Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217209576
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217209576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

MinksaaJUDr.OliveraKolenčíka,vprávnejvecižalobcu:RCollectorss.r.o.,sosídlom81102Bratislava,
Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 50 094 297, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r.
o., 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, proti žalovanému: K. Y., nar. X.X.XXXX, bytom R., K.
I. XX/XXXX, občan SR, o zaplatenie 956,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 22. januára 2018, č. k. 8Csp/105/2017 - 55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 22. januára 2018, č. k. 8Csp/105/2017 - 55 rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 956,95 eura, úrok vo výške 396,92 eura, 5,25 % úrok z
omeškania ročne zo sumy 956,95 eura od 1.4.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

1.2. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

1.3. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 29,21 eura.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.5.2017
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu istiny vo výške 956,95 eure, dlžného úroku
z istiny vo výške 1138,65 eura, zmluvným úrokom 25,50% ročne zo sumy 956,95 eura od 1.4.2017 do

zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 956,95 eura od 1.4.2017
do zaplatenia. Dňa 13.6.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky na R Collectors s.r.o. Pôvodný žalobca
žalobu odôvodnil skutkovým tvrdením, že so žalovaným dňa 23.11.2011 uzatvoril úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1000 eur. Tento sa žalovaný
zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,62 eura počas 70 mesiacov. Keďže po
čerpaníúveružalovanýporušilsvojezmluvnépovinnosti,poskytnutýúverriadneavčasnesplácalkudňu
9.6.2014 vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný. Ku dňu predčasného zosplatnenia pohľadávka

žalobcu pozostávala z dlžnej istiny vo výške 956,95 eura, úroku vo výške 396,92 eura, poplatkov za
upomienky vo výške 14,38 eura, celkom 1368,25 eura. Titulom náhrady trov konania si uplatnil náhradu
zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia.3. Po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 23.11.2011 uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu - dostupná
pôžička č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1000
eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v 70-tich mesačných splátkach po 30,62 eura v období od

12.12.2011 do 12.9.2017. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 25,50 % ročne, pričom
RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 28,70 % pri priemernej RPMN vo výške 26,10 %. Celková
výška nákladov je 864,46 eura. Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 12.9.2017.
Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2011.
Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne neplnil, preto žalobca využil

svoje právo v zmysle zmluvy o úvere o obchodných podmienok a ku dňu 9.6.2014 vyhlásil svoju
pohľadávkutitulomúveruzasplatnú(listžalobcuzodňa9.6.2014,ktorúlistinuvychádzajúczpredloženej
kópie doručenky žalovaný si prevzal dňa 12.6.2014). Žalobca svoju pohľadávku ku dňu predčasného
zosplatnenia úveru vyčíslil na sumu vo výške 1368,25 eura, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške
956,95 eura, úroku vo výške 396,92 eura, poplatkov za upomienky vo výške 14,38 eura. Lehotu na
zaplatenie dlžnej sumy žalobca určil na 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný dlžnú sumu titulom

predčasnezosplatnenéhoúveruneuhradil.Zpredloženéhovýpisuzúverovéhoúčtumalsúdpreukázané
realizované transakcie na tomto účte. Žalovaný uhradil len niekoľko splátok.

4. Uviedol, že predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol z úverovej zmluvy.
I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d/

Obchodného zákonníka) predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného

zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách

sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa

ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

5. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná

len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého
žalovaným mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 23.11.2011
úverovú zmluvu. Nakoľko žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy neplnil,
úver riadne a včas nesplácal, žalobca ku dňu 9.6.2014 predčasne zosplatnil úver a žalovaného vyzval
na úhradu sumy zosplatneného úveru. Záväzok žalovaného, ktorý bol uplatnený v tomto konaní, žalobca

vyčíslil nasledovne: dlžná istina vo výške 956,95 eura, dlžný úrok z istiny vo výške 1138,65 eura. Súd
považoval za dôvodnú žalobu iba v časti istiny 956,95 eura, v časti uplatneného úroku 396,92 eura
( len do vyhlásenia splatnosti). Súd tiež vyhovel žalobe v časti uplatneného úroku z omeškania zo sumy
956,95 eura počnúc odo dňa 1.4.2017 do zaplatenia, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade
s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády

č. 87/1995 Z.z. (5,25%).

6. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne z dlžnej
sumy 956,95 eura ako aj zvyšnej časti dlžných úrokov (1138,65 eur mínus 396,92 eur) v tejto časti
považoval žalobu za nedôvodnú, keď vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej

povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. V tejto
súvislosti súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z
dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonomsa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného
úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo

uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to
jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba

považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd
poukázal na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by sa zmluvné dojednanie (jeho
existenciu však žalobca skutkovo netvrdil), ktoré by zaväzovalo žalovanú k plateniu zmluvných úrokov aj
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by
zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za
obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (t.j. od 10.6.2014) do zaplatenia zamietol. Doplnil,

že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá
sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi
úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že
nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav

tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

7. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická

podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na

to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by
išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a

veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké

obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie
veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na
inkasovanie odplatných úrokov. Ohľadne tohto právneho názoru súd odkázal aj na rozhodovaciu prax
súdov SR napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Súd
preskúmaním uzavretej spotrebiteľskej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok takúto dohodu

medzi zmluvnými stranami nenašiel. Pokiaľ by aj takáto dohoda existovala, v zmysle § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka sa úrokom z úveru úročí len istina čerpaného úveru, a to na základe dohody
zmluvných strán až do splatnosti úveru, v danom prípade do 15.1.2011, kedy bola vyhlásená predčasná
splatnosť celého úveru. Prípadná dohoda zmluvných strán o tom, že splatné úroky a splatné poplatky
sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny úveru je možná, ale nie za účelom ich úročenia úrokom

z úveru. Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve a tento zákaz pretrváva do dnešných
čias,keďvzmysle§121ods.3Občianskehozákonníkajeúrokaajúrokzomeškanialenpríslušenstvom
veci a nie vecou hlavnou. Tento záver súdu korešponduje aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej
republiky (napr. rozsudok sp. zn. 35 Odo/101/2002 z 24.3.2004) ale aj uznesením Ústavného súduČR sp. zn. I. ÚS 1893/08 zo dňa 13.11.2008. Dlžný úrok z úveru je súčasťou dlžných splátok, ktorých
splatnosť nastala do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti
splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti

a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne splatnej istiny úveru má veriteľ dlžníka nárok už len
na úrok z omeškania z dlžnej istiny, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver (t.j. zmluvný úrok)
nezvyšuje. Tento záver vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí publikovanom pod R 59/98,
podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do
splatnosti dlhu.

8. K výroku o trovách konania súd prvej inštancie poznamenal, že podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V
predmetnej veci bol žalobca úspešný v 64,60 % a žalovaný v 35,39%, preto úspech žalobcu bol určený

na 29,21%.

9. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.,
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb., §5b, § 29b zák. č. 250/2007 Z.z., § 52 ods.
1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ).

10. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti (týkajúceho sa zmluvného úroku) podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom

rozsahu zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu alebo zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu
a žalovaného zaviazal zaplatiť náhradu trov konania.

11. Uviedol, že vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu
žalobca zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Žalobca je toho názoru, že súd sa vo

svojom zhodnotení mýli.

12. Podľa názoru súdu uvedenom na str. 9 rozsudku: „Zmluvný úrok ako odplata veriteľovi za poskytnuté
finančné prostriedky prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru, čo vyplýva aj z ustanovenia
§ 503 Obchodného zákonníka Súd je toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru

patria veriteľovi len do splatnosti dlhu.“

13. Vo veciach problematiky uplatňovania zmluvných úrokov po zosplatnení je spornou otázka časového
ohraničenia, do ktorého môže veriteľ požadovať zmluvné úroky. Ústavný súd Slovenskej republiky
vykladá pojem zosplatnenia zánikom pôvodného záväzku, na ktorého miesto nastupuje záväzok úplne

nový.

