Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714206227
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5714206227.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcov v rade 1/ Y.. Y. Q.,

W.. XX.X.XXXX, F. V. W. M. XX, U. C. X/ X. Q., W.. XX.X.XXXX, F. Y., G.. R.. V. XX, U. C. X/ T.. R. Q., W..
XX.X.XXXX,F.F.,G..V.XX,T.A.R..R.T.,E.L.L.U.Y.,G..V.XT.Ž.U.C.X/T..Y.R.,W..X.X.XXXX,F.F.,
G..V.XX,U.C.X/U.T.,W..XX.X.XXXX,F.F.,G..V.XX,právnezastúpenýchJUDr.EduardomŠmelkom,
advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Polianky 5, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v rade
1/ a žalobkyni v rade 2/ po 564 € a žalobkyni v rade 3/ sumu 805 €, všetkým žalobcom spolu s 5,25 %
úrokom z omeškania ročne od 9.5.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v rade
1/ a žalobkyni v rade 2/ po 762 € a žalobkyni v rade 3/ sumu 1.089 €, všetkým žalobcom spolu s 5,05 %
úrokom z omeškania ročne od 16.1.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania a požadované zo súm priznaných žalobcom,
pokiaľ ide o výšku úrokov za obdobie od 9.5.2014 a pokiaľ ide o obdobie omeškania z úrokov priznaných

vo výške 5,05 % ročne, sa žaloba zamieta.

IV. Vo zvyšku ďalej uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

V. Žalobcom sa proti žalovaným náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.5.2014 sa žalobcovia proti žalovaným domáhali vydania
bezdôvodného obohatenia tak, že žalobca v rade 1/ žiadal zaplatenie sumy 687,50 €, žalobkyňa v
rade 2/ žiadala zaplatenie sumy 687,50 € a žalobkyňa v rade 3/ žiadala zaplatiť sumu 1.375 €, pričom

popri istine požadovali aj priznať 5,75 % úrok z omeškania ročne od podania žaloby do zaplatenia
a súčasne požadovali náhradu trov konania. Žalobcovia uviedli, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností,
ktoré sa nachádzajú v kat. úz. Košťany nad Turcom a sú zapísané na LV č. XXX a to KN parc. č. XXX/
XX - zast. plochy o výmere 32 m2 a KN parc. č. XXX/XX - zast. plochy o výmere 588 m2, ktorých sú
spoluvlastníkmi a to žalobca v rade 1/ v 7/24-inách, žalobkyňa v rade 2/ v 7/24-inách a žalobkyňa v
rade 3/ v 10/24-inách. Spoluvlastníctvo k týmto pozemkom nadobudli v reštitučnom konaní rozhodnutím
Pozemkového úradu v Martine. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi stavieb a to kravína súp.

č. XXX a mliečnice súp. č. XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXX a sú postavené na pozemkoch
žalobcov uvedených v žalobe. Žalovaní nadobudli stavby kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra Martin V XXXX/XXXX od správcu konkurznej podstaty, resp. likvidátora bývalého
Štátneho majetku v Martine, pričom nadobudli výlučne stavby a s vedomosťou, že sa tieto stavby sanachádzajú na pozemkoch žalobcov. Strany sporu viedli od roku 2001 viacero osobných aj telefonických
jednaní,ktorýmipreberaliviaceréalternatívy,akýmspôsobomusporiadaťvzniknutúsituáciu,tedastavby
budov žalovaných na pozemkoch žalobcov, avšak keďže sa strany nedohodli, žalobcovia sa rozhodli

požadovať proti žalovaným bezdôvodné obohatenie, nakoľko títo užívajú v dôsledku vlastníctva stavieb
pozemky žalobcov. Žalobcovia si dali vyhotoviť znalecký posudok K.. Ľ. E., ktorý stanovil všeobecnú
cenu nájmu za roky 2012 a 2013 v sume 3.359,24 €. Po vyhotovení posudku boli žalovaní vyzvaní,
aby túto sumu žalobcom zaplatili, na čo žalovaní odpovedali, že nič nezaplatia, pretože vlastníctvo k
pozemkom zastavaným stavbami nadobudli vydržaním. Žalovaní však získavajú majetkovú hodnotu

doterajším užívaním pozemku bez právneho titulu a preto žalobcovia žiadajú poskytnúť náhradu za
užívanie pozemku o výmere 588 m2 a o výmere 32 m2 podľa znaleckého posudku spolu vo výške
2.750 €. Znalec nedopatrením nezahrnul do výpočtu KN parc. č. 145/57 - zast. plochy o výmere 32
m2 a preto žalobcovia o túto výmeru upravili výpočet peňažnej náhrady s tým, že predtým uplatnenú
sumu znížili, nakoľko za rok 2014 si budú uplatňovať nároky osobitne po vyhotovení ďalšieho posudku.
Žalobcovia uviedli, že žiadajú za rok 2012 od 10.5.2012 do 31.12.2012 celkovo sumu 993,60 €, ku

ktorej sa dopracovali výpočtom uvedeným v žalobe a v roku 2013 od 1.1.2013 do 31.12.2013 žiadajú
celkovo sumu 1.756,46 € a preto výška celkovej peňažnej náhrady za toto obdobie, teda od 10.5.2012
do konca roku 2013 predstavuje sumu 2.750 €. Túto sumu potom uplatňovali tak, že rozpočítali, koľko
z predmetnej sumy pripadá na každého zo žalobcov v závislosti od ich spoluvlastníckych podielov.

