Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Linda Anovčinová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114214359
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2114214359.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobkyne: Z. K., N.. XX.X.XXXX, A. K.

XXX/XX, B., zastúpená JUDr. Lenkou Gajarskou, advokátkou, so sídlom Horné bašty 8943/25, Trnava,
proti žalovanej: J.. D. Y., N.. XX.X.XXXX, A. B. N. W. XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou Prosman
a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v okrese C.,
obec K., katastrálne územie K., a ktoré sú evidované katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava
na LV č. XX ako stavba rodinný dom, súp. č. XX, postavený na parcele registra „C“ s parc. č. XXX/

X, pozemok, parcela registra „C“ s parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX V., a
pozemok, parcela registra parcela „C“ s parc. č. XXX/X záhrady o výmere 389 m2, s a z r u š u j e,
a tieto nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej sumu XX.XXX,- Eur titulom náhrady za vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v okrese C., obec K., katastrálne
územie K., a ktoré sú evidované katastrálnym odborom okresného úradu Trnava na LV č. XX ako stavba

- rodinný dom, súp. č. XX, postavený na parcele registra „C“ s parc. č. XXX/X, pozemok, parcela registra
„C“ s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2, a pozemok, parcela registra ,,C“
s parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 389 m2, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu XXX,- Eur titulom náhrady škody za zhodnotenie
spoluvlastníckeho podielu žalovanej na nehnuteľnostiach, ktoré sa nachádzajú v okrese C., obec K.,
katastrálne územie K., a ktoré sú evidované katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava na LV č.
46 ako stavba - rodinný dom, súp. č. XX, postavený na parcele registra „C“ s parc. č. XXX/X, pozemok,

parcela registra „C“ s parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2, a pozemok, parcela
registra „C“ s par č. XXX/X - záhrady o výmere 389 m2, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej sumu vo výške 1.800,- Eur, a to do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

V. Konanie v časti o zaplatenie sumy 3.873,13 Eur sa zastavuje.

VI. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

VII. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči žalovanej v rozsahu
50 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.05.2014 pôvodne domáhala, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, katastrálny odbor

Okresného úradu Trnava, okres C., obec K., katastrálne územie K. ako parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2, parc. č. XXX/X
záhrady o výmere 389 m2 a rodinný dom súpisné číslo XX na parc. č. XXX/X (ďalej aj „nehnuteľnosti“)
a tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, a zároveň aby žalobkyňu zaviazal
zaplatiť žalovanej 1/ čiastku 16.202,61 Eur a žalovanej 2/ čiastku 6.750,- Eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Ďalej žiadala, aby súd žalovanú 1/ a žalovanú 2 spoločne a nerozdielne zaviazal na náhradu

trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že podľa výpisu z LV č. XX sú sporné nehnuteľnosti v spoluvlastníctve
žalobkyne v podiele 1/4 + 1/6, žalovanej 1/ v podiele 1/4 + 1/6 a žalovanej 2/ v podiele 1/6. Žalobkyňa
tvrdila, že má záujem vysporiadať spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam odkúpením

spoluvlastníckych podielov od žalovaných 1/ a 2/, pričom ponuku im zaslala dňa 17.12.2013. Žalovaná
2/ na ponuku nereagovala a žalovaná 1/ jej oznámila, že darom obdržala podiel žalovanej 2/ a požaduje
vyplatiť sumu 46.823,89 Eur. V žalobe ďalej uviedla, že si nechala vypracovať znalecký posudok u
znalca J.. Q. D., pričom v zmysle uvedeného posudku k 30.09.2013 všeobecná hodnota nehnuteľnosti
predstavuje sumu 40.500,- Eur. Z predložených dôkazov je podľa žalobkyne zrejmé, že žalovaná 1/ má

záujem na vysporiadaní spoluvlastníctva a napokon aj súhlasí so všeobecnou hodnotou predmetných
nehnuteľností určenou znalcom J.. Q. D.. Napriek tomu, že najskôr chcela odpredať svoj podiel, teraz sa
chce stať výlučnou vlastníčkou. Žalobkyňa s poukazom na ust. § 141 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) ako prvá mala záujem vysporiadať
spoluvlastníctvo odkúpením podielov od žalovaných. Od nadobudnutia podielu v dedičskom konaní sa

o predmetné nehnuteľnosti stará výlučne sama, platí za dodávku médií nevyhnutných na prevádzku
domu, za dodávku plynu 1.204,- Eur, elektrickej energie 834,- Eur a na vlastné náklady v dome vykonala
potrebnú opravu, údržbu plynového kotla 383,- Eur, injektáž základov domu 1.443,- Eur. Žalované 1/ a
2/ sa na týchto nákladoch nepodieľali a o nehnuteľnosti sa doteraz nezaujímali a nijako ich nevyužívali.

