Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/183/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208323
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714208323.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne E. L.,

W.. XX.XX.XXXX, M. F. XX. E. XXXX/XX, XXX XX F. F., právne zastúpenej Mgr. Nikoletou Oktavcovou,
advokátkou, advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 42 194 202, proti
žalovanej R. H., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q. W. XX, XXX XX Q. W., F. W. E. Q. T. X, XXX XX F. F., o
zaplatenie 3.430,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 3.420,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 %
ročne zo sumy 3.420,- Eur od 24.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.06.2014, ktorá bola doručená súdu dňa 10.06.2014 domáhala voči
žalovanejzaplateniasumy3.430,-Eursúrokomzomeškaniavovýške5,75%ročnezosumy3.430,-Eur
od 24.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že ako budúca kupujúca
a žalovaná ako budúca predávajúca mali v období od 25.04.2011 do konca októbra 2012 záujem na
uzatvorení kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a

to garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele CKN evidovanej na katastrálnej mape parc. č.
CKN 4173, o výmere 18 m2, zastavané plochy a nádvoria včítane tohto pozemku, ktorých nehnuteľnosti
sú zapísané na N. Č.. XXXX pre kú. Banská Bystrica (ďalej len „nehnuteľnosti“). O úmysle žalovanej
predať nehnuteľnosti sa dozvedela koncom mesiaca apríl 2011 na základe inzercie v periodiku Pardon,
naktorýinzeráttelefonickyreagovala.Následnedňa25.04.2011saosobnestretlisožalovanouadohodli
sa na predmete kúpy, ako aj kúpnej cene za nehnuteľnosti v sume 3.300,- Eur, tiež na nákladoch
súvisiacich s vkladovým konaním a prevodom vlastníckeho práva k predmetu kúpy. Už dňa 25.04.2011

uhradila titulom zálohy na kúpnu cenu za tieto nehnuteľnosti sumu 100,- Eur v hotovosti do rúk žalovanej.
Následne dňa 10.06.2011 zo svojho účtu v banke, bezhotovostným prevodom po dohode so žalovanou
previedla na účet manžela žalovanej ďalšiu časť zálohy na kúpnu cenu za nehnuteľnosti vo výške 2.700,-
Eur, následne ďalej dňa 01.07.2011 pri osobnom stretnutí so žalovanou uhradila žalovanej v hotovosti
ďalšiu sumu, konkrétne 630,- Eur, ktorú skutočnosť žalovaná dňa 01.07.2011 potvrdila podpisom na
písomnom návrhu kúpnej zmluvy, keď tento písomný návrh kúpnej zmluvy jej v tento deň odovzdala
žalovaná. Tohto dňa žalovaná jej odovzdala aj jeden zväzok kľúčov od predmetných nehnuteľností,

pričom žalovaná si tiež ponechala kľúče od predmetu kúpy, teda od garáže. Ku dňu 01.07.2011 tak
zaplatila žalovanej za predmet kúpy spolu sumu 3.430,- Eur (celú dohodnutú kúpnu cenu, ako aj
náklady na vkladové konanie podľa písomného návrhu kúpnej zmluvy). Od tohto dňa, teda od dňa
01.07.2011 vznikol stav, kedy síce uhradila žalovanej celú kúpnu cenu za nehnuteľnosti, teda dojednanýpredmet kúpy, avšak k podpisu kúpnej zmluvy doposiaľ nedošlo, a tým ani k zápisu zmeny vlastníka
nehnuteľností so žalovanej na ňu v príslušnom katastri nehnuteľností. Bolo to z dôvodu, že žalovaná ani
po opakovaných jej výzvach jej nepredložila právne akceptovateľnú písomnú kúpnu zmluvu, resp. návrh

písomnej kúpnej zmluvy ako titul spôsobilý k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Takýto stav
pretrváva až doposiaľ. V záujme definitívneho právneho vyriešenia listom zo dňa 18.10.2012 vyzvala
žalovanú na predloženie a podpísanie relevantnej kúpnej zmluvy a v prípade, že žalovaná nemá záujem
na uzavretí kúpnej zmluvy, jej výzva smerovala na vrátenie sumy, ktorú jej vyplatila titulom zálohy na
kúpnu cenu za predmet kúpy. Žalovaná na tento list nereagovala. Preto dňa 06.11.2012 v súvislosti

s touto situáciou, nakoľko už bolo zrejmé, že k podpisu kúpnej zmluvy nedôjde, podala na Okresnej
prokuratúre v Banskej Bystrici, trestné oznámenie z podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu
podľa§221ods.1,ods.2Trestnéhozákonaaakooznamovateľkasivkonaníuplatnilanároknanáhradu
škody. V rámci preverovania jej trestného oznámenia bola dňa 23.01.2013 v trestnom konaní vypočutá
aj žalovaná, ktorá pri výsluchu uviedla, že jej titulom zálohy na kúpu garáže vyplatila sumu 100,- Eur v
hotovosti, 2.700,- Eur na účet v banke a sumu 350,- Eur v hotovosti, teda žalovaná potvrdila, že jej za

