Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200066
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014200066.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Rosnička Slovakia, a. s.,
so sídlom: Kopčianska 89, 851 01 Bratislava, IČO: 35 814 918, zastúpený: Mgr. Martin Berec,
advokát, so sídlom: DOMUS PETRA, Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín, proti žalovanému v 1. rade:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v 2. rade:
Daňový úrad Bratislava, so sídlom: Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutiažalovanéhoč.1100302/1/569244/2013/5113z05.12.2013,č.1100302/1/569285/2013/5113
z 05.12/2013, č. 1100302/1/569277/2013/5113 z 05.12.2013, č. 1100302/1/569275/2013/5113

z 05.12.2013, č. 1100302/1/569270/2013/5113 z 05.12/2013, č. 1100302/1/569265/2013/5113
z 05.12.2013, č. 1100302/1/569259/2013/5113 z 05.12.2013, č. 1100302/1/569263/2013/5113
z 05.12.2013, č. 1100302/1/569256/2013/5113 z 05.12.2013, č. 1100302/1/569251/2013/5113
z 05.12.2013, č. 1100302/1/569249/2013/5113 z 05.12.2013, č. 1100302/1/569241/2013/5113 z
05.12.2013, č. 1100302/1/584222/2013/5248 z 05.12.2013, č. 1100302/1/584225/2013/5248 z
05.12.2013, č. 1100302/1/584231/2013/5248 z 05.12.2013, č. 1100302/1/584234/2013/5248 z
05.12.2013, č. 1100302/1/584224/2013/5248 z 05.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Správny súd konanie v časti o duplicitnom návrhu na zrušenie rozhodnutia žalovaného č.
1100302/1/584225/2013/5248 zo dňa 05.12.2013 vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5S/24/2014
z a s t a v u j e.

Správny súd vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1/ Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 9103305/5/2883481/2013/
Slem zo dňa 18.06.2013 vyrubil sankčný úrok v sume XXX,XX eur podľa § 35b ods. 1 písm. a/
zákona č. 511/1992 Zb. nadväzne na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. za nezaplatenie dane
z príjmov zo závislej činnosti priznanej v hlásení za zdaňovacie obdobie 2008 v lehote splatnosti
daňového subjektu, ktorý bol potvrdený rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „žalovaný“)

č. 1100302/1/569244/2013/5113 zo dňa 05.12.2013.

2/ Rozhodnutím správca dane č. 9103305/5/2885443/Slem zo dňa 18.06.2013 vyrubil úrok z omeškania
v sume XXX,XX eur podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku za neodvedenie vybranýchpreddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za mesiac február 2008 v lehote splatnosti
daňového subjektu, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/569285/2013/5113 zo
dňa 05.12.2013.

3/ Rozhodnutím správca dane č. 9103305/5/2891137/Slem zo dňa 18.06.2013 vyrubil úrok z omeškania
v sume XX,- eur podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku za neodvedenie vybraných preddavkov
na daň z príjmov zo závislej činnosti za mesiac marec 2008 v lehote splatnosti daňovému subjektu, ktorý
bol potvrdený rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/569277/2013/5113 zo dňa 05.12.2013.

4/ Rozhodnutím správca dane č. 9103305/5/2891673/Slem zo dňa 18.06.2013 vyrubil úrok z omeškania
v sume XXX,XX eur podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku za neodvedenie vybraných
preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za mesiac apríl 2008 v lehote splatnosti daňovému
subjektu, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/569275/2013/5113 zo dňa
05.12.2013.

5/ Rozhodnutím správcu dane č. 9103305/5/2892827/Slem zo dňa 18.06.2013 vyrubil úrok z
omeškania v sume XXX,XX eur podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku za neodvedenie
vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za mesiac máj 2008 v lehote splatnosti
daňovémusubjektu,ktorýbolpotvrdenýrozhodnutímžalovanéhoč.110302/1/569270/2013/5113zodňa

05.12.2013.

