Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 7, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206555
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817206555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: P. R.,

Y..XX.XX.XXXX, E. K. XXX J., P.Á.: K.. Q. Š., A., A. M.. C.. J. XXX/XX, C., proti žalovanému: I., C..B..W..,
I. XX, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o úvere Č.. XXXXXXXXX zo dňa 20.12.2014 uvedená
v bode 10 všeobecných podmienok poskytnutia úveru o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu s administratívou so všetkou
administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 732 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
z tejto sumy odo dňa 28.06.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

III.Žalovanýjepovinnýnahradiťžalobkynitrovykonania.Ovýšketýchtotrovrozhodnesúdsamostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľných

zmluvných podmienok a to na základe uzavretých zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovaným. Svoju
žalobu odôvodnil konkrétne zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.12.2014 na základe ktorej
sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 732 eur a určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky pod bodom čl. 10 Všeobecných zmluvných podmienok.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol žalobu žalobkyne ako neopodstatnenú zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.12.2014,
oznámení o splatení úveru zo dňa 19.08.2015, výpisom z klientskej zóny, vyjadrením žalovaného
doručené súdu dňa 30.10.2017 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový
stav:

4. Podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.12.2014 poskytol žalovaný žalobkyni úveru vo výške
700 eur., žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí

finančných prostriedkov vo výške 508 eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom t.j. zaplatiť celkovú
čiastku 1208,- eur, v 8 mesačných splátkach po 151 eur.5. Z oznámenia o splatení úveru zo dňa 19.08.2015 vyplýva, že úver č. XXXXXXXXX zo dňa 20.02.2014
bol v plnej výške uhradený dňa 17.08.2015.

6. Z výpisu z klientskej zóny vyplýva že zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 20.02.2014 bola uhradená a
bola splatená celková suma 1432 eur

7. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.10.2017 uviedol, že je toho názoru, že žalobca
nebol pri uzatváraní zmluvy o úvere spotrebiteľom. Z predloženej zmluvy o úvere podľa žalovaného

jednoznačne vyplýva, že žalobca si predmetný úver bral za účelom výkonu podnikania. Žalobca vstúpil
do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije
na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
20.2.2014 je žalobca jasne definovaný ako živnostník, uvedením obchodného mena, miesta podnikania
a čísla, pod ktorým je evidovaný na odbore živnostenského podnikania príslušného okresného úradu.
Žalovaný je presvedčený, že sa nejedná o prípad, na ktorý by sa mali vzťahovať iné ustanovenia

príslušného zákona, teda nie je daný žiadny predpoklad, ktorý by zakladal osobitnú miestnu príslušnosť
súdu v zmysle § 19 a nasl. CSP. Z toho dôvodu podal žalovaný pri prvom úkone v súlade s § 41
námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou. Žalovaný má za to, že žalobcovi
nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a preto poukazuje na nesprávnosť adresovania predmetnej
žaloby. Žalobca sa danou žalobou obrátil na síce vecne príslušný, nie však miestne príslušný všeobecný

súd, a teda nedošlo k splneniu podmienok, za ktorých môže súd konať. V danom prípade je potrebné
miestnu príslušnosť súdu posudzovať v zmysle ustanovení § 13 a § 15 ods. 1 CSP. Žalovaným je
právnická osoba, a preto v zmysle ustanovenia § 15 je na prejednanie veci miestne príslušný súd
v obvode ktorého má právnická osoba svoje sídlo, t. j. Okresný súd Bratislava I. Žalovaný preto
žiada, aby Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd nepríslušný postúpil vec miestne príslušnému

súdu, a to Okresnému súdu Bratislava I. Dňa 20.2.2014 uzatvoril žalovaný ako veriteľ s dlžníkom
Zmluvu o úvere č. 802102560, ktorým mu bol poskytnutý úver vo výške 700 eur, zvýšený o príslušný
poplatok v sume 508,00 eur, teda celkovo zaplatiť čiastku v sume 1208 eur. Žalovaný ako veriteľ s
dlžníkom pod obchodným menom P. R., ako fyzickou osobou - podnikateľom označeného identifikačným
číslom Q.: XX XXX XXX. Z vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie

ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Nie je
preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa
v tomto prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka, nakoľko boli uzatvorené
medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. „Spornú“ zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnom prípade je

sporné, v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere prisúdiť žalobcovi právny status spotrebiteľa, a teda
súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú neaplikovateľné. Žalobcom predložená
Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil
do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije
na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalovaný ďalej poukazuje, že žalobcove

prehlásenie je v predmetnej zmluve vlastnoručne podpísané žalobcom. Žalovaný poukazuje, že žalobca
prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania vlastnoručne podpísal, pričom
tento prejav vôle je na prednej strany zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a
jasne uvedený hneď vedľa podpisu dlžníka. Žalovaný poukazuje že disponuje vlastnoručne podpísaním
prehlásenímdlžníka,žefinančnéprostriedkysúposkytnuténaúčelpodnikania,atedadôkaznébremeno

v tomto smere zaťažuje žalobcu a ten relevantnými dôkazmi nevyvrátil skutočnosti svedčiace že sa
jedná o spotrebiteľský vzťah, ale len účelovo svojím vyjadrením tvrdí, že je spotrebiteľ. Avšak takéto
tvrdenia považujeme za nedôvodné, ktoré nenachádzajú žiadnu oporu v zákonoch alebo dôkazných
prostriedkoch, pričom žalovaný predkladá dostatočný dôkazný prostriedok a to vlastnoručne podpísanie
prehlásenie žalobcu. Žalovaný poukazuje na prostriedky procesného útoku, ktoré jasne preukázal a to

prehlásenie žalobcu. Žalovaný má za to, že skutočnosť, že Zmluva má povahu formulárovej (adhéznej)
zmluvy ešte samo o sebe nevytvára predpoklad, že Zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú.
Podpojmomformulárovázmluvajepotrebnérozumieťzmluvu,ktorúpoužívadodávateľ,resp.podnikateľ
v dvoch a viacerých prípadoch a zväčša je vopred pripravená. Uvedený postup je súčasťou bežnej
podnikateľskej praxe a má za účel zjednodušiť kontraktačný proces, a to aj pri uzavieraní zmlúv medzi

podnikateľmi navzájom. Z uvedeného vyplýva, že formulárová zmluva môže byť právnym dôvodom
vzniku absolútneho obchodu (zmluvy o úvere). Vzhľadom na vyššie uvedené považuje Žalovaný
tvrdeniaŽalobcuotom,žepreduzavretímZmluvaneboldostatočneinformovanýovýznamejednotlivých
ustanovení a o tom aký budú mať pre neho (dožadujúc sa postavenia spotrebiteľa) jednotlivé častiZmluvy, za bezpredmetné. Žalovaný má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie
právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného
zákonníka) sám svojím konaním Žalobca (dlžník) vyvolal a inicioval. Žalovaný ďalej uviedol, že uzaviera

zmluvy o spotrebiteľských úveroch aj s osobami, ktoré sú živnostníkmi, ak na začiatku kontraktačného
procesu prejavia túto vôľu, t. j. nekonajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Konanie Žalobcu v
žiadnom prípade nemôže byť na ujmu Žalovaného, pretože v opačnom prípade by platil extenzívny
výkladust.§52ods.4Občianskehozákonníka„Spotrebiteľjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti.“, t. j. za spotrebiteľa by sa

považovalakaždáfyzickáosoba,čojevrozporesúčelomprávnejúpravyochranyspotrebiteľa.Žalovaný
sa v žiadnom prípade nestotožňuje a odmieta tvrdenia, že účelovo obchádza ustanovenia chrániace
spotrebiteľov využívaním formálneho účelu zmluvy. Žalovaný toho času poskytoval klientom aj Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom k uvedenému sa nestotožňujem s tvrdením súdu o obchádzaní
zákona. Žalobca svojím prejavom vôle ovplyvňuje obsah zmluvy prostredníctvom informácii dôležitých
pre neho a jeho záväzok ako výška úveru, o ktorú si sám v žiadosti o úver požiadal, poplatok, ktorý

sa vypočítava v závislosti od úveru, dobu splatnosti, ktorú si spotrebiteľ určí, v koľkých splátkach úver
chce splatiť, dátum splatnosti splátky a v neposlednom rade aj účel na základe ktorého použije finančné
prostriedky, pričom mal možnosť slobodnej voľby uzavrieť so žalovaným zmluvu o úvere alebo zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Žalobca si zobral predmetný úver na účel podnikania peňažné prostriedky si
prevzal a nemal proti tomu žiadne námietky. Zmluva o úvere plní funkciu návrhu na uzavretie zmluvy.