týmto účelom vyplatila spolu sumu 3.150,- Eur s tým, že k uzavretiu kúpnej zmluvy a jej zavkladovaniu
nemohlo dôjsť do 23.01.2013 z dôvodu, že údajne jej neuhradila celú kúpnu cenu vo výške 3.300,- Eur
za predmetné nehnuteľnosti ako budúca kupujúca, ale iba vo výške 3.150,- Eur. Do dňa 23.01.2013 ju
však žalovaná nikdy nežiadala o doplatenie kúpnej ceny. Ide o účelovú obranu žalovanej o nezaplatení
celej kúpnej ceny. Túto zvolila žalovaná iba v rámci prebiehajúceho trestného konania. Pri svojom

výsluchu konanom dňa 23.01.2013 žalovaná doložila do vyšetrovacieho spisu listinný dôkaz, a to výzvu
zo dňa 29.10.2012 adresovanú pre ňu, v zmysle ktorej výzvy v prípade nepredloženia kúpnej zmluvy
s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností zo strany žalovanej do 10-tich dní a nesprístupnenia
garáže odovzdaním kľúčov žalovanej (vymenila zámku od vstupných dverí do nehnuteľnosti - garáže)
žalovaná „odstupuje od zmluvy“. Jej však takúto výzvu nikdy nezasielala. Žalovanou predložený akýsi

návrh kúpnej zmluvy, ktorý žalovaná v písomnej podobe predložila dňa 01.07.2011 nespĺňal ani len
podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej by v praxi mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam na ňu ako kupujúcu. Sama žalovaná ani tento dokument nepodpísala, čo
následne potvrdila aj v liste zo dňa 10.10.2012 v ktorom okrem iného uviedla „vzhľadom na to, že
kúpna zmluva nebola podpísaná obidvomi zmluvnými stranami, t.z. ani predávajúcim ani kupujúcim,

overená notársky ani zavkladovaná...“. Z opísaného je zrejmé, a to aj s poukazom na výsledky trestného
konania, že so žalovanou chceli uzavrieť kúpnu zmluvu k realizácii ktorej však nedošlo. Z dôvodu, že
ako budúca kupujúca zaplatila žalovanej titulom preddavku na kúpnu cenu sumu 3.430,- Eur za predaj
garáže,kuktorejnedošlo,žalobouuplatňovanýnárokmápovahubezdôvodnéhoobohatenia,navydanie
ktorého má nárok podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ide o bezdôvodné obohatenie

získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred
uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.

2. Žalovaná jej doposiaľ sumu 3.430,- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia nezaplatila,
preto podala žalobu voči nej na súd, keď z tejto sumy 3.430,- Eur požadovala i zaplatenie úrokov z

omeškania vo výške 5,75 % ročne od 24.10.2012 do zaplatenia, pretože listom zo dňa 18.10.2012, ktorý
odoslala na poštovú prepravu dňa 22.10.2012 žalovanú vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa jej názoru, keďže žalovaná nevydala bezdôvodné obohatenie na základe tohto listu, ktorý jej
adresovalapredpodanímžalobynasúd,dňom24.10.2012sažalovanádostaladoomeškaniasvydaním
bezdôvodného obohatenia.

3. O žalobe žalobkyne súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 14C/183/2015-59 zo dňa 05.01.2016,
ktorým žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu č.k. 14C/183/2015-59 zo dňa 05.01.2016 podala žalovaná včas odpor, ktorý

odôvodnila vo veci samej.

5. Žalovaná v odpore zo dňa 10.03.2016, ktorý bol doručený súdu dňa 11.03.2016 uviedla, že niekedy v
roku 2011 prostredníctvom inzercie v periodiku Pardon sa jej ozvala žalobkyňa, že má záujem o kúpu jej
garáže. Dohodli sa, že predmetnú garáž žalobkyňa od nej kúpi za sumu 3.300,- Eur. Pri prvom stretnutí

jej žalobkyňa poskytla zálohu na kúpu vo výške 100,- Eur. Začiatkom júna 2011 žalobkyňa previedla na
účet jej bývalého manžela T. H. sumu vo výške 2.700,- Eur. Následne jej odovzdala aj kľúče od garáže a
druhý zväzok kľúčov od garáže si ponechala, pokiaľ sa celá suma za garáž nevyplatí a taktiež pokiaľ sa
nedá návrh na vklad a neuhradia poplatky, ktoré sú na to potrebné vo výške približne v sume 100,- Eur,ako aj poplatok za vyhotovenie kúpnej zmluvy vo výške „1.500,-“. S týmto žalobkyňa súhlasila. Následne
jej odovzdala na dvakrát raz sumu 150,- Eur a druhýkrát sumu 100,- Eur. Veľmi si to už nepamätala
vzhľadom na odstup času. Viacej sa už však neukázala a ani na jej výzvy nereagovala. Vymyslela