2. Dňa 10.12.2015 žalobcovia podali proti žalovaným na súd ďalšiu žalobu, pričom toto konanie sa
spočiatku viedlo pod sp. zn. 10C/525/2015 a aj v tomto konaní žalobcovia proti žalovaným uplatnili nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe rovnakých skutočností, avšak s tým rozdielom, že
medzičasom došlo k rozdeleniu parc. č. 145/62 na parc. KN C č. XXX/XXX - zast. plochy o výmere 204
m2, parc. KN C č. XXX/XXX - zast. plochy o výmere 40 m2, parc. KN C č. XXX/XXX - zast. plochy o

výmere 176 m2, parc. KN C č. XXX/XXX - zast. plochy o výmere 77 m2. Všetky tieto pozemky patrili
žalobcom v rovnakých spoluvlastníckych podieloch ako bolo uvedené vyššie. V tomto konaní uplatnili
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za roky 2014 a 2015 za užívanie rovnakej výmery a to
spolu vo výške 3.512 €, pričom túto celkovú náhradu za dva roky požadovali priznať v závislosti od
výšky svojich spoluvlastníckych podielov tak, že žalobcovia v rade 1/ a 2/, ktorých spoluvlastnícke

podiely boli rovnaké (7/24-ín), požadovali priznať po sume 1.024,35 € a žalobkyňa v rade 3/,
ktorej podiel predstavoval 10/24-ín, požadovala priznať 1.463,30 € s tým, že k tejto istine žalobcovia
požadovali priznať tiež 5,05 %-ný úrok z omeškania ročne od podania žaloby do zaplatenia, teda
od 10.12.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. K obom žalobám žalobcovia pripojili výpis z
LV č. XXX pre kat. úz. V. W. M., ktorým preukazovali svoje spoluvlastníctvo a výpis z LV č. XXX,

ktorým preukázali spoluvlastníctvo žalovaných k stavbám postavených ma sporných parcelách ak aj
snímku z katastrálnej mapy, ktorá zobrazovala polohové umiestnenie parciel. Rovnako pripojili výzvy
na vydanie bezdôvodného obohatenia adresované žalovaným a ich odpovede na výzvy žalobcov. Ku
žalobe podanej vo veci 9C/116/2014 pripojili aj znalecký posudok Ing. Ľ. E..

X. Uznesením sp. zn. 9C/116/2014 zo dňa 11.3.2016 boli veci vedené pod sp. zn. 9C/116/2014 a sp.
zn. 10C/525/2015 spojené na spoločné konanie, ktoré ďalej prebiehalo pod sp. zn. 9C/116/2014 (č.l. 35
pôvodného spisu 10C/525/2015).

4. Žalovaní po doručení oboch žalôb sa bránili uvádzaním v podstate tej istej argumentácie. Z ich

vyjadrenia zo dňa 30.6.2014 (č.l. 26, 27) spisu 9C/116/2014, ktoré ešte spísali žalovaní bez právneho
zástupcu, vyplynulo, že suma, ktorú žalobcovia požadujú priznať na základe znaleckého posudku K.. Ľ.
E., je neprimeraná. V znaleckom posudku sa pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu pozemku uvádza
všeobecná hodnota pozemku 45,34 € za 1 m2. Preto si žalovaní nechajú vyhotoviť kontrolný znalecký
posudok, ktorým by sa posúdila správnosť údajov použitých v znaleckom posudku K.. E. a po obdržaní

tohtokontrolnéhoznaleckéhoposudkusavyjadriakžalobe. Predbežnevšakuvádzajú,žeobvyklávýška
ročného nájomného za obdobný pozemok je približne 50 €, čo je suma, ktorú v okrese Martin platila
družstvá vlastníkom pozemkov pod poľnohospodárskymi stavbami. Naviac poukázali, že so žalobcami
mali záujem rokovať, o čom svedčí ich list z 21.2.2014, ktorý pripojili a žalobcom v tomto liste oznámili,
že na základe dohody s predchádzajúcimi vlastníkmi sa o všetky priľahlé pozemky okolo budovy kravína

a mliečnice starali na vlastné náklady. Naviac s pánom Č., ktorý je strýkom žalobcov, mali uzavretú
ústnu dohodu, že miesto platenia nájomného sa budú starať o priľahlé pozemky v jeho vlastníctve. Ak by
žalobcovia boli odstúpili od tejto ústnej dohody uzavretej s ich strýkom, boli by sa s nimi dohodli naviac
na platení nájomného. K tomuto vyjadreniu pripojili list z 21.2.2014.5. Následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali ďalšie vyjadrenie (č.l. 30 - 32 spisu
9C/116/2014), v ktorom uviedli, že kontrolný znalecký posudok nepredkladajú jednak z ekonomických

dôvodov a jednak preto, že je zbytočný, nakoľko právna stránka žalovaného nárokuje právne upravené
vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré neboli K.. E. použité. Poukázali na skutočnosť,
že budova kravína a mliečnice boli legálne postavené a majú súpisné čísla, na dôkaz čoho predložili
rozhodnutie I. V. W. M. o určení súpisného čísla a uviedli, že nimi oslovení znalci oznámili, že K.. Ľ.
E. pochybil, keď pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzal z nesprávneho právneho predpisu.

