Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/487/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305214485
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1305214485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Janky Richterovej a členov JUDr.

Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, za ktorú koná
Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková č. 36, IČO: 17 335 345, proti žalovanej:
Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Doľany, IČO: 34 075 691, zastúpenej MAPLE & FISH, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom v Bratislave, Dunajská č. 15/A, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 04. júna 2015 č. k. 5C/515/08-284, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil žalobcu za vlastníka pozemkov, zapísaných na B.
Č.. XXXX pre T.. Ú.. K. ako trvalé trávnaté porasty, resp. orná pôda. Žalovanej uložil zaplatiť náhradu
trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že medzi stranami uzatvorená dohoda o vydaní nehnuteľností zo dňa
20.07.1995 (ďalej len dohoda) podľa zák. č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých krívd spôsobených
cirkvám a náboženským spoločenstvám, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti, je pre rozpor s ust.

§ 7 ods. písm. b) tohto zákona absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. V čase zavretia
tejto dohody išlo totiž o pozemky zastavané, ktoré nebolo možné vydať.

3. Súd sa nestotožnil s obranou žalovanej, že vlastníctvo k pozemkom vydržala. Dospel k záveru,
že žalovaná nebola dobromyseľná, keďže musela mať vedomosť o existencii stavieb na vydávaných
pozemkoch,atedaioabsolútnejneplatnostiuzavretejdohody.Žalovanánapokonvpísomnomvyjadrení
navrhla riešiť situáciu odčlenením časti nehnuteľností, na ktorých sa nachádzali stavby, ktoré nemajú

charakter dočasných stavieb (stavba manželov C., stavba spoločnosti JURKI-HAYTON J., stavby
Poľnohospodárskeho výrobno - obchodného družstva K.). Ani v prípade dobromyseľnosti žalovanej by
nenadobudla vlastníctvo vydržaním, pretože vydržacia doba začala plynúť odo dňa povolenia vkladu
dohody do katastra nehnuteľnosti, t. j. dňom 18.09.1995, avšak výzva na mimosúdnu pokonávku je zo
dňa 29.06.2005, teda pred uplynutím desaťročnej vydržacej doby.

4. Za nenáležitú považoval súd obranu žalovanej o tom, že žalobca sa nemôže dovolávať neplatnosti

dohody, keďže ju sám spôsobil. V danom prípade sa totiž nejedná o relatívnu neplatnosť dohody podľa
§ 40a a § 49a OZ ale, o neplatnosť právneho úkonu absolútnu podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom.5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Požadovala jeho zmenu a zamietnutie
žaloby z dôvodu, že na základe nesprávnych skutkových zistení súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil. Poukázala na postup po prijatí reštitučného zákona, v súlade s ktorým si výzvou zo

dňa 23.12.1994 uplatnila u žalobcu (prostredníctvom SPF) nárok na navrátenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Po štrnástich mesiacoch došlo k dobrovoľnému a slobodnému uzavretiu dohody o
vydaní nehnuteľností (vypracovanej SPF), podľa ktorej správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva
v jej prospech. Žalobca sa bez zmeny skutkového a právneho stavu po viac ako desiatich rokoch od
podpisu dohody začal domáhať ochrany práv, pritom mu bola a musela byť známa v tom čase platná

právna úprava; žalovanou nebol uvedený do omylu, ani nijakým spôsobom zavádzaný. Postup žalobcu
preto považovala za rozporný s princípom právnej istoty, legitímnych očakávaní ako aj so zásadou
vigilantibus iura scripta sunt. Zastávala názor, že úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť z vydania
pozemky, ktoré sú súčasťou (čiastočne) poľnohospodárskeho areálu (so stavbami: dielňa na opravu
poľnohospodárskych strojov, dva kovové senníky, kovová, resp. plechová budova skladu obilia, naftové
čerpadlo, výdajňa pohonných látok, čiastočne podmurovaný sklad posypového materiálu, murovaná