6/ Rozhodnutím správcu dane č. 9103305/5/2893332/Slem zo dňa 18.06.2013 vyrubil úrok z
omeškania v sume XXX,XX eur podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku za neodvedenie
vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za mesiac jún 2008 v lehote splatnosti

daňovému subjektu, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/569265/2013/5113 zo
dňa 05.12.2013.

7/ Rozhodnutím správcu dane č. 9103305/5/2897084/Slem zo dňa 19.06.2013 vyrubil úrok z
omeškania v sume XXX,XX eur podľa § 156 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku za neodvedenie

vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za mesiac júl 2008 v lehote splatnosti
daňovému subjektu, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/569259/2013/5113 zo
dňa 05.12.2013.

8/ Rozhodnutím správcu dane č. 9103305/5/2898606/Slem zo dňa 19.06.2013 vyrubil úrok z

omeškania v sume XXX,XX eur podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku za neodvedenie
vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za mesiac august 2008 v lehote splatnosti
daňovému subjektu, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/569263/2013/5113 zo
dňa 05.12.2013.

9/ Rozhodnutím správcu dane č. 9103305/5/2900309/Slem zo dňa 19.06.2013 vyrubil úrok z omeškania
v sume XXX,XX eur podľa § 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku za neodvedenie vybraných
preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za mesiac september 2008 v lehote splatnosti
daňovému subjektu, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/569256/2013/5113 zo
dňa 05.12.2013.

10/ Rozhodnutím správcu dane č. 9103305/5/2909153/2013/Slem zo dňa 19.06.2013 vyrubil sankčný
úrok v sume XX,XX eur podľa § 35b ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. nadväzne na § 165 ods.
2 Daňového poriadku za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti
za mesiac október 2008 v lehote splatnosti daňovému subjektu, ktorý bol potvrdený rozhodnutím

žalovaného č. 1100302/1/569251/2013/5113 zo dňa 05.12.2013.

11/ Rozhodnutím správcu dane č. 9103305/5/2914034/Slem zo dňa 19.06.2013 vyrubil sankčný úrok
v sume XX,- eur podľa § 35b ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods.
2 Daňového poriadku za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti

za mesiac november 2008 v lehote splatnosti daňovému subjektu, ktorý bol potvrdený rozhodnutím
žalovaného č. 110302/1/569249/2013/5113 zo dňa 05.12.2013.12/ Rozhodnutím správcu dane č. 9103305/5/2915186/2013/Slem zo dňa 19.06.2013 vyrubil sankčný
úrok v sume 26,70 eur podľa § 35b ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. nadväzne na § 165 ods.
2 Daňového poriadku za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti

za mesiac december 2008 v lehote splatnosti daňovému subjektu, ktorý bol potvrdený rozhodnutím
žalovaného č. 1100302/1/569241/2013/5113 zo dňa 05.12.2013.

13/ Rozhodnutím správcu dane č. 9103305/5/2876032/2013/Slem zo dňa 18.06.2013 vyrubil úrok z
omeškania za nezaplatenie preddavkov na dani z príjmov právnickej osoby v sume 269,10 eur podľa

§ 156 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku za obdobie I. štvrťrok 2008 daňovému subjektu, ktorý bol
potvrdený rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/584222/2013/5248 zo dňa 05.12.2013.

14/ Rozhodnutím správcu dane č. 9103305/5/2876032/2013/Slem zo dňa 18.06.2013 vyrubil úrok z
omeškania v sume XXX,XX eur podľa § 156 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku za nezaplatenie
preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby za obdobie I. štvrťrok 2008 v lehote splatnosti

daňovému subjektu, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/584225/2013/5248 zo
dňa 05.12.2013.

15/ Rozhodnutím správcu dane č. 9103305/5/2869673/2013/Slem zo dňa 18.06.2013 vyrubil úrok z
omeškania za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmu právnickej osoby za obdobie III. štvrťrok 2008

v sume XXX,XX,- eur podľa § 156 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku daňovému subjektu, ktorý bol
potvrdený rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/584231/2013/5248 zo dňa 05.12.2013.