Jeho znalecký posudok je vyhotovený podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku, pričom prehliadol, že kravín a mliečnica sú budovy, ktoré slúžia na poľnohospodárske
účely. Poukázal na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, podľa ktorých je pozemkom poľnohospodárskym aj
pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, čo je prípad kravína a mliečnice
v ich vlastníctve. Použitý mal byť zákon č. 504/2003 Z.z., podľa ktorého v zmysle § 10 ods. 1 tohto

zákona výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného
predpisu. Týmto osobitným predpisom je ust. § 43 ods. 2. zákona č. 330/1991 Zbierky v znení zákona
č. 549/2004 Z.z. a preto mal znalec určiť ročnú výšku nájomného podľa týchto predpisov. Keďže tak
neurobil, správnosť jeho posudku namietajú. Žalovaní sú si vedomí, že by mali platiť nájomné za
užívaný pozemok, avšak jeho výška by bola podstatne nižšia ako tá, ktorú požadovali žalobcovia. Preto

žiadali žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Sú však pripravení so žalobcami uzavrieť
nájomnú zmluvu s primeraným nájomným. Na dôkaz svojich tvrdení duplicitne pripojili výpis z LV č.
XXX, rozhodnutia o určení súpisného čísla.

6. V priebehu konania sa strany snažili dospieť k zmieru, resp. mimosúdnej dohode, o čom svedčí

korešpondencia medzi nimi pripojená v spise na č.l. 52, 54, 60 - 62. Vo vyjadrení z 21.9.2015 (č.l. 72,
73 spisu 9C/116/2014) žalovaní uviedli, že si zisťovali výšku obvyklého nájomného v kat. úz. V. W. M. a
zistili, že bola v roku 2013 uzavretá nájomná zmluva medzi Železnicami Slovenskej republiky, Bratislava
a nájomcom Kvetoslavom Slezákom, ktorej predmetom je nájom zastavanej plochy a nádvoria za 0,08
€ za rok na 1 m2. Takáto výška nájmu je obvyklá aj za poľnohospodársku pôdu a mala by byť základom

pre výpočet určenia výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré by pri takomto výpočte a pozemkoch s
danou výmerou uvedenou v žalobe za roky 2012 a 2013 bolo vo výške 99,20 €. Žalovaní týmto
podaním oznámili súdu, že túto sumu poštovou poukážkou zaslali žalobcom 21.9.2015, čím odpadol
predmet sporu a preto navrhli žalobu zamietnuť. K tomuto podaniu pripojili predmetnú nájomnú zmluvu
spomínanú vo vyjadrení.

7. Pokiaľ šlo o vyjadrenie k žalobe, ktorou bolo vyvolané bývalé konanie sp. zn. 10C/525/2015, tak
žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 26.1.2016, ktoré došlo na súd 28.1.2016 (viď č.l. 17, 18 spisu
10C/525/2015), uviedli, že podľa ich názoru žalobcovia vlastníctvo k sporným pozemkom nadobudli
nezákonne, nakoľko podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zbierky nie je možné vydať

poľnohospodársky pozemok v prípade, že pozemok bol pre prechode, alebo prevode do vlastníctva
štátu, alebo inej právnickej osoby, zastavaný. Napriek tejto skutočnosti boli pozemky vydané právnemu
predchodcovi žalobcov pánu Černákovi v reštitučnom konaní. Keby bol Pozemkový úrad konal zákonne,
nebolo by došlo k takémuto sporu. Žalovaní opakovane poukázali na nepoužiteľnosť znaleckého
posudku Ing. Ľ. E. z dôvodov vyššie uvedených a konštatovali, že ide o poľnohospodárske pozemky a

použili rovnakú argumentáciu, ako v konaní 9C/116/2014. Naviac uvádzali, že v čase podania žaloby
10.12.2015 ešte nebolo ukončené obdobie, za ktoré je požadované bezdôvodné obohatenie. Do spisu
pripojili znalecký posudok K.. F. L. Č.. XXX/XXXX, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu pozemkov KN
parc. č. XXX/XX, XXX/XX E. XXX/XX U. V.. Ú.. V. W. M. a ďalšie listiny, ktoré boli predkladané aj v
konaní 9C/116/2014.

8. Súd v rámci dokazovania vypočul procesné strany, prečítal listiny, ktoré pripojili do súdneho spisu,
vykonal ohliadku na mieste samom a vo veci ustanovil znalca Ing. Juraja Veselku, ktorý vo veci podal
odborné vyjadrenie č. 6/2017 vo veci určenia výšky všeobecnej hodnoty nájmu za užívanie pozemkov
v spoluvlastníctve žalobcov.

