Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115216041
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115216041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: KOMES PLUS, s.r.o., so
sídlom SNP 6, Rozhanovce 044 42, IČO: 31 720 595, zast. JUDr. Františkom Kočkom, advokátom, so
sídlom Pribinova 8, Košice, proti žalovanému: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská
31, Košice 042 91, IČO: 44 483 767, za účasti intervenienta Východoslovenská distribučná, a.s., so
sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 36 599 361, zast. JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom,
so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, v konaní o zaplatenie 88,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní
intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21.9.2017 č.k. 9Cb/51/2015-297 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči intervenientovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 88,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo
sumy 0,42 eur od 18.2.2015 do zaplatenia, vo výške 9,05% ročne zo sumy 5,17 eur od 19.3.2015 do
zaplatenia, vo výške 9,05% ročne zo sumy 32,90 eur od 22.4.2015 do zaplatenia, vo výške 9,05% ročne
zo sumy 50,34 eur od 21.5.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,00 eur, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom žalobou na súde dňa 19.6.2015, ktorým sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 88,83 eur s príslušenstvom, ako vyúčtovanej ceny za
dodávku elektriny do distribučnej siete na straty.

3. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že je vlastníkom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných
zdrojov - elektrárne s fotovoltickým zdrojom umiestnenej v obci Rozhanovce s celkovým inštalovaným

výkonom 0,0973MW s EIC kódom 24ZVS0000671062B. Túto elektráreň prevádzkuje v zmysle zák.č.
251/2012 Z.z. o energetike na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti č. 0290/2011/E-
PT vydaného dňa 27.6.2011 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý vydal žalobcovi
v súlade s § 7 zák.č. 309/2009 Z.z. o podpore, potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov
č. 1168/2012/PoP-OZE z 27.3.2012 na roky 2012-2026. V súlade s vyššie uvedenými rozhodnutiami
žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za dodávku elektriny do distribučnej siete v celkovej výške 88,83
eur, ktorá mu nebola žalovaným uhradená.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť nakoľko žalobca si nesplnil všetky povinnosti v zmysle zákona,
ktoré by ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu podľa § 4 zák.č. 309/2009 Z.z. a to nesplnil si
oznamovaciu povinnosť o uplatnení podpory na rok 2015 k 15.8.2014.5. Na základe návrhu spoločnosti Východoslovenská distribučná a.s. zo dňa 1.12.2016 o vstupe do
konania, táto spoločnosť vstúpila do konania ako intervenient.

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako výrobca, žalovaný ako odberateľ
a intervenient ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy dňa 9.12.2014 uzatvorili Zmluvu o dodávke
elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS OZE-290-2011-15 (ďalej len „zmluva“),
že žalobca vystavil v súlade so zmluvou žalovanému faktúru č. VF/201500132 dňa 10.2.2015, splatnú

17.2.2015 (za mesiac január 2015) vo výške 0,42 eur, faktúru č. VF/201500213 dňa 4.3.2015, splatnú
18.3.2015 (za mesiac február 2015) vo výške 8,17 eur, faktúru č. VF/201500300 dňa 7.4.2015, splatnú
21.4.2015 (za mesiac marec 2015) vo výške 32,90 eur, faktúru č. VF/201500404 dňa 6.5.2015, splatnú
20.5.2015 (za mesiac január 2015) vo výške 50,34 eur. Spolu teda vyúčtoval žalobca žalovanému sumu
88,83 eur.

7. Ďalej mal za preukázané, že tieto faktúry boli žalovaným žalobcovi vrátené (listy zo dňa 3.3.2015,
10.3.2015, 14.4.2015, 13.5.2015) s odôvodnením, že ÚRSO zverejnil na svojom webovom sídle
zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili svoju povinnosť podľa § 4 zák.č. 309/2009 Z.z. kde sa nachádza aj
žalobca, preto žalobca nemal v roku 2015 nárok uplatňovať si podporu vo forme výkupu elektriny za
cenu elektriny na straty.

8. Ďalej zistil, že ÚRSO vydal žalobcovi dňa 27.3.2012 v súlade s § 7 zák.č. 309/2009 Z.z. o
podpore obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len Zákon o podpore), potvrdenie o pôvode elektriny z
obnoviteľných zdrojov č. 1168/2012/PoP-OZE na roky 2012-2026. Cena za dodávku elektriny na straty
na základe rozhodnutia ÚRSO č. 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014 vydaného pre intervenienta bola

stanovená na rok 2015 vo výške 44,0150 eur/MWh.