3. Podaním doručeným súdu dňa 30.06.2014 žalobkyňa navrhla zmeniť petit žaloby tak, že súd
zrušuje podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam a tieto prikazuje do výlučného vlastníctva
žalobkyne, a zároveň žiadala, aby súd žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej 1/ čiastku
13.681,89 Eur a žalovanej 2/ čiastku 6.100,- Eur.

4. Žalovaná 2/ vo vyjadrení doručenému súdu dňa 23.07.2014 uviedla, že žalobkyňa je menšinovou
spoluvlastníčku predmetných nehnuteľností, keď veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu je 5/12, pričom
veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ je 7/12, keďže jej spoluvlastnícky podiel bol zväčšený o
1/6 na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 26.05.2014 medzi žalovanými 1/ a 2/, preto žalovaná
1/ navrhla, aby súd prikázal nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. Žalovaná 1/ uviedla, že k

dohodeovyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvamedzipodielovýmispoluvlastníčkaminedošlonajmä
z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške odplaty, keďže žalobkyňa navrhla žalovanej 1/ zaplatiť
sumu 20.250,- Eur s tým, že od uvedenej sumy je potrebné odpočítať sumu vo výške 1.583,11
Eur, ktorý je nárokom žalobkyne z titulu, ktorý nemá žiaden súvis s vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva. Takisto nebol návrh žalobkyne prijateľný ani pre žalovanú 2/. Zo strany žalobkyne

boli na nehnuteľnosti vykonané zmeny a úpravy, pričom žalovaná 1/ ako podielový spoluvlastník
nehnuteľností nemala vedomosť o tom, že by jej bol predložený akýkoľvek návrh na prijatie rozhodnutia
spoluvlastníkov nehnuteľností o vykonaní akejkoľvek zmeny, opravy, či rekonštrukcie. Ďalej uviedla,
že medzi spoluvlastníčkami nedošlo k dohode, že by nehnuteľnosti bola oprávnená využívať výlučne
žalobkyňa. Naopak, od decembra 2011 dochádzalo k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva

žalovanej 1/ ako spoluvlastníka. Z podanej žaloby podľa názoru žalovanej 1/ nie je zrejmé, kedy došlo
k vykonaniu opravy a údržby plynového kotla a k injektáži základov domu a rovnako nie je preukázané,
či náklady boli vynaložené v uvedenej výške. V prípade nároku na úhradu podielu nákladov za dodávku
plynu a elektrickej energie, žalovaná 1/ poukázala na skutočnosť, že ak žalobkyňa užíva (síce nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu) celé nehnuteľnosti výlučne sama a robí všetky úkony, ktorými

bráni v spoluužívaní, je žalovaná 1/ povinná znášať náklady spojené s užívaním nehnuteľností, a to aj zdôvodu,ženemáreálnumožnosťvplývať,akénákladyavakomrozsahubudúvynaloženénaprevádzku
nehnuteľností, prípadne či je ich vôbec potrebné vynakladať. Žalovaná 1/ si ďalej uplatnila právo na
náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu, ktorý zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu, ktoré

právo jej vyplýva z ust. § 137 ods. 1 OZ. Žalovaná 1/ si v rámci „širšieho“ vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, preto uplatnila nárok na vo forme peňažného plnenia vo výške 60,-
Eur /mesiac počnúc od januára 2012 do júla 2014. Žalovaná 1/ nesúhlasila so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne, ale žiadala,
aby súd vyporiadal podielového spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že ich prikáže do vlastníctva

žalovanej 1/ za primeranú náhradu (rovnajúcu sa sume 16.875,- Eur, ktorá predstavuje pomer 5/12
zodpovedajúciveľkostispoluvlastníckehopodielužalobkynezhodnotynehnuteľnostíurčenejznaleckým
posudkom. Žalovaná 1/ tak navrhla, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zrušil podielové spoluvlastníctvo
k sporným nehnuteľnostiam a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ a žalovanú 1/ zaviazal
zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 16.875,- Eur ako náhradu za vyporiadanie podielu. Zároveň žiadala,
aby súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ sumu 1.800,- Eur do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku a nahradiť jej trovy konania.

