Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/281/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415205509
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1415205509.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobcu: W. B., nar. X.X.XXXX, bytom

V. 8, XXX XX A., zastúpeného JUDr. T. B., advokátom so sídlom Y. XX, XXX XX A., proti žalovanej: B.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX A., zastúpená Q.. J. D., advokátkou so sídlom X. XX, XXX
XX A., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sa p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalobcu:
nehnuteľnosť - byt č. XX na 2. p. v bytovom dome V. 8, XX, XX, vchod V. 8, v hlavnom meste SR
A., m. č. K. M., súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. KN-C č. XXXX/XXX, vrátane podielu na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6965/335762, zapísaného na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom v A., katastrálny odbor, pre okres A. IV, obec A. - m. č. K. M., k.
ú. K. Ves,
hnuteľné veci: kuchynská linka, elektrická vstavaná rúra, plynová vstavaná varná doska, manželská
posteľ, 2 ks spálňové komody, ROLDOR skriňa v spálni, ROLDOR skriňa detská, poschodová posteľ
detská, komoda detská, sedačka

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sa p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalovanej:
hnuteľné veci: barový stôl kuchynský, 4 ks barové stoličky, študentský písací stôl, kancelárska stolička

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu 38.618,50 Eur v lehote do 90 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť štátu trovy nevypočutej znalkyne v rozsahu 100 %.

V. Ž i a d n a zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.4.2015 domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej (ďalej len „BSM“), ktoré bolo rozvedené Okresným súdom
Bratislava IV, pod sp. zn. 16C/434/2010,v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
4Co/512/2014, zo dňa 28.1.2015, právoplatným dňa 2.4.2015. Sporové strany, podľa tvrdenia žalobcu,
nadobudli počas trvania manželstva trojizbový byt, o ktorého získanie sa však pričinil jedine žalobca.

Nakoľko išlo o družstevný byt, tento bol získaný tak, že najprv došlo k prevodu členských práv z
dovtedajších nájomníkov na žalobcu za značnú hodnotu 1.100.000,- SKK. Na následne uzavretej
nájomnej zmluve s družstvom vystupoval ako nájomník iba žalobca. Žalobca pritom požiadal svoju
matku o finančné prostriedky na získanie tohto predmetného bytu. Žalobcovi na tento účel darovala jehomatka finančné čiastky vo výške 1.100.000,- SKK a následne aj 50.000,- SKK na rekonštrukciu bytu.
Manželia totiž v danej dobe uvažovali o rozvode manželstva a kúpa spoločného bytu mala prispieť k
normalizácii vzájomných vzťahov. Žalovaná v tejto súvislosti spísala vyhlásenie, že si v prípade rozvodu

nebude robiť žiaden nárok na byt. Toto vyhlásenie overené notárkou sa však „stratilo“ po tom, čo bol
žalobca vyhnaný v roku 2006 z rodinného domu žalovanej. Žalobca nespochybňuje spoluvlastníctvo
žalovanej k predmetnému bytu, ktorý je v BSM, iba poukázal na zásluhy o získanie bytu a jeho údržbu
v súčasnosti. Žalovaná sa nezajíma o stav ani o udržiavanie bytu a neuhrádza žiadne platby spojené
s užívaním bytu. Žalobca má záujem o byt, v ktorom býva aj so svojou partnerkou a ich spoločným

dieťaťom. Žiadal rozhodnúť tak, že byt by bol prikázaný do vlastníctva žalobcu a ak by súd dospel
k záveru, že aj žalovanej patrí nejaký majetkový podiel k bytu, žiadal, aby bola zohľadnená zásluha
žalobcu na obstaraní a udržiavaní bytu.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že pri vyporiadaní BSM by mal byť zachovaný princíp parity,
t. j., že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Žalovaná o byt javila záujem,

prispievalakjehozveľaďovaniu,pričomsariadneazodpovednestaralorodinu.Žalovanájenepochybne
spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti na V. ul. č. X v A., a preto žiadala byt, spolu s jeho zariadením,
prikázať do vlastníctva žalobcu, ktorý by jej z toho dôvodu vyplatil 50% súčasnej trhovej hodnoty bytu.
Žalovaná v následnom doplnení vyjadrenia žiadala, aby sa predmetom konania stali aj hnuteľné veci,
ktoré ocenila aj ich nadobúdacími cenami.

