Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417206844
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417206844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény

Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48,
Bratislava,protižalovanému:N.Š.,nar.XX.X.XXXX,K.I.X,K.,ozaplatenie3549,91€spríslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 8Csp/13/2017-66 zo dňa 8.
decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti z m e ň u j e tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 974,55 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 1 974,55 € od 21.5.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,92 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 586,96 € spolu
s úrokom z omeškania 5 % ročne od 21.5.2017 do zaplatenia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 987,90 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.5.2017 do zaplatenia.
Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. a § 52 ods. 1, 3 a 4, § 517 ods. 1 a 2 a § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na
základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu
(Všeobecná úverová banka, a.s.) ako úverová inštitúcia a žalovaný ako fyzická osoba, nepodnikateľ,
uzatvorili dňa 28.6.2013 zmluvu - Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro, ktorá sa prijatím a schválením
stala Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. v spolupráci s CFH (ďalej
aj ako „Zmluva“), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému

kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX s predschváleným úverovým rámcom vo výške
1 500,- €, s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % ročne, pričom štandardná mesačná splátka
predstavovala sumu vo výške 50,- €. Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „OP“) Z dôvodu neplnenia si povinností
zo zmluvy právny predchodca žalobcu listom zo dňa 6.7.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného
zostatku na kreditnej karte Bankomatka Quatro vo výške 1 826,27 € a vyzval žalovaného na zaplatenie

dlžnej sumy. Nakoľko si žalovaný svoje povinnosti zo zmluvy nesplnil, uplatnil právny predchodca
žalobcu svoju pohľadávku na súde. Uplatnená suma 3 549,41 € pozostávala z istiny (1 468,06 €),
poplatkov (248,13 €), štandardného úroku (1 494,39 €) a sankčného úroku (338,83 €) a vyplýva zo stavu
na účte žalovaného, ktorý právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 7.5.2017. Počas konania právnypredchodca žalobcu svoju pohľadávku postúpil zmluvou o postúpení na žalobcu, na základe čoho súd
uznesením č. k. 8Csp/13/2017-40 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum
Justitia Slovakia s.r.o. (teraz so zmeneným názvom na Intrum Slovakia, s.r.o.).

1.2. Súd prvej inštancie úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní aj
plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§
52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ,

ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
(§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Zmluva bola pripravená na formulári (vrátane znenia OP), ktorý
zo strany právneho predchodcu žalobcu bol vopred pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah
a text uvedenej zmluvy. Súd posudzoval právny vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský a aplikoval
naň ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka) a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere sú taxatívne vymenované v ustanovení §9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Okrem iného, zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona). Uvedený údaj musí byť

jednoznačne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený (prípadne v splátkovom kalendári, ktorý tvorí
súčasť zmluvy) a nepostačuje pre splnenie tejto požiadavky, že je možné ho vyvodiť alebo vypočítať z
iných údajov v zmluve uvedených. Uzatvorená zmluva obsahuje výšku splátky (50,- €), nie je v nej však
uvedené, koľko z každej splátky sa započítava na splátku úveru, a koľko z tejto splátky sa započítava na
úrok, prípadne poplatky. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje čo i len jednu z náležitostí

uvedených v § 9 ods. 2 písm. k), r) až y) zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje sa poskytnutý úver
za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. V takom
prípade má žalobca ako právny nástupca pohľadávky právo len na vrátenie skutočne poskytnutého
plnenia, teda poskytnutého úveru, nemá právo žiadať úroky z úveru, ani akékoľvek poplatky súvisiace s
úverom. V konaní nebolo sporné (a bolo to preukázané aj predloženými listinnými dôkazmi), že právny

predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver (istinu) vo výške 1 490,- €, z čoho žalovaný uhradil
502,10 €. Žalovanému teda (s poukazom na vyššie uvedené dôvody) vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi
iba sumu 987,90 €, a to spolu s úrokmi z omeškania (keďže sa dostal do omeškania s úhradou tejto
sumy) v zákonnej výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná ku dňu omeškania, tak ako si uplatnil žalobca odo dňa 21.5.2017 (§ 517 ods.

1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5 % ročne.
Súd preto žalobu po čiastočnom späťvzatí v prevyšujúcej časti (o zaplatenie 1 974,55 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.5.2017 do zaplatenia) ako nedôvodnú zamietol.

1.3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako v prevažnej časti

úspešnej strane sporu (súd žalobu o zaplatenie 3 549,41 € v časti o zaplatenie 586,96 € zastavil a v
časti o zaplatenie 1 974,55 € zamietol) nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní
žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku, voči jeho zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania, podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovie. Vytkol prvoinštančnému súdu nesprávne právne posúdenie veci.
Uviedol, že právny záver prvoinštančného súdu o tom, že úver je nutné považovať za bezúročný a
bez poplatkov z dôvodu rozporu s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je nesprávny a je
v rozpore s čl. 10 smernice č. 2008/48/ES a v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku

Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a C. K., ktorým súd slovenské súdy
viazané. V predmetnom rozsudku Súdny dvor EÚ dospel k záveru, že členské štáty nemajú ukladať
zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica č. XXXX/XX/ES neupravuje. Rozloženie splátok v členení
na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s
požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej zmluvy

ako právneho úkonu. Naviac, nakoľko bol žalovanému poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru,
a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tam môže fungovať
neurčitú dobu, objektívne ani nie je možné vystaviť splátkový kalendár s členením splátok na istinu,
úroky a poplatky. Žalobca poukázal na to, že podľa Súdneho dvora EÚ článok 10 ods. 2 písm. h) ai) smernice XXXX/XX sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom

22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave. Pokiaľ ide o sankciu, na základe ktorej sa úver pri nedodržaní náležitostí považuje
za bezúročný a bez poplatkov, jej tvrdosť musí byť podľa súdneho dvora EÚ primeraná závažnosti
porušenia, ktoré postihujú. Takáto sankcia je primeraná, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Teda iba porušenie povinností veriteľa

podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Právny
predchodca žalobcu neporušil žiadne povinnosti, preto má žalobca nárok aj na úroky a poplatky.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380 ods.