9. Žalujúca strana zotrvala na svojich stanoviskách, poukázala na skutočnosť, že v priebehu konania
boli vyhotovené geometrické plány, ktorými došlo k rozdeleniu a prečíslovaniu parciel, ktoré sú
uvádzané v žalobe a na okolitých pozemkoch sa začala uskutočňovať výstavba rodinných domov,pozemky sa rozpredávajú a sú zahrnuté do územného plánu obce V. W. M. ako pozemky určené na
výstavbu. Preto žalujúca strana nesúhlasila s argumentáciou, že ide o poľnohospodárske pozemky
len preto, že sú zastavané budovami určenými na poľnohospodársku výrobu. Naviac žalovaní na

poľnohospodársku výrobu ani neužívajú. Naopak, budovy sú využívané rôznymi bezdomovcami na
príležitostné prespávanie.

10. Žalovaní potvrdili, že v budove mliečnice bývajú ľudia, ktorí kedysi pracovali na Štátnych majetkoch
a bývali v bytovke, ktorá už je zbúraná, nemali sa kde odsťahovať. V obci sú vedení ako bezdomovci

a so súhlasom žalovaných bývajú v spomínanej mliečnici. Potvrdili, že budova kravína stojí tak na
pozemku,ktorývlastniažalobcovia,aleajnapozemku,ktorýspravujeSlovenskýpozemkovýfond.Medzi
stranami prebiehali viaceré jednania, kde žalujúca strana navrhla, aby žalovaní svoje budovy zbúrali za
poskytnutie iných pozemkov, avšak k prijateľnej dohode nedošlo. Žalovaní nemajú dostatočnú záruku,
že ak by svoje budovy na pozemkoch žalobcov zbúrali, či by im boli poskytnuté zo strany žalobcov iné
náhradné pozemky.

11.Žalobkyňavrade3/vosvojejvýpovedinapojednávanídňa4.2.2016uviedla,ževroku2015pozemky
rozparcelovali, nakoľko im nepatria len pozemky pod budovami žalovaných, ale aj ďalšie v okolí a začali
ich rozpredávať na výstavbu rodinných domov, pričom ich predávali približne za 50 € za 1 m2. Výpovede
strán sa jednak zameriavali viac menej na genézu ich predchádzajúcich vzťahov, jednaní a zámerov,

ktoré prebehli pred začatím súdnych konaní.

12. Súd vykonal aj dožiadanie na obec Košťany nad Turcom, ktorá listom z 26.2.2016 (č.l. 142) súdu
oznámila, že KN parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX E. XXX/XXX vedené na LV č. XXX T. V.. Ú.. V.
W. M. v spoluvlastníctve žalobcov, sa nachádzajú v zastavanom území obce V. W. M. a podľa územného

plánu obce sú plánované a určené na zástavbu individuálnou občianskou výstavbou.

13. Túto skutočnosť súd zistil aj ohliadkou na mieste samom, ktorú vykonal 22.3.2016 (č.l. 147 - 150).
Súd vykonal ohliadku v areáli v okolí budov patriacich žalovaným a zistil, že v danom areáli až na
tvar budov, ktorý bol charakteristický pre poľnohospodárske budovy v predrevolučnom období, nič

aktuálnej poľnohospodárskej výrobe nenasvedčuje. V blízkosti kravína sa nachádzajú staršie rodinné
domy, ktorých hospodárske budovy a dvory sú vzdialené od kravína maximálne 50 metrov. Pozemky v
danom areáli patria rodine žalobcov, pričom časť pozemkov darovali žalobcovia obci za účelom bytovej
výstavby, za účelom výstavby investičných sietí a plynových prípojok. Okolo kravína aj mliečnice sa
nachádzajú pozemky, ktoré evidentne majú slúžiť ako prístupové cesty k ďalším stavebným pozemkom

a bolo zrejmé, že sú v nich už urobené inžinierske siete ako plynové prípojky, kanalizačné prípojky a
vodovodnéprípojky,rovnakoelektricképrípojky.Spornépozemkyzjužnejstranyboliobklopenépribližne
vo vzdialenosti 100 - 150 metrov ďalšími rodinnými domami a z východnej strany v neodhadnutej
vzdialenosti od nich prebiehala železničná trať a hlavná komunikácia medzi M. M. E. Y.. Pozemky
žalobcov siahajú až po železničnú trať. V blízkosti budovy kravína a mliečnice sa nachádza ďalšia

budova postavená na KN parc. č. XXX/XX, XXX/XXX E. XXX/XXX, na ktorú podľa žalobcov už je
vybavené búracie povolenie a bude sa asanovať za účelom uvoľnenia stavebných pozemkov. Situáciu
znázorňuje snímka z mapy, ktorá je pripojená k zápisnici o ohliadke. V budove kravína bolo zrejmé, že
slúži na príležitostné prespávanie osôb bez domova, nakoľko v nej boli zložené aj osobné veci a šatstvo,
časť budovy bola v dezolátnom stave a v stavebných otvoroch neboli umiestnené okná, ani dvere a

strecha bola poškodená. Kravín je postavený do tvaru písmena „L“ a v jeho dlhšej časti boli osadené
nové plastové okná. Práve pod touto časťou kravína sa nachádza aj KN parc. č. XXX/XX, ktorá by mala
byť súčasťou prístupovej komunikácie k ďalším rodinným domom. Podľa vyjadrenia žalovanej v rade
1/ sporné budovy už 20 rokov neslúžia k poľnohospodárskym účelom.