Návrh môže obsahovať dodatky, výhrady či iné zmeny, ako ich ale dlžník navrhne. Vzhľadom k tomu
považujeme tvrdenie o obchádzaní zákona za nedôvodné. Na základe uvedeného je nesporné, že
žalobca finančné prostriedky použil na výkon podnikania, pričom podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania.. Preto nemožno predmetný úver posudzovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj
použil. Žalovaný je povinný preukázať, na aký účel boli peňažné prostriedky poskytnuté. účastníkov jeho
ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie: a) zo zmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o

tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( §682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy
o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( §
716).Okrem toho podľa žalovaného nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobca ohrádza,
nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka, sa zmluva považuje za
absolútny obchod, a preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy, ako Obchodný zákonník. Je

to kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie
právne vzťahy riadiť. Keďže po vzájomnej dohode zmluvu uzatvorili podľa Obchodného zákonníka,
aplikácia Občianskeho zákonníka, či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je
vylúčená. Žalovaný zdôraznil skutočnosť, že v čase uzavretia Zmluvy neexistoval a nebol účinným
žiadenvšeobecnezáväznýprávnypredpis,podľaktoréhobybolastanovenámaximálnaprípustnávýška

úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých

peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty
znáša žalobca, a nie žalovaný. Žalobca teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia Zmluvy
išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými
subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Pokiaľ sa žalobca dovoláva
údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nie len bankami,
ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Navyše žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre
banky, ktorá je, samozrejme, nižšia. Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre
nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá j žalovaný. Naviac je možné prevýšenie
takejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného.

K uvedenému je potrebné poukázať na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových
subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa
Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch
sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostalipre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných
prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú
vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na

ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko
sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. V čase
uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce
poskytovať úver či už spotrebiteľom alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi. Veriteľ, teda žalovaný,
môže požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru okrem úroku z úveru aj poplatok za jeho poskytnutie,

rovnako má právo na zabezpečení svoje pohľadávky či už zmluvnou pokutou alebo zmenkou. Nakoľko
dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný
právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny
a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Úver si dlžník vzal
za účelom podnikania, čím bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa
ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú potrebu, a teda nie na účely podnikania či povolania.

Z predmetnej definície spotrebiteľa jasne vyplýva, že z hľadiska určenia jeho statusu je rozhodujúce, na
aký účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a teda nie na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky
dlžníkom následne použité. Ak bol teda úver výlučne na základe vyhlásenia dlžníka poskytnutý na
účel podnikania, nepôjde o spotrebiteľský úver. Je potrebné tiež zdôrazniť, že dlžník podľa zmluvných
vyhlásení z vlastnej vôle vstúpil do zmluvného vzťahu za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov

na výkon podnikania a toto vyhlásenie potvrdil svojím podpisom. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. toto
jeho vyhlásenie akceptovala, nijako ho neovplyvňovala a ani si ho nevynucovala. Ak by toto vyhlásenie
napokon bolo nepravdivé, má spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. k dispozícii viacero právnych inštitútov
na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (§ 49a Občianskeho zákonníka - dovolanie sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu pre uvedenie do omylu; § 507 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991

Zb. v znení neskorších predpisov): ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť
iba na určitý účel a dlžník ich použije na iný účel, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil bez zbytočného odkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi)). Nakoľko žalobca
nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Je potrebné tiež
zdôrazniť,žežalobcapodľazmluvnýchvyhlásenízvlastnejvôlevstúpildozmluvnýchvzťahovzaúčelom

poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania a toto vyhlásenie potvrdil svojím podpisom.
Žalovaný toto jeho vyhlásenie akceptoval. Táto skutočnosť je pritom jasne preukázaná Zmluvou o úvere.
Záverom tejto časti treba uviesť, že žalovaný pri poskytovaní peňažných prostriedkov vychádza čo do
účelu z vyhlásenia jednotlivých klientov. Oblasť predmetu podnikania žalobcu je charakterizovaná ako
rýchle „pôžičky“, kde nie je žiaden čas na preukazovanie pravdivosti zmluvných vyhlásení klientov. Ak

by tieto vyhlásenia napokon boli nepravdivé, má žalovaný k dispozícii viacero právnych inštitútov na
ochranusvojichprávaoprávnenýchzáujmov(§49azákonač.40/1964Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,
ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) - dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre
uvedeniedoomylu;§507Obchodnéhozákonníka(zákonč.513/1991Zb.vzneníneskoršíchpredpisov):
ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť iba na určitý účel a dlžník ich použije

na iný účel, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného
odkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi. V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať
aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Argumentácia žalovaného
v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva
na ochranu spotrebiteľa, na ktorú zjavne „zabudol“ poukázať žalobca. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je

potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je
spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ
spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba
takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť
dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva Analogicky,

ak žalobca v Zmluve o úvere uviedol a aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel
výkonu jeho povolania, treba chrániť dobrú vieru žalovaného a žalobcovi nepriznať právne postavenie
spotrebiteľa. Vo vzťahu k účelu poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania si žalovaný
dovolí poukázať na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, sp. zn. P/0355/01/2012 vydané v
konaní proti žalovanému, ktorým bolo toto zastavené z dôvodu, že „nebol preukázaný spotrebiteľský

charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly“, preto správny orgán dospel
k názoru, že „v danom prípade nie je možné objektívne vyvodiť zodpovednosť účastníka konania za
porušenie § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 3 a § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 2a), b)
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov.“ Z odôvodnenia rozhodnutia o zastavení konania
si žalovaný dovolí citovať: „Dlžníčka v posudzovanej zmluve nemá právne postavenie spotrebiteľa,
pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch,

nakoľko jej bol úver poskytnutý na výkon POVOLANIA a dojednaná zmluva uzavretá podľa ust. § 497
a nasl. Obchodného zákonníka sa spravuje ako absolútny obchod jeho právnym režimom. Žalobca
sa podľa žalovaného domáha určenia absencií náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak
ani jediným dôkazom nepoukázala prečo by sa mala zmluva za spotrebiteľskú považovať. Žalovaný
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline. sp. zn. 5C/159/2012 zo dňa 06.03.2013. Rozsudok

Okresnému súdu potvrdil Krajský súd v Žiline, sp. zn. 7Co/208/2013 zo dňa 28.08.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.10.2013, rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/1553/2014 ,
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, ktorý v sp. zn. 8C/22/2011, rozhodnutie Okresného súdu v
Bratislave IV, sp. zn. 4C/26/2011, rozhodnutie Okresného súdu v Ružomberok, sp. zn. 3C/46/2016-90.
Žalovaný je toho názoru, že žalobca na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemá naliehavý
právny záujem. „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem“. V zmysle uvedeného ustanovenia žalobcu zaťažuje
dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v
čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na neprijateľnosti zmluvnej podmienky . Podľa ustanovenia § 137 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo ) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
vyššie uvedené ustanovenie § 137 CSP písm. c/ pripúšťa určovacie žaloby len vo vzťahu k právam

(už nie právnym vzťahom ako § 80 písm. c) OSP (Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v
znení neskorších predpisov)) a vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá
osobitný predpis (napr. dobrovoľná dražba, uznesenie valného zhromaždenia kapitálovej spoločnosti,
skončenie pracovného pomeru). Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo možné zo strany súdov
(pri rozhodovaní či je možné určiť zmluvu alebo je časť za neplatnú) oprieť sa o časť ustanovenia §

