Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206159
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4214206159.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29.
augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanej: M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XXXX/X, XXX XX O., zastúpenej advokátskou spoločnosťou GRUJBÁR, s.r.o., so sídlom Adama
Štrekára 8255/50, 917 08 Trnava, o zaplatenie sumy 84,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej

proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 15C/219/2014-184 zo dňa 08.11.2017 rozhodol

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanej
priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 79,66

eura, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči pôvodnému žalovanému JUDr. Gabrielovi Szénásimu domáhal
zaplatenia sumy 290,46 eura z dôvodu neodvedenia vymožených finančných prostriedkov v exekučných
konaniach, ktoré viedol žalovaný ako súdny exekútor v prospech žalobcu ako oprávneného. Právnou
nástupníčkou žalovaného, ktorý v priebehu konania zomrel, sa stala jeho manželka - žalovaná. Podaním
zo dňa 07.04.2015 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 205,83 eura, pretože povinná

Magdaléna Vanyová uhradila dlh vo výške 7,10 eura, a tiež preto, že žalovaný dňa 09.03.2007 poukázal
žalobcovi ako oprávnenému platbu vo výške 193,06 eura (5.816 Sk) zaúčtovanú v prospech povinného
Ladislava Tótha. Dňa 22.05.2017 zobral žalobca žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy 79,66 eura z
dôvodu jej odpísania z účtovníctva pre preklúziu. Súd konanie z tohto dôvodu v časti o zaplatenie 79,66
eura zastavil. V časti o zaplatenie 4,97 eura žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku. V týchto dvoch
výrokoch nadobudol rozsudok právoplatnosť. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil podľa § 255

a § 257 CSP s tžm, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal pri tom z čiastočného
úspechužalovanej,ktorábolaúspešnáibavčastiozaplateniesumy4,97eura,čojeveľminepatrnáčasť.
Zohľadnil tiež, že k späťvzatiam žaloby v časti došlo nezávisle od vôle žalobcu, a to na základe úhrady
povinnej v exekúcii, na základe účtovných opatrení, a preto bol súd toho názoru, že tieto skutočnosti sú
skutočnosťami hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Žalobca nevedel ovplyvniť späťvzatie
žaloby, keď z dôvodu dikcie zákona, či vôle tretej osoby (úhrada pohľadávky), musel zobrať žalobu späť.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná,
ktorá žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať jej náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %. Namietala nesprávne právne posúdenie veci, pričom uviedla, že žaloba bola podaná
na súd dňa 28.03.2014 a žalobca ňou žiadal zaplatenie sumy 290,64 eura. Podaním zo dňa 07.04.2015
zobral žalobca žalobu v časti 205,83 eura späť z dôvodu, že si nesprávne spároval platbu, ktorú mu
žalovaný riadne zaslal na jeho účet ako vymoženú v exekúcii. Žalobca procesne zavinil zastavenie

konania v tejto časti a ona na tom nemala žiadny podiel. Podaním zo dňa 22.05.2017 zobral žalobca
žalobu späť aj v časti 79,66 eura. Dôvodom malo byť odpísanie pohľadávky z účtovníctva žalobcu.Žalobca opätovne procesne zavinil zastavenie konania aj v tejto časti a ona na tomto zastavení nemala
žiadny podiel. Druhým výrokom napadnutého rozsudku súd žalobu vo zvyšnej časti 4,97 eura zamietol
pre premlčanie nároku. Napadnutým tretím výrokom súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo

strán. Tento výrok považuje za nesprávny a jeho odôvodnenie za nedostatočné a nepreskúmateľné.
Súd prvej inštancie nešpecifikoval na základe ktorého odseku ustanovenia § 255 CSP rozhodol. Podľa
§ 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd
prvej inštancie preto nerozhodol správne, keď vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Pokiaľ súd vychádzal z toho, že žalovaná mala úspech len vo veľmi nepatrnej časti 4,97 eura, tak potom
logicky by mal mať vo veci žalobca úspech vo väčšej časti 285,49 eura. Ak sa vychádza zo zásady
úspechu vo veci, tak súd mal trovy konania pomerne rozdeliť. Tretia možnosť je, že ak je pomer úspechu
oboch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,
čo nebol tento prípad. V tomto prípade absentujú akékoľvek dôvody podľa § 257 CSP na výnimočné

nepriznanie náhrady trov konania jej ako žalovanej a neexistujú ani žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré má na mysli toto zákonné ustanovenie. Nemôžu byť nimi „úhrada povinnej v exekúcii, či
účtovné opatrenia žalobcu“. Žalobca až počas konania zistil, že si riadne plnenia zo strany jej právneho
predchodcu neprávne zaúčtoval, resp. neskôr si v ostatnej časti vykonal účtovné operácie, s ktorými ona
nemá nič spoločné a nemôže ich žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca mal v spore úspech rovnajúci