vrátnica, mostová váha, stavebniny v súkromnom vlastníctve, 8 ks unimobuniek), sú využívané na
poľnohospodársku výrobu a sú spôsobilé na vydanie podľa iného reštitučného zákona (č. 161/2005 Z.
z.). Mala za to, že žaloba bola podaná po uplynutí vydržacej doby, ktorá jej ako dobromyseľnej začala
plynúť odo dňa uzavretia dohody, nie až od jej vkladu do katastra nehnuteľností. Poukázala na judikatúru
súdov, podľa ktorej v prípade vydržania nie je potrebné preukazovať platný právny dôvod nadobudnutia,

teda riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia (rozsudok NS SR
sp. zn. 3Cdo/117/94).

6. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že v konaní bolo
identifikáciou parciel i ohliadkou súdu preukázané, že pre vydanie sporných pozemkov existovala

prekážka podľa § 7 ods. 1 písm. b) zák. č. 282/1993 Zb., keď stavby, nachádzajúce sa na pozemkoch,
sú stavbami postavenými po prechode vlastníckeho práva k pozemkom na štát, v dôsledku ktorej
skutočnosti je dohoda o vydaní zo dňa 20.07.1995 pre rozpor s uvedeným ustanovením neplatná
podľa § 39 OZ. Stotožnil sa tiež so záverom súdu o nedostatku dobromyseľnosti žalovanej, ktorá mala
vedieť, že ide o nesúlad údaja o druhu pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností so skutočným

stavom veci, a teda mala mať vedomosť o neplatnosti dohody. Dobromyseľnosť totiž podľa súdnej praxe
zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznamuje so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať
pochybnosti o tom, že mu vec patrí (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/71/11). V danom prípade nemôže
ísť o ospravedlniteľný omyl držiteľa, keď ustanovenie zák. č. 282/1993 Z. z. je jasné, zrozumiteľné
a nesporné. Poukázal na všeobecne platnú zásadu súkromného práva ignorantia iuris non excusat.

Tvrdil tiež, že za začiatok výkonu držby treba považovať deň nasledujúci po povolení vkladu dohody
do katastra, t. j. 18.09.1995, ktorým dňom žalovaná vstúpila do práv prenajímateľa pozemkov v užívaní
družstva.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470

ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP), vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov, rozhodujúcich pre posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby, a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej je opodstatnené.

8. Zo zopakovaného dokazovania vyplýva, že žalovaná podľa zák. č. 282/1993 Z. z. o zmiernení

niektorých krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločenstvám (ďalej len zákon) včas požiadala
povinnú osobu o navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli na štát podľa právneho predpisu, ktorý
nerešpektoval tradičné hodnoty a princípy, uplatňované v demokratickej spoločnosti.

9. Dňa 20.7.1995 bola uzavretá písomná dohoda o vydaní veci (vypracovaná žalobcom), predmetom

ktorej sú sporné nehnuteľnosti, vedené na B. Č.. XXXX pre T.. Ú.. K. ako orná pôda alebo trvalé trávnaté
porasty, aktuálne po čiastočnom späťvzatí žaloby spolu vo výmere cca 3 ha. Dohoda je podpísaná tiež
štatutárnym zástupcom užívateľa pozemkov (Poľnohospodárske výrobno - obchodné družstvo Doľany).
Vklad zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 18.9.1995. Dňa 3.8.2005 bola žalovanej
doručená výzva zo dňa 29.6.2005 na spätný prevod vydaných pozemkov.

10. Podľa identifikácie pozemkov z r. 2005, sporné pozemky čiastočne tvoria hospodársky dvor
poľnohospodárskeho družstva, čiastočne slúžia priamo poľnohospodárskej výrobe. Medzi stranami
nebolo sporné využitie pozemkov a charakter stavieb na nich sa nachádzajúcich, a to: dielňa na opravupoľnohospodárskych strojov, dva kovové senníky, kovová, resp. plechová budova skladu obilia, naftové
čerpadlo, výdajňa pohonných látok, čiastočne podmurovaný sklad posypového materiálu, murovaná
vrátnica, mostová váha.