si nejakého svedka „Y.“, ktorý údajne videl ako jej predmetné peniaze vo výške 620,- Eur dávala v
Slovenskej sporiteľni, čo sa nezakladá na pravde, keď tento to v rámci trestného konania pri výsluchu
poprel. Žalobkyňa v období od roku 2011 vymenila bez jej súhlasu zámok na predmetnej garáži, garáž
užívala bez jej vedomia, zabraňovala jej vstúpiť do predmetnej garáži až do roku 2014, čím jej spôsobila
škodu vo výške 3.800,- Eur. Z týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.

6. Nakoľko proti platobnému rozkazu žalovaná podala včas odpor, ktorý odôvodnila vo veci samej, zrušil
sa tým zo zákona, a to ešte podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) tento platobný rozkaz v plnom rozsahu, keď podľa § 174 ods. 2 prvá veta OSP, ak čo len jeden
z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom
rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

7. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým
bol zrušený OSP (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom v prechodných
ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete CSP sa uvádza, že právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali, predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

8. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom
nadobudnutia účinnosti CSP.

9. Po zrušení platobného rozkazu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.02.2017. Právna
zástupkyňa žalobkyne sa tohto pojednávania zúčastnila. Žalovaná sa tohto pojednávania nezúčastnila.
Žalovaná je prihlásená k trvalému pobytu na adrese Q. W. XX I. XX.XX.XXXX, ako to súd zistil z
lustrácie v RO SR opakovane a to naposledy dňa 24.10.2016. Žalovaná prechodný pobyt v RO SR

nemá zaznamenaný. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaná by mala prechodne bývať na adrese Q.
T. X, XXX XX F. F.. Na tejto adrese žalovaná prevzala žalobu s prílohami, ako i platobný rozkaz dňa
02.03.2016. Na adrese trvalého pobytu vyznačeného v RO SR súdne zásielky nepreberá, keď podľa
oznámenia OO PZ Krupina zo dňa 22.02.2017 žalovaná sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu Q. W.
XX, E. W. E. Q. T. X, F. F.. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu si uviedla adresu bydliska Q.

T. X, F. F.. I v žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov zo dňa 03.05.2016 si uviedla túto
adresu. Na tejto adrese prebrala súdnu zásielku aj dňa 07.11.2016. Predvolanie preto súd doručoval
žalovanej na adresu Q. T. X, F. F. (č.l. 106 spisu), keď na tejto adrese podľa relácie pošty žalovaná si
súdnu zásielku neprevzala v odbernej lehote. Napriek tomu, že žalovaná si neprevzala súdnu zásielku
na tejto adrese v odbernej lehote, keď súdna zásielka obsahovala predvolanie na pojednávanie, súd

pokladal u žalovanej doručenie predvolania za vykázané riadne, fikciou doručenia podľa 111 ods. 3
CSP. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie, vec na tomto pojednávaní
prejednal a rozhodol v prítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne a v neprítomnosti žalovanej, u ktorej
doručenie predvolania mal vykázané súd fikciou.

10.Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi,ktorépredložiladosúdnehokonaniažalobkyňa,
a ktoré navrhla vykonať. Žalovaná do súdneho konania nepredložila žiadne dôkazy, nenavrhla vykonať
žiadne dôkazy.

11. Podľa výpisu z N. Č.. XXXX zo dňa 23.02.2017 vytvoreného cez katastrálny portál Úradu geodézie,

kartografie a katastra SR pre okres Banská Bystrica, pre obec Banská Bystrica a pre kú Banská Bystrica
žalovaná je zapísaná ako výlučná vlastníčka v 1/1-ine nehnuteľností - garáže súpisné číslo XXXX,
postavenej na parcele číslo 4173 a pozemku parc. č. CKN 4173, zastavané plochy a nádvoria o výmere
18 m2.

12. Žalobkyňa v konaní predložila návrh písomnej kúpnej zmluvy, ktorý jej mala žalovaná odovzdať dňa
01.07.2011. Z návrhu písomnej kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci tu nie označený, ako predávajúci je
tu označená žalovaná s uvedením mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu. V článku 1 tohto
návrhu písomnej kúpnej zmluvy je uvedené, že predmetom predaja a kúpy je „vlastníctvo garáže ... vBanskej Bystrici, súpisné číslo ..., orientačné číslo, postavené na parcele KN č. kú. Banská Bystrica“. V 2
tohto návrhu písomnej kúpnej zmluvy je uvedené, že kupujúci a predávajúci sa zaväzujú, že kúpna cena
predmetu tejto zmluvy je stanovená na sumu 3.300,- Eur s tým, že kupujúci začne užívanie predmetu