16/ Rozhodnutím správcu dane č. 9103305/5/2866130/2013/Slem zo dňa 18.06.2013 vyrubil podľa §
35b ods. 1 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. nadväzne na § 165 ods. 2 Daňového poriadku úrok z

omeškania za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby v lehote splatnosti za obdobie
IV. štvrťrok 2008 v sume XX,XX eur daňovému subjektu, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného
č. 1100302/1/584234/2013/5248 zo dňa 05.12.2013.

17/ Rozhodnutím správcu dane č. 9103305/5/2877613/2013/Slem zo dňa 18.06.2013 vyrubil podľa §

156 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku úrok z omeškania za nezaplatenie rozdielu vzniknutého na
zaplatených preddavkoch na daň z príjmov právnickej osoby od začatia zdaňovacieho obdobia 2008
do 30 dní po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume XX,XX
eur daňovému subjektu, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/584224/2013/5248
zo dňa 05.12.2013.

II.
Zhrnutie argumentov žalobcu

18/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.01.2014 domáhal zrušenia hore uvedených rozhodnutí
žalovaného a rozhodnutí správcu dane. Napadnutými rozhodnutia správcu dane bolo rozhodnuté

o vyrubení úroku z omeškania z pohľadávok za obdobia rokov 2007 a 2008. Proti všetkým týmto
rozhodnutiam správcu dane žalobca podal odvolania, o ktorých žalovaný rozhodol tak, že ich potvrdil,
čím sa stali tieto rozhodnutia právoplatnými.

19/ Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6R/7/2012 zo dňa 07.11.2012 (právoplatné

dňa 14.11.2012) bola začatá reštrukturalizácia žalobcu. Uznesením Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 6R/7/2012 zo dňa 03.12.2012 (právoplatné dňa 07.12.2012) bola povolená reštrukturalizácia
žalobcu. Lehota na prihlásenie pohľadávok bola teda do 06.02.2013. Reštrukturalizácia bola ukončená
uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6R/7/2012 zo dňa 09.08.2013, ktorým bol zároveň
schválený reštrukturalizačný plán.

20/ Veriteľ Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava (správca dane) si v reštrukturalizačnom konaní
u reštrukturalizačného správcu AB restructuring k. s., so sídlom Dostojevského rad 19, Bratislava uplatnil
pohľadávky prihláškami pod por. č. XXX až por. č. XXX. Správca tieto pohľadávky zistil v plnom rozsahu,
tak ako boli prihlásené.

21/ Žalobca sa domnieval, že správca dane voči nemu už žiadne pohľadávky neeviduje, keďže tieto si
do reštrukturalizácie neprihlásil.22/ Žalobca v žalobe poukázal na ust. § 156 ods. 1 Daňového poriadku, § 119 ods. 1, § 120 ods. 1, 2,§
121 ods. 3 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení (ďalej len „ZKR").

ZKR taxatívnym výpočtom ustanovuje, ktoré pohľadávky je možné považovať za prednostné
pohľadávky:
a/ pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania (teda
pohľadávky, vzniknuté odo dňa začatia reštrukturalizácie až do právoplatného

ukončenia reštrukturalizácie)
b/ pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca,
v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania
c/ odmena správcu
d/ nepeňažné pohľadávky

23/ Z napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane vyplýva,
že všetkými týmito rozhodnutiami bol vyrubený úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 156 ods.
1 písm. b) DP. Úrok z omeškania má nielen v administratívnoprávnych, ale aj v súkromnoprávnych
vzťahoch nepochybne charakter príslušenstva pohľadávky. Správca dane nepochybne mohol vyrubiť
príslušenstvo pohľadávok - úroky z omeškania preddavkov na daň už pred začatím reštrukturalizačného

konania a prihlásiť ich do reštrukturalizácie spolu s pohľadávkami. Tým, že na toto príslušenstvo
pohľadávokvznikolnárokažpozačatíreštrukturalizačnéhokonania,nebolizahrnutédoplánuavzmysle
§ 138 ods. 2 ZKR sa považujú za odpustené.