14. K vykonanej ohliadke sa žalovaná strana vyjadrila vyššie podaním jej právneho zástupcu zo dňa
7.4.2016, kde konštatovala, že žalovaní v 90-tych rokov minulého storočia vlastnili 200 oviec a dva
jazdecké kone, ktoré boli umiestnené pri Bratislave, avšak keď majiteľ pozemkov zrušil svoj súhlas na
umiestnenie týchto zvierat na jeho pozemkoch, žalovaní tieto zvieratá dali do nájmu iným osobám.
Žalovaní odkúpili pre potreby ustajnenia uvedených hospodárskych zvierat budovu kravína a mliečnice

a nadobudnuté hospodárske budovy chceli postupne renovovať, avšak počas rekonštrukčných prác
obochžalovanýchoslovilžalobcavrade1/snávrhom,abybolavykonanázámenajehodvochpozemkov
za časť kravína s tým, že žalovaní sa vzdali svojho zámeru vykonávať živočíšnu výrobu. Žalovaní
prijali žalobcov návrh, preto nepokračovali v rekonštrukcii budovy a v tom čase ešte žalovaným nebolozrejmé, že žalobca v rade 1/ svoj návrh nemyslí vážne a že účelom jeho návrhu bolo iba dosiahnuť
v správnych konaniach vo veci povoľovania inžinierskych sietí, že budova kravína vlastne neexistuje
a nič nebráni tomu, aby stavebný úrad povolil stavbu inžinierskych sietí. Žalovaní v tomto vyjadrení

poukázali na skutočnosť, že boli opomenutí v stavebných konaniach, ktoré boli vyvolané
žalobcami v súvislosti s investičnými zámermi na ich pozemkoch a zotrvali na tvrdení, že nie je možné vo
veci ustanoviť znalca z odboru stavebníctva, ktorý by určil všeobecnú hodnotu nájmu, čo by ekvivalent
bezdôvodného obohatenia žalovaných, nakoľko ide o poľnohospodárske pozemky, keďže sú zastavené
budovami určenými na poľnohospodársku výrobu. Pokiaľ ide stavebno - technický účel budov, ten je

evidovaný v katastri nehnuteľností, je záväzný a súdu neprislúcha zmeniť ho.

15. Podaním z 22.4.2016 (č.l. 191) právny zástupca žalobcov ešte upresnil skutočnosti v súvislosti s
odpredaním niektorých pozemkov žalobcov v roku 2014 a uviedol, že žalobcovia aj v súčasnosti, teda k
22.4.2016, boli spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. V. W. M., ktoré sú zapísané
na LV č. XXX, pokiaľ ide o KN parc. č. XXX/XX - zast. plochy o výmere 32 m2, KN parc. č. XXX/XXX -

zast. plochy o výmere 204 m2, KN parc. č. XXX/XXX - zast. plochy o výmere 40 m2, KN parc. č. XXX/
XXX - zast. plochy o výmere 176 m2 a KN parc. č. XXX/XXX - zast. plochy o výmere 77 m2 v podieloch,
ktoré sú uvedené v pôvodných žalobách. Do 18.11.2014 boli žalobcovia spoluvlastníkmi aj KN parc.
č. XXX/XX - zast. plochy o výmere 91 m2. Vzhľadom k tomu, že na tejto parcele mala viesť miestna
komunikácia, žalobcovia darovali tento pozemok a ďalšie pozemky darovacou zmluvou, ktorej vklad bol

povolený pod U. XXXX/XX Správou katastra Y. I. V. W. M.. Vklad bol povolený 18.11.2014 a v súčasnosti
je táto parcela zapísaná na LV č. XXXX T. V.. Ú.. V. W. M. v prospech obce. Preto žalovaní bez právneho
dôvodu užívali pozemky žalobcov od 1.1.2014 do 17.11.2014 vo výmere 620 m2 a od 18.11.2014 do
31.12.2015 vo výmere 529 m2. Za roky 2012 až 2013 užívaná výmera predstavovala 620 m2. Túto
skutočnosť preukázal výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. V. W. M..