sa 0 %, preto súd nemohol rozhodnúť, že ona mala v spore úspech len v nepatrnej časti, hoci ho mala v
časti rovnajúcej sa 100 %. Keďže žalobca zobral dvakrát žalobu späť bez jej zavinenia, súd mal skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Vo zvyšnej časti 4,97 eura súd
žalobu zamietol pre premlčanie nároku, preto jej úspech v spore predstavuje 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že platbu v sume 5.816 Sk (193,06 eura) na
svojom účte neevidoval, preto vykonal preverovanie v informačnom systéme žalobcu. Na základe toho
zistil, že predchodca žalovanej dňa 09.03.2007 poukázal platbu v sume 5.816 Sk na účet Sociálnej
poisťovne, pobočka Komárno, s uvedením nesprávneho variabilného symbolu. Dňa 26.01.2015 bola
platba zidentifikovaná a spárovaná v prospech pohľadávky povinného Ladislava Tótha. Pretože táto

skutočnosť a tiež úhrada pohľadávky povinnou nastali po začatí konania, zobral žalobu v časti o
zaplatenie 205,83 eura späť. Z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymáhanie odpísal zostatok
pohľadávky voči povinnému Ladislavovi Tóthovi v sume 79,66 eura z evidencie; preto aj došlo z jeho
strany opätovne k čiastočnému späťvzatiu žaloby v danej časti. Predmetom sporu ostala pohľadávka v
sume 4,97 eura. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že nesprávne spároval platbu, ktorú mu predchodca

žalovanej zaslal na jeho účet ako vymoženú exekúciu a že on mal neporiadok vo svojich účtovných
dokladoch, čím procesne zavinil zastavenie konania v časti 205,83 eura. Bol to predchodca žalovanej,
ktorý nesprávne poukázal platbu v sume 5.816 Sk na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno,
navyše s uvedením nesprávneho VS, pritom ju mal poukázať na účet Sociálnej poisťovne, pobočka
Nové Zámky. Zaplatením pohľadávky v sume 5,67 eura Magdalénou Vanyovou došlo k uspokojeniu

jeho pohľadávky, a preto nemal inú možnosť, ako zobrať žalobu aj v tejto časti späť. Nesúhlasil ani s
tvrdením žalovanej, že procesne zavinil zastavenie konania aj v časti 79,66 eura z dôvodu odpísania z
účtovníctva. Žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie konania, pretože k späťvzatiam došlo nezávisle
od jeho vôle v konaní, a to na základe úhrady povinnej, pochybením samotného predchodcu žalovanej a
odpísaním pohľadávky v dôsledku plynutia prekluzívnej lehoty. Vyššie uvedené skutočnosti on žiadnym

spôsobomnemoholanevedelovplyvniť,apretoichmožnooznačiťakodôvodyhodnéosobitnéhozreteľa
v zmysle § 257 CSP. Keďže súd žalobu v časti 4,97 eura zamietol, je možné konštatovať, že žalovaná
bola úspešná len v tejto časti. Napadnutý výrok súdu preto považuje za správny a navrhol ho ako vecne
správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal vec viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil.
Pri rozhodovaní aplikoval nový procesný predpis, Civilný sporový poriadok, v súlade s ustanovením §

470 ods. 1, 2 prvej vety, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súdu dňa 28.03.2014 domáhal zaplatenia
sumy 290,46 eura. Podaním zo dňa 07.04.2015 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 205,83 eura
späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Dôvodom späťvzatia bola úhrada pohľadávky vo výške 7,10

eura povinnou Magdalénou Vanyovou v exekučnom konaní a zistenia žalobcu, že súdny exekútor JUDr.
Szénási (právny predchodca žalovanej) poukázal dňa 09.12.2007 žalobcovi platbu v sume 5.816 Sk
(193,06 eura) v súvislosti s exekúciou vedenou voči povinnému Ladislavovi Tóthovi. Poukázal ju však
nesprávne a žalobca túto skutočnosť zistil až dňa 26.01.2015, keď uskutočnil preverovanie v svojom
informačnom systéme. Na základe späťvzatia žaloby súd konanie uznesením č. k. 15C/219/2014-113

v časti o zaplatenie sumy 205,83 eura zastavil a druhým výrokom rozhodol, že o náhrade trov
konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Keďže rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,
predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 84,63 eura.
6. Na základe rozhodnutia žalobcu bol zostatok pohľadávky voči povinnému Ladislavovi Tóthovi vo
výške 79,66 eura z dôvodu preklúzie odpísaný z účtovníctva žalobcu, a preto žalobca zobral podaním
zo dňa 22.05.2017 žalobu aj v tejto časti späť. Napadnutým rozsudkom súd rozhodol o zastavení