5. Uznesením č. k. 16C/117/2014-74 zo dňa 14.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2015
súd zastavil konanie voči žalovanej 2/, nakoľko podaním zo dňa 12.04.2015 doručeným súdu dňa
14.04.2015 zobrala žalobkyňa svoj návrh voči žalovanej 2/ späť a navrhla konanie voči žalovanej

2/ zastaviť, keďže po podaní žaloby došlo k zmene vlastníkov spornej nehnuteľnosti. Zároveň týmto
podaním žalobkyňa navrhla zmenu petitu žaloby tak, že súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán
k sporným nehnuteľnostiam a tieto nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá
je povinná zaplatiť žalovanej čiastku 23.625,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si
uplatnila náhradu trov konania, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná.

6. Podaním doručeným súd dňa 02.05.2016 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu petitu, pričom uviedla,
že do 09.07.2014 žalobkyňa na údržbu a prevádzku sporných nehnuteľností zaplatila za dodávku plynu
3.584,54 Eur, z toho 5/12 = 1.493,55 Eur, od 09.07.2014 do 15.03.2016 zaplatila za dodávku plynu
2.476,- Eur, z toho 7/12 = 1.444,82 Eur, za dodávku elektrickej energie 972,12 Eur, z toho 5/12 = 405,05

Eur, od 09.07.2014 do 15.03.2016 zaplatila za dodávku elektrickej energie 918,82 Eur, z toho 7/12 =
535,97 Eur. V roku 2012 zaplatila žalobkyňa za opravu hlavného ventilu kúrenia 381,90 Eur, z toho
5/12 = 159,12 Eur, dňa 26.09.2013 kúpila a inštalovala krbové kachle za 188,38 Eur, z toho 5/12 =
78,49 Eur, dňa 25.11.2012 žalobkyňa zaplatila znovu pripojenie elektrickej prípojky 229,75 Eur, z toho
5/12 = 95,72 Eur a dňa 08.08.2013 zaplatila izoláciu vlhkého muriva domu injektážou v sume 1443,45

Eur, z toho 5/12 = 601,43 Eur. Žalobkyňa poukazujúc na ust. § 137 ods. 1 OZ uviedla, že na údržbe a
prevádzke spoločnej veci sa majú vlastníci podieľať podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, a
preto žalobkyňa žiadala priznať náhradu týchto nákladov celkom v sume 3.873,13 Eur.

7. Súd tak uznesením č. k. 16C/117/2014-202 z 25.05.2016, právoplatným dňa 23.06.2016 pripustil

zmenu žaloby v tom znení, že súd podielové spoluvlastníctvo strán k sporným nehnuteľnostiam zrušuje
a nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom žalobkyňa je povinná zaplatiť
žalovanej čiastku 20.250,- Eur. A zároveň žalovaná je povinná žalobkyni zaplatiť čiastku 3.873,13 Eur
ako náhradu za investovanie a do údržby a prevádzky spoločnej veci, ako aj náhradu trov konania.

8. Žalovaná vo vyjadrení doručenému súdu dňa 21.10.2016 uviedla, že žalobkyňa si v rámci žaloby
doručenej súdu dňa 28.04.2014 uplatnila nárok na tzv. širšie vyporiadanie spoluvlastníctva pre prípad
jeho zrušenia, pričom petit bol od počiatku formulovaný nesprávne, nakoľko každá suma, ktorá má
byť titulom vyporiadania v širšom zmysle musí byť uvedená samostatne. Ďalej žalovaná poukázala na
skutočnosť, že žalobkyňa podaním zo dňa 12.04.2015 - označeným ako zmena petitu- navrhla zastaviť

konanie voči žalovanej 2/ (pôvodnej spoluvlastníčke) a zároveň navrhla vydať rozsudok, ktorým súd
zrušuje podielové spoluvlastníctvo a zároveň je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanej sumu 23.625,-
Eur (čo predstavuje 7/12 z tvrdenej hodnoty spoločných nehnuteľností). Týmto podľa názoru žalovanej
žalobkyňa návrh na vyporiadanie v širšom rozsahu vzala žalobu späť a netrvala na takomto vyporiadaní.
Žalobkyňa následne podala na súd (v poradí tretí) návrh zo dňa 28.04.206, doručený súdu dňa