zmluvydňom25.07.2011.Predávajúciakupujúcisazaviazaliznášaťvšetkypoplatkyspojenésužívaním
predmetu zmluvy v polovičnom podiele. Všetky poplatky a dane vyplývajúce z prevodu sa zmluvné
strany zaväzujú uhrádzať podľa všeobecných právnych predpisov a nariadení. V článku 3 písomného
návrhu kúpnej zmluvy je uvedené, že kupujúci uhradí sumu 2.700,- Eur do 01.07.2011 a dňa 01.07.2011
zvyšných 620,- Eur na účet vedený v Slovenskej sporiteľni v Banskej Bystrici. Návrh písomnej kúpnej

zmluvy neobsahuje dátum, ani žiadne podpisy. Pri článku 3 návrhu písomnej kúpnej zmluvy pri sume
620,- Eur je uvedené písmom: „prevzala osobne 1/7/11“ podpis.

13. Žalobkyňa ďalej v konaní predložila výpis zo svojho účtu číslo: 0303790118/0900 za účtovné obdobie
01.06.-30.06.2011 vedený v Slovenskej sporiteľni, z ktorého vyplýva, že z tohto účtu dňa 10.06.2011
bola poukázaná suma 2.700,- Eur na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX H. T..

14. Žalobkyňa výzvou zo dňa 18.10.2012, ktorú odoslala na pošte dňa 22.10.2012 vyzvala žalovanú,
aby celú záležitosť v súvislosti s predajom a kúpou garáže urýchlene dala do poriadku. Súčasne ju
vyzvala, že v prípade, ak má záujem odstúpiť od predaja, aby jej vrátila ňou vyplatené peniaze. V
tomto liste žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 09.06.2011 žalovanej prostredníctvom bankového prevodu

previedla čiastku 2.700,- Eur, ďalších 620,- Eur mala žalovaná obdržať v hotovosti. Kúpno-predajná
zmluva predložená žalovanou nemala spĺňať potrebné právne náležitosti, preto žiadala žalovanú, aby
celú túto záležitosť dala do poriadku.

15. Žalovaná listom zo dňa 10.10.2012 vyzvala žalobkyňu na sprístupnenie garáže s tým, že v tomto

liste žalovaná potvrdila, že kúpna zmluva ohľadne garáže nebola podpísaná zmluvnými stranami. Ďalej
tu uviedla, že žalobkyňa vymenila zámok na garáži neoprávnene, pričom v garáži sa nachádzajú jej
osobné veci.

16. Žalobkyňa v rámci dokazovania navrhla pripojiť a oboznámiť vyšetrovací spis OR PZ Banská

Bystrica, odbor kriminálnej polície sp.zn. ČVS:ORP-19/OEK-BB-2013. Z tohto vyšetrovacieho spisu
súd zistil, že žalobkyňa v predmetnej veci dňa 06.11.“2011“ podala trestné oznámenie na Okresnú
prokuratúru Banská Bystrica do zápisnice o trestnom oznámení 1Pn487/12. Zo spisu vyplýva, že v
zápisnici o trestnom oznámení je uvedený chybný dátum „06.11.2011“, správne mal byť uvedený dátum
06.11.2012. V rámci vyšetrovacieho konania bola vypočutá dňa 23.01.2013 žalovaná. Žalovaná v

zápisniciovýsluchupodľa§196ods.2TrestnéhoporiadkusiuviedlaprechodnébydliskoQ.T.X,F.F.,M.
F. Q. W. XX. K celej záležitosti vypovedala, že inzerovala v periodiku Pardon predaj predmetnej garáže.
Na tento inzerát sa ozvala žalobkyňa, ktorú predtým nepoznala. So žalobkyňou sa následne dohodli
po ohliadke garáže a na kúpnej cene za garáž 3.300,- Eur. Pri prvom stretnutí žalobkyňa jej odovzdala
na ruku bez potvrdenia sumu 100,- Eur ako zálohu za garáž, resp. aby garáž podržala pre ňu. Potom

niekedy začiatkom júna 2011, keď inzerát na predaj garáže inzerovaný bol niekedy koncom apríla 2011,
sa opätovne so žalobkyňou stretli, keď táto ju kontaktovala začiatkom júna 2011 s tým, že má zvyšné
peniaze, a teda, že sa môžu stretnúť v Slovenskej sporiteľni v Banskej Bystrici. Tu sa stretli a žalobkyňa
previedla po vzájomnej dohode na účet jej manžela T. H. sumu za uvedenú garáž vo výške 2.700,- Eur.
Dňa 01.07.2011 jej dala i kúpno-predajnú zmluvu, ktorú jej vypracovala realitná kancelária. Taktiež jej