11. Žalobca sa domáha ochrany vlastníckych práv určovacou žalobou pre absolútnu neplatnosť dohody
podľa § 39 OZ, keď tvrdil, že nebola rešpektovaná zákonná prekážka pre vydanie nehnuteľností,
spočívajúca v zastavanosti vydaných pozemkov (§ 7 ods. 1 písm. b) zák. č. 282/1993).

12. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu o danosti prekážky pre vydanie pozemkov,
ako aj s argumentáciou o nesplnení predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva žalovanou z titulu
vydržania.

13. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje.

14. Slovenský pozemkový fond (ďalej SPF) ako osoba, ktorá disponuje odborným personálnym
aparátom, bola zákonodarcom určená, aby participovala na náprave niektorých krívd, spôsobených
cirkvám, tým, že za zákonom stanovených podmienok bude uzatvárať dohody o vydaní nehnuteľností
(zák. č. 282/1993 Z.z., zák. č. 161/2005 Z. z.). Hoci teda Slovenský pozemkový fond v tomto procese
(na rozdiel od reštitúcií podľa iných reštitučných zákonov) nevydával rozhodnutie v správnom konaní,

vypracovaním príslušných dohôd proces reštitúcie završoval, v dôsledku čoho bol v pozícii štátnej
inštitúcie, u ktorej sa správnosť a zákonnosť postupov (vrátane ich výsledkov) pri posudzovaní žiadosti
o navrátenie vlastníctva/vydanie nehnuteľností opodstatnene prezumuje.

15. SPF sporné pozemky vydal, keď podľa katastra nehnuteľností išlo o ornú pôdu a trvalé trávnaté

porasty, ktoré podľa § 2 ods. 1 zák. č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu (v
znení v čase uzavretia dohody) tvoria poľnohospodársky pôdny fond. Do poľnohospodárskeho pôdneho
fondu patria aj pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, ale sú pre ňu
nepostrádateľné.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu za pozemok nepostrádateľný pre poľnohospodársku výrobu, a teda
tvoriaci poľnohospodársky pôdny fond, je potrebné považovať i pozemky, tvoriace hospodársky dvor
poľnohospodárskeho družstva. Ak sa preto na vydaných pozemkoch (vždy len na časti toho - ktorého
pozemku), nachádzali stavby uvedené v bode 10., pozemky nestratili charakter poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a boli spôsobilé vydania. Uzavretú dohodu nemožno preto považovať za neplatný právny

úkon podľa § 39 OZ z dôvodu jej rozporu s ustanovením § (§ 7 ods. 1 písm. b) zákona).

17. Odvolací súd vychádzajúc z účelu reštitučného zákona sa stotožňuje s názorom žalovanej, že bez
ďalšieho každú stavbu (predovšetkým slúžiacu poľnohospodárskej/lesnej výrobe) nemožno považovať
za prekážku pre vydanie pozemkov podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona. Zákonodarca v zákone

zastavaný pozemok bližšie nedefinoval. S ohľadom na poslanie cirkvi v spoločnosti zákonodarca
nesporne nepočítal s tým, že cirkev začne sama navrátenú poľnohospodársku pôdu obhospodarovať.
Poľnohospodárskapôdajeprenajímanáosobám,ktorévtejtooblastipodnikajúisnevyhnutnýmvyužitím
stavieb (najčastejšie v ich vlastníctve), slúžiacich poľnohospodárskej výrobe. Pri dualite vlastníka
pozemku a vlastníka stavby pred vydaním pozemku je podľa názoru odvolacieho súdu bez významu,