XX. Po zistení týchto skutočností a vypočutí stanoviska sporových strán, pokiaľ ide o znalcov, ktorí by
mali určiť výšku obvyklého nájmu za sporné pozemky v žalovanom období ako ekvivalent bezdôvodného
obohatenia, ktoré žalovaným vznikalo v kritickom období od 10.5.2012 do 31.12.2015, súd ustanovil vo
veci znalca K.. R. U., znalca z odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý vo veci podal

odborné vyjadrenie č. 6/2017. Súd sa pri určení znalca z tohto odboru spravoval nasledovnými úvahami:

17. Medzi procesnými stranami bolo celkom nesporné, že žalovaní v kritickom období pozemky
žalobcov užívali bez právneho dôvodu, to znamená, bez riadne uzavretej nájomnej zmluvy, alebo iného
právneho titulu, ktorý by ich k užívaniu sporných pozemkov oprávňoval. Užívanie spočívalo v tom, že

na pozemkoch, ktoré patrili žalobcom v podieloch tak, ako žalobcovia deklarovali v žalobe a preukázali
výpismi z LV č. XXX, mali žalovaní a doposiaľ ku dňu vyhlásenia rozsudku, majú postavené budovy
mliečnice a kravína, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. V. W. M.. Medzi stranami bola však
sporná tá skutočnosť, v akej výške by mali žalovaní zaplatiť žalobcom titulom náhrady bezdôvodného
obohatenia, ktoré im vznikalo tým, že pre existenciu svojich budov na pozemku žalobcov žalobcovia

nemohli realizovať svoje užívacie právo k sporným pozemkom a tým vznikal naopak žalovaným
majetkový úžitok, nakoľko za inej situácie pri riadne uzatvorenej nájomnej zmluve by platili za zastavané
pozemky nájom.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) bezdôvodným obohatením je

majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu,
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov.

19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

20. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží
o nové majetkové hodnoty, avšak v prípade žalovaných spočívalo v tom, že ich doterajší majetok
sa nezmenšil, hoci inak by k tomu došlo, keby žalovaní si plnili svoje povinnosti z nájomnej zmluvy,

ak by bola uzavretá a platili primerané nájomné. Práve nájomná zmluva by založila medzi vlastníkmi
budovy, teda žalovanými a žalobcami vlastníkmi pozemku taký vzťah, ktorý by žalovaným zabezpečoval
legálne užívanie a existenciu budov na pozemku žalobcov. Výška plnenia za užívanie cudzej veci
sa odvodzuje od prospechu, ktorý žalovaní získali a sú povinní vydať ho, teda od toho, čo žalovanízískalineoprávnenýmužívanímpozemkovžalobcovamajetkovýmvyjadrenímtohtoprospechujepotom
peňažná suma, ktorá zodpovedá nájomnému realizovanému zvyčajne v danom mieste a čase za
porovnateľné nehnuteľnosti. K obohateniu žalovaných ako vlastníkov kravína a mliečnice došlo už

zo samotného titulu ich vlastníckeho práva, ktoré zakladá ich oprávnenie predmetnú stavbu užívať.
Povinnosť poskytnúť náhradu žalobcom ako vlastníkom pozemkov, na ktorých stoja stavby žalovaných,
stíha žalovaných ako vlastníkov stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizujú svoje vlastnícke
právo. Žalovaní sa síce bránili poukazovaním na skutočnosť, že pozemky, ktoré sú zastavené ich
stavbami, sú pozemkami určenými na poľnohospodárske účely, keďže v zmysle § 1 ods. 2 zákona č.

504/2003 Z.z. boli zastavané stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991 a samotné stavby podľa
zápisov na LV č. XXX T. V.. Ú.. V. W. M., teda kravín a mliečnica, ktoré majú určené aj súpisné číslo,
sú stavbou určenou na poľnohospodársky účel, avšak súd sa nestotožnil s názorom, že by žalovaní
mali žalobcom za užívanie ich pozemkov platiť nájom tak, ako keby mali prenajatý poľnohospodársky
pozemok slúžiaci poľnohospodárskej výrobe. Nestotožnil sa ani s tým, že by v zmysle § 10 ods. 1 zákona
č. 504/2003 Z.z. sa výška nájomného ako ekvivalent bezdôvodného obohatenia žalovaných mala určiť

najmenej ako 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu (§ 43 ods. 2
zákona č. 330/1991 Zb.).

21. Je nutné konštatovať, že zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov si svojou filozofiou sleduje nájom pozemkov,

ktoré majú slúžiť poľnohospodárskym účelom, pričom účelom takéhoto nájmu je užívať pozemok na
poľnohospodárske účely.

22. Podľa presvedčenia súdu aj keď stavby, ktoré žalovaní vlastnia, pôvodne boli stavebno - technicky
určené na poľnohospodárske účely od roku 2001, keď ich žalovaní v rade 1/ a 2/ kúpili, podľa ich vlastnej

výpovede poľnohospodárskym účelom neslúžia. V čase súdneho konania sa evidentne nachádzali
na území určenom pre individuálnu bytovú výstavbu, teda pre zastavanie rodinnými domami. Za týmto
účelom žalobcovia dokonca časť svojich pozemkov, dokonca aj pozemok nachádzajúci sa pod stavbou
kravína, darovali obci, aby na ňom vybudovala miestnu komunikáciu. Samotné pozemky žalobcov sú
na LV č. XXX vedené ako zast. plochy a nádvoria a súčasne sú podľa územného plánu obce V. W. M.

určené na individuálnu bytovú výstavbu. Z tohto pohľadu je nutné považovať tieto pozemky za pozemky
stavebné a nie za pozemky, ktoré sú určené na poľnohospodárske účely, čiže na poľnohospodársku
výrobu.Ztohtopohľadupotomsúdpovažovalzasprávne,zákonnéaspravodlivé,abyekvivalenttoho,čo
žalobcom ušlo tým, že nemohli realizovať svoje vlastnícke práva k sporným pozemkom a to, čo naopak
žalovaným neušlo, pretože užívali v kritickom období sporné pozemky bez poskytnutia primeraného

ekvivalentu, je nutné určiť za pomoci znalca z odboru stavebníctva a teda jeho odborným vyjadrením
zistiť, aké obvyklé nájomné by mohli žalobcovia požadovať a žalovaní platiť v danom mieste a čase za
užívanie týchto pozemkov ako pozemkov stavebných.