14. Odvolateľ má za to, že takýto výklad je úplne nesprávny, lebo zosplatnenie úveru spôsobuje len
jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť v splátkach. Žiaden zákon
neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok. Práve z tohto

dôvodu a logickosti výkladu Najvyššieho súdu Českej republiky sa žalobca opiera aj o judikatúru tohto
súdu.

15. Alternatíva plnenia dlhu v splátkach je výhodou, ktorá je dlžníkovi poskytnutá na úkor veriteľa, keďže
možno predpokladať, že záujmom veriteľa je uspokojenie celej pohľadávky v najkratšom možnom čase.

Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je možné označiť rôznymi synonymami, pričom v právnej praxi
sa často používa pojem „strata výhody splátok“. Z vyššie uvedenej definície predčasného splatenia
úveru, jeho synonymického označenia vyplýva len jeden právny záver, a to, že predčasné vyhlásenie
splatnosti úveru sa týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných
dojednaných podmienok. Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku.

16. Táto zmena v obsahu záväzku dohodou strán sa nazýva kumulatívna novácia. Na rozdiel od tzv.
privatívnej novácie podľa ust. § 570 ObčZ, pri ktorej doterajší záväzok zaniká a je nahradený novým,
sa pri kumulatívnej novácii jedná o zmenu za trvania existujúceho právneho vzťahu, spočívajúceho vzániku určitých doterajších vzájomných práv a povinnosti a v ich nahradení novo dohodnutými vedľa
už existujúcich. Doterajší záväzkový vzťah teda nezaniká; právnym dôsledkom zmeneného záväzku
je jednak pôvodná právna skutočnosť, ktorá spôsobila jeho vznik, tak aj dohoda strán o zmene jeho

obsahu. Zmena záväzku sa spravidla týka miesta či spôsobu plnenia, splatnosti a pod.

17. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku
povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorazovo v
stanovený termín. Z tohto prejavu vôle žiadnym spôsobom nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v

ostatnýchjehoprávachapovinnosti.Jeúčelovoviazanývýlučnenatermínsplateniaaspôsobusplatenia
úveru.

18. Súdom prezentovaná koncepcia je totiž priam absurdná a veriteľa stavia do obzvlášť, v porovnaní
s dlžníkom, nevýhodného postavenia. Nielen, že veriteľ nemá v dispozícii vlastné finančné prostriedky
z úveru, nakoľko ich dlžník zatiaľ nezaplatil, ale ani za toto obmedzenie nemôže poberať dohodnutý

zákonný úrok. V uvedenom zákonnom ustanovení sa neuvádza, že dlžník je povinný platiť úroky len do
času splatnosti, ako si mylne vykladá súd nad rámec predmetného ustanovenia.

19.Medzipojmamisplneniezáväzkuasplatnosťzáväzkujepritommarkantnýrozdiel.Splatnosťzáväzku
predstavuje len časový moment, v ktorom má nastať ale pritom nemusí aj splnenie záväzku. V konaní

bolo preukázané, že k splneniu záväzku nedošlo. Teda až splnením záväzku zaniká i akcesorický vzťah,
nie len časovým bodom označujúcim moment, v ktorom dlžníkovi vznikla povinnosť dlh splatiť.

20. Podobne nevyplýva záver súdu ani z ustanovenia § 565 zákona č. 40/1964 Zb., v zmysle ktorého
ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej

splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Pokiaľ tak platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času
jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky

(zosplatnenie úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Veriteľ
zosplatnením úveru získava právo disponovať celou sumou požičaných peňazí, avšak s tým neodpadá
jeho obmedzenie práva na dispozíciu s istinou úveru, nakoľko k takémuto odpadnutiu obmedzenia dôjde
až celkovým splatením úveru.