odovzdala jeden zväzok kľúčov od garáže. Druhý zväzok si ponechala až dovtedy, pokiaľ žalobkyňa
celú dohodnutú sumu za garáž nevyrovná. Vtedy sa dohodli, že do predmetnej kúpnej zmluvy dopíše
žalobkyňa všetky svoje nacionále, keďže ona ich nevedela a následne príde za ňou na druhý deň do
práce. Je pravdou, že na tejto zmluve, ktorú jej odovzdala, ona podpísala, že prevzala sumu 620,- Eur od
žalobkyne. Tohto dňa jej však žalobkyňa dodatočne doniesla sumu 350,- Eur osobne, keď prišla za ňou

do práce. Vtedy jej tvrdila, že nemá celú zvyšnú sumu, a preto sa jej opýtala, či jej to môže dať na splátky,
s čím ona súhlasila, keďže väčšia časť už bola zaplatená. Pri odovzdaní kľúčov toho dňa 01.07.2011
od garáže potvrdila jej svojim podpisom prevzatie čiastky 620,- Eur, aj keď jej ešte mala doplatiť zvyšnú
čiastku, ktorú však v ten deň pri sebe nemala a prisľúbila jej, že ju prinesie na druhý deň, t.j. 02.07.2011.
Žalobkyňu následne kontaktovala niekedy v auguste s tým, aby prišla a doniesla vyplnené zmluvy. Táto

jejpritompovedala,žezvyšnúčiastkunezaplatíatiežaninákladyspojenésozavkladovanímpredmetnej
garáže. Odvtedy ju žalobkyňa nijako nekontaktovala a pri tom vedela, kde pracuje. Nakoľko zo strany
žalobkyne nedošlo k zaplateniu plnej čiastky a podpísaniu zmluvy, tak nedošlo k zavkladovaniu zmluvy
na jej meno. Žalobkyňa garáž využívala však naďalej. Ona si myslela, že sa zdržiava v zahraničí, kdemá svoju dcéru. Hľadala ju aj na adrese L. XX, F. F., ktorú jej uviedla žalobkyňa, avšak tu sa dozvedela,
že žalobkyňa na tejto adrese nebýva. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že jej mala odovzdať sumu 620,- Eur v
Slovenskej sporiteľni za prítomnosti svedka Y., toto sa nezakladá na pravde. Y. pri tom nebol. Žalobkyňa

vymenila zámok na garáži niekedy začiatkom októbra 2012, kde ona má veci. Preto žalobkyňu vyzvala
listomzodňa10.10.2012,abyjejgarážsprístupnila.Pokiaľžalobkyňaprídesozmluvouatiežsozvyšnou
čiastkou peňazí a odovzdá jej veci z garáže, potom sa uskutoční zavkladovanie predmetnej garáže a
potom bude celá vec vysporiadaná. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je i návrh písomnej kúpnej zmluvy,
ktorý je súčasťou i predmetného súdneho spisu, ďalej list žalovanej zo dňa 10.10.2012 adresovaný

žalobkyni, ktorý je tiež súčasťou predmetného súdneho spisu, ako i list žalobkyne zo dňa 18.10.2012
adresovaný žalovanej, ktorý je tiež súčasťou predmetného spisu, ako aj výpis zo sporožírového účtu
žalobkyne, a to za obdobie od 01.06. do 30.06.2011 vedeného Slovenskou sporiteľnou, číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalobkyňa i v predmetnom súdnom konaní preukazovala úhradu na účet
manžela (podľa tvrdení žalovanej bývalého manžela) žalovanej T. H. v čiastke 2.700,- Eur. Uznesením
OR PZ Banská Bystrica, odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-19/OEK-BB-2013 zo dňa 28.01.2013,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2013, trestné oznámenie žalobkyne bolo odmietnuté, nakoľko
policajný orgán nezistil dôvod na začatie trestného stíhania alebo dôvod na postup podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku. Predmetné uznesenie bolo napadnuté i sťažnosťou žalobkyne, o ktorej rozhodovala
Okresná prokuratúra Brezno uznesením sp.zn. 1Pn436/12-11 zo dňa 18.02.2013 a to tak, že sťažnosť
žalobkyne bola ako nedôvodná zamietnutá. V uznesení je konštatované, že vo vyšetrovacom konaní

neboli z hľadiska subjektívnej stránky naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a ani iného trestného činu. Prokuratúrka Okresnej prokuratúry Brezno
v tomto uznesení sa stotožnila s názorom konajúceho vyšetrovateľa PZ prezentovaným v napadnutom
uznesení, a síce, že nebola preukázaná, konkrétne predchádzajúci podvodný úmysel R. H. obohatiť sa
na úkor iného vylákaním platby za garáž. R. H. vo svojej výpovedi nepoprela, že pri prvom stretnutí s E.