9. Z podacieho hárku Slovenskej pošty a.s., predloženého žalobcom mal za preukázané, že na pošte
bola pod podacím číslom 86575045 podaná zásielka dňa 15.8.2014, ktorú si intervenient 18.8.2014
prevzal, čo ním bolo na pojednávaní dňa 3.11.2016 aj potvrdené.

10. Zpredloženéhozoznamuvýrobcovelektriny,ktorísinesplnilipovinnosťpodľa§4Zákonaopodpore,
t.z. do 15.8.2014 nepredložili ÚRSO a intervenientovi oznámenie o predpokladanom množstve dodanej
elektriny, zistil, že žalobca je v tomto zozname uvedený pod por.č. 50 s poznámkou, že povinnosť si
splnil voči ÚRSO avšak nie voči VSD a.s., t.j. intervenientovi v tomto konaní.

11. Vec právne posúdil podľa zák.č. 309/2009 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

12. Uzavrel, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS OZE-290-2011-15. ÚRSO vydal žalobcovi

potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov na roky 2012-202/6. Cena za dodávku elektriny
na straty, na základe rozhodnutia ÚRSO č. 0008/2015/E z 27.11.2014 bola stanovená na rok 2015
vo výške 44,0150 eur/MWh. Žalobca vystavil žalovanému v súlade so zmluvou 4 faktúry v celkovej
výške 88,83 eur. Uzavretie zmluvy, určenie ceny elektriny, množstvo odobratej elektriny, spustenie
fotovoltickej elektrárne žalobcu pred 1.1.2014, ani sumy vyúčtované faktúrami neboli medzi stranami

sporu sporné. Jedinou spornou otázkou v rámci dokazovania bola skutočnosť, či žalobca splnil voči
intervenientovi svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák.č. 309/2009 Z.z. o podpore.
Prednostne skúmal, či nesplnenie povinnosti uvedenej v § 4 ods. 2 písm.c/ má vo vzťahu k žalobcovi
sankciu nemožnosti uplatniť si právo uvedené v § 4 ods. 2 písm.b/ a c/ na nasledujúci kalendárny
rok, a to vzhľadom k prechodnému ustanoveniu - § 18e ods. 1 Zákona o podpore, podľa ktorého

podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory elektriny vysoko účinnou
kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014,
zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

13. Dospel k záveru, že v zmysle prechodného ustanovenia (§ 18e ods. 1) sa na žalobcu vzťahujú

predpisy pred 1.1.2014, t.j. nesplnenie oznamovacej povinnosti k 15.8. nemá za následok sankciu v
podobe nemožnosti uplatniť si právo na odber elektriny za cenu elektriny na straty.14. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že napriek vyššie uvedenému si žalobca svoju povinnosť voči
ÚRSO splnil a preukázal, že oznámenie adresované intervenientovi podal dňa 15.8.2014 na pošte.

15. V súvislosti s vyššie uvedeným sa v ďalšom zaoberal otázkou, či bola oznamovacia povinnosť vo
vzťahu k intervenientovi splnená, keďže toto oznámenie bolo síce 15.8.2014 podané na prepravu, avšak
v uvedený deň mu nebolo doručené a dospel k záveru, že žalobca si svoju povinnosť danú mu § 4 ods. 2
písm.c/ splnil. Vychádzal pri tom z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ako súdu odvolacieho v konaní
vedenom v obdobnej veci na Okresnom súde Košice I pod č.k. 30Cb/82/2015-62, kde zaujal názor, že

ak nie je termín určený presne a jasne, musí sa vychádzať z predpokladu, že podanie bolo urobené v
lehote, t.j. do 15.8. postačovalo dať ho na prepravu orgánu na to určenému.

16. Na základe uvedeného žalobe vyhovel a to aj pokiaľ ide o žiadané príslušenstvo - uplatnené úroky
z omeškania, ktoré priznal v súlade s § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného

v čase omeškania dlžníka. O ich výške rozhodol podľa § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

17. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní
úspešnému žalobcovi.

18. Proti rozsudku podal včas odvolanie intervenient, a to z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm.h/
C.s.p..