3. Žalobca v následnom stanovisku k tomu návrhu žalovanej - rozšíriť predmet vypodriadania BSM aj o
ňou popísané hnuteľné veci uviedol, že je pravdou, že sa niektoré z nich nachádzajú v spoločnom byte,
pričom niektoré z nich už neexistujú, resp. sú vhodné na likvidáciu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, výsluchom sporových strán, svedkyne, ako aj ostatnými
listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalobca vypovedal, že byt č. XX na prvom posch. v A., V. X pôvodne s bývalou manželkou nadobudli
do nájmu, tým že došlo ku kúpe členského podielu od bývalého vlastníka, na vyplatenie tohto podielu

mu matka darovala 1.100.000,- SKK a tieto aj za týmto účelom použil. To bolo v roku 2000. V roku
2004 previedlo družstvo predmetný byt do vlastníctva manželov, a to tak, že kúpna cena bola vyplatená
výlučne z jeho peňazí, pretože suma 50.000,- SKK bola získaná darom od jeho matky a týmito peniazmi
vyplatil aj kúpnu cenu. V predmetnom byte stále býva, k jeho hodnote sa nevedel vyjadriť. Cenu
hnuteľných veci nachádzajúcich sa v byte nevedel taktiež určiť, ale bol prístupný dohode so žalovanou,

ako s nimi do budúcna naložia, teda komu dané veci pripadnú. Pri ďalšom výsluchu žalobca spresnil
svoju výpoveď v tom smere, že sumu 1.100.000,- SKK získal od svojej matky Q. Suranovej na kúpu bytu
a to v roku 2000. Za túto sumu odkúpili do nájmu predmetný družstevný byt. V roku 2004 došlo k prevodu
vlastníckeho práva družstevného bytu do vlastníctva manželov, pričom cena bytu bola okolo 37.000,-
SKK, presnú výšku si nepamätal. Sumu 50.000,- SKK mu poskytla jeho matka v roku 2000 s tým, že

tieto peniaze boli použité na rekonštrukciu tohto bytu. Zároveň z jeho výlučných peňažných prostriedkov
bolo do bytu investovaných približne 80 000 Sk, tie získal ako odstupné pri strate zamestnania, na
ďalšiu rekonštrukciu. Rovnako sa na rekonštrukciu bytu použili aj spoločné peňažné prostriedky z BSM,
ktoré so žalovanou čerpali zo stavebného sporenia. Sumu 1.100.000,- SKK vyplatil v roku 2000 pánovi
ktorý na neho postúpil práva k družstevnému bytu. Bola to zmluva o postúpení nájomných práv a

potvrdenie, že ten pán V. prevzal za tieto práva 1.100.000,- SKK. Následne išiel na bytové družstvo,
kde uzatvoril zmluvu o nájme družstevného bytu a stal sa novým nájomníkom namiesto pôvodného
nájomníka, ktorému vyplatil uvedenú sumu. Peniaze boli vyplatené hotovostnou formou v byte na Y. XX,
v A.. Žalovaná pri vyplatení peňazí nebola prítomná.

6. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že najprv spolu bývali vo M. u svokrinej mamy. Neskôr sa odtiaľ
presťahovali, pričom ona bývala u sestry. Medzi ňou a bývalým manželom vznikali nezhody a jeden čas
uvažovali o tom, že sa rozídu. Nakoniec sa dohodli, že budú bývať samy. Nasťahovali sa do nájomného
bytu a v roku 2004 tento byt odkúpili do osobného vlastníctva. S prerábkou bytu jej pomáhal aj jej otec a
použili aj peniaze zo stavebného sporenia. O financiách, ktoré mali byť údajné darované jej manželovi

nič nevedela. Nepamätala si, že by podpisovala nejaký dokument, v ktorom by sa vzdala práva na byt.

7. Svedkyňa Q. B., ktorá je matkou žalobcu uviedla, že manželstvo jej syna (žalobcu) a bývalej nevesty
sa komplikovalo, pričom bývali vo viacerých podnájmoch a viackrát sa sťahovali. Syn trištvrte roka hľadalbyt, kde by mohol s rodinou bývať, pričom ako ho našiel, tak mu ona sľúbila, že mu na kúpu bytu prispeje
a aj mu darovala 1.100.000,- SKK na kúpu bytu. Okrem vyššie uvedenej sumy mu darovala aj 50.000,-
SKK na prerábku bytu. Dala mu aj 37.000,- SKK na odkúpenie bytu. O tom však žiaden doklad nemá,

že mu dala peniaze vo výške 37.000,- SKK. Peniaze boli darom iba pre jej syna. Finančné prostriedky
V. sa vyplatili tak, že ona ich v jej byte odovzdala žalobcovi a ten ich odovzdal V..