L. prevzala od nej zálohu za garáž vo výške 100,- Eur, následne v júni 2011 previedla na účet jej manžela
sumu vo výške 2.700,- Eur. Po jej uhradení dňa 01.07.2011 dala E. L. kúpno-predajnú zmluvu a zväzok
kľúčov od garáže. Podľa tvrdenia R. H.Ý. k uzavretiu zmluvy v konečnom dôsledku nedošlo z dôvodu
neposkytnutia súčinnosti zo strany E. L.. Jej výpoveď korešpondovala s výpoveďou oznamovateľky E.
L., ktorá uviedla, že po uhradení dohodnutých platieb za garáž jej R. H. dňa 01.07.2011 dala návrh

kúpnej zmluvy, kde aj podpísala prevzatie sumy vo výške 630,- Eur (z fotokópie uvedenej zmluvy vyplýva
podpísanie prevzatia sumy vo výške 620,- Eur) a odovzdala kľúče od garáže. Aj keď konaním R. H.
nepochybne došlo k spôsobeniu škody E. L. tým, že prevzala od nej finančné prostriedky za garáž,
ktorej vlastníčkou je stále ona a k jej predaju do súčasnej doby stále nedošlo, nijakým spôsobom nebolo
preukázané, že už v čase prevzatia peňazí mala R. H. v úmysle garáž E. L. nepredať.

17. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

22. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka, na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí

sa ako na preddavok.23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná v časti o
zaplatenie sumy 3.420,- Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a nedôvodná
v časti o zaplatenie sumy 10,- Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

24.Vkonanímedzistranamisporunebolaspornáskutkováokolnosť,žežalobkyňaakobudúcakupujúca
a žalovaná ako budúca predávajúca mali v období od 25.04.2011 do konca októbra 2012 záujem na
uzatvorení kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej,
konkrétne garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele CKN parc.č. 4173, o výmere 18

m2, zastavané plochy a nádvoria s príslušným pozemkom parc.č. CKN 4173, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 18 m2, ktorých nehnuteľnosti sú zapísané N. Č.. XXXX pre kú Banská Bystrica
vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobkyňa
v konaní tvrdila, že mala záujem tieto nehnuteľnosti od žalovanej odkúpiť. Žalovaná tieto skutočnosti
v konaní potvrdila, uviedla to v odpore proti platobnému rozkazu. Táto skutková okolnosť napokon
vyplýva i z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Banská Bystrica, odbor Kriminálnej polície

sp.zn. ČVS:ORP-19/OEK BB-2013, keď túto skutkovú okolnosť obidve strany sporu potvrdili i v tomto
vyšetrovacom konaní. Žalobkyňa reagovala na inzerát žalovanej v periodiku Pardon. O úmysle strán
sporu uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne predmetných nehnuteľností svedčí i tá skutková okolnosť, ktorá
tiež nebola medzi stranami sporu sporná, že žalovaná odovzdala žalobkyni od garáže jeden zväzok
kľúčov, keď druhý zväzok kľúčov si ponechala, pokiaľ žalobkyňa nesplní svoj záväzok vyplatiť jej

dohodnutú kúpnu cenu. Strany sporu sa dojednali aj na kúpnej cene za predmetné nehnuteľnosti v
sume 3.300,- Eur, ktorá skutočnosť tiež nebola medzi stranami sporu sporná, žalobkyňa túto skutočnosť
tvrdila v žalobe, žalovaná ju v odpore proti platobnému rozkazu potvrdila. Strany sa dojednali ďalej i
na tom, že žalobkyňa uhradí náklady spojené s prevodom nehnuteľností. Podľa tvrdení žalobkyne v
konaní, žalobkyňa žalovanej za účelom zaplatenia zálohy na kúpnu cenu nehnuteľností a za účelom

uhradenia nákladov spojených s prevodom nehnuteľností uhradila žalovanej dňa 25.04.2011 čiastku
100,- Eur v hotovosti do rúk žalovanej, následne dňa 10.06.2011 sumu 2.700,- Eur, ktorú previedla
na účet manžela žalovanej a dňa 01.07.2011 v hotovosti do rúk žalovanej zaplatila sumu 630,- Eur.
Takto mala spolu uhradiť žalovanej sumu 3.430,- Eur. Žalovaná v konaní v odpore proti platobnému
rozkazu potvrdila, že za týmto účelom žalobkyňa pri prvom stretnutí jej vyplatila v hotovosti sumu 100,-