23. V zmysle § 43h ods. 1 stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb.) sa totiž stavebným pozemkom

rozumie časť územia určená územným plánom obce, alebo územným plánom zóny, alebo územným
rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

24.Zodbornéhovyjadreniač.6/2017,ktorévypracovalK..R.U.,znaleczodborustavebníctvo-odvetvie,
odhad hodnoty nehnuteľností, súd zistil, že všeobecná hodnota nájmu za pozemok KN parc. č. XXX/XX

je za obdobie od 10.5.2012 do 17.11.2014 v sume 2.960 €. Všeobecná hodnota nájmu za pozemok KN
parc. č. XXX/XX je v období od 10.5.2012 do 31.12.2015 v sume 250 € a všeobecná hodnota nájmu za
pozemkyparc.č.XXX/XXX,T..Č..XXX/XXX,T..Č..XXX/XXXE.T..Č..XXX/XXXvobdobíod18.11.2014
do 31.12.2014 v sume 1.340 €.

25. Na podanie odborného vyjadrenia reagovala žalujúca strana podaním zo dňa 22.8.2017 (č.l. 364 -
365), kde uviedla, že s prihliadnutím na odborné vyjadrenie znalca žiada priznať náhradu za bezdôvodné
obohatenie žalovaných užívaním parc. č. XXX/XX E. V. T.. Č.. XXX/XX v období od 10.5.2012 do
31.12.2013, ktoré bolo určené spolu vo výške 1.933 € tak, že žalobcovi v rade 1/ a 2/ žiada priznať po
564 € a žalobkyni v rade 3/ priznať sumu 805 € spolu s 5,05 %-ným úrokom z omeškania ročne od

9.5.2014 do zaplatenia.

26. Pokiaľ šlo o vydanie náhrady za bezdôvodné obohatenie žalovaných na úkor žalobcu za užívanie
pozemkov KN parc. č. XXX/XX, KN parc. č. XXX/XX, KN parc. č. XXX/XXX, KN parc. č. XXX/XXX, KNparc. č. XXX/XXX a KN parc. č. XXX/XXX za obdobie rokov 2014 a 2015, tak tam znalec určil náhradu
v celkovej výške 2.613 €, z ktorej žiadajú žalobcovia v rade 1/ a 2/ priznať 762 € a žalobkyňa v rade
3/ sumu 1.089 € spolu s 5,75 %-ným úrokom z omeškania ročne od 10.12.2015 do zaplatenia. Na

pojednávaní potom právny zástupca korigoval toto podanie a uviedol, že v podaní z 22.8.2017 urobil
pisársku chybu, keď v petite tohto podania omylom požadoval pre žalobkyňu sumu 1.933 €, hoci mal
požadovať sumu 805 € a urobil aj chybu pri úroku z omeškania, keď sa bezdôvodné obohatenie za
roky 2012 a 2013 v tomto podaní zo sumy priznanej žalobcom požadoval 5,05% -ný úrok z omeškania
ročne od 9.5.2014, hoci pôvodne požadoval priznať úrok v sume 5,75 % ročne a naopak, keď požadoval

priznať úrok z omeškania 5,75 % ročne v podaní z 22.8.2017 za náhradu priznanú žalobcom za roky
2014 a 2015, hoci v pôvodnej žalobe požadoval 5,05 %-ný úrok z omeškania ročne. Aj tam došlo
omylom k zámene úroku z omeškania a žalujúca strana uviedla, že žiada tieto úroky priznať tak, ako
boli žiadané z bezdôvodného obohatenia v pôvodnej žalobe vo veci 9C/116/2014 a v pôvodnej žalobe
vo veci 10C/525/2015. Vo zvyšku uplatneného nároku potom žalujúca strana zobrala žalobcu späť a
žalovaná strana k čiastočnému obmedzeniu žalobou uplatneného nároku námietky v priebehu celého

konania neprezentovala, hoci jej toto podanie doručené bolo.

27.Povykonanomdokazovaníapoúpravežalobnéhonávrhužalobcovpodanímz22.8.2017súddospel
k presvedčeniu, že takto upravenej žalobe je možné, pokiaľ ide o istinu, vyhovieť v celom rozsahu.
Nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovaným s poukazom na vyššie uvádzanú

argumentáciu súdu nachádza právnu oporu v ust. § 451 ods. 1 Obč. zák., ktoré ustanovenie súd vyššie
citoval. Žalobcovia uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v závislosti od veľkosti svojich
spoluvlastníckych podielov, ktoré nepochybne boli zistené z výpisu z LV č. XXX tak, ako bol doložený či
už k pôvodným žalobám, alebo neskôr v priebehu konania a z tohto výpisu bolo nesporné, že žalobcovia
v podieloch, aké prezentovali v žalobe, sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Preto ak

sa žalobcovia rozhodli uplatniť voči žalovaným nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v závislosti
od veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov, je súd toho názoru, že ich nároku v tomto smere možno
vyhovieť vzhľadom na ust. § 137 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Výška bezdôvodného obohatenia bola zistená vyššie spomínaným odborným vyjadrením.

28. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť
v celom rozsahu a to pokiaľ ide o náhradu poskytovanú za obdobie rokov 2014, 2015. V prípade,
kde žalobcovia proti žalovaným požadovali náhradu za bezdôvodné obohatenie za roky 2012, 2013,
produkovali dokaz, že listom z 12.2.2014 žalovaných vyzvali na zaplatenie sumy 2.533,32 €, teda

sumy vyššej, než bola zistená odborným vyjadrením a žalovaní, ako o tom svedčí podpísaná doručenka
(č.l. 10), prevzali tento list 12.2.2014. A potom žalobcovia žiadali úroky z omeškania od 9.5.2014,
žiadali ho už v období, keď žalovaní boli v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcom.
Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je totiž dlhom, ktorého zročnosť nie je určená rozhodnutím
stanovená právnym predpisom, ani nebola dohodnutá a preto podľa § 563 Obč. zák. boli žalovaní ako

dlžníci, žalobcom povinní plniť prvého dňa potom, čo ich žalobcovia o plnenie požiadali, čiže boli povinní
plniť 13.2.2014 a dňom 14.2.2014 sa dostali do omeškania. Preto žalobcovia majú nárok na požadovaný
úrok z omeškania od 9.5.2014. Inak to bolo ale v prípade, kde žalobcovia pôvodne podanou žalobou
v konaní 10C/525/2015 uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za roky 2014 a 2015.
V tomto prípade u tohto nároku žalobcovia neprodukovali dôkaz, kedy žalovaných vyzvali na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Preto za prvú kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia
žalobcomžalovanýchzaroky2014a2015jenutnépovažovaťažžalobu,ktorábolažalovanýmdoručená
14.1.2016. Dňa 15.1.2016 mali žalovaní plniť a dňom 16.1.2016 sa dostali do omeškania. V prípade
tohto nároku preto súd žalobcom priznal nárok na úroky z omeškania až od 16.1.2016.

29. Súd preto žalobu zamietol, pokiaľ šlo o nárok žalobcov na úroky z omeškania za obdobie od
10.12.2015 do 15.1.2016, v prípade bezdôvodného obohatenia za roky 2014, 2015 a zamietol žalobu
aj tam, kde žalobcovia požadovali priznať úroky z omeškania za obdobie rokov 2012, 2013 vzhľadom
na sadzbu, ktorú požadovali. Výška úrokov z omeškania je stanovená ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka. Výška úrokov z omeškania je

o 5%-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Začiatkom roku 2014, keď sa žalovaní dostali do omeškania,
po výzve žalobcov bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0,25 % ročne
zvýšená o 5%-uálnych bodov, potom predstavuje sadzbu 5,25 % ročne. Preto len v tejto výške súdpriznal žalobcom úroky z omeškania z nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za časť roku 2012
a celý rok 2013 tak, ako to žalobcovia požadovali a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. V
časti, kde žalobcovia zobrali žalobu späť, súd konanie zastavil v súlade s ust. § 145 ods. 2 C.s.p..

30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Žalobcovia by inak, ako víťazná strana sporu, mali právo na náhradu trov konania v zmysle ust. §

255 C.s.p.. Súd za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosti, za akých sa strany sporu
dostali k vlastníctvu svojich nehnuteľností. Súd sa prikláňa k názoru žalovaných, že kompetentné orgány
pochybili, keď v rámci reštitúcie boli vydané predchodcom žalobcov pozemky, ktoré boli zastavané
poľnohospodárskymi stavbami. Žalovaní kúpili svoje budovy v roku 2001, keď areál okolo týchto budov
zjavne nebol v takom stave faktickom, ani právnom, v akom je dnes potom, čo žalobcovia svoje pozemky
rozparcelovali, odpredávajú ich postupne na výstavbu rodinných domov a obec Košťany nad Turcom

v súlade s takýmto faktickým stavom reagovala na tento stav tým, že územným plánom tieto pozemky
určila na individuálnu bytovú výstavbu a teda v rámci nej je vylúčené, aby prebiehala poľnohospodárska
veľkovýroba v budovách žalovaných. Súdu sa preto javilo v súlade s princípom spravodlivosti určiť
žalobcom náhradu, aká im podľa zákona patrí, na druhej strane ale zohľadniť aj skoro bezvýchodiskovú
situáciu žalovaných pri ďalšom užívaní a či doslova existencií budov v ich vlastníctve a tým viesť sporové

strany k tomu, aby v budúcnosti snáď vzájomne prijateľnou dohodou upravili svoje vzájomné vzťahy a
súdnym sporom prechádzali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.