02.05.2016,ktorýmopätovnenavrhlavyporiadanievtzv.širšomrozsahu,pričomsivjehorámciuplatňuje
nárok na náhradu pomernej časti za dodávku plynu, opravu kúrenia, pomernú časť kúpnej ceny za
krbové kachle, časť poplatku za znovu pripojenie elektro prípojky a časť za izoláciu stavby celkom v
sume 3.873,13 Eur, pričom podľa tvrdenia žalovanej niektoré tieto nároky nie sú nárokmi, ktoré by mohlipatriť spoluvlastníkovi v rámci tzv. širšieho vyporiadania (dodávka plynu, kúpa kachieľ, znovu pripojenie
prípojky) a niektoré z nárokov sú premlčané, a to najmä nárok na náhradu pomernej časti nákladov za
opravu kúrenia (vynaložené v r. 2012) a za izoláciu stavby (vynaložené dňa 08.08.2013). Podľa názoru

žalovanej však nie je možné, aby potom ako si žalobkyňa uplatnila nárok na vykonanie vyporiadania
pri jeho zrušení v širšom rozsahu a tento návrh bol vzatý späť, aby došlo opätovne v rámci toho istého
súdneho konania k jeho opätovnému uplatneniu.

9. V podaní doručenom súdu dňa 21.09.2017 žalobkyňa uviedla, že v znaleckom posudku znalec J.. T. X.

Č.. XX/XXXX okrem iného vyčíslil sumu zhodnotenia stavby - dom súpisné Č.. XX, postavený na parcele
registra „C“ s parc. Č.. XXX/X, ktorý je zapísaný na LV č. XX pre katastrálne územie K., ku ktorému
došlovdôsledkuvynaloženianákladovzostranyžalobkyne,pričomsumazhodnoteniaceléhorodinného
domu bola vyčíslená na 1.500,- Eur. Z toho zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej v dôsledku
nákladov vynaložených len žalobkyňou predstavuje sumu 875,- Eur. Žalobkyňa preto navrhla zmenu
petitu žaloby tak, že súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k sporným nehnuteľnostiam,

a tieto sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá je zároveň povinná zaplatiť žalovanej
sumu20.250,-Eurtitulomnáhradyzavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.Ďalejsižalobkyňavoči
žalovanej titulom náhrady za zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu sporných nehnuteľností uplatnila
sumu 875,- Eur.

10. Súd na pojednávaní konanom dňa 06.10.2017 túto zmenu žaloby pripustil.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom z LV Č.. XX pre katastrálne územie
K.,znaleckýmposudkomČ..X/XXXXvyhotovenýznalkyňouJ..Ľ.T.,znaleckýmposudkomČ..XX/XXXX
vyhotovený znalcom J.. T. X., písomnými vyjadreniami, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe

ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.

12. Z LV č. XX pre katastrálne územie K. súd zistil, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými
spoluvlastníčkami nehnuteľnosti evidovanými tam ako stavba rodinný dom, súp. č. XX, postavený na
parcele registra „C“ s parc. č. XXX/X, pozemok, parcela registra „C“ s parc. č. XXX/X zastavané plochy a

nádvoria o výmere 572 m2, a pozemok, parcela registra parcela „C“ s parc. č. XXX/X záhrady o výmere
389 m2 v podiele 5/12 žalobkyňa a 7/12 žalovaná.

13. Zo znaleckého posudku Č.. X/XXXX vypracovaného znalkyňou J.. Ľ. T. vyplýva, že nehnuteľnosti -
parcelyregistra„C“,parc.Č..XXX/XP.XXX/Xsúreálnedeliteľnépodľavýškyspoluvlastníckychpodielov

s výnimkou rodinného domu súpisné č. XX postaveného na parc. č. XXX/X, ktorý nie je možné rozdeliť.
Reálne rozdelenie podľa výšky spoluvlastníckych podielov bolo vykonané podľa geometrického plánu
Č.. XXC/XXX/XXXX-XX na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva parciel registra „C“
XXX/X P. XXX/X (N. W.. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X P. XXX/X).