8.Zpotvrdeniazodňa24.02.2014,vydanéhonotárskymúradomJUDr.E.oosvedčenípodpisovvyplýva,
že sporové strany na notárskom úrade dňa 29.5.2000 overili svoje podpisy pod listinou, s názvom

„Vyhlásenie že spolu nežijú“.

9. Z výpisu z bankového účtu Q. B. za obdobie 01.05.-31.05.2014 vyplýva, že dňa 30.5.2000 bol z účtu
uskutočnený výber vo výške 1.100.000,- SKK.

10. Z výpisu z bankového účtu Q. B. za obdobie 01.06.-30.06.2014 vyplýva, že dňa 8.6.2000 bol z účtu

uskutočnený výber vo výške 50.000,- SKK.

11. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 30.11.2004 vyplýva, že sporný byt
bol prevedený zo Stavebného bytového družstva A. IV na nadobúdateľov - sporové strany za cenu
37.957,44 SKK.

12. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 27.6.2000, vyplýva, že túto uzatvorili prenajímateľ - Stavebné bytové
družstvo A. IV a nájomca - W. B. so vznikom nájmu k 1.6.2000. Spoločnou nájomníčkou sa v zmysle
§ 703 Občianskeho zákonníka stala manželka žalobcu.

13. Z vyhlásenia K. K. zo dňa 13.4.2015 vyplýva, že táto spolu so žalobcom a ich dcérou býva byte
na V. č. 8, Bratislava

14. Z výpisu z katastra nehnuteľností č. XXXX zo dňa 28.5.2005 vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX na
V. ul. 8 v A. sú v podiele 1/1 žalobca a žalovaná

15. Z písomne predloženej dohody zo dňa 8.6.2017 vyplýva, že sa sporové strany rozhodli na rozdelení
hnuteľných vecí a na finančnom vyrovnaní.

16. Dohodou o prevode členských práv, uzatvorenej dňa 30.5.2000 medzi prevádzajúcim - C. V. a

nadobúdateľmi W. B. s manželkou B. Suranovou, došlo k prevodu členských práv a povinností z
prevádzajúceho na nadobúdateľa, ktorý sa uskutočnil ku dňu 1.6.2000

17. Zo znaleckého posudku č. 76/2017, vyhotovenom Ing. A., znalkyňou z odboru stavebníctvo - odhad
hodnoty nehnuteľnosti vyplýva, že všeobecná hodnota bytu č. XX v bytovom dome s. č. XXXX, k. ú. K.

M. je 114.000,- Eur.

18. Po právnej stránke posúdil súd žalobu nasledovne:

19. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak zanikne bezpodielové

spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

20. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

21. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu parí nehnuteľnosť - byt č. XX na 2. p. v bytovom dome V. 8, XX, XX, vchod V. 8, v hlavnom mesteSR A., m. č. K. M., súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. KN-C č. XXXX/XXX, vrátane podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6965/335762, zapísaného na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom v A., katastrálny odbor, pre okres A. IV, obec Bratislava - m. č. K.

M., k. ú. K. M. a hnuteľné veci: kuchynská linka, elektrická vstavaná rúra, plynová vstavaná varná doska,
manželskáposteľ,2ksspálňovékomody,ROLDORskriňavspálni,ROLDORskriňadetská,poschodová
posteľ detská, komoda detská, sedačka, barový stôl kuchynský, 4 ks barové stoličky, študentský písací
stôl, kancelárska stolička. Sporové strany sa dohodli na usporiadaní svojich práv k hnuteľným veciam,
označeným vo výroku rozsudku, a preto súd prikázal do vlastníctva žalobcu kuchynskú linku, elektrickú

vstavaná rúru, plynovú vstavanú varnú dosku, manželskú posteľ, 2 spálňové komody, ROLDOR skriňu
v spálni, ROLDOR skriňu detskú, poschodovú posteľ detskú, komodu detskú a sedačku. Do výlučného
vlastníctva žalovanej súd prikázal barový stôl kuchynský, 4 ks barové stoličky, študentský písací stôl,
kancelárska stolička. Strany sa súčasne dohodli, že žalobca na vyrovnanie podielu za prikázané
hnuteľné veci vyplatí žalovanej sumu 705,- Eur. Nehnuteľnosť súd vysporiadal tak, že ju prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu, keďže žalobca predmetný byt stále obýva aj so svojou partnerkou a ich

