Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 18, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22Csp/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209243
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6417209243.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne:

Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, v konaní zastúpená
advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, AK so sídlom Mýtna 48, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: R. H., F..
XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX U. F. U., v konaní zast. advokátskou kanceláriou FALIS & Partners,
s.r.o., so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 1507,31 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku

použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá
veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).

1. Pôvodná žalobkyňa spoločnosť Consumer Finance Holding, IČO: 35 923 130 sa podanou žalobou
doručenou súdu dňa 16.8.2017 domáhala zaplatenia sumy 1507,31 eur spolu so úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1507,31 eur od 30.10.2014 do zaplatenia. Zároveň žiadala nahradiť
trovy konania.

2. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku:

2.1. Uviedla, že žalovaná uzatvorila dňa 26.4.2013 so žalobkyňou zmluvou o pôžičke číslo 7118451, na
základe ktorej poskytol právny predchodca žalobkyne žalovanej pôžičku vo výške 2000,- eur. Žalovaná
sazaviazalapôžičkusplácaťvpravidelných24mesačnýchsplátkachvsume113,06eur.Dodňapodania
žaloby žalovaná zaplatila sumu 1131,54 eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú

pôžičkuriadneavčas,pretožalobkyňapredžalobnouupomienkouvyzvalažalovanúkuokamžitejúhrade
všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje 1507,31 eur.

2.2. Žalobkyňa pripojila k žalobe žiadosť žalovanej o poskytnutie pôžičky, z ktorej vyplýva že žalovaná
požadovala pôžičku vo výške 3000,- eur s mesačnou splátkou 164,80 eur, mesačnou výškou poistenia
4,78 eur a celkovou výškou mesačnej splátky s poistením 169,58 eur. Celková suma pôžičky bola
3955,20 eur, celkové náklady spotrebiteľa 955,20 eur, počet splátok 24, termín konečnej splatnosti

05/2015, ročná úroková sadzba 32 %, ročná percentuálna miera nákladov 32 % a priemerná hodnota
ročnejpercentuálnejmierynákladov21,68%.NeoddeliteľnousúčasťouzmluvysúVšeobecnéobchodné
podmienky (bod VII. zmluvy).2.3. ZoVšeobecnýchobchodnýchpodmienok,bodu6.,6.2„podmienkysplácania“o.i.vyplýva,žepokiaľ
nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo podmienkach a/alebo všeobecných obchodných
podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. 6.4

Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je
dohodnuté inak.

2.4. Z listu Slovenskej požičovne adresovaného žalovanej (bez uvedenia dátumu) vyplýva, že žiadosť
žalovanej o poskytnutie Najľahšej pôžičky č. 7118451 zo dňa 26.4.2013 bola schválená, čím došlo

k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí „Najľahšej pôžičky“ medzi žalovanou a spoločnosťou Consumer
Finance holding, a.s., IČO: 35 923 130 a žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 2000,- eur, celková
suma pôžičky 2636,88 eur, celkové náklady 636,88 eur, splátka 109,87 eur, splátka s poistením 113,06
eur, počet splátok 24, úroková sadzba 32,01 %, RPMN 32,01 %, priemerná hodnota RPMN 19,53 %
a termín konečnej splatnosti 4/2015.

2.5. Z pripojeného prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná celkovo zaplatila zo zmluvy o pôžičke
sumu 1131,54 eur.

2.6. Z predžalobnej upomienky a fotokópie doručenky vyplýva, že žalovaná bola dňa 27.8.2014
upozornená na nedoplatok na splátkach v celkovej výške 733,87 eur a vyzvaná, aby do 5.10.2014

tento nedoplatok uhradila, inak bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Výzvu prevzala podľa pozn. pri
podpise na doručenke matka žalovanej dňa 17.9.2014.

2.7. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 29.10.2014 vyplýva, že dlh z úverovej zmluvy
č. 7118451 sa stal splatným v celom rozsahu naraz a to vo výške 1587,18 eur.

3. Žalovaná sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu až na pojednávaní dňa 18.1.2019.
Žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a použila nasledujúcu procesnú obranu:

3.1. Právny zástupca žalovanej vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku.

3.2. Uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou bola podpísaná spotrebiteľská
zmluvaoúvere,naktorúsavzťahujúustanoveniaZákona129/2010ospotrebiteľskýchúverochvzmysle
§ 9 ods. 1 tohto zákona zákon vyžaduje pre platnosť zmluvy, aby bola forma písomná. Tvrdil, že nebola
dodržaná písomná forma zmluvy, a to z toho dôvodu, že žalovaná vyplnila žiadosť o úver, ktorú priložila
žalobkyňa k žalobe, kde požadovala pôžičku s určitými parametrami vo výške 3.000,- eur. Na základe

tejto žiadosti potom prišla odpoveď od žalobkyne, kde oznámila potvrdzujúcim listom, že zmluva má
nasledovné parametre a pôžička vo výške 2.000,- eur, kde boli zmenené aj niektoré ďalšie parametre
tejto pôžičky. Tým došlo k zmene návrhu zmluvy, teda išlo o nový návrh zmluvy a ten mal byť zo strany
žalovanej ako spotrebiteľky aj písomne akceptovaný, k čomu však nedošlo. V zmysle zákona sa teda
jedná o absolútny neplatný právny úkon a žalobkyňa si teda môže uplatňovať len nárok z bezdôvodného

obohatenia.
3.3. Právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia je však premlčané. Žaloba bola podaná na súd
dňa 16.08.2017, pričom úver bol poskytnutý ešte v roku 2013, teda žaloba bola podaná po trojročnej
objektívnej premlčacej lehote, takisto aj po dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote.

4. V konaní došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, preto súd pripustil zmenu
na strane žalobcu uznesením č.k. 22Csp/123/2017 - 38 zo dňa 13.4.2018.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu
prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

5. Súd vykonal dokazovanie žalobkyňou predloženými listinami a zistil skutkový stav tak, ako je uvedené

v bode 2. tohto odôvodnenia. Skutkový stav súd považoval za nesporný.

6. Súd na zistený skutkový stav aplikoval najmä tieto právne predpisy:6.1. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

6.2.Podľa§43aObčianskehozákonníka,prejavvôlesmerujúcikuzavretiuzmluvy,ktorýjeurčenýjednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

6.3. Podľa § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu

na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.
(2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah
navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

6.4. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

6.5. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

7. Súd sa zaoberal v prvom rade vznesenou námietkou premlčania žalovaného nároku. Na posúdenie
tejto právnej otázky je potrebné ustáliť charakter vzťahu medzi stranami sporu. Súd po vykonanom
dokazovaní nemal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou došlo k

platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Žalovaná dňa 24.4.2018 vyplnila v predloženej formulárovej
žiadosti údaje, pričom žiadala o poskytnutie úveru vo výške 3000,- € s dobou splácania 24 mesiacov a
ostatnýmiparametramiposkytnutiaspotrebiteľskéhoúveru.Takýtonávrhzmluvyneboldruhouzmluvnou
stranou (veriteľom) akceptovaný, pretože pôvodná žalobkyňa dodatočne prijala žiadosť žalovanej
tak, že poskytla žalovanej sumu pôžičky 2000,- € za podmienok uvedených v potvrdzujúcom liste,

ktoré boli takmer všetky (okrem počtu splátok) zmenené oproti žiadosti žalovanej. Podľa názoru
súdu preto išlo o nový návrh podľa cit. 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého akceptáciu
zo strany žalovanej, žalobkyňa nepreukázala. Pokiaľ malo dôjsť k písomne uzatvorenej zmluve o
pôžičke (pričom písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje v §9 ods. 1 zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), akceptácia návrhu zmluvy nebola možná konkludentným

konaním žalovanej tým, že finančnú sumu čerpala, ale vyžadovala sa taktiež písomná akceptácia
novokonštituovaných zmluvných podmienok. Taktiež nie je možné uvedený nedostatok zhojiť tým, že si
veriteľvžiadostiformulovalzmluvnúpodmienkuvnasledovnomznení:„podpisomtejtožiadostisúhlasím
s tým, aby spoločnosť na základe vyhodnotenia mnou predložených dokladov a podľa interných pravidiel
spoločnosti, znížila mnou požadovanú výšku pôžičky uvedenú v tejto žiadosti“. Okrem výšky poskytnutej

pôžičky boli totiž v zmluve zmenené aj ostatné podstatné náležitosti, ktoré musí zmluva obsahovať
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako napr. úroková sadzba, RPMN,
výška nákladov spotrebiteľa atď. Tieto parametre pritom zohrávajú pri rozhodovaní spotrebiteľa o tom,
akú spotrebiteľskú zmluvu uzatvorí a s ktorým konkrétnym veriteľom, za kľúčové. Vzhľadom na všetky
okolnosti nie je možné konštatovať, že kontraktačný proces bol v danom prípade v súlade so zákonom

a zmluva platne vznikla. Z uvedených dôvodov došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu,
a to plnením bez právneho dôvodu (pretože zmluva nevznikla). Žalovanej preto vznikla povinnosť
bezdôvodné obohatenie vydať.

8. Podľa cit. § 107 ods. 1 a 2 sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za

dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Z predložených listinných dôkazov nie je možné zistiť, kedy pôvodná žalobkyňa žalovanej
úver poskytla. Keďže však podľa potvrdzujúceho listu bola splatnosť prvej splátky dňa 20.5.2013,najneskôrdokoncaapríla2013jejbolapôžičkaposkytnutá,pretožepodľaVOPprvásplátkabolasplatná
„nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby“.

9. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne vykonať po prvý
raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na
súde. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či zo subjektívneho alebo objektívneho, tak
oprávnený subjekt neurobil. Všeobecná trojročná premlčacia doba platí nielen pre pohľadávku veriteľa
vočidlžníkovi,aleajpreprávonaúrokyalebopreprávonajednotlivéopakujúcesaplnenia.Prepočítanie

času premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie počítaní času, t. j. ustanovenie § 122 Občianskeho
zákonníka. Keďže dĺžka premlčacích dôb je určená vždy podľa rokov, podľa § 122 ods. 2 platí, že
premlčacia doba sa skončí dňom, keď sa číslom, t. j. dátumom, zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,
posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 122 ods. 3).

10. Keďže sa žalovaná bezdôvodne obohatila najneskôr 30.4.2013 a žaloba bola na súde podaná až
dňa 16.8.2017, je zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby.

11. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je premlčaný, žalovanú sumu jej z
tohto dôvodu nemožno priznať, a preto súd jej žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na
náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná bola
v konaní úspešná, preto jej súd náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.