Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203700
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118203700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. C., D..

XX.X.XXXX, N. P. XXXX/XX, XXX XX A.Š., zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo
Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova25,Bratislava,IČO:35792752,zastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCvikovás.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie 1.412,53 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 700 eur všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.4.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1.412,53 eur. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7 C 52/2015 rozsudkom zo dňa 8.12.2016 bol úspešný v konaní o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.412,53 eur a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky,
pričom tento rozsudok, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19 Co 74/2017 zo

dňa 21.11.2017, nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2017. Ako spotrebiteľ si uplatnil satisfakciu za
porušenie spotrebiteľských práv, proti čomu sa musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané
zadosťučinenie má naplniť požiadavku účinného, sankčného, odradzujúceho prostriedku ochrany, aby
sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy, ale má mať aj funkciu relutárnu. Žiadal priznať aj náhradu trov
konania.

2. Žalovaný so k žalobe vyjadril písomným podaním z 16.5.2018, pričom uviedol, že v konaní nebolo

preukázané, že by konaním žalovaného došlo k spôsobeniu nejakej ujmy v neprospech žalobcu.
Namietal, že žalobca sa opakovanie domáha zaplatenia sumy, ktorá mu bola zo strany žalovaného
poskytnutá v rámci povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Zo žaloby ani nevyplýva o akú ujmu a voči
komu by malo ísť. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

3.Súdprvejinštancievovecivykonalvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmiprečítanímobsahu
celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 6 a nasl. je

rozsudok tunajšieho súdu č. k. 7C/52/2015-136 zo dňa 8.12.2016, na č. l. 13 a nasl. sa nachádza
rozsudok KS PO č. k. 19Co/74/2017-159 zo dňa 21.11.2017, ktorým bol potvrdený vyššie uvedený
rozsudok súdu prvej inštancie, na č. l. 24 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe a napokon na č. l. 36sanachádzaospravedlneniežalovanéhoajehoprávnehozástupcuzneúčastinadnešnompojednávaní,
ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 7 C 52/2015-136 zo dňa 8.12.2016 v právnej veci žalobcu
A. C., nar. XX.X.XXXX proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. súd rozhodol, že žalovaný
je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.412,53 eur, určil neprijateľnú zmluvnú
podmienku a žalobcovi zároveň priznal oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

5. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. č. k. 19 Co 74/2017-159 zo dňa 21.11.2017 bol vyššie
uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a odvolací súd priznal žalobcovi oproti žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Na pojednávaní konanom v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa ospravedlnil, právny zástupca žalobcu

uviedol, že sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia, pričom v pôvodnom konaní
došlo k porušeniu spotrebiteľského práva. Výška primeraného finančného zadosťučinenia je odvodená
od výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktorému by za predpokladu, že by tieto
finančné prostriedky od žalobcu mal, vznikla by žalobcovi škoda. Navrhol žalobe v celom rozsahu
vyhovieť, pričom vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že stačí len porušenie spotrebiteľského

práva, nie reálny vznik ujmy. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

7. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

8. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je

spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

11. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.18. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide o
ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba
uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby

porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

20. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému
porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi
spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných

službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez
platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp.
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

21.Zuvedenéhotedanepochybnevyplýva,žežalovanýzneužilsvojepostavenietým,žezmluvanemala

podstatné náležitosti. Žalovaný sa na základe zmluvy o úvere snažil od žalobcu získať financie bez
protihodnoty.

22. Žalobca musel aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby a súd v prejednávanej veci s
prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa §

3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa môže, ale aj nemusí, zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá
spotrebiteľovi hrozila.

23.Privýklade§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.trebaakcentovať,žezákonodarcaformulovaluvedené
ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku
na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z. z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné
zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi
je potrebná určitá intenzita.

24. Spôsobom vyššie uvedeným určenú výšku peňažného zadosťučinenia súd považuje za primeranú
a dodávateľ má jednoduchú možnosť jej plateniu, prípadne aj iným zodpovednostným následkom sa v
iných úverových prípadoch vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi
predpismi SR.

25. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi
uplatňoval finančné plnenie na ktoré nemal nárok, vyvolal u nej stav právnej neistoty, ktorý musela riešiť
podanou žalobou. Súd preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 700 eur
a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Súd má za to, že aj
bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto

má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu
ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky
a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším

spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.26. Súd preto považoval, ako je uvedené vyššie, za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu
700 eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa, ktoré
nemusí byť v rovnakej numericky vyjadrenej výške, ako ujma, ktorá hrozila.

27. Súd prvej inštancie akcentuje aj fakt, že účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia
pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej
strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má žalobca
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Pre výpočet trov právneho zastúpenia sa
bude vychádzať z výšky priznanej sumy, pretože žalobca bol úspešný v základe nároku, ktorého výška

záležala na posúdení súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí

jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.