Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/203/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713209154
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1713209154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: I. N., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Č.. X, J., štátny občan SR, zastúpený advokátom JUDr. Ľuboslav Kašuba,
advokát, Advokátska kancelária, Na vŕšku 1, Bratislava, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 9.714,90 € s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 10 C 110/2014-204
zo dňa 4. apríla 2017 rozhodol

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o náhrady škody na zdraví s odkazom na
§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nepreukázal v súdnom konaní také skutočnosti,
ktoré by boli dôvodom pre priznanie dodatočného plnenia zo strany žalovaného v zmysle zák.č.
437/2004 Z.z.
1.1. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania s poukazom na ust. § 100 ods.
1; § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Uviedol, že pokiaľ ide o právo o náhradu škody spôsobenej na
zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba (dvojročná) a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať

subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za škodu
zodpovedá (obvykle za škodu zodpovedá priamo škodca, ktorý škodu spôsobil). Pri posudzovaní otázky,
kedy sa poškodený o škode dozvedel a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej vedomosti
poškodeného o týchto prvkoch a len vtedy začne plynúť poškodenému subjektívna premlčacia lehota.
Z trestného spisu OS Pezinok sp.zn 2T/47/2012 mal preukázané, že orgán činný v trestnom konaní
vzniesol obvinenie G.. C. G. z prečinu ublíženia na zdraví dňa 04.12.2008. Žalobca si v trestnom konaní
uplatnil dňa 08.02.2012 náhradu škody - ujmu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 70.000,-

€. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca sa o vzniku škody dozvedel najneskôr dňa
05.03.2009, kedy bol vypracovaný znalecký posudok K.. E. Y. o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia, na základe ktorého mu bolo žalovaným poskytnuté poistné plnenie. Vzhľadom na uvedené
si žalobca svoj nárok uplatnený na súde dňom 11.06.2013 uplatnil po uplynutí dvojročnej premlčacej
lehote, ktorá začala plynúť najneskôr dňom 05.03.2009 (znalecký posudok C.. Y.Á., ktorý nebol ďalším
znaleckým posudkom spochybnený a neboli v ďalšom ZP špecifikované nové oprávnené vyčíslenia
a obodovania novej škody, ktoré nemohli byť špecifikované v pôvodnom znaleckom posudku C.. Y.),

prípadne dňom vznesenia obvinenia C. G. dňa 4.12.2008, teda premlčacia subjektívna lehota uplynula
dňom 5.3.2011. Na podporu správnosti svojho záveru odkázal na uznesenie NS SR zo dňa 27. júla 2009,
sp.zn. 3Cdo 64/2008; Rozsudok NS ČR zo dňa 25.11.2009, sp. zn. 25Cdo 2370/2007; Rozsudok NS SR
zo dňa 25.3.2008 sp.zn. 2Cdo 308/2006; Rozsudok NS ČR zo dňa 27.7.2005, sp.zn. 25Cdo 333/2005.1.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%..
2. Rozsudok odvolaním zákonom stanovenej lehote napadol žalobca vytýkajúc súdu prvej inštancie,

že nesprávne posúdil premlčanie nároku. Pre začiatok plynutia premlčacej doby sa vyžaduje skutočná,
nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného, kto za škodu zodpovedá (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 67/2017). Súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutočnosť, keď
začiatok plynutia premlčacej doby odvodil odo dňa 5.3.2009 kedy bol vypracovaný znalecký posudok
C.. Y. nakoľko až dňa 14.12.2012 bol traumatológom C.. I. X. vypracovaný a chirurgom C.. O. Š.

schválený dodatočný lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, pretože v
predchádzajúcej správe neboli zohľadnené všetky zranenia žalobcu. Až týmto dňom t.j. 14.12.2012,
môže začať plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu. Pokiaľ bola žaloba podaná dňa
11.6.2013 nemôže ísť o premlčanie nároku. Obdobne súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutočnosť,
keď alternatívne posúdil začatie plynutia premlčacej doby dňom vznesenia obvinenia C. G., t.j. dňom
4.12.2008. Až právoplatným rozhodnutím trestného súdu o vine C. G. bolo preukázané kto škodu

spôsobil. Týmto dňom sa žalobca preukázateľne dozvedel kto škodu spôsobil. Dovtedy šlo iba o
predpokladanú vedomosť, pričom treba prihliadnuť na princíp prezumpcie neviny. Z uvedených dôvodov
preto navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
alternatívne aby žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3.Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,žedňa26.7.2007sinazákladedopravnejnehody

zo dňa 12.4.2007 žalobca uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia opierajúc sa o lekársky posudok vypracovaný C.. E. Y. zo dňa 5.3.2009.
Žalovaný pristúpil k úhrade poistného plnenia. Dňa 14.1.2013 si žalobca uplatnil u žalovaného nárok
na doplatenie náhrady škody titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia opierajúc sa o
lekársky posudok vypracovaný C.. I. X. zo dňa 14.12.2012. Žalovaný zastáva názor, že u žalobcu nie