19. Odvolateľ dôvodí, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ak mal za to,
že v zmysle prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore sa na žalobcu
vzťahujú predpisy pred 1.1.2014, t.z., že nesplnenie oznamovacej povinnosti k 15.8. nemá za následok
sankcie v podobe nemožnosti uplatniť si právo na odber elektriny a na doplatok. Vychádzajúc z

právneho názoru vysloveného Ústavným súdom SR vo svojom Náleze sp.zn. PL. ÚS 50/2015, právny
následok nesplnenia niektorej zo zákonom explicitne stanovených povinností obsiahnutých v § 4 ods.
3 Zákona o OZE sa vzťahuje nie len na zariadenia výrobcov elektriny uvedené do prevádzky od
účinnosti predmetnej novely, t.j. od 1.1.2014, ale na všetky zariadenia výrobcov elektriny, teda aj na
tie, ktoré boli uvedené do prevádzky pred nadobudnutím účinnosti predmetnej novely, a teda aj na

samotného žalobcu. V tejto súvislosti odvolateľ zdôraznil, že pre zachovanie zásady rovnosti všetkých
oprávnených subjektov a zásady nediskriminácie je nevyhnutné, aby práva a povinnosti pre všetky
subjekty, ktorým prislúcha právo na podporu boli rovnaké, a to vrátane zákonom predpokladaných
následkov v prípade ich nesplnenia zo strany oprávneného subjektu, a teda aj podmienky na uplatnenie
nadobudnutého práva na podporu, musia byť pre všetky subjekty rovnaké, nakoľko v opačnom prípade,

by dochádzalo k nedôvodnej diskriminácii subjektov, ktorých zariadenia sú uvedené do prevádzky po
1.1.2014 v porovnaní so subjektmi, ktorých zariadenia boli uvedené do prevádzky pred 1.1.2014.

20. V ďalšom odvolateľ namieta, že súd nesprávne vyložil v zákone použitú lehotu „k 15. augustu“,

obsiahnutú v ust. § 4 ods. 2 písm.c/ zákona o OZE, ktorej správne právne posúdenie a správny
výklad je základným predpokladom pre posúdenie riadneho a včasného splnenia povinnosti žalobcom
voči intervenientovi v zmysle ust. § 4. ods. 2 písm.c/ zákona o OZE, ktoré žalobcovi ako výrobcovi
elektriny s právom na podporu ukladá povinnosť oznámiť ÚRSO a intervenientovi ako prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm.b/ a c/ zákona o OZE, vrátane

predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.

21. Odvolateľ má za to, že pre posúdenie a správny výklad spornej lehoty je nevyhnutné, aby súd
skúmalpovahusamotnejprávnejnormy,vktorejjepredmetnálehotaobsiahnutá;povahuúkonu,ktorého

uskutočnenie je v rámci predmetnej lehoty zákonom požadované, ako aj povahu právneho vzťahu,
ktorého sa predmetná lehota týka. Súd prvej inštancie výklad tejto lehoty oprel len o to, že v prípade,
ak termín nie je určený presne a jasne, musí sa vychádzať z predpokladu, že podanie bolo urobené v
lehote t.j. v prospech žalobcu. V tejto súvislosti odvolateľ dôvodí, že judikatúra neurčité zákonné pojmysúvisiace s vyjadrením lehôt vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti a
že lehota musí poskytnúť dostatočný čas na splnenie požiadaviek zákona; ale tento čas, jeho dĺžka,
musí byť primeraná povinnostiam, ktoré povinný subjekt má a to z hľadiska nevyhnutnosti na ich riadne

vykonanie. V tejto súvislosti dôvodil, že plnenie zákonom stanovených povinností pre výrobcu elektriny
stanovených v § 4 ods. 2 písm.c/ zákona o OZE nepredstavuje pre žalobcu ani iných výrobcov elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie žiadnu záťaž, pretože disponujú všetkými informáciami potrebnými
pre splnenie týchto povinností v dostatočnom časovom predstihu pred zákonom stanovenou lehotou
na splnenie, čiže s ich získavaním a poskytnutím nie je na strane výrobcov spojená žiadna zvýšená

námaha, ani náklady, ani neexistuje žiadna objektívna okolnosť, ktorá by bránila riadnemu a včasnému
splneniu tejto povinnosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že viac ako polovica výrobcov elektriny predmetnú
oznamovaciu povinnosť splnila riadne a včas a považovala ju za dostatočne jednoznačnú na to, aby
vedela v akej lehote, akým spôsobom a za akých podmienok ju má splniť.

22. Odvolateľ z uvedeného vyvádza záver, že žalobca nevynaložil žiadne úsilie na včasné splnenie si
zákonom o OZE povinnosti, v dôsledku čoho došlo k strate nároku žalobcu na reálne nadobudnutie
podpory v zmysle § 3 ods. 1 písm.b/ a c/ zákona o OZE. Teda žalobca si vzniknutý stav spôsobil sám
svojou vlastnou nezodpovednosťou a nedbanlivosťou.