22. Výklad, ktorý odbremeňuje dlžníka od platenia zmluvného úroku by bol až absurdný, keďže
privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa
postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil.
Takýto výklad tak nie je prípustný. V zosplatnení úveru žalobcom totiž neboli započítané zmluvné úroky,
ide len o dlžnú sumu do času zosplatnenia, ku ktorej bol pripočítaný zvyšok dlžnej istiny.

23. Súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tú skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Súd tak de
facto napriek uzatvorenej platnej Zmluve o úvere rozhodol o zániku zmluvnej podmienky v rozpore s
platnou právnou úpravou, čím žalobcu bezdôvodne ukrátil o čas zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru.

24. Vzhľadom na citované ustanovenia zákona zastáva názor, že súd postupoval v rozsahu nad rámec
zákona, keďže vyvodzoval vlastné závery opierajúc sa len o všeobecne nezáväzné rozhodnutie iného
súdu, pričom je správnosť či zákonnosť v tomto prípade nebola skúmaná. Podľa uznesenia Ústavného
súduSlovenskejrepublikyI.ÚS3/98vdôsledkuuvedenéhopretoštátnymorgánomSlovenskejrepubliky

zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad
rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí.

25. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku
povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorazovo v

stanovený termín. Z tohto prejavu vôle žiadnym spôsobom nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v
ostatnýchjehoprávachapovinnosti.Jeúčelovoviazanývýlučnenatermínsplateniaaspôsobusplatenia
úveru. Výklad zákona tým spôsobom, k akému dospel aj súd v prvostupňovom konaní, že vyhlásením
predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, t.j. aj čo do zmluvného úroku, sa neopiera tako vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenia zákona o zmene záväzku ustanovenia zákona o zmluvách o
úvere. Poukázal na ust. § 497 ObZ, § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. a § 503 ods. 3 ObZ.

26. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

27. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania podľa § 387 ods.
1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

28.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).

29. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,

ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

30. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú
postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy ako aj judikatúru a vo veci aj
správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi
závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšku žaloby, uvedenými
v jeho odôvodnení.

31. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

32. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že zmluvný
úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu a je spojený s istinou úveru, od ktorej závisí aj samotný
zmluvnýúrok.Zmluvnýúrokjevlastneodmenaveriteľazaposkytnutiefinančnýchprostriedkovdlžníkovi.

Ak teda veriteľ poskytne dlžníkovi úver, má nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru ako aj právo
na zmluvné úroky, ak sa tak s dlžníkom dohodli, a to v dohodnutej výške. Úrok z omeškania je však
odlišným právnym inštitútom oproti úroku z úveru a je definovaný v ustanovení § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka,vzmyslektorého"Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis".

33. V preskúmavanej veci predmetom odvolania bol úrok z úveru vo výške 25,5% ročne zo sumy 956,95
eura od 1.4.2017 ako aj zvyšku nepriznaných úrokov (uplatnené úroky kapitalizované vo výške 1138,65
eura a priznaná suma 396,92 eura), čo vyplýva z vykonaného dokazovania prvoinštančného súdu, teda

bolo potrebné posúdiť, či žalobca ako veriteľ, ktorý zosplatnil úver, má naďalej po zosplatnení nárok
na zmluvné úroky.34. Splatením úveru sa rozumie vrátenie úveru veriteľovi aj s úrokmi z úveru, ak boli dohodnuté medzi
veriteľom a dlžníkom, pričom úroky z úveru treba chápať ako odplatu za poskytnutý úver. Zosplatnením
úveru je však treba rozumieť určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach.

