferencieadvokátov“,dňa19.6.2004schválilUznesenie
konferencie advokátov o príspevku na činnosť Komory, ktorým určil ročný príspevok advokáta vo výške
199,16 EUR (6000,- SK). Základný príspevok je na príslušný rok splatný vopred, najneskôr do 30.
apríla kalendárneho roka. V prípade nedodržania lehoty splatnosti, zaplatí advokát, ktorý je v omeškaní
pokutu vo výške 10% príspevku za každý začatý mesiac omeškania, maximálne do výšky 100%.

Nezaplatenie príspevku v určených termínoch bez vážneho dôvodu, predstavuje závažné porušenie
povinnosti advokáta, čo je aj dôvodom na začatie disciplinárneho konania, v prípade jeho neuhradenia
do troch mesiacov od splatnosti príspevku.

Teda na základe zákona o advokácii a uvedeného uznesenia má navrhovateľ právo vyžadovať od
svojich členov platenie príslušných príspevkov, taktiež vyžadovať úhradu pokuty v prípade omeškania.

A advokát je povinný rešpektovať znenie zákona o advokácii a schválené uznesenia SAK, ktorými
bola stanovená výška príspevkov a stanovené pravidlá pri omeškaní s ich platbou. V tomto súd nemá
pochybnosti. Čo však v prípade, ak sa advokát skutočne dostane do omeškania s úhradou príslušného
príspevku, na ktorý ma navrhovateľ nárok podľa zákona o advokácii a podľa schválených predpisov?
Navrhovateľ to riešil podaním žalobného návrhu voči odporcovi. Zákon o advokácii mu to neumožňuje,

aj keď O.s.p. mu to nezakazuje (§ 7 ods. 3 O.s.p.).

V prípade absencie práva, t.j. existencie medzery v právnom poriadku, sudca nemôže odmietnuť vo veci
rozhodnúť pre neexistenciu zákonného ustanovenia, ktoré by sa vzťahovalo na prejednávanú vec, ináč
by došlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Je preto povinný chýbajúce právo dotvoriť (v

svojom rozhodnutí), teda je tu možné hovoriť o tvorbe práva. V tomto prípade súd pri rozhodovaní nemá
možnosť oprieť sa o konkrétne ustanovenie zákona, ale môže použiť ustanovenia upravujúce vzťahy
obsahom a účelom najbližšie /analogia legis/, prípadne aj zásady, na ktorých spočíva zákon /analogia
iuris/. Aj takéto uplatňovanie zákona však musí byť v súlade s Ústavou SR

Odporca voči nároku navrhovateľa vzniesol námietku premlčania. Odporca voči tejto námietke ohradil
argumentom,ževzťahmedzinavrhovateľomaodporcomjevzťahomverejnoprávnym,uplatnenúpokutu
nepovažujezazmluvnúpokutuvzmysleust.§544Občianskehozákonníka,alevzhľadomnanedostatok
špeciálnej úpravy pri posudzovaní charakteru tejto pokuty použijúc analógiu práva (analógiu iuris),
považuje túto pokutu svojou povahou ako daňový nedoplatok v zmysle ust. § 2 písm. f) zákona č.

563/2009 Z.z. o správe daní a podľa § 85 ods. 1 tohto zákona právo na vymáhanie daňového
nedoplatkujepremlčanépošiestichrokochposkončeníkalendárnehoroku,vktoromdaňovýnedoplatok
vznikol, preto nesúhlasí s tvrdením odporcu, že táto pohľadávka je už premlčaná.

Z hľadiska preskúmania nároku (na zaplatenie pokuty za omeškanie pretože odporca uhradil

príspevok na činnosť SAK za rok 2008 až po dátume splatnosti príspevku) súd zistil, že otázky jeho
uplatňovania a jeho konkrétnej výšky upravuje §69 ods. 1 a 2 zákona o advokácii, v zmysle ktorého
konferenciaadvokátovrozhodujeovšetkýchzákladnýchotázkachadvokátov,ktorésúnáslednenázorne
vymenované /„najmä“/ a medzi ktorými je uvedené aj schvaľovanie predpisov SAK a vyhradenie si
rozhodovaniaoďalšíchveciach.Tieto ustanovenia poskytujúdostatočnýzákladpreprijatierozhodnutia,

ktoréby následneboloajexekučnýmtitulomvprípadeneuhradeniapohľadávkyadvokátom(odporcom).
Na rovnakom princípe iné subjekty verejného práva, na základe predpisov prijímajú rozhodnutia, ktoré
sú potom plnohodnotným exekučným titulom. Samotné uznesenie konferencie advokátov exekučným
titulom nie je, je však právnym základom, ktorý dáva možnosť navrhovateľovi takéto uznesenie vydať.

Súčasná právna úprava poskytuje navrhovateľovi dosť právneho priestoru na to, aby sa domáhal svojho
práva voči odporcovi pri platení povinných príspevkov zákonným spôsobom t.j. vydaním príslušného
rozhodnutia. Toto oprávnenie navrhovateľa súd nemôže nahrádzať v súdnom konaní, preto jeho žalobný
návrh považuje vzhľadom k existujúcej právnej úprave a možnostiam zo strany navrhovateľa za
nedôvodný.Navrhovateľnevyužilprávo,ktorémuakosubjektuverejnéhoprávapríslušnáprávnaúprava

umožňuje realizovať a to v podobe vydania individuálneho rozhodnutia proti svojmu konkrétne určenému
členovi, v ktorom by bol špecifikovaný ako osoba neplniaca si svoje povinnosti, v ktorom by bola uvedená
výška povinnosti a rozhodnutie by tak mohlo byť kvalifikovaným exekučným titulom v zmysle § 41 ods.2 písm. f) exekučného poriadku. Výzva na zaplatenie zo dňa 28.7.2008, vyhotovená tajomníkom SAK,
takéto rozhodnutie nenahrádza.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len „O.s.p.“/, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V súlade s § 142 ods. 1, O.s.p. priznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania, spočívajúcu v

zaplatenom súdnom poplatku za podaný odpor vo výške 16,50 EUR, ktorú si odporca uplatnil v tomto
odpore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v troch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.