14. Zo znaleckého posudku Č.. XX/XXXX vypracovaného znalcom J.. T. X. vyplýva, že všeobecná
hodnota sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. K. - domu súpisného č. XX a pozemkov
parc. č. XXX/X, XXX/X podľa geometrického plánu 16C/117/2014-89 predstavuje sumu 68.700,- Eur, t.
j. výška všeobecnej hodnoty nehnuteľností podielu žalobkyne 5/12 predstavuje sumu 28.625,- Eur a
žalovanej 7/12 predstavuje sumu 40.075,- Eur. Ďalej z posudku vyplýva, že výška trhového nájomného

za užívanie nehnuteľností domu súpisné č. XX a pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X v období od
01.01.2012 do 31.07.2014 predstavuje celkom sumu 6.578,- Eur (2.599,80 Eur ročne). Z nákladov,
ktoré vynaložila žalobkyňa na nutnú opravu bolo podľa posudku potrebné rozlíšiť náklady spojené s
prevádzkou a užívaním nehnuteľností a náklady priamo súvisiace s údržbou stavby, pričom s opravou
a údržbou nesúvisia náklady, a to dodávka plynu, dodávka elektriny, krbové kachle a znovu pripojenie

elektrickej prípojky. S opravou a údržbou stavby ako priame náklady na opravu bez zhodnotenia stavby
súvisia náklady na opravu hlavného ventilu kúrenia (381,90 Eur) a s vplyvom na hodnotu nehnuteľnosti
súvisia náklady spojené s izoláciou vlhkého muriva (1.443,35 Eur). Ďalej sa v znaleckom posudku
uvádza, že odhadovaná výška zhodnotenia stavby rodinného domu vynaložená žalobkyňou predstavuje
sumu 1.500,- Eur.

15. Z predloženého výpisu z majetkového účtu žalobkyne zo dňa 03.11.2017 vedeného v B. sporiteľni,
a.s. vyplýva, že žalobkyňa disponuje finančnými prostriedkami - podielovými listami v hodnoteXX.XXX,XX Z. a z potvrdenia zo dňa 01.12.2017 vystaveného B. B. a.s. vyplýva, že žalobkyňa mala k
tomuto dňu zostatok na účte vo výške 25.200,50 Eur.

16. Z predloženého potvrdenia o výške zostatku na účte vedenom vo M., a.s. zo dňa 07.12.2017 vyplýva,
že žalovaná mala na účte ku dňu 06.12.2017 zostatok finančných prostriedkov v sume 31.451,30 Eur.

17. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

18. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

19. Podľa § 142, ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

20. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá

vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov
k tejto veci.

21. Súd je zo zákona viazaný záväzným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva
podľa § 142 Občianskeho zákonníka: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci za primeranú náhradu,

3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije
ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci
niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v

§ 142 ods. 1 druhá a tretia veta zakotvuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno
vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré
zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú

uvedené v zákone. Je však vecou súdu, aký význam bude klásť ďalším jednotlivým skutočnostiam a
ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych
podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi
skutkovými, a nie právnymi. Len v prípade výraznejšieho nepomeru bude pravdepodobnejšie prikázanie
veci vlastníkovi dominantného spoluvlastníckeho podielu, ani toto však nemusí byť pravidlo.

22. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby
sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho
vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj
správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do spoločnej veci, ktorý a ako

zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší
záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci a
podobne. Súd by nemal vec prikázať tomu zo spoluvlastníkov, ktorý ju chce ďalej scudziť, ak niektorý z
ostatných spoluvlastníkov prejavil záujem vec užívať.

23. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady. Zákon
neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba
vychádzať zo všeobecnej trhovej ceny celej veci v čase jej vyporiadania. Primeranou náhradou je
potompríslušnýpodielvšeobecnejceny.Prikázanievecispoluvlastníkovi,ktorýniejeschopnýposkytnúťprimeranú náhradu, by nebolo možné označiť za účelné. Nakoľko rozhodnutie súdu vo veci zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva má konštitutívny charakter, nárok na vyplatenie náhrady vzniká až
právoplatnosťou tohto rozhodnutia, preto nemožno započítať vzájomné nároky, keďže ešte neexistujú.