24/ Žalobca poukázal na definíciu:

„Starým dlhom spoločnosti resp. dlžníka, ktorý musí byt v reštrukturalizácii uplatnený prihláškou,
všeobecne rozumieme pohľadávky, ktoré
- sú peňažnej povahy t.j. v rámci reštrukturalizácie sa vždy riešia iba peňažné záväzky dlžníka, resp.
nepeňažné záväzky iba vtedy, ak s tým veriteľ výslovne súhlasí, a
- vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom rozhodujúci je moment vzniku pohľadávky,

t.j. práva na plnenie, nie prípadná splatnosť pohľadávky. Znamená to, že rozhoduje obdobie, s ktorým
má pohľadávka kauzálny súvis."

25/ V zmysle § 64 ods. 1 Daňového poriadku, na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje
rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a

hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.

26/ V zmysle § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim
po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu,
a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu

nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v
reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení
reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.

27/ Z toho vyplýva, že v zmysle Daňového poriadku a ZKR neprihlásením príslušenstva pohľadávok,

ktoré Žalovaným 2. boli riadne prihlásené sa po potvrdení reštrukturalizačného plánu považujú za
odpustené. Nie je možné začať daňové exekučné konanie ani úroky z omeškania dodatočne vyrubiť.

III.
Vyjadrenie žalovaného

28/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14.04.2014 uviedol, že predmetný žalobný
návrh obsahuje argumenty, ktoré žalobca použil v rámci odvolacieho konania, a s ktorými sa odvolací
orgán vysporiadal v napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný sa s dôvodmi podanej žaloby nestotožnil a
poukázal, že zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku č. 237/2012 zo dňa 07.12.2012 Okresný

súd Bratislava I povolil dňa 08.12.2012 reštrukturalizáciu žalobcu a na § 2 písm. b/, f/, § 158 ods. 3, 5
Daňového poriadku, § 120 ods. 1, 2 ZKR.29/ Rozhodujúcimi podmienkami pre zadefinovanie sankcie ako daňovej pohľadávky je to, že bola
povolená reštrukturalizácia a ďalej skutočnosť, že do tohto momentu vznikol dôvod na jej uloženie.
Žalobca bol povinný uhradiť priznanú daň v hlásení za rok 2008 v lehote splatnosti dňa 31.03.2009,

preddavky na daň zo závislej činnosti roku 2008 a preddavky na daň z príjmov právnickej osoby na rok
2008,čoneurobil.Správcadanepozačatíreštrukturalizačnéhokonaniavočižalobcovivydalrozhodnutia
o sankčnom úroku a úroku z omeškania, čím vznikla prednostná pohľadávka v zmysle § 120 ods. 2
ZKR(vzniklapozačatíreštrukturalizačnéhokonania),ktorásavreštrukturalizáciineprihlasujeprihláškou
a nezahŕňa sa do reštrukturalizačného plánu, a tým sa neuspokojuje v reštrukturalizácii. Pretože na

prednostnú pohľadávku nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, daňový úrad ju aj počas
reštrukturalizačného konania môže vymáhať v daňovom exekučnom konaní. Tieto pohľadávky nevznikli
do začatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi, pretože vznik pohľadávky podľa ZKR je viazaný
na vznik daňového nedoplatku.
30/ Daň z príjmov zo závislej činnosti priznaná v hlásení za rok 2008 nebola uhradená v stanovenej
lehote, ani preddavky na daň zo závislej činnosti roku 2008 a preddavky na daň z príjmov právnickej

osoby na rok 2008, preto správca dane bol povinný vyrubiť sankčný úrok. Konal v súlade so zákonom,
nakoľko Daňový poriadok nedáva možnosť úrok z omeškania nevyrubiť daňovému subjektu, ktorý je v
reštrukturalizačnom konaní (ust. § 156 ods. 6 písm. d/ bolo k 01.01.2013 zrušené).
31/ Žalovaný zastáva názor, že rozhodlo správne, keď jednotlivé odvolania zamietol, nakoľko žalovaný
postupoval tak, ako mu to prikazuje zákon. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu navrhol

