Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/370/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316204297
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316204297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpená JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo proti žalovanej: I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. R. XX/X, XXX XX M., o zaplatenie 187,67 eura, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Levice č.k. 7C/106/2016-74 zo dňa 17.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia sumy 187,67 eura pozostávajúcej z trov mediačného konania vo výške 170,67 eur, zmluvnej
pokuty vo výške 12,16 eur a úroku z omeškania vo výške 4,54 eur. Žalovanej nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. a), ods. 5, §
54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania.

1.2 Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX
zo dňa 27.6.2013 poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 300 eur a žalovaná sa zaviazala
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške
170,55 eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 117,45 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku
588 eur do 26.6.2014. Žalobca a žalovaná sa dohodli, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere pod č.
XXXXXXXXX zo dňa 27.6.2013 sa mení tak, že žalovaná sa zaviazala žalobcovi uhradiť celkovú čiastku

588 eur v 12 splátkach vo výške 49 eur, vždy k 26.kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 26.7.2013.
Žalovaná z uvedenej čiastky pred splatnosťou dlhu neuhradila nič. Na základe toho, že porušila
podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nedodržala splátkový kalendár, žalobca jej oznámili ,
že v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere stratila výhodu splátok, dlh sa stal splatný v celosti a
vyzval ju na úhradu celého dlhu. Dlh sa stal splatný dňa 27.6.2014 a od toho času je žalovaná v
omeškanísúhradoudlžnejsumy.PodľaVšeobecnýchpodmienokposkytnutiaspotrebiteľskéhoúverusa
žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom

vyplývajúcim zo zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania,
trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia žalobcu v týchto konaniach a iné
žalobcompreukázateľnevynaloženénákladypriuplatnenísvojhopráva.Spoukazomnavyššieuvedené
bola žalovaná z daného úverového vzťahu po splatnosti dlhu povinná uhradiť celkom 187,37 eur z toho:trovy mediačného konania vo výške 170,67 eur, zmluvnú pokutu vo výške 12,16 eur, známy úrok z
omeškania vo výške 4,54, ktorý pozostáva z úroku vo výške 5 % ročne zo sumy 300 eur od 27.6.2014
do 12.9.2014 v sume 3,21 eur, úrok vo výške 5 % ročne zo sumy 200 eur od 13.9.2014 do 14.10.2014

v sume 0,88 eur, úrok vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 15.10.2014 do 28.10.2014 v sume 0,19
eur, úrok vo výške 5 % ročne zo sumy 89 eur od 29.10.2014 do 18.11.2014 v sume 0,26 eur.

1.3 Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom bola dňa 27.06.2013 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom

ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru v hotovosti v sume 300 eur. Žalovaná sa
zaviazalavrátiťúverazaplatiťcelkovénákladyvovýške288eur,spolučiastku588eurdo26.06.2014,pri
úrokovej sadzbe 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo je suma 117,45 eur a administratívne náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 170,55 eur. V zmluve bola dohodnutá RPMN vo výške
96,00 % a priemerná RPMN 39,20 %. V rovnaký deň bola medzi stranami sporu uzatvorená Dohoda o
plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 409800543, podľa ktorej mala žalovaná zaplatiť

žalobcovi čiastku 588 eur v 12 mesačných splátkach vo výške 49 eur vždy k 26. kalendárnemu dňu v
mesiaci, počnúc dňom 26.07.2013, pričom RPMN bola vo výške 300,29 % a priemerná RPMN 39,20
%. Súčasťou Zmluvy boli Všeobecné podmienky.
1.4 Súd zistil, že žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra okrem iného vyplýva predmet

činnosti poskytovanie úverov. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo
zamestnania. Okrem toho poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01.04.2014, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť

normy obchodného práva. Preto pri posudzovaní danej veci vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

1.5 . Skúmal, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere mala všetky povinné náležitosti v zmysle § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) - výšku, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) - správnu výšku
ročnej percentuálnej miery nákladov. Konštatoval, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená
výška mesačnej splátky, táto je uvedená len v dohode o plnení splátok, podľa ktorej bolo dohodnutých
12 splátok vo výške 49 eur, splatných k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci. V dohode však absentuje
rozlíšenie splátok istiny, úrokov a poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere síce obsahuje RPMN vo

výške 96,00 % ale v dohode o plnení v splátkach sa už uvádza RPMN vo výške 300,29 %. Poukázal
na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého ročná percentuálna miera
nákladov musí byť vyčíslená na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.

1.6 Dospel k záveru, že v dôsledku absencie uvedených zákonných náležitostí zmluvy sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Vzhľadom na to, že poskytnutý úver v sume istiny 300 eur považoval za bezúročný a bez
poplatkov, žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej istiny bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov.
Žalobkyňa však žalobcovi vrátila istinu 300 eur a okrem toho zaplatila aj ďalšie splátky až do výšky

1100 eur.