sú splnené podmienky pre zvýšenie hodnotenia jednotlivých položiek na dvojnásobok ak u žalobcu
nedošlo k operačnému zákroku, čím by bol daný dôvod nového hodnotenia bolestného. Čo sa týka
nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia žalobca nepredložil dôkaz čím by spochybnil správnosť
lekárskeho posudku z roku 2009 a čím by preukázal, prečo už lekár C.. E. Y. nehodnotil položku 363b vo
svojom posudku. Žalobca mal vedomosť o osobe zodpovednej za spôsobenú škodu už v čase škodovej

udalosti. O skutočnosti sa najneskôr musel dozvedieť dňa 24.8.2007 kedy došlo k začatiu trestného
stíhania za nedbanlivostný prečin ublíženia na zdraví voči pani C. G.. V prípade nároku na odškodnenie
bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase,
kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia.
Žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.1.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2010 „Aj keď

právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní o vine neplatí automaticky, že až týmto dátumom sa
poškodený dozvie o tom kto za škodu zodpovedá, znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k
okamihu, keď dostal informáciu na základe ktorej si môže urobiť úsudok ktorá konkrétna osoba za škodu
zodpovedá“. Odkazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.5.2010 sp. zn. 1Cdo 82/2009 v
zmyslektorého“poškodenýsatotiždozvieotomktozaškoduzodpovedávokamihukedypreukázateľne

získal informáciu o tých skutkových okolnostiach na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok
o tom, ktorá určitá osoba za škodu zodpovedá . Nemusí však ísť nespochybniteľnú istotu a v takomto
zodpovedajúcom subjekte.“ Dvojročná premlčacia doba teba uplynula dňa 5.3.2011. Pokiaľ si žalobca
uplatnil náhradu škody žalobou doručenou súdu dňa 11.6.2013 ide o premlčaný nárok. Z uvedených
dôvodov navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalobca v replike uviedol, že poukázal na vyvíjajúcu sa judikatúru najmä na stanovenie začiatku
plynutia premlčacej doby v obdobných prípadoch z ktorej vyplýva, že pre začiatok plynutia premlčacej
doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného kto za škodu zodpovedá.
V prípade nároku žalobcu na odškodnenie za bolesť za žalobca dozvedel o škode a jej výške až v
čase keď jeho zdravotný stav bol ustálený a bolo možné vykonať bodové ohodnotenie, čo bolo až dňa

14.12.2012 na základe posudku C..I. X.. V predchádzajúcej správe neboli zohľadnené všetky zranenie
žalobcu ako aj s ohľadom na skutočnosť, že stále u žalobcu prebiehala liečba. Z uvedených dôvodov
trvá na odvolacom petite.
5. Žalovaný dupliku nepodal.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle §379 a 380 ods. 1

C.s.p. v napadnutom rozsahu t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,7. Žalobca si uplatnil nárok na doplatenie náhrady škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia opierajúc sa o lekársky posudok vypracovaný C.. I. X. zo dňa 14.12.2012, s
odôvodnením, že v predchádzajúcom znaleckom posudku zo dňa 05.03. 2009 ktorý bol vypracovaný

C.. Y. neboli zohľadnené všetky zranenia žalobcu.
8. Podľa § 3 ods. 4 zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý
sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na
zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

9.Podľa4ods.4cit.zákaksapoškodenémuužposkytlanáhradazasťaženiespoločenskéhouplatnenia
a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal,
poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10
ods. 7.
10. Podľa § 8 ods. 4 cit. zák. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno
považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného

roka od poškodenia na zdraví.
11. Podľa § 9 ods. 5 bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak
a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,
ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,

c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje
injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný
výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako poškodený v dôsledku dopravnej nehody bol
práceneschopnýod12.04.2007do15.10.2007,ztohovústavnejstarostlivostiod 12.04.2007do08.06.

2007.Kplneniuzostranyžalovanéhodošlonapodkladelekárskehoposudku vypracovanéhoC..E.Y.zo
dňa 5.3.2009 (č.l. 14), z obsahu ktorého vyplýva, že najneskôr v čase vypracovania znaleckého posudku
zo dňa 05.03. 2009 bol zdravotný stav žalobcu pre posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia ustálený, záver ktorý plne korešponduje obsahu zdravotnej dokumentácie žalobcu.
13. Pokiaľ sa žalobca domáha dodatočného plnenia titulom bolestného bolo jeho povinnosťou preukázať

naplnenie predpokladov vyžadovaných v ust. § 3 ods. 4 a § 9 ods. 5 zák.č. 437/2004 Z.z.. Súd prvej
inštancie ustálil, že žalobca nepreukázal v súdnom konaní také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom
pre priznanie dodatočného plnenia titulom bolestného zo strany žalovaného v zmysle ust. § 3 ods. 4
zákona 437/2004 Z.z. podľa ktorého, ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na
zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za

bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie
porovnať. Zároveň žalobca nepreukázal potrebu zvýšenia bodové hodnotenie bolesti až o polovicu v
zmysle § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., so záverom ktorým je potrebné súhlasiť.
14. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia ak sa poškodenému už poskytla náhrada ust. § 4 ods.
4 zák.č. 437/2004 Z.z. vyžaduje také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení

následkov nepredpokladal. Je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie aj pri posúdení tohto
nároku, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci správnosť lekárskeho posudku C.. E. Y.
zo dňa 05.03. 2009 na podklade ktorého žalovaný poskytol žalobcovi plnenie vo výške 9 216,96 €.
Zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva poškodenie zdravia zodpovedajúce položkám hodnoteným v
znaleckom posudku z roku 2012. Naviac, z predloženej zdravotnej dokumentácie nevyplýva žeby C.. X.

