Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25Csp/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417206355
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417206355.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: O. S., K..

XX.XX.XXXX, O. R. XX, XXX XX I. O., právne zastúpený: JUDr. Ján Falis, advokát so sídlom
Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 630,34 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 680,34 Eur spolu s 8% s ročným úrokom z
omeškania zo sumy 680,34 Eur od 20.04.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,

o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 20.04.2017 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 680,34 € s úrokom z omeškania
8 % ročne z tejto sumy od 20.04.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dve zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dňa
07.12.2010 a č. XXXXXXXXX dňa 10.12.2010. Na základe prvej zmluvy žalovaný ako podnikateľ
žalobcovi poskytol prvý úver vo výške 1 400,-€, ktorý splatil s navýšením 210,-€ a druhý úver v sume

350,-€, ktorý splatil s navýšením o 470,34 €. Predmetné zmluvy o úveroch neobsahujú údaje podľa § 9
ods. 2 písm. a/, f/, i/, j/, y/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok sankciu
podľa § 11 ods. 1 písm. a/, že poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, v dôsledku
čoho sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 680,34 € (z prvej zmluvy o sumu 210,-€
a z druhej zmluvy o sumu 470,34 €).

3. Žalobca za obidve zmluvy o úvere mal zaplatiť odplatu, ktorá je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a

túto je potrebné vyhodnotiť ako neplatný právny úkon v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
sa dostal do omeškania s vrátením peňažného dlhu, žalobca požaduje aj príslušný úrok z omeškania
odo dňa počiatku omeškania, t.j. od uplynutia posledného dňa na dobrovoľné vrátenie peňažného dlhu
uvedeného v písomnej výzve zo dňa 13.04.2017.

4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 25Csp/8/2017-20 zo dňa 25.04.2017, proti ktorému
žalovaný podal odpor. Súd preto zrušil platobný rozkaz uznesením č.k. 25Csp/8/2017-37 zo dňa

09.06.2017.

5. Žalovaný v odpore uviedol, že pokiaľ žalobca nemienil použiť peňažné finančné prostriedky na svoju
súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.12.2010 v žiadostio úver žalobca vyhlásil, že finančné prostriedky použije na výkon zamestnania, také isté vyhlásenie
žalobca uviedol aj v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2010. Nakoľko žalobca nemienil
použiťpeňažnéprostriedkynasvojusúkromnúpotrebu,niejespotrebiteľom.Zuvedenéhodôvodužiadal

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v plnom rozsahu.

6. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nariadené na deň 21.03.2018 riadne a včas dostavil,
právny zástupca žalovaného bol na pojednávanie riadne predvolaný, podaním zo dňa 15.03.2018
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal súd, aby konal v jeho neprítomnosti s tým, že trvá

na svojich písomných podaniach. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného podľa § 180
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, s obsahom predložených
listinných dôkazov, výsluchom právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav:

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe. K obrane
žalovaného, ktorú uplatnil v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca je v tomto právnom
vzťahu spotrebiteľom a nie ako to tvrdí žalovaný. Žalobca zmluvu o úvere so žalovaným podpísal v
obchodnej kancelárii žalovaného s obchodným zástupcom žalovaného. Žalobca si bral úver na svoju
osobnú potrebu, obchodný zástupca žalovaného mal pripravené zmluvné formuláre, ktoré vyplnil a

dal ich na podpis žalobcovi. Žalobca v tom čase nepodnikal, peniaze z úveru použil na svoju osobnú
potrebu. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Obchodný zástupca
žalovaného v zmluve o úvere zaškrtol kolónku, že úver je použitý na výkon zamestnania, čo považuje
za obchádzanie zákona zo strany žalovaného s úmyslom vyňať tento právny vzťah z ustanovení, ktoré
upravujú spotrebiteľský charakter zmlúv. Poukázal na to, že žalobca je označený údajmi ako meno,

priezvisko a rodné číslo. Návrh zmluvy bol vytvorený žalovaným a žalobca k nemu len pristúpil. V
tomto konaní nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere,
logicky nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery, a to také, že predmetná
zmluva má spotrebiteľský charakter. Žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej
zmluvy ovplyvniť, mohol zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru iba

prijať alebo odmietnuť ako celok. v období podpisu tejto zmluvy bol žalovaný kontrolovaný aj Slovenskou
obchodnou inšpekciou dňa 11.11.2010, ktorá označila formulár žalovaného, kde je možnosť zaškrtnutia
použitia finančných prostriedkov, možnosť „zamestnania“ (veľmi malým písmom písané) ako nekalú
obchodnú praktiku vo svojom druhostupňovom rozhodnutí s číslom rozhodnutí č. SK/0303/99/2011 zo
dňa 15.06.2011. Tento záver potvrdil aj Krajský súd Bratislava vo svojom rozsudku 1S/154/2011 zo dňa