žalobu ako bezdôvodnú podľa § 250j O.s.p. zamietnuť.
IV.
Konanie pred krajským súdom a Najvyšším súdom SR

32/ Krajský súd rozsudkom č. k. 5S/9/2014-87, 5S/21-37/2014 zo dňa 08.09.2015 konanie v časti

o duplicitnom návrhu na zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/584225/2013/5248 zo dňa
05.12.2013 vedenom pod sp. zn. 5S 24/2014 zastavil a napadnuté rozhodnutia zo dňa 05.12.2013
č. 1100302/1/569244/2013/5113, 1100302/1/569285/2013/5113,1100302/1/569277/2013/5113,
1100302/1/569275/2013/5113, 1100302/1/569270/2013/5113, 1100302/1/569265/2013/5113,
100302/1/569259/2013/5113, 1100302/1/569263/2013/5113, 1100302/1/569256/2013/5113,

1100302/1/569251/2013/5113, 1100302/1/569249/2013/5113,
1100302/1/569241/2013/5113,1100302/1/584222/2013/5248, 1100302/1/584225/2013/5248,
1100302/1/584231/2013/5248,1100302/1/584234/2013/5248, 1100302/1/584224/2013/5248 zrušil
podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Voči uvedenému rozsudku podal
odvolanie žalovaný. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2/Sžf/21/2016 zo dňa 27.09.2018 bol

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/9/2014, 5S/21-37/2014 zo dňa 08.09.2015 zrušený a
vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozsudku okrem iného najvyšší súd uviedol,
že žalobca vo svojej žalobe uviedol dvoch žalovaných, krajský súd bez akéhokoľvek relevantného
odôvodnenia svojho postupu uviedol v rozsudku iba pôvodne označeného žalovaného 1/. Vrátením
veci na nové konanie bol krajskému súdu zároveň daný priestor aj na odstránenie nedostatkov

v súvislosti s nedoriešeným účastníctvom žalobcom označeného žalovaného 2/. Krajský súd sa v
odôvodnení rozsudku nevysporiadal s dôvodmi žaloby, napriek tomu, že je obsahom jednotlivých
žalobných dôvodov žaloby viazaný. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu predovšetkým
opätovne vec prejednať, vysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami účastníkov konania a
vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky náležitosti požadované v § 157 O.s.p. a ktoré bude riadne

odôvodnené.

V.
Pojednávanie

33/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 SSP v spojení s § 9
ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, rozhodol na pojednávaní
dňa 12.02.2019 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

VI.

Relevantné právne predpisy34/ Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

35/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný
orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo
jezarozhodnutiepovažovanýpodľaosobitnéhopredpisuazakladá,mení,zrušujealebodeklarujepráva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

36/ Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,

ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

37/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa
správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP

(zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí
správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

38/ Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon

nestanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.

39/ Podľa čl. 142 ods. 1 vety za bodkočiarkou Ústavy SR, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení, alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,

ak tak ustanoví zákon.

40/ Podľa § 2 písm. b/, e/, f/ Daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie
b/ daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa
tohto zákona alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady

a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu,
e/ daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento
zákon neustanovuje inak,
f/ daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

41/ Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

42/ Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona

alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.43/ Podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2,
ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v
lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane

a/ daň alebo rozdiel dane,
b/ preddavok na daň,
c/ splátku dane,
d/ vybraný preddavok na daň,
e/ daň vyrubenú zrážkou,

f/ zrazenú sumu na zabezpečenie dane.

44/ Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa
odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok
na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa

odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia
úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková
sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom
nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku

alebo vykonania kompenzácie podľa § 55; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane
vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z
omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa
počíta najdlhšie za štyri roky.

45/ Podľa § 156 ods. 8 Daňového poriadku, úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov
od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný
a/ zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo dumu na zabezpečenie
dane,
b/ odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň.

46/ Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku, daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie
považuje za pohľadávku.

47/ Podľa § 158 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu

alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí
reštrukturalizačného konania , považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po
začatí reštrukturalizačného konania.

48/ Podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku, po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie

správca dane postupuje podľa osobitného predpisu (zákon č. 7/2005 Z.z.).