Eur, následne začiatkom júna 2011, žalobkyňa previedla na účet t.č. už jej bývalého manžela T. H. za
týmto účelom sumu 2.700,- Eur, následne jej odovzdala v hotovosti za týmto účelom na dvakrát, raz
sumu 150,- Eur a raz sumu 100,- Eur. Poprela tvrdenie žalobkyne, že by jej táto vyplatila v hotovosti
za týmto účelom tvrdenú čiastku 630,- Eur, keď žalobkyňa vo vyšetrovacom konaní uvádzala, že sa tak
malo stať v Slovenskej sporiteľni za účasti svedka Y.. V konaní tak súdom bolo nepochybne zistené

a žalobkyňou preukázané, že strany sporu mali záujem uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne predmetných
nehnuteľností. Z konania vyplynula ďalej skutočnosť, že k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy ohľadne
daných nehnuteľností medzi stranami sporu nedošlo a zo správania strán v konaní, ako i pred začatím
súdneho konania pre súd jednoznačne vyplynulo, že k uzavretiu zmluvy ohľadne nehnuteľností už medzi
stranami sporu nedôjde. Žalobkyňa i vstúpila do užívania daných nehnuteľností, ale tieto žalovanej

odovzdala v roku 2014, tak ako vyplynulo z odporu žalovanej. Na LV v katastri nehnuteľností je stále
evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností žalovaná v 1/1-ine. Vzhľadom na odstup času dojednania
strán sporu ohľadne uzavretia kúpnej zmluvy, nie je už predpoklad, že by k uzavretiu kúpnej zmluvy
došlo, keď od dojednania ubehlo takmer 4 a pol roka. Finančné prostriedky, ktoré tak žalobkyňa pred
uzavretím kúpnej zmluvy dala žalovanej, sa považujú za preddavok v zmysle § 498 Občianskeho

zákonníka, keď strany sporu v konaní aj potvrdili, že išlo o preddavok jednak na zaplatenie kúpnej
ceny a jednak na poplatky spojené s prevodom nehnuteľností. Nakoľko v konaní nepochybne bolo
zistené, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu už nedôjde, tento preddavok po právnej
stránke stratil charakter preddavku a zmenil sa na bezdôvodné obohatenie. Žalovaná sa tak na úkor
žalobkyne bezdôvodne obohatila, keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadne nehnuteľností nedošlo a

žalobkyňa sa nestala ich vlastníčkou. Toto bezdôvodné obohatenie žalovaná je tak povinná žalobkyni
vydať ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a
to podľa zásad uvedených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V konaní bola sporná výška tohto
bezdôvodného obohatenia, keď žalobkyňa tvrdila, že žalovaná sa v tejto súvislosti na jej úkor obohatila o
sumu 3.430,- Eur, žalovaná tvrdila, že v tejto súvislosti prijala od žalobkyni len čiastku 3.150,- Eur, ktorú

skutočnosť uvádzala žalovaná vo vyšetrovacom konaní. Bolo potom na žalobkyni v konaní preukázať,
koľko finančných prostriedkov v tejto súvislosti žalovanej vyplatila. Zo zhodných tvrdení strán sporu, súd
mal preukázané, že pri úvodných rokovaniach ohľadne uzavretia kúpnej zmluvy, žalobkyňa žalovanej
za týmto účelom vyplatila sumu 100,- Eur v hotovosti do rúk žalovanej v mesiaci apríl 2011, žalobkyňatvrdila, že to bolo dňa 25.04.2011 pri osobnom stretnutí so žalovanou, ktorú skutočnosť žalovaná
nerozporovala, pričom potvrdila prevzatie týchto finančných prostriedkov od žalobkyne. Následne dňa
10.06.2011 žalobkyňa zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni bezhotovostným prevodom previedla na

účet vtedajšieho manžela žalovanej T. H. čiastku 2.700,- Eur, ktorú skutočnosť tiež žalovaná v konaní
potvrdila, potvrdila ju i vo vyšetrovacom konaní, kde potvrdila i prevzatie hotovosti od žalobkyni v sume
100,- Eur. O výplate čiastky 2.700,- Eur žalovanej žalobkyňa predložila i výpis zo svojho účtu číslo
XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni za obdobie od 01.06. do 30.06.2011 z ktorého
vyplýva, že dňa 10.06.2011 žalobkyňa na účet vtedajšieho manžela žalovanej poukázala čiastku 2.700,-

Eur, ktorú skutočnosť žalovaná nerozporovala. Ďalej žalobkyňa v konaní tvrdila, že dňa 01.07.2011
pri osobnom stretnutí so žalovanou uhradila žalovanej v hotovosti čiastku 630,- Eur. Túto skutočnosť
žalovaná v konaní poprela, poprela ju i vo vyšetrovacom konaní. Žalobkyňa však na preukázanie svojho
tvrdenia o výplate tejto čiastky predložila návrh kúpnej zmluvy, ktorý jej odovzdala žalovaná s tým,
že na tomto návrhu kúpnej zmluvy žalovaná svojím podpisom dňa 01.07.2011 potvrdila prevzatie od
žalobkyne finančných prostriedkov v ďalšej sume, avšak nie v sume tvrdenej žalobkyňou 630,- Eur, ale