Pri zosplatnení úveru s dohodnutými úrokmi z úveru teda dochádza k zrušeniu povinnosti splácať dlh v
splátkach,vktorýchbolizakomponovanéúrokyzúveruaveriteľovivznikánároknajednorazovévrátenie
istiny úveru, vrátane úrokov z úveru, ktoré boli kapitalizované ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ má tak
právo získať hneď späť požičanú peňažnú sumu a dlžník, v danom prípade spotrebiteľ, už nemá žiaden
právny titul na to, aby mal naďalej veriteľom poskytnuté finančné prostriedky a veriteľ už nemá právo,

aby si voči dlžníkovi uplatňoval nárok na úroky z úveru, ktoré by mu patrili, keby ich naďalej mal u seba
dlžník, v danom prípade spotrebiteľ. Odvolací súd zastáva právny názor, že po zosplatnení
úveru už veriteľ nemá nárok na úroky zo splátok úveru po zosplatnení, keďže od zosplatnenia úveru
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.

35. Ak teda spotrebiteľ už po zosplatnení úveru nemá právny titul mať u seba peňažné prostriedky z

úveru, potom už ani nie je dôvod na to, aby dodávateľ (veriteľ) inkasoval úroky z úveru, ktoré by mu
patrili len vtedy, ak by ich oprávnene mal a užíval ich dlžník (spotrebiteľ). V opačnom prípade
by došlo k ústavne nekonformnému a nezákonnému stavu, kedy by sa de facto popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny v obsahu záväzku (zosplatnenie úveru) a veriteľ by mal právo na úroky,
ako keby k zmene záväzku nedošlo, avšak spotrebiteľ by nemal garantované žiadne práva, ktoré by

mu vyplývali zo zmluvy pred takouto zmenou.

36. Jednorazovým zosplatnením úveru zo strany dodávateľa vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť celú
sumu poskytnutého úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia a ak sa potom (po zosplatnení)
spotrebiteľ omešká s plnením, má dodávateľ (veriteľ) nárok len na z omeškania zo sumy uvedenej v

zosplatnení.

37. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ak by došlo k dohode medzi dodávateľom (veriteľom)
a spotrebiteľom (dlžníkom) o tom, že spotrebiteľ má popri úrokoch z omeškania platiť po splatnosti
pohľadávky aj úroky z úveru od zosplatnenia až do splatenia úveru, takáto dohoda by spôsobovala

značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, ktorého postavenie by výrazne zhoršovala a tak by
vyvolávala hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany, ktorou spotrebiteľ nesporne je.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak
v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi stranami sporu. Na tomto výklade sa ustálila aj súdna prax nič na tom nemení ani

citované ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, o ktoré opiera
svoje odvolanie žalobca, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok za časové obdobie od
poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Tento výklad považuje za ústavne akceptovateľný
aj Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri uznesenie IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.
septembra 2012).

38. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietavej časti výroku rozsudku zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

39. K tvrdeniam veriteľov, že žalobca má nárok na odplatu v podobe riadnych úrokov dohodnutých v
zmluve v zmysle Obchodného zákonníka odvolací súd poznamenáva, že toto právo mu nebolo upreté,
pokiaľ ide o dohodnuté úroky do zosplatnenia istiny, avšak iná je situácia pokiaľ ide o nárok na úroky z
úverupozosplatneníúveru,naktoréužnároknemá,keďžeúrokzúverujecenapeňažnýchprostriedkov,
ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na dohodnutú dobu, a teda ak dôjde k

zosplatneniu úveru, dochádza tým aj k zmene v obsahu tohto záväzkového vzťahu ohľadne dohodnutej
doby, a práve preto už nemôže veriteľ požadovať úroky z úveru po zosplatnení, ale má nárok len na
úroky z úveru do zosplatnenia úveru, keďže na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa mali použiť normy obchodného
práva, v danom prípade Obchodného zákonníka.

40. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014
"Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ajkeď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou."

41. Odvolací súd poukazuje na obdobnú právnu argumentáciu vyslovenú v rozhodnutiach napr. KS v
Prešove č.k. 6Co/190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, alebo KS v Banskej Bystrici č.k. 15Co/40/2015 zo dňa
28. 7. 2015.

42. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

43. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP)
odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trov nevznikli.

44. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).