49/ Podľa § 35 ods. 1 písm. a/, c/, e/ zákona č. 511/1992 Zb., sankčný úrok vyrubí správca dane
a/ daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo hlásení alebo vlastnú
daňovú povinnosť priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa

osobitného zákona,
c/ platiteľovi dane, ak neodvedie vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň
v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona; pri omeškaní s platením preddavkov na
daň z príjmov zo závislej činnosti sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najneskôr
do dňa vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň, najdlhšie však do 31. marca roku

nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň,
e/ daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo vo výške podľa
osobitného zákona; pri preddavkoch na daň sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane,
najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

50/ Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas
reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho
mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné
pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Naprednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do
reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

51/ Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť hore uvedených napadnutých rozhodnutí žalovaného v 1.
rade a rozhodnutí žalovaného v 2. rade a posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie sa

zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a s inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutia správneho orgánu boli
vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

52/ Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vydal rozhodnutia, ktorými vyrubil

žalobcovi úroky z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. b/, d/ a sankčný úrok podľa § 35b ods. 1
písm. c/, e/, a/ Daňového poriadku za obdobie roku 2007 a 2008. Na základe odvolania žalobcu proti
rozhodnutiam správcu dane, vo veci rozhodol žalovaný, ktorý napadnutými rozhodnutiami z 05.12.2013
potvrdil rozhodnutia správcu dane. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6R/7/2012 zo dňa
03.12.2012 bolo povolená reštrukturalizácia žalobcu.

53/ Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

54/ Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

55/ Správny súd zistil, že Najvyšší súd SR sa zaoberal totožnou problematikou a to vyrubeným úrokom
z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku, ktorý bol vyrubený daňovému subjektu
potom ako bola povolená jeho reštrukturalizácia. Najvyšší súd SR vydal dňa 21.11.2018 rozsudok
sp. zn. 5Sžfk 8/2017, v ktorom sa s touto problematikou zaoberal a uviedol cit., že „Vychádzajúc z

dôvodov odvolania bolo v predmetnej veci potrebné predovšetkým posúdiť otázku vzniku pohľadávky na
úroku z omeškania, ktorý bol žalobcovi vyrubený správcom dane podľa § 156 ods. 1 písm. a/ daňového
poriadku a posúdiť, či správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť takúto pohľadávku z titulu úroku z
omeškania (z dôvodu nezaplatenia alebo neodvedenia dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej
výške) prihláškou do reštrukturalizačného konania.

Aplikujúc vyššie citované relevantné zákonné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že správca dane nemá
povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie,
dospel aj najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nebolo možné pohľadávku správcu dane
vzniknutú z titulu vyrubenia úroku z omeškania prihlásiť do reštrukturalizačného konania (začatého na
základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp.zn. 25R/4/2014 zo dňa 06.06.2014, zverejneného v

obchodnom vestníku dňa 13.06.2014, keď k povoleniu reštrukturalizácie došlo na základe rozhodnutia
okresného súdu zo dňa 09.07.2014, zverejneného v obchodnom vestníku dňa 16.07.2014), nakoľko
táto pohľadávka vo forme úroku z omeškania vznikla až na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa
15.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2014.
Daňové orgány správne vychádzali z ustanovenia § 2 písm. b/ daňového poriadku, podľa ktorého sa

daňou pre účely tohto zákona rozumie daň, vrátane úroku z omeškania podľa tohto zákona. Podľa
ustanovenia § 2 písm. e/ a f/ daňového poriadku, daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na
dani (teda i úroku z omeškania) do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak a daňovým
nedoplatkom je dlžná suma dane, teda i úroku z omeškania po lehote splatnosti dane.
Aj podľa názoru najvyššieho súdu bolo potrebné vychádzať z ustanovenia § 63 ods. 1 daňového