dieťaťom, zároveň prejavil záujem o prikázanie bytu do jeho výlučného vlastníctva a žalovaná s takýmto
prikázaním súhlasila. Pri rozhodovaní o sume vyrovnacieho podielu za túto nehnuteľnosť, súd vychádzal
zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM, určenú znalkyňou v hodnote 114.000,- Eur.
Túto všeobecnú hodnotu bytu sporové strany finálne aj akceptovali, aj keď žalobca pôvodne mienil
uskutočniť výsluch znalkyne, položím konkrétnych otázok k vypracovanému znaleckému posudku,

následne na jej výsluchu už netrval a stotožnil sa so závermi posudku. Žalovaná zistenú všeobecnú
hodnotu bytu nenamietala. Súd preto v ďalšom vychádzal z tejto nespornej hodnoty nehnuteľnosti. Pri
určení vyrovacieho podielu za túto nehnuteľnosť, súd bral do úvahy dve základné skutočnosti, jednak
ustanovenie § 150 OZ (že podiely oboch manželov sú rovnaké) a tvrdenia žalobcu, že do obstarania
a rekonštrukcie bytu vložil vlastné prostriedky. Súd mal zo svedeckej výpovede preukázané, že matka

žalobcu mu darovala sumu 1.100.000,- SKK (36.513,31 Eur) - na „prevod členských práv a povinností z
pôvodnýchnájomníkov“ asumu50.000,-SKK(1.659,69Eur)-narekonštrukciubytu.Tútoargumentáciu
žalobca použil už v podanej žalobe, pričom toto tvrdenie bolo overené súdom aj pri výpovedi svedkyne
Q. B.. Súd nemal dôvod spochybňovať jej výpoveď, v ktorej uvádzala, že dané sumy darovala svojmu
synovi, pričom toto je podporené aj výpismi z účtu žalovanej, z ktorých vyplýva časová súvislosť medzi

výberom jednotlivých súm (30.5.2000 a 8.6.2000) a Dohodou o prevode členských práv a povinností.
Nakoľko mal súd za preukázané, že týmito čiastkami (spolu 38.173,- Eur) žalobca prispel na obstaranie
a zveľadenie spoločnej nehnuteľnosti vlastnými prostriedkami, o túto sumu znížil hodnotu vyrovnacieho
podielu, ktorú je povinný vyplatiť žalovanej. Súd preto žalovanej priznal náhradu vyrovnacieho podielu
vo výške 38.618 Eur, s tým, že súd pri výpočte vychádzal so všeobecnej hodnoty bytu (114.000,- Eur) od

ktorej odrátal sumu vlastných peňazí žalobcu, ktoré použil na kúpu a rekonštrukciu bytu (38.173,- Eur)
a výslednú sumu vydelil dvoma (hodnota polovice podielu - 37.913,50 Eur), ku ktorej prirátal hodnotu
vyrovnacieho podielu za prikázané hnuteľné veci (+ 705,- Eur). Vzhľadom na vysokú finančnú čiastku
súd rozhodol o tom, že žalobca má túto povinnosť splniť v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku,
čím sa vytvorí dostatočný časový priestor na akumulovanie finančných zdrojov potrebných na vyplatenie

žalovanej. Súd neuznal nárok žalobcu na odrátanie sumy 37.000,- SKK (1.228,17 Eur), ktorá mala byť
použitá z jeho vlastných, resp. darovaných peňazí na kúpu bytu, nakoľko táto skutočnosť, že na kúpu
použil iba vlastné peniaze, nebola bezpochyby preukázaná, a preto ani súd vyrovnací podiel o túto
čiastku neznížil. Súd žalobcu zaviazal na náhradu trov štátu titulom nevypočutej znalkyne, ktorá bola
predvolaná na pojednávanie dňa 22.3.2018, za účelom zodpovedania otázok zo strany žalobcu, na

ktoré si pripravila písomné odpovede, avšak po otvorení pojednávania žalobca uviedol, že na výsluchu
znalkyne netrvá, a preto ani k jej výsluchu nedošlo, čím žalobca zapríčinil vznik trov konania, na ktorých
refundáciu ho súd z uvedeného dôvodu zaviazal. O konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté po
právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, v spojení s článkom 4 ods. 2 CSP, keďže v
danom prípade posúdenie výšky hodnoty podielov záležalo na úvahe súdu, súd mal za to, že by nebolo
spravodlivé túto úvahu nezohľadniť aj pri hodnotení zodpovednosti za úspech, či neúspech, a preto
žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.