23. V ďalšom odvolateľ dôvodí, že na reálne nadobudnutie podpory zákon vyžaduje aktívne konanie
výrobcu elektriny, od ktorého sa požaduje, aby svoje práva ako aj svoje zákonom stanovené povinnosti
riadne poznal a riadne a včas ich plnil. Uplatnenie si podpory podľa § 3 ods. 1 písm.b/ a c/ zákona,
je vlastne jednostranným úkonom výrobcu smerujúcim primárne voči prevádzkovateľovi distribučnej

sústavy ako aj voči ÚRSO nevyhnutným na to, aby výrobca priznané právo na podporu reálne zhmotnil
a premietol do reálneho nadobudnutia podpory. Je teda zrejmé, že uplatnenie podpory je jednostranným
a adresovaným právnym úkonom, nakoľko zo znenia § 4 ods. 2 písm.c/ zákona o OZE je zrejmé, že
tento má byť adresovaný a riadne doručený primárne vo vzťahu k intervenientovi ako prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy a ÚRSO, pričom pre jednostranné právne úkony platí, že takýto úkon pôsobí od

doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený, ktorým momentom sa jednostranný adresný právny úkon stáva
perfektným. Dôjdenie prejavu vôle završuje proces vzniku jednostranného právneho úkonu. Je teda
zrejmé, že do 15.8. mal byť tento prejav vôle doručený intervenientovi, nakoľko až od toho momentu sa
takýto jednostranný právny úkon stáva perfektným a nadobúda spôsobilosť spôsobovať účinky, ktoré
s takýmto prejavom vôle zákon spája. Zároveň ide o právny úkon hmotnoprávny a lehotu rovnako

hmotnoprávnu, pre ktorej dodržanie sa vyžaduje, aby bol jej posledný deň úkon doručený.

24. V ďalšom odvolateľ namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zároveň aj nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.

25. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

26. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie intervenienta ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k
záveru, že nie je dôvodné.

27. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) (tento odvolací dôvod odvolateľ nemenuje, avšak
z obsahu jeho odvolania vyplýva), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej C.s.p. priznáva, a to v takej miere, že

dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ C.s.p. ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.8.2018 o 9.55 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 215/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 C.s.p..

31. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje
rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri
tomnavšetkyskutočnosti,ktorézakonaniavyšlinajavoavykonanédokazovanievyhodnotilpodľazásad

uvedených v § 191 C.s.p..

32. Pre rozhodnutie vo veci samej (bez ohľadu na prechodné ustanovenia zákona o OZE) je
podstatné posúdenie otázky, či si žalobca splnil svoju povinnosť oznámiť intervenientovi svoju povinnosť

ustanovenú v § 4 ods. 2 písm.c/, ak bolo dané oznámenie podané na pošte v posledný deň zákonom
stanovenej lehoty t.j. 15.8.33. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom dodržaná lehota bola. Je
skutočne potrebné uviesť, že v § 4 ods. 2 písm.c/ nie je jednoznačne stanovené, či do tohto dátumu
má byť oznámenie doručené ÚRSO a prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo stačí, ak bude dané

orgánu vykonávajúcemu doručenie.

34. Formuláciu vo vyššie uvedenom ustanovení zákona „k 15. augustu“ je preto potrebné vykladať v
prospech žalobcu a to o to zvlášť, ak samotné ÚRSO na svojom webovom sídle oznamuje, že povinnosť

podľa § 4 ods. 2 písm.c/ Zákona o podpore považuje za splnenú, ak výrobca elektriny doručí oznámenie
o uplatnení podpory, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny
rok, najneskôr 15.8. (osobne, elektronicky, faxom) alebo ho najneskôr dňa 15.8. odovzdá na poštovú
prepravu. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno dodávateľom elektrickej energie pripísať na ťarchu,
že postupovali a postupujú v zmysle príslušného usmernenia ÚRSO na jeho webovom sídle.

35. Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod (porušenie procesných práv takej intenzity, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces - § 365 ods. 1 písm.b/ C.s.p.) spočívajúci podľa tvrdenia odvolateľa v
nepreskúmateľnosti rozsudku, odvolací súd udáva, že odôvodnenie rozhodnutia spĺňa všetky atribúty
vymedzené v § 220 ods. 1 C.s.p..

36. Na základe uvedeného bolo preto rozhodnutie potvrdené ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 C.s.p. tak,
že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O výške tejto náhrady rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením vydaným súdnym úradníkom
(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).