že i po vydaní pozemkov zostala dualita vlastníctva zachovaná. Za tohto stavu existencia stavieb
slúžiacich poľnohospodárskej výrobe nemôže rozumne odôvodňovať prekážku pre vydanie takouto
stavbou čiastočne zastavaného pozemku, využívaného na rovnaký účel. Bolo by nespravodlivé, aby
napr. z dôvodu stavby typu murovaná vrátnica nebolo možné vydať i niekoľkoárový pozemok.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu vyhovením žalobe by došlo ku spáchaniu ďalšej krivdy na subjekte,
ktorý zákonodarca po roku 1989 považoval za potrebné odškodniť. Výkon práva žalobcu tak vykazuje
znaky výkonu práv v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ, ktorému nemožno poskytnúť právnu
ochranu.

19. Berúc do úvahy postavenie SPF (bod 14.), odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej
inštancie o tom, že žalovaná nebola po uzavretí dohody dobromyseľná, keďže musela poznať stav veci
(existenciu stavieb na pozemkoch), ako i relevantnú právnu úpravu.20. Pokiaľ po žiadosti žalovanej SPF vypracoval návrh dohody o vydaní nehnuteľností, niet rozumného
dôvodu, aby žalovaná spochybňovala kompetenciu Slovenského pozemkového fondu posúdiť, či je
žiadosť opodstatnená a či jej vyhoveniu a uzavretiu dohody nebránia zákonné prekážky, ktorých

prípadnú danosť bol povinný skúmať SPF. Celkom opodstatnene SPF považovala za inštitúciu, ktorá je
v oblasti reštitúcií cirkevných majetkov znalá práva. Po uzavretí dohody (od 21.7.1995) pre prípad jej
neplatnosti by teda bola dobromyseľná v tom, že sporné pozemky opodstatnene užíva ako vlastné.

21. Berúc do úvahy, že dohoda bola uzatvorená podľa reštitučného zákona, súd prvej inštancie

dospel k nesprávnemu záveru, podľa ktorého pre začiatok plynutia desaťročnej vydržacej doby je
rozhodujúci deň vkladu dohody do katastra nehnuteľností, od ktorého momentu mala žalovaná vstúpiť
do držby nehnuteľností. V zmysle § 11 ods. 1 zákona oprávnená osoba vstupuje do práv prenajímateľa
nehnuteľností, teda i do držby prenajímaných nehnuteľností, už odo dňa ich prevzatia, bez ohľadu na
vklad dohody do katastra nehnuteľností. Do uplynutia desiatich rokov od uzavretia dohody žalovaná
nemala vedomosť o tom, že žalobca vlastníctvo k pozemku spochybňuje a sám sa považuje za

vlastníka vydaných pozemkov. Predmetná výzva bola žalovanej doručená až dňa 3. augusta 2005.
Dobromyseľnosť žalovanej preto trvala po celú požadovanú vydržaciu dobu. Ak by teda dohoda o vydaní
nehnuteľností mala byť neplatná pre rozpor s ustanovením § 7 ods. 1 písm. b) zákona, žalovaná
nadobudla vlastníctvo k sporným pozemkom vydržaním podľa § 134 ods. 1 OZ.

22. Ak si žalobca zjednodušil proces navrátenia vlastníctva k pozemkom a pred uzavretím dohody
prípadne nezisťoval, či stav a charakter pozemkov, vedený v katastri nehnuteľností je v súlade s
faktickým stavom, resp. ak zmenil právne stanovisko ohľadom charakteru pozemkov, na ktorých sa
nachádza hospodársky dvor poľnohospodárskeho družstva, takýto postup žalobcu nemôže po desiatich
rokoch dopadnúť na ťarchu žalovanej, a to osobitne za situácie, keď podľa vyjadrenia žalobcu na

odvolacom pojednávaní v žiadnom inom obdobnom prípade ochranu vlastníckych práv v súdnom konaní
neuplatňoval.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu ako
neopodstatnenú zamietol (§ 388 CSP).

24. V konaní úspešnej žalovanej priznal podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 plnú náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).