Primeranú náhradu určuje súd, pričom spravidla sa vychádza zo znaleckého posudku. Rozhodnutím o
zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní veci vzniká nový (spolu)vlastnícky vzťah k veci.

24. Čo sa týka tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva v záujme vyriešenia všetkých
sporných otázok v súvislosti so spoluvlastníctvom, je takéto vyporiadanie v rámci tohto konania

prípustné. K tomuto súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1509/2007,
podľa ktorého pohľadávka z dôvodu zaplatenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel (§ 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka) vzniká právoplatnosťou rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva (konštitutívny účinok). O vyporiadaní v širšom zmysle na základe návrhu účastníka
alebo vzájomného návrhu druhého účastníka (strany sporu) rozhoduje súd samostatným výrokom
rozsudku, a nie iba v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Ak sa domáha

strana sporu v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva uspokojenia samostatného
majetkového nároku vyčísliteľného v peniazoch, je v takom prípade náležitosťou návrhu (vzájomného
návrhu) výška peňažnej čiastky, ktorú požaduje zaplatiť od protistrany. Povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie v súvislosti s vynaložením nákladov na nutnú opravu alebo údržbu vzniká za trvania
spoluvlastníckeho vzťahu vynaložením týchto nákladov. Ak nejde o náklady na nevyhnutnú opravu alebo

údržbu, vzniká táto povinnosť pri zániku podielového spoluvlastníctva, a to vo výške zhodnotení jeho
podielu. Treba teda rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu alebo údržbu a investíciami inými ako
na nevyhnutné opravy a údržbu nehnuteľnosť zhodnocujúcimi.

25. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho

podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom
je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.
Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu

podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je
pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj
dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka,
alebo či ide o faktický stav (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27.10.2010, sp. zn.
6Cdo/184/2010).

26. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. Nie je
teda vylúčené, aby bola vec prikázaná tomu spoluvlastníkovi, ktorý má síce o niečo menší podiel na
spoločnej veci (v danej veci vlastní žalobkyňa 5/12 a žalovaná 7/12 spoločnej nehnuteľnosti), no pri
zohľadnení všetkých okolností prípadu, spojitosti strán s konkrétnou nehnuteľnosťou, historickú rodinnú

väzbu, súčasnú bytovú otázku strán sporu, či užívanie veci niektorým zo spoluvlastníkov, sa javí ako
spravodlivejšie jej prikázanie práve tomuto menšinovému spoluvlastníkovi.

27. V danej veci nebolo reálne rozdelenie veci dobre možné, čo nebolo medzi stranami ani sporné.
Nesporným taktiež bola skutočnosť, že obe strany žiadajú zrušiť podielové spoluvlastníctvo a prikázať

nehnuteľnosti za náhradu. Sporné ostalo, komu má byť nehnuteľnosť prikázaná, keď obe strany
si ju nárokovali, za akú náhradu (všeobecná trhová hodnota nehnuteľnosti), suma zhodnotenia
spoluvlastníckehopodielužalovanejvdôsledkunákladovvynaloženýchžalobkyňouanáhradažalovanej
za neužívanie nehnuteľnosti.

28. Pri prikázaní nehnuteľnosti, ktorej hodnotu stanovil súdom ustanovený znalec v posudku (odborné
vyjadrenie nepovažoval za vhodnú formu vzhľadom na zložitosť veci) po osobnom výsluchu na
pojednávaní, súd nemal dôvod vychádzať z iného ohodnotenia a zisťoval, či žalobkyňa disponuje
potrebnými finančnými prostriedkami vo výške 40.075,- Eur, zodpovedajúcimi podielu žalovanej, pričom
zistil, že žalobkyňa je schopná túto sumu vyplatiť, nakoľko z predloženého výpisu z majetkového účtu