14.11.2013 a následne ho potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní 5Sžo/13/2014 zo dňa
27.01.2015. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a žalobca je v tomto prípade spotrebiteľ, preto
žalobca trvá na miestnej príslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom, a tak isto odmieta tvrdenie res
iudicata, keďže rozhodcovský súd nemá právomoc v tejto veci konať. Záverom dodáva, že žalobca nebol
vriadnompracovnompomerevčaseuzavretiazmluvy,bolčerstvopoškoleazrejmevykonávalpracovnú

činnosť na základe pracovnej dohody. K dôvodu požičania finančných prostriedkov na účel náklady
na reklamu v dodatkoch ku zmluve o úvere, tento dôvod uviedol zástupca žalovaného pri podpisovaní
zmluvy. Žalobca v tom čase nepodnikal, bolo by nelogické, aby si na výkon zamestnania bral pôžičku
na svoje meno ako fyzická osoba, a aby pre svojho zamestnávateľa z vlastného platil jeho reklamu.
Dôkaznébremenoohľadompreukázania,žeúverbolposkytnutýnavýkonzamestnania,povolaniaalebo

podnikania žalobcu, zaťažuje žalovaného.

9. Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že žalobca uzavrel dňa 07.12.2010 so žalovaným
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobcovi úver vo výške 1 400,-€. Odplata v
zmluveboladohodnutánasumu1348,-€označenáako„príslušnýpoplatok“.Ročnýúroktakpredstavuje

96 %. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok celkove na úver zaplatil sumu 1 610,-€, tzn. o 210,-
€ viac než mal žalovaný nárok.

10. Žalobca uzavrel dňa 10.12.2010 druhú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
žalovaný žalobcovi úver vo výške 350,-€, odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 310,-€ označená

ako „príslušný poplatok“. Ročný úrok tak predstavoval 96 %. Žalobca podľa predloženého prehľadu
splátok celkove na úver zaplatil sumu 820,34 €, tzn. o 470,34 € viac než mal žalovaný nárok.11.Zvýzvynavydaniebezdôvodnéhoobohatenia-pokusozmierzodňa13.04.2017vyplýva,žežalobca
vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 680,34 € titulom bezdôvodného obohatenia na adresu žalobcu
najneskôr do 19.04.2017. Poukázal, že predmetné zmluvy sú v časti odplaty v rozpore s dobrými mravmi

a neobsahujú všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako to vyžadoval zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že poskytnuté úvery č. XXXXXXXXX G.
dňa 10.12.2010 a č. XXXXXXXXX zo dňa 07.12.2010 sa považujú za bezúročné a bez poplatkov.

12. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“) došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňuuzavretiaspornýchzmlúv,poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,

ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

17. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.21. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobností prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatností.

22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

23. Súd v zmysle vznesených námietok sa musel predovšetkým vysporiadať s námietkou, že žalobca
nemá status spotrebiteľa, a že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, a to s poukazom na ustanovenie
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľ je osoba, ktorá po uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

24. Súd z výsluchu právneho zástupcu žalobcu vzhľadom na vznesenú námietku zisťoval za akých
okolností došlo k uzavretiu úverových zmlúv. Právny zástupca žalobcu potvrdil, že žalobca zmluvu o
úvere so žalovaným podpísal v obchodnej kancelárii žalovaného s obchodným zástupcom žalovaného,

pričom úver si bral na svoju osobnú potrebu. Žalobca v tom čase nepodnikal, preto podľa § 52
Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Podľa úverových zmlúv uzavretých v dňoch
07.12.2010 a 10.12.2010 žalovaný žalobcovi poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1 400,-€ a vo
výške 350,-€. Z formálneho hľadiska sa jednalo o tzv. formulárovú zmluvu, o vopred pripravené tlačivo
s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán,

sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie a označenia účelu poskytnutia finančných prostriedkov
- zamestnanie, povolanie, podnikanie a „iný účel“. V príslušnom políčku zmluvy obsahujú zvolené
prehlásenie žalobcu, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania.

25. Vyhodnotením vykonaných dôkazov vrátane toho, čo uviedol právny zástupca žalobcu, súd dospel

k záveru, že žalovaný mu v skutočnosti úver „na výkon zamestnania“ neposkytol. Ustanovenie § 2
písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
treba chápať v širšom zmysle tak, že išlo o definíciu spotrebiteľa pre potreby jeho odlíšenia od situácie,
kedy do úverového vzťahu s veriteľom vstupovala fyzická osoba v rámci svojej „obchodnej činnosti“
- čo zákon definoval slovami povolanie alebo podnikanie a na ostatok nie celkom presne ešte aj

slovom zamestnanie. Účel úveru vystupuje do popredia v tomto smere ešte výraznejšie v situácii,
keď je poskytovaný formou hotovostnej pôžičky (ako v tomto prípade), ktorej skutočné použitie veriteľ
podstatne nemá možnosť nijako ovplyvniť, na rozdiel od úveru v pravom zmysle slova, ktorým veriteľ
neposkytuje finančné prostriedky priamo dlžníkovi, ale v jeho prospech tretej osobe. Zákonodarca
definíciou spotrebiteľa v § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2011 sledoval len