1.7 Súd sa ďalej zaoberal jednotlivými čiastkovými nárokmi uplatnenými žalobou. Žalobca si v konaní
uplatňoval náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s mediačným konaním a to vo výške 170,67 eur. Bližšie
svoj nárok neodôvodnil. V bode 10 Všeobecných podmienok je obsiahnutá mediačná dohoda, ktorú

uzatvorili zmluvné strany podľa zákona č. 420/2004 Z.z., a podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy, budú riešené pred Mediačným centrom, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Súd zistil, že táto mediačná dohoda
nebola dojednaná zmluvnými stranami samostatne, ale je včlenená do obsahu Všeobecných podmienok
spotrebiteľského úveru a podľa názoru súdu túto mediačnú dohodu nemožno považovať za platnú,

keďže absentuje vôľu žalovanej takúto dohodu uzatvoriť. Mediačná dohoda bola žalovanej vnútená
žalobcom v postavení veriteľa a žalovaná nemala možnosť túto dohodu odmietnuť a nemala preto ani
možnosť uzatvoriť zmluvu o úvere bez tejto dohody. Keďže žiadna mediačná dohoda medzi stranami
platne nevznikla, nemohol žalobca ani začať mediáciu a nemá preto ani nárok na náhradu trov mediácie.Náhrada nákladov mediácie v zmysle bodu 7 Všeobecných podmienok predstavuje nekalú obchodnú
praktiku a z dôvodu, že nekalé obchodné praktiky sú zakázané, sú zmluvné dojednania, na základe
ktorých sú trovy mediácie požadované, pre rozpor so zákonom neplatné.

1.8 Žalobca si tiež uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 12,16 eur. Ani tento svoj nárok bližšie neodôvodnil.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje žiadne dojednania o zmluvnej pokute, ktorá sa spomína
iba v bode 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru. Zo strany žalobcu nebol
predložený žiadny dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy bola

oboznámená so všeobecnými podmienkami, že všeobecné podmienky prevzala a súhlasila so všetkými
dojednaniami obsiahnutými vo všeobecných podmienkach. Podľa názoru súdu pokiaľ dojednanie o
zmluvnej pokute vyžaduje písomnú formu (§ 544 ods. 2 Obč. zák.), nepostačuje, ak sa takéto dojednanie
uvádza iba vo všeobecných podmienkach, ktoré nie sú žalovaným podpísané. Navyše žalobca nijako
nezdôvodnil, prečo si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 12,16 eur, keď v podmienkach je uvedená vo
výške 33 eur. Z uvedeného dôvodu nárok žalobcu na zmluvnú pokutu ako nedôvodný zamietol.

1.9 Žalobca žiadal priznať aj známy úrok z omeškania vo výške 4,54 eur ako ročný úrok vo výške 5 % zo
súm uvedených v žalobe. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnym listinným dôkazom napr. prehľadom
splácania úveru, ako žalovaný poskytnutý úver splácal a či sa s niektorou splátkou dostal do omeškania,

kedy omeškanie nastalo a ako dlho trvalo. Súd z uvedeného dôvodu zastáva stanovisko, že žalobca
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové
konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, ktoré v priebehu
konania navrhuje vykonať. Jedná sa o dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností. Na

základe uvedeného mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti
výšky uplatneného známeho úroku z omeškania, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by
bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje.
1.10 Na základe uvedeného, súd nepovažoval za dôvodný resp. preukázaný ani jeden z čiastkových
nárokov, ktorých sa žalobca domáhal, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalovanej, ktorej vznikol nárok na náhradu
trov konania , tento nárok nepriznal, pretože jej v prvoinštančnom konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365

ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku tým, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne
odôvodnil, čím mu odňal možnosť konať pred súdom ,že dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal, že výška počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne
uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, v ktorej bola dohodnutá úhrada jednou splátkou vo výške

588eurstermínomsplatnosti26.06.2014.PretojeRPMNuvedenávzmluvesprávna.Tvrdil,žežalovaná
v ten istý deň požiadala o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach,
s ktorou bola oboznámená a podpísala ju. Vzala pritom na vedomie, že výška RPMN je 304,10 %.
Preto poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže úver vznikol pred
01.06.2014, riadi sa podľa predpisov účinných do 31.05.2014, preto obmedzenie odplaty nemožno

aplikovať. Uplatnený úrok 39,15 % ročne v danom období podstatne neprevyšoval výšku odplaty v
obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Poplatok 170,55 eura predstavuje
administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a právna úprava
účtovaniu poplatkov nebráni. Zmluvné strany sa v bode 7 Všeobecných podmienok dohodli na tom, že ak
spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o úvere, spotrebiteľ sa zaviazal

zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 33 eur ako aj na úhradu nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v
súvislosti s uplatnením práva zo zmluvy , medzi ktoré patria okrem iného aj trovy mediácie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s rozsudkom súhlasí a navrhla ho
potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcaakoveriteľažalovanáakodlžníkuzatvorilidňa27.06.2013zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 409800543, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej
ako fyzickej osobe úver vo výške 300 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť žalobcovi s
celkovými nákladmi vo výške 288 eur spolu sumu 588 eur do 26.06.2014. Celkové náklady spotrebiteľa
boli tvorené súčtom úroku 39,15 % ročne z poskytnutého úveru v sume 117,45 eura a administratívnych

nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 170,55 eura.
RPMN uvedená v zmluve bola 98 % a priemerná RPMN 39,20 %. Prevzatie peňažných prostriedkov
potvrdila žalovaná svojim podpisom na zmluve. V rovnaký deň uzavreli strany sporu dohodu o plnení v
splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 409800543, podľa ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť
dohodnutú sumuvsplátke588eurv12-tichpravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške49eurvždy26.

kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 26.07.2013. V dohode bola uvedená RPMN 300,29 % a priemerná
RPMN 39,70 %. Súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 187,37 eur
( trovy mediačného konania 170,67 eur+ zmluvná pokuta 12,16 eur + známy úrok z omeškania vo výške
4,54 eur) zamietol.
8. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého

rozsudkusúduprvejinštancie.Odvolacísúdpreto,predtýmakopreskúmalnapadnutýrozsudok,skúmal,
či súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred
súdom. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy

SR a článok 6 ods. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd . Požiadavky na riadne
zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa
neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobca
domáhal a z akých dôvodov. Uviedol tiež ako sa žalovaná sa k veci vyjadrila. Jasne a zrozumiteľne

vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa
ktorých vec právne posúdil. Odvolací súd nezistil namietanú vadu konania, pre ktorú by bolo potrebné
napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

9. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z
vykonanéhodokazovaniavyvodilisprávnyprávnyzáver.Súdprvejinštancievdanejvecinajskôrskúmal,
či úver poskytnutý žalobcom možno považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona č.
129/2010 Z.z. Po zistení, že predmetná zmluva nemá základné náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z., a to

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) a správnu výšku ročnej
percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j), prijal záver, že absencia týchto náležitosti v zmluve
o úvere spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval,
že žalobca nešpecifikoval nároky uplatnené žalobou (náklady mediačného konania, zmluvnú pokutua úrok z omeškania), nepreukázal ich dôvodnosť a opodstatnenosť a ani nevyplývajú zo zmluvy o
spotrebiteľskomúvere.Odvolacísúdsasuvedenýmizávermivplnomrozsahustotožnilapretorozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na zákon o
spotrebiteľských úveroch (129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to ustanovenie
§ 9 ods. 2, v ktorom sú presne špecifikované podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V
predmetnejzmluveospotrebiteľskomúvereuzavretejstranamisporudňa27.06.2013chýbajúnáležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k), ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako absentujúce, alebo nesprávne
uvedené. Odvolací súd preto poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré
upravuje dôsledky porušenia povinnosti a stanovuje sankciu za nedodržanie písomnej formy podľa § 9
ods. 1 (§ 11 ods. 1 písm. a), za nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) (§ 11 ods. 1 písm. b) a nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov
v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d). Touto sankciou je, že poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Za situácie, že posudzovaná zmluva o úvere neobsahuje vyššie uvedené
podstatné náležitosti, upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch, resp. sú uvedené nesprávne,
záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je správny. Pri tomto závere
bola žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému iba istinu, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňoval,
pretože mu ju zaplatila.

11. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odvolateľ v podanom odvolaní, okrem nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorým sa už odvolací súd zaoberal v bode 8. rozsudku, namietal,
že výška počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená v zmluve o

spotrebiteľskom úvere, v ktorej bola dohodnutá úhrada jednou splátkou vo výške 588 eur s termínom
splatnosti 26.06.2014 a tiež, že RPMN uvedená v zmluve je právna. Zároveň tvrdil, že žalovaná v ten
istý deň požiadala o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach, s ktorou
bola oboznámená a podpísala ju. Vzala pritom na vedomie, že výška RPMN je 304,10 % ( správne
300,29%),preto poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené

námietky odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Formulárový charakter dohody o plnení v splátkach
a skutočnosť, že žalovaná dohodu podpísala v rovnaký deň ako podpísala zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, preukazuje, že predmetný úver mal byť vrátený v splátkach, a dohoda v zmluve o jednorázovom
plnení bola len formálna. Žalovaná nemala možnosť tento postup žalobcu ovplyvniť a žalobcom vopred
naformulované zmluvné klauzuly zmeniť. Odvolací súd nepochybuje, že pokiaľ by žalovaná odmietla

uzavrieť predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere spolu s ustanovením o jednorázovom plnení a
zároveň dohodu o plnení v splátkach, žiadny úver by nedostala. Za týchto okolností mal byť úver vrátený
v splátkach, preto už v zmluve mal byť uvedený počet a výška splátok a tomu zodpovedajúca RPMN.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

12. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani zo spisu žiadne trovy
konania nevyplývajú, preto súd rozhodol, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).