poriadku, z ktorého vyplýva, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno
len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
Z uvedeného krajský súd správne vyvodil záver, že povinnosť žalobcu zaplatiť úrok z omeškania a
pohľadávku správcu dane vo forme úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vustanovenej lehote alebo výške vznikla, až keď bol tento úrok správcom dane rozhodnutím vyrubený,
resp. až právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
Najvyšší súd poukazuje na to, že v prípade žalobcu ide o nezaplatenie dane z pridanej hodnoty v

zákonom ustanovenej lehote, preto správca dane bol povinný postupovať podľa § 156 ods. 1 písm. a/
daňového poriadku, podľa ktorého úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový
subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo
vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia správcu dane obsahuje tabuľku výpočtu úroku z omeškania, z

ktorej vyplýva, že správca dane vypočítal úrok z omeškania do 15.10.2013, t.j. do dňa platby. Ako je
vyššie uvedené, citované rozhodnutie po následnom odvolacom konaní nadobudlo právoplatnosť dňa
02.12.2014 a splatnosť dňa 18.12.2014, z čoho vyplýva, že námietka žalobcu, že úroky z omeškania
predstavujúpohľadávku,ktorásamalavreštrukturalizáciiuplatniťprihláškoujeneopodstatnená,pretože
citovaným rozhodnutím vyrubené úroky z omeškania sa stali pohľadávkou až 19.12.2014, a preto
nemohla byť prihlásená prihláškou podľa § 121 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. doručenou správcovi aj

súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Najvyšší súd poukazuje taktiež na to, že daňový poriadok
v § 156 ods. 1 písm. a/ určuje, že úrok z omeškania správca dane „vyrubí“, t.j. má povinnosť vyrubiť, ak
daňový subjekt v ustanovenej lehote daň neodvedie. Ustanovenie § 156 ods. 6 písm. a/ až d/ daňového
poriadku určuje prípady, v ktorých sa úrok z omeškania nevyrubí, pričom ani jeden z nich sa nevzťahuje
na prípad žalobcu.

Pokiaľ ide o vzťah lex generalis - daňového poriadku voči lex specialis - zákona č. 7/2005 Z.z., najvyšší
súd poukazuje i na ustanovenie § 100 ods. 2 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z.z., na základe ktorého,
z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok
úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Nemožno preto
súhlasiť so žalobcom, že žalovaný si mal túto pohľadávku prihlásiť do reštrukturalizačného konania.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že žalovaný si v tomto prípade v reštrukturalizačnom konaní nemôže uplatniť
predmetnú sankciu na uspokojenie. Predmetom tohto konania ani nie je uspokojenie žalovaného, ale
len rozhodnutie o úroku z omeškania.“

56/ Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje

inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
57/ Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
58/ Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.

Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
59/ Správny súd zistil, že žalobca si duplicitne v žalobe uplatnil návrh na zrušenie rozhodnutia
správcu dane č. 9103305/5/2876032/2013/Slem zo dňa 18.06.2016 a žalovaného č.
1100302/1/584224/2013/5248 zo dňa 05.12.2013. Nakoľko žalobca žiadal zrušiť dvakrát to iste
rozhodnutie žalovaného a správcu dane správny súd rozhodol tak, že konanie o duplicitne podanej

žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalované č. 1100302/1/584224/2013/5248 zo dňa 05.12.2013 a
rozhodnutia správcu dane č. 9103305/5/2876032/2013/Slem zo dňa 18.06.2016 zastavil s poukazom
na § 159 CSP v spojení s § 161 CSP.
60/ Správny súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR a z rozhodnutí
daňových orgánov je jednoznačne zrejmé, ktoré dôkazy považovali za rozhodujúce, ako ich vyhodnotili,

pričom správne uváženie, na základe ktorého dospeli k rozhodnutiu dostatočne objasnili, pričom toto
voľné správne uváženie nie je v rozpore so zákonom ani so zásadami logického myslenia, dospel k
záveru, že žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP.

61/ O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu

trov konania, nakoľko si ich neuplatnil.

62/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský

súd v Bratislave (§ 443 ods.2 písm. a/SSP).V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností,abybolozrejmévakomrozsahuazakýchdôvodovpodľa§440SSPsapodáva(sťažnostné
body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.