žalobkyne ku dňu 02.11.2017 vyplýva, že žalobkyňa finančnými prostriedkami v sume 45.202,15 Eur
(20.001,65 Eur + 25.200,50 Eur). Súd v danej veci veľkosť podielu nepovažoval za najpodstatnejšie
kritérium, keď mal za preukázané, že žalobkyňa nehnuteľnosť užíva spolu so svojou rodinou, stará sa o
ňu, upratuje, kosí, plánuje v nej bývať spolu s manželom, pričom byt, ktorý obýva chce prenechať synovi.Žalobkyňa už dlhodobo plánuje obývať nehnuteľnosť po vykonaní rekonštrukcie, pričom žalovaná
prejavila vôľu obývať nehnuteľnosť až v roku 2014 pri pokusoch o mimosúdne vyriešenie sporu.
Žalovaná vlastní s manželom už dva rodinné domy v B. N. W., hoci jeden z nich je v horšom technickom

stave, a v spornej nehnuteľnosti po smrti rodičov nikdy nebývala. Žalobkyňa znáša všetky náklady v
súvislosti s užívaním nehnuteľností, ktoré už raz mala dostať darom od matky vo veľkosti jej polovičného
podielu (na takúto darovaciu zmluvu z 23.09.2011 súd samozrejme neprihliadal ako na platnú a prihliadol
iba na rodinné väzby a vzťahy medzi matkou a dcérami pred jej úmrtím, že matka žalobkyni polovicu
spornej nehnuteľnosti mienila v istom období darovať, lebo si to prial aj ich otec ako sa vyjadrila Q..

R., ktorá zmluvu pripravovala), resp. žalobkyňa mala kúpnou zmluvou z 05.08.2013 kúpiť od sestier
ich podiely na sporných nehnuteľnostiach, avšak ani jedna zo zmlúv sa nezrealizovala, a to pre
úmrtie matky /darovacia zmluva/ a pre odmietavý postoj sestier /kúpna zmluva/. Žalobkyňa teda už
minimálne dvakrát v minulosti mohla predpokladať, že nehnuteľnosť bude (vo väčšej časti) vlastniť a
užívať. Žalovaná prejavila vôľu užívať nehnuteľnosť prvýkrát až v podaní zo dňa 23.05.2014, dovtedy
o jej vlastníctvo nemala záujem. Väčšinovou vlastníčkou sa stala žalovaná dňa 09.07.2014, kedy bol

povolený vklad darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností, a jej podiel sa zväčšil o šestinu darovanú
sestrou Z.. Súd zobral zreteľ i na tvrdenia žalovanej, že o matku sa posledné obdobie pred jej smrťou
starala prevažne ona, no žalobkyňa túto situáciu vysvetlila odchodom do T. za prácou, po dohode s
matkou, za účelom získania financií na vyplatenie spornej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalovaná sa
stará o hrob rodičov nemala v tomto konaní zásadnejší význam, nakoľko žalobkyňa so žalovanou majú

navzájom napäté vzťahy a ťažko sa vedia na niečom dohodnúť. Na násilné správanie pri vyporiadaní
spoluvlastníctva súd v danej veci neprihliadal, lebo ho nepovažoval za také kritérium, ktoré by bolo
podstatné vzhľadom na vyhrotené vzťahy medzi oboma stranami sporu a vzájomné osočovanie, hoci
sú blízkymi osobami.

29. Typickým príkladom, keď určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu (nejde o zmenu žaloby / súd nie je viazaný žalobným návrhom) je konanie o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Súd ho môže vyporiadať iným ako navrhovaným spôsobom, môže
rozhodnúť o inej ako požadovanej výške náhrady, alebo zriadiť vecné bremeno i keď to nikto
nenavrhoval (porovnaj R 4/1966, R 1/1989, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2517/2006

z 22.10.2007). Súd je však viazaný predmetom vyporiadania (označenou spornou nehnuteľnosťou) a
žalobným návrhom pokiaľ sa týka tzv. širšieho vyporiadania (náhrada za neužívanie, náhrada nákladov
vynaložených na údržbu nehnuteľnosti), kedy je potrebné rozhodovať i o pripustení zmeny žaloby pokiaľ
sa týka tejto časti petitu. Žalobkyňa v žalobe požadovala náhradu za opravu a údržbu nehnuteľnosti, keď
následne žiadala pripustenie zmeny žaloby a na týchto nárokoch netrvala a opätovne žiadala zmenou

žaloby o ich priznanie v podaní zo dňa 02.05.2016, pričom následne opäť podaním doručeným súdu dňa
21.09.2017 označeným ako zmena žaloby na tomto nároku netrvala a uplatnila si nárok za zhodnotenie
sporných nehnuteľností. Uvedené súd posúdil ako „zúženie žalobného návrhu", ktoré možno považovať
za procesný úkon, ktorý sa podľa svojej povahy riadi režimom čiastočného späťvzatia žaloby podľa §
145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“).

