Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 29, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Csp/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204323
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516204323.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v spore žalobcu Intrum Justitia, s.r.o.,

so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti
žalovanejB.X.,nar.XX.X.XXXX,M.XXX,XXXXXM.,vkonaníozaplatenie2.973,-eurspríslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 492,84 eur s príslušenstvom zastavuje.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 24.11.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť

zaplatenia sumy 2.973,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.973,- eur
od 16.10.2016 do zaplatenia a nahradenia trov konania, titulom debetného zostatku na kartovom účte.
Žalobu dôvodila tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 10.5.2013 zmluvu
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. na základe, ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX, pričom žalovanej bol poskytnutý úver s
dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % ku dňu vystavenia kartového účtu schválený úverový rámec
vo výške 1.200,- eur a žalovaná bola povinná zaplatiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 40,- eur.

Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a dňa 8.10.2016 žalobca pred odstúpením
na vymáhanie vystavil nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k uvedenému dátumu vo výške
2.973,- eur. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej
vo výpise z bankovej knihy, t.j. v lehote do 15.10.2016 a preto vznikol žalobcovi nárok na úhradu úrokov
z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti do zaplatenia.

2. Podaním doručeným súdu dňa 17.1.2017 žalovaná požiadala o možnosť dlh splácať v splátkach,

poukázala na to, že je samoživiteľka rodiny a pracuje iba na polovičný úväzok.

3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 23.6.2017 uviedol, že žalovaná dňa 23.4.2013 vyplnila žiadosť
o aktiváciu bankomatky Quatro - ďalej len žiadosť. V zmysle obchodných podmienok pre vydanie
a užívanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB v spolupráci so spoločnosťou Consumer
finance holding. a.s. platných a účinných v čase podpisu žiadosti prijatím a schválením žiadosti o
aktiváciu bankomatky Quatro zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej

platobnej karty VÚB a.s.. Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 10.5.2013 o čom svedčí
podpis na uvedenej žiadosti. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automatický obnoveného
úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaná ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento
úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcii žalovanej vyplývajúcich z predloženého položkovitéhovýpisu z kartového účtu žalovanej jednoznačne vyplýva, že žalovaná vyplnením a podpísaním žiadosti
súhlasila s opakovaným obnovením úverovaného limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využívala v
súladesobchodnýmipodmienkami.Kudňuvystaveniavýpisuzkartovéhoúčtumalažalovanáschválený

úverový rámec 1.200,- eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou
vo výške 40,- eur mesačne. Žalovaná začala čerpať úverový rámec od 21.5.2013, ako to vyplýva z
kartového účtu v časti debetných transakcii. V súlade s článkom V. bod 35a, 35 písm. a/ Obchodných
podmienok spoločnosť Consumer finance holding a.s. listom zo dňa 4.12.2013 vyhlásila okamžitú
splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej

v opakovanom neplnení povinných splátok v stanovenej výške. V posudzovanej veci bol žalovanej
právnym predchodcom žalobcu poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver.
Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu.
Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých
úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je
možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPNM, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka

a následne veriteľom dopĺňa. S uvedenou skutočnosťou počíta ja zákon o spotrebiteľských úveroch
v ust. § 3 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankov iným spôsobom ako kreditné karty (§ 1
ods.3)aleboaknemožnourčiťročnúpercentuálnumierunákladovmusíbyťspotrebiteľnajneskôrvčase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o písm. a/ (úverovom limite ak je stanovený), písm. b/ (ročnej

úrokovej sadzbe a poplatkoch platných odo dňa doby, keď bola zmluva uzatvorená o podmienkach,
za ktorých môže zmenená a doplnená), písm. c/ (postupe a spôsobe zániku a ukončenia zmluvy). V
predloženej zmluvnej dokumentácii sa nachádza aj indikatívny výpočet RPNM podľa vzorca v zmysle
uvedeného zákona. O výške ročnej úrokovej sadzby 22,80 % označenej vo výpise ako štandardná
ročná úroková sadzba ako aj výška schváleného úverového rámca 1.200,- eur a výške štandardnej

mesačnej splátky 40,- eur. Žalovaná bola oboznámená s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby
aj prostredníctvom cenníka VÚB pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance
holding a.s.. RPNM v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. Žalovaná začala čerpať
úverový rámec od 21.5.2013 ako to vyplýva z kartového účtu v časti debetných transakcii. Žalovaná
čerpala dňa 21.5.2013 sumu 250,- eur, dňa 23.5.2013 sumu 250,- eur, dňa 27.5.2013 sumu 500,- eur

a dňa 24.6.2013 sumu 70,- eur. Plnenie žalovanej v prospech kartového účtu predstavuje sumu 80,-
eur, a to dňa 21.6.2013 uhradila žalovaná sumu 40,- eur a dňa 17.9.2013 sumu 40,- eur. Čo sa týka
uplatnenej sumy 2.973,- eur táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po zúčtovaní transakcii
úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného
bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok

kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný
úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná suma 2.973,- eur pozostáva z istiny
1.190,13 eur, poplatkov 284,97 eur, štandardného úroku 1.290,03 eur, sankčného úroku 207,87 eur.

4. Žalobca v uvedenom podaní zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 492,84 eur (poplatky a sankčný

úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadal súd konanie v tejto časti zastaviť. V dôsledku
čiastočného späťvzatia žalobca tak žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 2.480,16 eur, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.480,16 eur od 16.10.2016 do zaplatenia.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca a jeho právny zástupca ospravedlnili svoju neúčasť na

pojednávaní a žiadali, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaná zotrvala na svojej argumentácii v
zmysle podaného písomného vyjadrenia, pričom uviedla, že bližšie okolnosti uzatvárania kreditnej karty
si nepamätá, požiadala o možnosť splácať dlh v splátkach.