to, aby vylúčil aplikáciu zákona na právne vzťahy zásadne podnikateľského charakteru a nie, aby spod
jeho ustanovení „vypadli“ prípady, kedy fyzická osoba si berie úver pre vlastné osobné potreby evidentne
nesúvisiace s jej prípadnou obchodnou, podnikateľskou, či profesijnou činnosťou. Preto niet logického
podkladu pre vylúčenie ochrany dlžníka ako spotrebiteľa prostredníctvom zákona č. 129/2010 Z.z. v
situácii, kedy si bral úver „na účely zamestnania“ ponímaného ako závislý vzťah medzi zamestnancom

a zamestnávateľom podľa Zákonník práce. Napokon tento nedostatok si uvedomil aj sám zákonodarca,
ktorý s účinnosťou od 01.12.2011 definuje spotrebiteľa v § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. tak, že ide
o fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Preto žalobca pri
uzatvorení úverových zmlúv vystupoval v pozícii spotrebiteľa, žalovaný v pozícii veriteľa (dodávateľa)
a na právny vzťah založený zmluvami o úvere sa vzťahuje právny režim zákona o spotrebiteľských

úveroch. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tým, že vstupoval do zmluvného vzťahu v dobrej viere o jeho
„nespotrebiteľskej“ povahe, je dobrý úmysel žalovaného vylúčený už samotnou podobou zmluvného
formulára, lebo práve takouto praktikou označenia pretlačených rubrík o tom, že úver je poskytovaný
na účely zamestnania, povolania, či podnikania, mal podľa názoru súdu žalovaný snahu vyhnúť sa
podriadeniu úverového vzťahu spotrebiteľskej právnej úprave obsiahnutej v tom čase v zákone č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z postavenia účastníkov úverových zmlúv evidentne vyplýva,
že v prípade žalobcu ide o spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vprípade žalovaného ide o dodávateľa ako osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverových zmlúv bol jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov (ďalej len ako „RPMN“), ktorý slúži spotrebiteľovi na zorientovanie sa
v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery a posúdenie výhodnosti poskytnutého
úveru. Ak tento údaj v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje, poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch. Pod hrozbou rovnakej sankcie sa ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje
podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch aj uvedenie doby trvania zmluvy a termínu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských
úveroch uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Účastníkmi uzavreté zmluvy žiadnu z
týchto náležitostí neobsahujú, nie je v nich uvedená RPMN, doba trvania zmluvy, termín konečnej

splatnostiúveruaniúrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúveru,ktoréúdajesú zmyslepredmetnéhozákona
obligatórnymi náležitosťami týchto zmlúv a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že sa jedná o prekážku právoplatne

rozhodnutej veci, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný súdu predložil rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. W.. XXXXX/XX zo dňa 16.01.2014 a rozsudok stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. W. XXXXX/XX zo dňa 16.01.2014, avšak z týchto rozsudkov nebolo preukázané, že
predmetné rozsudky nadobudli právoplatnosť aj vykonateľnosť. Podľa názoru súdu žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom tvrdení v jeho odpore, že sa tu jedná o prekážku veci už rozhodnutej, a preto

konanie tak, ako to navrhol žalovaný, z tohto dôvodu nezastavil.

28. Je nesporné, že žalobca od žalovaného obdržal na základe zmluvy zo dňa 07.12.2010 sumu 1 400,-
€ , pričom na účet žalovaného uhradil sumu vo výške 1 610,-€ a rozdiel medzi žalobcom zaplatenou a
žalovaným poskytnutou sumou predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v sume 210,-

€, keďže v jeho prospech bolo poskytnuté plnenie, ktoré mu podľa zákona neprináležalo. Rovnako na
základe zmluvy zo dňa 10.12.2010 žalobca obdržal sumu 350,-€ a uhradil na účet žalovaného sumu
vo výške 820,34€, teda suma 470,34 € predstavovala bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktorý je toto
bezdôvodné obohatenie povinný žalobcovi zaplatiť podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
určuje, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa § 456 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.

29. V danom prípade bezdôvodné obohatenie je plnením bez právneho dôvodu.

30. Keďže v danom prípade bezdôvodné obohatenie je plnením bez právneho dôvodu, súd priznal
bezdôvodné obohatenie vo výške požadovanej žalobcom.

31. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 8 % ročne od nasledujúceho dňa po

uplynutí dňa 19.04.2017 ako dňa určeného vo výzve na dobrovoľné vrátenie tejto sumy, ktorá mu bola
zaslaná dňa 13.04.2017 (č.l. 16).

32. Súd má za to, že miestna príslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom je daná v zmysle
ustanovenia § 19 písm. d/ CSP, podľa ktorého je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie

príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o
spotrebiteľský spor alebo o konanie o sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.
V danom prípade súd má jednoznačne preukázané, že sa jedná o spotrebiteľský úver, spotrebiteľskú
zmluvu. Žalobca teda podaním návrhu na Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd v obvode jeho bydliska
založil miestnu príslušnosť na konanie, preto námietka žalovaného nie je dôvodná.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa
pomeru úspechu strán. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu súd voči neúspešnému

žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie.