Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Soňa Zmeková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/184/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116207080
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116207080.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sone Vackovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.
K. XXXX/X, XXX XX O., zastúpeného JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom Školská 3,
949 01 Nitra, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, 949 01
Nitra, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
14C/139/2016-70 zo dňa 31.05.2017 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania a vo výroku o vrátení
súdneho poplatku p o t v r d z u j e .
Vo výroku o trovách konania odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému
nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie z dôvodu neexistencie procesnej
subjektivity na strane žalovaného. Uviedol, že ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky,
pre ktorý treba konanie zastaviť. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 62, §
161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 18 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len
„zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“). O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1
CSP tak, že žalovanému priznal nárok na ich plnú náhradu, pretože žalobca procesne zavinil zastavenie
konania. V poradí tretím výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 92,80 eura žalobcovi
z dôvodu zastavenia konania pred prvým pojednávaním vo veci samej, čo odôvodnil podľa § 11 ods.
3,4,9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.. V zmysle § 161
ods. 1 CSP súd skúmal procesné podmienky konania, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita, ktorá
vyplývazospôsobilostistránsporunaprávaapovinnosti.Procesnásubjektivitastranysporujejednouzo
základných podmienok konania, na ktorú súd prihliada kedykoľvek počas konania. Žalobcom označený
žalovaný nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, a preto nemal ani procesnoprávnu subjektivitu,
t.j. spôsobilosť byť stranou v spore. Do 31.12.2012 takúto právnu subjektivitu mali jednotlivé krajské
riaditeľstvá PZ, no rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa
12.12.2012bolarozpočtováorganizáciaKrajskériaditeľstvoPolicajnéhozboruvNitrekudňu31.12.2012
zrušená. Zrušenie rozpočtovej organizácie - Krajského riaditeľstva PZ v Nitre odôvodňuje stratu jej
právnej subjektivity, pričom KR PZ v Nitre ako právnická osoba zaniklo. Práva a povinnosti rozpočtovej
organizácie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre prešli dňom zrušenia na jej zriaďovateľa
v zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z., ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Žalobcaakožalovanéhooznačilsubjektbezprocesnejsubjektivity.Ideotakýnedostatok,ktorýnemožnoodstrániť ani opravou alebo doplnením postupom podľa § 129 CSP, pretože nejde o chybu spočívajúcu
v nesprávnom alebo neúplnom označení žalovaného.
2.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnavrholnapadnutéuznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa žalobcu súd nepostupoval správne a
zákonne, pretože žalovaný má subjektivitu, ktorá mu umožňuje, aby vystupoval ako žalovaný. V lehote
10 dní doplní podané odvolanie, avšak toto nerealizoval.
3. Proti uzneseniu vo výroku o zastavení konania podal odvolanie aj označený žalovaný, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že tvrdenie
súdu, že žalobca mal žalovaného označiť ako Ministerstvo vnútra SR, na základe čoho by následne v
konaní mohol žalovaného zastupovať konkrétny útvar Policajného zboru, je nesprávne. KR PZ v Nitre
bolo zriadené dňom 01.01.1997 zriaďovateľom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zriaďovacou
listinou SH-776-4/6-96 zo dňa 08.10.1996 a dodatkom k zriaďovacej listine VS-I0I0/LO-2000 zo dňa
31.05.2000 ako samostatná rozpočtová organizácia Ministerstva vnútra SR. Je pravda, že dňom
31.12.2012 bolo KR PZ v Nitre ako štátna rozpočtová organizácia podľa § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004
Z. z. rozhodnutím zriaďovateľa MV SR č. SLV-PS-1120/2012 zrušené. To znamená, že od 01.01.2013 už
KR PZ v Nitre nie je rozpočtovou organizáciou, nie je ani samostatnou právnickou osobou, a teda nemá
ani právnu subjektivitu. Poukázal na Nariadenie ministra vnútra SR o vydaní vzorového organizačného
poriadku pre krajské riaditeľstvá Policajného zboru č. 19/2009 v znení neskorších predpisov, z ktorého
- ako aj z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov - vyplýva, že KR PZ v Nitre ako útvar Policajného zboru síce nemá spôsobilosť nadobúdať
práva a povinnosti, ale má administratívnoprávnu spôsobilosť byť účastníkom predmetného súdneho
konania, pretože ide o konanie v rozsahu jeho pôsobnosti. V tomto konkrétnom prípade ide o pôsobnosť
a činnosť Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, ktoré je organizačne podriadené KR PZ v Nitre, ktoré ho
zastupuje v konaní pred súdom prostredníctvom riaditeľa alebo povereného policajta. Riaditeľ KR PZ v
Nitre je tak oprávnený za útvar Policajného zboru, v tomto prípade KR PZ v Nitre, poveriť na konanie
pred súdom policajta, pričom otázka právnej subjektivity a otázka nadobúdania práv a povinností v spore
sp. zn. 14C/139/2016 je bezpredmetná.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že uznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania je vecne správne. Preto ho podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil
s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania a so súvisiacim výrokom o vrátení
súdneho poplatku ako aj s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy aj Civilného sporového poriadku. Na
dôvažok dodáva nasledovné:
5. Základnými predpokladmi pre to, aby súdne konanie mohlo prebiehať, je splnenie procesných
podmienok konania, ktoré musí súd skúmať predtým, ako sa začne zaoberať vecou samou. Ak procesné
podmienkyniesúsplnené,súdzvolíďalšíprocesnýpostupvzávislostiodtoho,činedostatokprocesných
podmienok je odstrániteľný alebo odstrániteľný nie je. Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu
povinnosť kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky, za
ktorých možno konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Medzi základné procesné podmienky okrem
iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu, je splnenie podmienky - spôsobilosť byť stranou
sporu. Táto spôsobilosť znamená mať procesné práva a povinnosti v nadväznosti na hmotné právo.
Spôsobilosť mať práva a povinnosti, a tak byť stranou v civilnom spore, je nevyhnutnou podmienkou na
to, aby niekto mohol v spore ako strana právne významným spôsobom vystupovať. Keďže jej nedostatok
v čase začatia konania (t. j. v deň doručenia žaloby na súd) je neodstrániteľným nedostatkom podmienok
konania, súd postupuje podľa § 62 CSP a konanie zastaví.6. Podľa obsahu spisu sa žalobca podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému vydať
žalobcovi motorové vozidlo zn. Mercedes Benz CLA, EČ: E., VIN: A Žaloba bola doručená súdu prvej
inštancie dňa 17.03.2016, pričom smerovala proti žalovanému, ktorého žalobca označil ako Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre. Súd prvej inštancie správne posúdil otázku právnej subjektivity
žalovaného, ktorej nedostatok viedol k zastaveniu konania, pretože krajské riaditeľstvá Policajného
zboru nemajú samostatnú právnu subjektivitu. Žalobcom označený žalovaný nebol v čase podania
žaloby právnickou osobou v zmysle § 18 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nemal spôsobilosť mať práva
a povinnosti, a preto nemal ani procesnú subjektivitu, t.j. spôsobilosť byť stranou sporu. V súvislosti
s postavením krajského riaditeľstva ako strany v konaní odvolací súd pre úplnosť veci poukazuje na
rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012, ktorým
v zmysle § 21 ods. 11 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy zrušilo ku dňu 31.12.2012
rozpočtové organizácie - krajské riaditeľstvá policajného zboru, pričom práva a povinnosti zrušených
organizácií prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Krajské riaditeľstvá policajného zboru ako právnické osoby uvedeným dňom ako subjekty práva zanikli a
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa stalo ich právnym nástupcom. Žalobcom označený žalovaný
nemôže v civilnom konaní vystupovať ako jedna zo strán civilného sporu, keďže nemá spôsobilosť mať
práva a povinnosti a súčasne spôsobilosť byť stranou sporu. Takýto nedostatok procesnej podmienky
súd prvej inštancie nemôže zmeniť ani odstrániť. Preto konanie bolo nutné podľa § 62 CSP zastaviť, a
z toho dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za opodstatnené. Odvolanie označeného
žalovaného ako odvolanie niekoho, kto nemá v civilnom sporovom konaní procesnoprávnu subjektivitu,
odvolací súd posudzoval len ako vyjadrenie vo veci, avšak právnu relevanciu mu z uvedeného dôvodu
nemohol prikladať.
7. Odvolací súd s ohľadom na uvedené považoval zastavenie konania za správne rozhodnutie. V
nadväznosti na to bolo správne aj vrátenie súdneho poplatku žalobcovi, ktoré bolo realizované v súlade
s ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch so správnym právnym odôvodnením, na ktoré odvolací
súd v podrobnostiach poukazuje. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v týchto výrokoch ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Zastavenie konania v tomto prípade zavinil žalobca, preto by náhrada trov konania patrila druhej
strane podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane. V tomto prípade však nieto komu na strane žalovanej priznať
vynaložené trovy konania, lebo žalovaný právnu subjektivitu nemá. Keďže súd prvej inštancie nesprávne
rozhodol o priznaní plnej náhrady trov konania žalovanému bez právnej subjektivity, odvolací súd podľa
§ 388 CSP uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil a rozhodol tak, že žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznáva.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému nárok na náhradu týchto
trov konania nepriznáva (§ 396 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP) z rovnakého dôvodu, aký je uvedený vyššie
v bode 7.
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.