6. Uznesením zo dňa 16.3.2017 súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová

banka a.s. vstúpil do konania ako žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

Súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:
7. Právny predchodca žalobcu VÚB a.s. v spolupráci s spoločnosťou Consumer finance holding, a.s.
uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe, ktorej mal byť žalovanej poskytnutý

osobitný druh revolvingového úveru s úverovým rámcom 1.200,- eur a dohodnutou mesačnou splátkou
úveru 40,- eur, štandardnou úrokovou sadzbou vo výške 22,80 % ročne. V bode 5 žiadosti o aktiváciu
bankomatky je uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri predpoklade, že
výška spotrebiteľského úveru je 1.200,- eur, počet splátok 48 v splátkach po 40,- eur, RPNM predstavuje26,92 eur, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 1.884,25 eur, celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom 684,25 eur, deň splatnosti splátky 15. deň v kalendárnom mesiaci,
priemerná hodnota RPNM 26,62 %. Ku dňu 4.12.2013 došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého

úveru. Jednotlivými výbermi žalovaná vyčerpala finančné prostriedky vo výške 270,- eur a uhradila sumu
80,- eur pred podaním žaloby, čo je zrejme z predloženého výpisu z úverového účtu.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba uzavretá z časti súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZSÚ) spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

11. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZSÚ) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

12. Podľa § 1 ods. 4 ZSÚ Na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť
na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a
§ 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17,
§ 20 až 23 a § 25 až 27.

13. Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 2 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonník musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

15. Podľa § 11 ods. 1 Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

16. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku , objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.19.Podľa§54ods.1a2OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd dospel k právnemu záveru:
23. Súd posúdil predmetnú zmluvu o pôžičke v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o pôžičke je v tomto prípade aj spotrebiteľskou zmluvou

v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako
dodávateľažalovanáakospotrebiteľ,pričomobsahzmluvy,akoajobsahúverovýchpodmienokboldaný
predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

24. V konaní bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva
tak ako to je konštatované v bode 7 tohto rozsudku.

25.Súdzastavilkonanievčastizaplatenia sumy492,84eurspríslušenstvom,vzmyslepodaniažalobcu,
ktoré učinil pred prvým pojednávaním.

26. Peňažné prostriedky boli poskytované na základe čerpania prostredníctvom kreditnej karty, preto
sa na predmetnú zmluvu vzťahuje vyššie citovaný zákon o spotrebiteľských úveroch, nie príslušné
ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z., na ktoré poukazuje žalobca, nakoľko v čase uzavretia posudzovanej
zmluvy, tento zákon už bol zrušený.

27. Súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška splátky 40,- eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva
obsahovalavýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Zákonomstanovenéčlenenie

a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa
dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj
nároky, na ktoré nemá právo.

28. Súd poukazuje na celkovú nezrozumiteľnosť formulára z 23.4.2013 vzhľadom na vizuálne

spracovanie právneho úkonu a jeho zrozumiteľnosť aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššie súdu ČR
23Cdo/2942/2009, v ktorom Najvyšší súd ČR ustálil, že: „Nemožnosť určitý text prečítať bez vynaloženia
zvláštneho úsilia a bez využitia zvláštnych pomôcok, by bola sama o sebe dostačujúcim dôvodom pre
konštatovanie neplatnosti Zmluvy o úvere pre jej nezrozumiteľnosť, nakoľko platí, že právny úkon je
nezrozumiteľný, ak jednajúci po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku vadného slovného či iného

sprostredkovania (rozumej v skúmanom prípade vizuálneho spracovania) jasného vyjadrenia vôle.“

29. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver
formou pôžičky je potrebné podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

30. Žalobca v obdobných konania poukázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ
zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová. Pre úplnosť súd
i v tejto právnej veci zaujíma stanovisko k tomuto právnemu názoru žalobcu. Súd je toho názoru, žeuvedený rozsudok nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov, nakoľko
pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade
skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok

smernice zásadne vylúčený a preto vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň
účinok nepriamy. Teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda
eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné
zneniezákona,nakoľkobysajednaloovýkladcontralegem. Podľazákonač.126/2010Z.z.savyžaduje,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem iného obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny,

úrokovainýchpoplatkovatedazákonidenadrámecSmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/
ES č. 2008/48 a celkovo jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny ako aj splátok úrokov a
splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica,
je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca
takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu splátky predal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. K
výkladu tohto ustanovenia zák. č. 126/2010 Z.z. existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v

zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny,
splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V tomto smere súd poukazuje napr. na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/7/2017.

31. V súlade s § 220 ods. 2 CSP súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre
Biróovej, je potrebné uviesť, že judikatúra vyšších súdov sa v otázke jeho aplikácie odlišuje. Súd
preto poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné
pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24.

júna 2013, podľa ktorého „pri ne jednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

32. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad
sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp

ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho
poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus
iurascripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

33. Súd v predmetnej veci prihliadal z úradnej povinnosti zároveň na to, či nárok žalobcu nie je
premlčaný. Žalovaná naposledy čerpala úver dňa 26.6.2013 v sume 70,- eur a žaloba bola doručená
súdu až dňa 24.11.2016, t.j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, preto súd žalobu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:
34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. V konaní bola úspešnejšia žalovaná, avšak tejto žiadne trovy nevznikli, preto jej ich náhradu súd
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.