1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.4.2014 (ďalej len

ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

6. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

7. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

8. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.
uzatvoril so žalovaným dňa 28.6.2013 Zmluvu č. XXXXXXXX, s predschváleným úverovým rámcom
vo výške 1 500,- €, úrokom vo výške 22,8 % ročne a štandardnou mesačnou splátkou vo výške

50,- €. Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. (ďalej len „Obchodné podmienky“). V zmluve je uvedený indikatívny výpočet RPMN 24,54
% a priemerná výška RPMN pre kreditné karty 26,62 %.

9. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako
správne postupoval, keď skúmal, či táto zmluva spĺňa náležitosti vymedzené v § 9 tohto zákona. Dospel
pri tom k názoru, že predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k/, teda že v nej
absentuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V dôsledku toho, že

posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala podľa súdu prvej inštancie vyššie uvedené
náležitosti, považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona
o spotrebiteľských úveroch.

10. Odvolateľ vo svojom odvolaní poukazoval na tzv. eurokonformný výklad zákona o spotrebiteľských

úveroch v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len ako „smernica 2008/48/
ES“). Argumentoval pritom rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia,
a.s., proti C. K. (C-42/15). Odvolací súd v tejto súvislosti musí poukázať aj na aktuálne rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, ktoré ešte v čase

podania odvolania neexistovalo a ktoré sa rovnako zaoberá problematikou eurokonformného výkladu
zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne jeho ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/.11. Povinnosť dodávateľa uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, bola v zmluve splnená. V posudzovanej
zmluve je v súlade s týmto ustanovením uvedená výška (50,- €) mesačných splátok a termíny (15.
deň v mesiaci) jednotlivých splátok úveru, pričom v zmysle zmluvy tieto splátky zahŕňajú istinu,
úroky i poplatky. Počet splátok vzhľadom na revolvingový charakter úverového vzťahu z objektívnych
dôvodov nebolo možné v zmluve uviesť. Dokonca v súlade so smernicou 2008/48/ES a nad rámec

doslovného znenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch je v zmluve výslovne
uvedená i frekvencia splátok (mesačne). Odvolací súd nevidí dôvody odchýliť sa od právneho názoru
Najvyššieho súdu SR prezentovaného vo vyššie spomenutom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v
ktorom okrem iného Najvyšší súd SR konštatoval, že eurokonformným výkladom § 9 ods. 2 písm. k/
zákonaospotrebiteľskýchúverochmožnodospieťkzáveru,ževzmluváchuzatváranýchpodľazákonao
spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej

amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či
„termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, toto ustanovenie pri jeho eurokonformnom výklade len
spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. K v zásade rovnakému záveru prišiel vo svojom rozsudku i Súdny
dvor EÚ v rozhodnutí vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti C. K.Í. (C-42/15). Názor prvoinštančného

súdu, že daná zmluva je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, preto nebol
správny. Z tohto dôvodu nemôže byť veriteľ postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností má teda žalobca ako veriteľ právo okrem istiny vo výške

1 468,06 € i na zaplatenie úrokov a poplatkov. Čerpanie úveru žalovaným tak, ako vyplýva zo žalobcom
predložených Výpisov z Bankomatky Quatro nebolo v konaní spochybnené, žalobca má nárok i na
zmluvné úroky vo výške 1 494,39 €. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť, pokiaľ išlo o sankčný úrok a
poplatky spolu v sume 586,96 €, odvolací súd sa ich dôvodnosťou nezaoberal. Žalobca má teda nárok
na zaplatenie celej aktuálne uplatňovanej sumy 2 962,45 €.

13. Súčasne žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. Žalovaný mal zaplatiť celú uplatnenú sumu
podľa Výpisu z Bankomatky Quatro do 20.5.2017, dňa 21.5.2017 sa dostal teda do omeškania s celým
dlhom a od vtedy mu vznikla povinnosť platiť úroky z omeškania z celej dlžnej sumy. Výška úroku z
omeškania vyplýva z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania

o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá ku dňu 21.5.2017 bola 0 %, teda výška
úrokovej sadzby úrokov z omeškania je 5 % ročne.

14. Nakoľko súd prvej inštancie už svojim rozsudkom priznal žalobcovi sumu 987,90 €, pričom v tejto

časti jeho rozsudok nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť, musel odvolací súd priznať
žalobcovi iba sumu 1 974,55 € (2 962,45 € - 987,90 €) a úrok z omeškania z tejto sumy.

15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle § 388
C.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

16. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2, § 256 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol úspešný spolu v sume 2 962,45 € (vrátane sumy priznanej súdom
prvej inštancie), čo predstavuje celý po späťvzatí uplatňovaný nárok. Na druhej strane žalobca vzal pred
prvoinštančným súdom žalobu čiastočne späť v časti 586,96 €, čím procesne zavinil zastavenie konania

v tejto časti, čím vznikol pomerný nárok na náhradu trov konania žalovanému. Úspech žalovaného
predstavuje 83,46 % pôvodne (pred späťvzatím) uplatneného nároku a súčasne by žalovaný mal nárok
na náhradu trov konania v späťvzatej časti zodpovedajúcej 16,54 % uplatneného nároku. Vzájomný
pomer úspechu strán sporu teda predstavuje 66,92 % v prospech žalobcu, preto mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v tomto rozsahu, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262

ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).