bol posudzujúcim lekárom v zmysle ust. § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z.z t.j. lekárom, ktorý
naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví.
15. Tým, že žalobca nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov na dodatočné plnenie, žalobe
nebolo možné vyhovieť pre dôvodne vznesenú námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie správne
posúdil. Prijatý záver o premlčaní žalobného nároku súd prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne

vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo v otázke premlčania odpoveď na
skutkovo a právne relevantné otázky, s odôvodnením ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje (§ 387
ods. 2 C.s.p.).
16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej / § 101 až 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.18. Podľa § 106 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k

udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
19. Žalobca v odvolaní nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý začiatok plynutia premlčacej
doby stanovil na deň 5.3.2009, kedy bol vypracovaný znalecký posudok C.. Y., nakoľko až dňa
14.12.2012 bol traumatológom C.. I. X. vypracovaný a chirurgom C.. O. Š. schválený dodatočný lekársky
posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, deň ktorý je potrebné považovať za

začiatok plynutia premlčacej lehoty. Argumentácii žalobcu nie je možné priznať očakávanú váhu a to z
dôvodov uvedených v bode 13. a 14. tohto rozsudku.
20. Pre právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí len subjektívna premlčacia doba, začiatok
plynutia ktorej sa viaže na vedomosť účastníka o vzniku škody a o zodpovednej osobe, záver ktorý
vyplýva z ustálenej judikatúry, ktorú súd prvej inštancie pre posúdenie nároku aj správne aplikoval.
21. Za deň kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti a teda za deň počiatku plynutia dvojročnej

subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle cit.ust. je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného
stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie, ktoré závisí od vyjadrenia
lekára (pozri R 68/2003, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 152/2010, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo
1256/2006).
22. O tom, kedy nadobudol žalobca vedomosť o vzniku škody sa odvolací súd venoval v odseku 12.

23. Čo sa týka posúdenia otázky vedomosti, kto za škodu zodpovedá, žalobca považuje záver súdu
prvej inštancie za nesprávny a zastáva názor, že „..až právoplatným rozhodnutím trestného súdu o vine
C. G. bolo preukázané kto škodu spôsobil. Týmto dňom sa žalobca preukázateľne dozvedel kto škodu
spôsobil. Dovtedy šlo iba o predpokladanú vedomosť..“, názor ktorý nezodpovedá ustálenej súdnej
praxe.

23.1. Právoplatnosťou trestného rozsudku je rozhodnuté o vine obžalovaného s tým dôsledkom, že
podľa ust. § 193 C.s.p. (predtým § 135ods. 1 O.s.p.) je jeho výrokom súd v občianskom súdom konaní
viazaný; neplatí však automatiky, že až týmto dňom sa poškodený dozvedá o tom, že mu vznikla
škoda a kto za ňu zodpovedá. Dátum právoplatnosti rozsudku závisí od procesných okolností, ktoré
nastali v priebehu konania, a s vedomosťami poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Znalosť

poškodeného o osobe škodcu sa viaže na okamih, kedy získal informáciu, na základe ktorej si môže
urobiť úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba zodpovedá za škodu. Tomu zodpovedá aj inštitút tzv.
spočívania plynutia premlčacej doby (§ 112 Obč.zák.), keď od okamihu uplatnenia nároku na náhradu
škody na súde premlčacia doba neplynie, a to vo vzťahu k osobe, voči ktorej sa toto konanie vedie;
to platí aj v prípade, uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní, keď súd v neskoršom

občiansko právnom konaní o náhradu škody ktorému predchádzalo adhézne konanie, k prípadnej
námietke premlčanie skúma, či nárok bo uplatnený včas, teda ešte pred právoplatnosťou trestného
rozsudku a či poškodený riadne pokračoval v adhéznom konaní.
23.2. Pokiaľ žalobca na podporu svojho tvrdenia poukazuje na prezumpciu neviny nie je možné s
jeho názorom súhlasiť. „Princíp prezumpcie neviny je vlastný trestnému právu, avšak pri posudzovaní

otázky, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá je rozhodujúci okamih,
kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovednostného subjektu. Nejde tu teda
vôbec o to, či sa škodca dopustil konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných
činov ale len o to, či svojím konaním spôsobil majetkovú stratu poškodeného. Námietka, že subjektívna
premlčacia doba začína plynúť až okamihom nadobudnutia právoplatnosťou trestného rozsudku teda

nie je dôvodná“ (rozsudok NS ČR z 13. novembra 2008 sp.zn. 21 Cdo 2958/2007).
24. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie

založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol

mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).