v sume 620,- Eur. Že ide o podpis žalovanej na tomto návrhu kúpnej zmluvy ohľadne prevzatia čiastky
620,- Eur od žalobkyni dňa 01.07.2011, potvrdila žalovaná vo vyšetrovacom konaní. Na obranu, prečo
podpísala prevzatie finančných prostriedkov v čiastke 620,- Eur, hoci jej ich podľa jej tvrdení žalobkyňa
neodovzdala uviedla, že žalobkyňa jej dodatočne odovzdala čiastku 350,- Eur v hotovosti keď prišla za
ňou do práce. Pri osobnom stretnutí dňa 01.07.2011 žalobkyňa totiž nemala finančné prostriedky na

doplatenie, napriek tomu kľúče od garáže jej v tento deň odovzdala, žalobkyňa jej prisľúbila, že jej doplatí
zvyšnú čiastku na druhý deň, t.j. 02.07.2011, preto jej potvrdila prevzatie finančných prostriedkov v sume
620,- Eur na návrhu kúpnej zmluvy. Dodatočne jej však tieto finančné prostriedky v celej výške žalobkyňa
neodovzdala, len v čiastke 350,- Eur. Tvrdenia ohľadne tejto skutočnosti boli medzi stranami sporné.
Žalobkyňavšaknávrhomkúpnejzmluvypreukázala,žežalovanáodnejprevzaladňa01.07.2011čiastku

620,-Eur,ktorúskutočnosťžalovanápotvrdilasvojimpodpisomdňa01.07.2011nanávrhukúpnejzmluvy
(č.l. 6 - 7 spisu). Týmto listinným dôkazom žalobkyňa preukázala tvrdenie, že doplatila na preddavok
kúpnej ceny žalovanej čiastku nie však 630,- Eur, ale čiastku 620,- Eur. Tak jednoznačne v konaní
preukázala, že za účelom preddavku vyplatila žalovanej čiastku 3.420,- Eur, o ktorú sa žalovaná na
jej úkor bezdôvodne obohatila. Preto súd uložil z týchto skutkových a právnych dôvodov povinnosť

žalovanej žalobkyni túto sumu 3.420,- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatiť, v časti o
zaplatenie 10,- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia súd žalobu žalobkyne ako nepreukázanú
zamietol.

25. Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník neupravuje čas splnenia.

Preto analogicky treba vychádzať pri tomto nároku z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

26. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

28. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.

29. Podľa § 10c tohto vládneho nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

30.Podľa§3ods.1tohtovládnehonariadenia,avšakvzneníúčinnomdo31.januára2013,výškaúrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.31. V súdenej veci žalobkyňa preukázala, že výzvou zo dňa 18.10.2012, ktorú odoslala na pošte pre
žalovanú dňa 22.10.2012, vyzvala žalovanú v prípade, že má záujem odstúpiť od predaja o vrátenie ňou
vyplatených peňazí. Žalovaná na túto výzvu žalobkyne nereagovala, finančné prostriedky jej nevrátila,

preto žalovaná sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, a keďže jej omeškanie
trvá, žalobkyňa má nárok na zaplatenie z prisúdenej sumy i úrokov z omeškania, konkrétne zo sumy
3.420,- Eur. Keďže súd jej nepriznal nárok na zaplatenie sumy 10,- Eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, žalobkyňa z tejto sumy nemá ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Pokiaľ ide o
omeškanie žalovanej, súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že žalovaná sa dostala do omeškania z

vydaním bezdôvodného obohatenia od 24.10.2012, preto od tohto dňa jej prisúdil nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania, a to až do zaplatenia. Nepochybne výzvu na vrátenie finančných prostriedkov
žalobkyňa odovzdala na poštovú prepravu pre žalovanú dňa 22.10.2012, výzva žalovanej tak bola
doručená prihliadnuc na čas poštovej prepravy dňa 23.10.2012, a preto odo dňa 24.10.2012 žalobkyňa
má nárok z prisúdenej sumy na zaplatenie úrokov z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania,
vzhľadom k tomu, že záväzkový vzťah vznikol pred 31.01.2013, spravuje sa výška úrokov z omeškania

§ 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., v znení do 31.01.2013. K prvému dňu omeškania, t.j.
ku dňu 24.10.2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %, zvýšená o 8 %-
nych bodov bola 8,75 %. Žalobkyňa uplatnila nárok na úroky z omeškania len v sume 5,75 %, teda v
nižšej než zákonnej miere, keď súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac než je žiadané,
preto súd žalobkyni prisúdil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len v žiadanej výške t.j. vo výške

5,75 % ročne z prisúdenej sumy.

32. O trovách konania, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Žalobkyňa v konaní mala takmer plný úspech, neúspech mala len v nepatrnej časti, ktorá nemá
dopad na prisúdenie nároku na náhradu trov konania. Preto súd žalobkyni priznal voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v plnej výške, t.j. v rozsahu 100 %.

34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, teda po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnejforme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).