konania v tejto časti a vo zvyšku (4,97 eura) žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol v týchto výrokoch
právoplatnosť. Odvolanie bolo podané len proti tretiemu výroku, týkajúcemu sa trov konania, ktorým súd
žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu.
7. Vovšeobecnostiplatí,žeonáhradetrovkonaniarozhodujesúdnazákladepomeruúspechustranyv
spore(§255ods.1CSP).Akbolúspechstranyvsporelenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).
Súd zisťuje mieru úspechu žalobcu, ktorá predstavuje rozdiel medzi jeho úspechom a neúspechom. V
časti zastavenia konania musí súd vyhodnotiť kto zastavenie konania procesne zavinil, a podľa toho
prizná náhradu trov konania strane, ktorá procesne zastavenie konania nezavinila (§ 256 ods. 1 CSP). V
prípade, že v priebehu konania dôjde k čiastočnému späťvzatiu žaloby, je potrebné rozhodnúť o trovách

konania vo vzťahu k späťvzatiu s ohľadom na zavinenie zastavenia konania a vo vzťahu k rozhodnutiu
o zvyšku žaloby je potrebné zohľadniť pomer úspechu a neúspechu.
8. Vo vzťahu k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby mal súd postupovať podľa § 256 ods. 1
CSP a skúmať, ktorá zo strán zavinila zastavenie konania. Z dôvodov, pre ktoré zobral žalobca žalobu
späť, bolo možné prijať záver, že konanie v časti 205,83 eura a aj v časti o zaplatenie 79,66 eura zavinil

práve žalobca. Neobstojí totiž jeho obrana, že nevedel ovplyvniť správanie sa povinnej v exekúcii, keď
časť pohľadávky uhradila po podaní žaloby, a rovnako nemohol ovplyvniť preklúziu pohľadávky, pre
ktorú došlo na základe jeho rozhodnutia k jej odpísaniu, a nemohol ovplyvniť ani nesprávnu úhradu
súdneho exekútora. Úhradu pohľadávky povinnou však nemohla ovplyvniť ani žalovaná, bolo by preto
nespravodlivé pričítať zavinenie práve jej. Zastavenie konania by zavinila žalovaná vtedy, keby ona

sama pohľadávku, resp. jej časť uhradila po podaní žaloby, čo sa v danom prípade nestalo. Odvolací
súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu o zavinení zastavenia konania v časti, ku ktorému
došlo z dôvodu nesprávnej úhrady pohľadávky právnym predchodcom žalovanej. Keď žalobca vedel
preveriť túto skutočnosť o úhrade pohľadávky v priebehu konania, mohol tak urobiť nesporne aj pred
podaním žaloby, či už vo svojom systéme alebo aj dopytom u súdneho exekútora. Preto zavinenie

na zastavení konania nemožno klásť ani na stranu žalovanej. Rovnako tak nemožno konštatovať jej
zavinenie pri zastavení konania z dôvodu preklúzie, ktorá nastala bez toho, aby ju mohla nejakým
spôsobomovplyvniť.Zohľadniacvšetkytietoargumentybolomožnékonštatovať,že zastaveniekonania
v oboch prípadoch procesne zavinil žalobca, a preto žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania
na podklade ustanovenia § 256 ods. 1 CSP.

9. Vo zvyšnej časti, ktorá zostala predmetom konania po späťvtatí žaloby, bola žaloba zamietnutá pre
premlčanie pohľadávky a tento výrok rozsudku sa stal právoplatným. Žalobca bol teda aj v tejto časti (o
zaplatenie 4,97 eura) neúspešný, preto je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať
podľa § 255 ods. 1 CSP a priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalovanej.
10. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že pre jeho nemožnosť ovplyvniť späťvzatie

žaloby bolo potrebné pristúpiť k aplikácii ustanovenia § 257 CSP. Ani jednu skutočnosť, pre ktorú bola
žaloba po častiach zobratá späť, nemohla žalovaná žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalovaná nebola
tou osobou, ktorá by iniciovala tento spor; v konaní sa bránila a za týmto účelom splnomocnila na
svoje zastupovanie advokátsku spoločnosť, v súvislosti s čím musela vynaložiť určité finančné náklady,
ktoré by jej inak neboli vznikli. Bolo preto nedôvodné poukazovať na dôvody hodné osobitného zreteľa

kvôli nemožnosti ovplyvnenia priebehu konania žalobcom, keď samotná žalovaná už vôbec nemohla
nijako ovplyvniť priebeh konania, pretože ona nebola tou, ktorá by po začatí konania niečo plnila. Súd
by mal postupovať podľa tohto ustanovenia iba vo výnimočných prípadoch, čo vyplýva priamo z textu
ustanovenia. Vyššie uvádzané okolnosti, za akých došlo k späťvzatiu žaloby a na ktoré žalovaná nemalažiadny vplyv, nebolo možné vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov konania protistrane. Vzhľadom na to odvolací súd považoval odvolanie žalovanej voči uzneseniu
súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania za opodstatnené, a tak uznesenie v tejto časti podľa

§ 388 CSP zmenil a priznal jej nárok na náhradu trov konania.

11. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej podľa § 255 ods. 1 CSP patrí v celom
rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovaná
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 CSP), o

výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,

§ 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).