80 písm. c/ OSP „právny vzťah“. Takéto slovné spojenie sa ale v CSP vôbec nenachádza, z čoho je
zrejmé, že CSP vôbec nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti zmluvy. Zmluvy a iné právne úkony,
ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo
svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí

rozsudok o tom, čo bolo v minulosti , nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti.. Vychádzajúc
zo znenia citovaného ustanovenia ust. § 137 písm. d) CSP je možné konštatovať, že CSP v zásade
nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva
z osobitného predpisu. Osobitným právnym predpisom, t.j. výnimka žalôb o určenie právnej skutočnosti
jeZákonníkpráce(žalobaoneplatnosťskončeniapracovnéhopomeru),zákonodobrovoľnýchdražbách

(žaloba o neplatnosť dražieb), občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu). Žalobca
sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti a nie určenia či tu právo je alebo nie je. Určenie
existencie/neexistencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť
aktuálny právny stav. Takéto určenie právnej skutočnosti ako ty vyplýva z ustanovenia § 137 písm. d
CSP je možné len vtedy ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom určenie neprijateľnosti

zmluvnýchpodmienoknevyplývazožiadnehoosobitnépredpisu.Kbezdôvodnémuobohateniužalovaný
uviedol, že ušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere

uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci lehotou splatnosti podľa § 16, ) spôsob zániku záväzku
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas

ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti
spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za
deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y)
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňupodpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

8. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje

dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

9. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z., ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky
spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za
podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie

kapitálu, je veriteľ povinný zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje
splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.

10. Podľa § 9 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z., amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie

istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné
náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú
platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v
súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

11. Podľa § 9 ods. 6 zák. č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z
tohto zákona.

12. Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z. z., veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať

spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto
konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom
úverezahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto
zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu
ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

13. Podľa § 9 ods. 8 zák. č. 129/2010 Z. z., veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi
výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť
spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.

14. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c)
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.18. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

19. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho
zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

24. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

26. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

27. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to vo výške 732 eur s poukazom
na to, že na predmetnú zmluvu sa treba pozerať ako na bezúročnú a bez poplatkov. V tomto sa
súd stotožnil plne s tvrdením žalobcu a to s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 11 ods.
1 v kontexte s ustanovením § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, keďže tieto náležitosti
predmetná zmluva postráda. Je zrejmé, že s poukazom na citované zákonné ustanovenia je nutné

pozeraťsanapredmetnézmluvyakonabezúročnéabezpoplatkovateda,mážalobcaprávonavydanie
bezdôvodného obohatenia vo všetkom, čo preplatil nad rámec istín, čo bolo aj preukázané výpismi zo
splátkových kariet k predmetným zmluvám.

30. Súd sa zaoberal aj návrhmi na vyhlásenie neprijateľných zmluvných podmienok v časti poplatkov,

ktoré zahŕňajú vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že tieto poplatky sú z 2/3 (resp. 1)
tvorené nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Je teda zrejmé, že poplatky tvoria cca
až 80 % z poskytnutej istiny. Preto dohodnuté poplatky súd považoval minimálne za rozporné sozásadou dobrých mravov pre jeho neúmernú výšku a z tohto dôvodu súd konštatuje, že zmluvy sú
týchto častiach neplatné. Je nutné konštatovať, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku,
ktorý dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa, splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po

materiálnej stránke nie je dodané, treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pri poplatok
zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v
jeho záujme. Jednou z podmienok podnikania významných pre ochranu spotrebiteľa je aj zákaz
klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o skutočných vlastnostiach úrokov alebo služieb
alebo úrovni nákupných podmienok. RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach služby, má byť

vypočítaná spôsobom stanoveným podľa prílohy č. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne
a reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím úverom. V predloženej
zmluve č. XXXXXXXXX je tento údaj nezrozumiteľný a teda aj v danom prípade treba túto podmienku
zmluvy považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj v tomto smere súd poukazuje už na
právoplatné rozhodnutia v iných veciach, kde žalovaným bola spoločnosť I.C..

31. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Keďže žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu, súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 % o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.