30.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

31. S poukazom na uvedené ustanovenie zákona súd v časti nároku žalobkyne, ktorým žiadala zaviazať
žalovanú na zaplatenie sumy 3.873,13 Eur titulom náhrady za investovanie do údržby a prevádzky
spoločnej veci zastavil.

32. Žalobkyňa si nárok na zhodnotenie svojho podielu uplatnila podaním zo dňa 21.09.2017 v sume

875,- Eur, ako pomernú časť prislúchajúcu podielu zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu žalovanej
(7/12 z 1.500,- Eur). Tento nárok vyplýval aj zo znaleckého posudku Č.. XX/XXXX J.. X., kedy znalec
určil, že výška nákladov za zhodnotenie stavby vynaložená žalobkyňou predstavuje práve sumu 1.500,-
Eur. Tento nárok nebol žalovanou v konaní spochybňovaný, preto ho súd v celom rozsahu priznal.

33. V danej veci bolo ďalej preukázané a nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa vymenila na
rodinnom dome súpis. č. XX M. K. zámky. Za obdobie 31 mesiacov, teda pokým neodovzdala žalovanej
kľúče, ju tým vylúčila z užívania rodinného domu v jej vtedajšom podiele 5/12. Žalovaná si uplatnila
za predmetné obdobie od januára 2012 do júla 2014 nárok na náhradu za toto neužívanie rodinnéhodomu vo výške 60,- Eur/mesiac (720,-Eur/rok), spolu 1.860,- Eur za 31 mesiacov, pričom znalec J.. X.
v posudku vyčíslil výšku trhového nájomného za užívanie celej spornej nehnuteľnosti (rodinný dom a
priľahlé pozemky) vo výške 2.599,80 Eur/rok, z čoho 5/12 (podiel žalovanej v rozhodnom období) činí

1.083,25 Eur/rok. Súd mal tým uplatnený nárok žalobkyne za neužívanie domu za preukázaný v celom
rozsahu, pričom jeho výška ani spôsob výpočtu v konaní protistranou nebol spochybnený.

34. Súd uzatvára, že vzhľadom na to, že medzi sporovými stranami nedošlo k dohode, ktorá má byť v
danej právnej veci prioritná, súd vykonal dokazovanie podľa zásad uvedených v § 142 ods. 1 OZ, po

tom čo mal za nesporne preukázané, že reálna deľba podľa výšky spoluvlastníckych podielov v danej
veci nie je možná, pristúpil k postupu v zmysle § 142 ods. 1 tretia veta OZ a podielové spoluvlastníctvo
zrušil, pričom sporné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu,
pri určení výšky ktorej vychádzal zo znaleckého posudku. O nárokoch v zmysle širšieho vyporiadania
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

35. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 1 a 2 CSP).

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

37. Vzhľadom na čiastočný úspech strán v spore, keď súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán a vec
prikázal do vlastníctva žalobkyni (úspech žalobkyne a neúspech žalovanej), avšak za náhradu približne

v dvojnásobnej výške ako pôvodne žiadala žalobkyňa, pričom zároveň vyhovel nároku žalovanej na
náhradu za neužívanie nehnuteľnosti (úspech žalovanej) a čiastočne vyhovel nároku žalobkyne na
náhradu nákladov na údržbu nehnuteľnosti, ktorú si uplatnila zmeneným petitom, súd teda vyslovil, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. V súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. XX/XXXX vznikli štátu trovy konania vyplatením
odmeny znalca zo štátnych prostriedkov na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. 16P/117/2014-314
zo dňa 05.05.2017 vo výške 29,36 Eur. Keďže uvedený znalecký posudok bol podkladom pre
rozhodnutie súdu vo veci samej, v súlade s ust. § 251 a 259 CSP súd priznal nárok na náhradu trov
štátu pozostávajúci z vyplatenej odmeny znalca voči každej zo strán sporu v rozsahu 50 %. O výške

náhrady trov štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresnom súde Trnava, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný
poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.