Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/21/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107208719
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4107208719.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Janíkovce, so sídlom
Nitra, Hlavná 57, IČO: 34 072 438, zastúpená JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom so sídlom Nitra,
Kupecká 18, proti odporcovi: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17
335 345, o vydanie nehnuteľností, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 06.
novembra 2012 č. k. 17C/121/2007 -321, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Nitra dňa 27. 04. 2007 domáhal od odporcu vydania
nehnuteľností a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. B. X. a E., označených podľa
zápisu v pozemnoknižných vložkách, spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha. V priebehu konania

navrhovateľčiastočnebralnávrhspäť(podanímzodňa09.10.2007,11.01.2012),aždošlokcelkovému
späťvzatiu návrhu písomným podaním zo dňa 10. 02. 2012, v ktorom žiadal o náhrade trov konania
rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odporca so späťvzatím návrhu
súhlasil a uplatnil si náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP v celkovej výške 3.660 eura.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13. 02. 2012 č. k. 17C/121/2007-288 konanie podľa § 96 ods.

1, 3 OSP zastavil s tým, že rozhodnutie o trovách konania ponechal v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP na
samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Súd prvého stupňa o trovách
konania prvýkrát rozhodol uznesením zo dňa 25. 05. 2012 č.k. 17C/121/2007-292 tak, že navrhovateľovi
podľa § 146 ods. 2 OSP uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 3.658,66
eura, na účet odporcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v
Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 31. 07. 2012 č.k. 7Co/160/2012-311 uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení
konštatoval, že súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania bez toho, aby sa zaoberal splnením
jedného z predpokladov pre priznanie práva na náhradu trov konania, ktorým je účelnosť vynaložených
trov konania odporcom, keďže náhrada trov konania priznaných podľa § 146 ods. 2 OSP sa vzťahuje
len na účelne vynaložené trovy konania. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne
aplikoval na danú vec pre rozhodnutie o náhrade trov konania ust. § 146 ods. 2 vety prvej OSP, pretože

k zastaveniu konania došlo pre správanie sa navrhovateľa, ktorý zobral návrh v priebehu konania späť,
čím z procesného hľadiska zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto odporca by mal právo na
náhradu trov konania , avšak len za splnenia podmienky, že išlo u neho o účelne vynaložené náklady,
ktorémalsúdprvéhostupňaskúmať,atozhľadiska,čiboldôvodnato,abyodporca,ktorýakoprávnická
osoba má zriadený právny odbor, využíval služby advokáta.

Po zrušení a vrátení veci súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením tak, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137, § 146 ods. 2, § 226 OSP, ako ajprávnym názorom vysloveným Krajským súdom v Nitre v zrušujúcom uznesení zo dňa 31. 07. 2012
č.k. 7Co/160/2012-311, v zmysle ktorého skúmal účelnosť vynaložených trov konania. Poukázal na
to, že v danom prípade sa jedná o trovy právneho zastúpenia advokáta JUDr. Juraja Macka, ktorý

odporcu počas konania zatupoval v časti konania. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ tak
aj odporca má právo byť v priebehu konania zastúpený zástupcom, v tomto prípade advokátom. Je
potrebné však poukázať na to, že odporca ako právnická osoba, zriadená zákonom č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, má zriadený

samostatný právny odbor, organizačne spadajúci do priamej riadiacej pôsobnosti generálnej riaditeľky
Slovenského pozemkového fondu, a ktorý je, okrem iných tvorený aj Oddelením sporovej agendy, do
právomoci ktorého oddelenia patrí aj zastupovanie odporcu pred súdmi kvalifikovanými pracovníkmi
odporcu. Z uvedeného je zrejmé, že odporca má vlastné kapacity na to, aby ho mohli v konaniach pred
súdmi zastupovať jeho vlastní zamestnanci, ktorí majú jednak právnické vzdelanie, ako aj dostatočné
praktické skúsenosti v právnych veciach, ktorými sa Slovenský pozemkový fond zaoberá. Navyše súd

prvého stupňa mal z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že vo väčšine konaní, ktoré
na Okresnom súde Nitre prebiehali resp. prebiehajú, a v ktorých ako účastník konania vystupuje
práve Slovenský pozemkový fond (v tomto konaní v procesnom postavení odporcu), je vo väčšine
zastúpený práve vlastnými zamestnancami s právnickým vzdelaním a nie splnomocneným advokátom.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto prípade neboli trovy, ktoré odporca

vynaložil na právne zastúpenie v tomto súdnom konaní, trovami vynaloženými účelne (prihliadnuc aj
na fakt, že odporca zamestnáva viacerých kvalifikovaných právnikov, ktorých môže, v rámci svojej
organizačnej štruktúry, poveriť zastupovaním v súdnych konaniach). Keďže odporca sám disponuje
dostatočne početným a kvalifikovaným personálnym aparátom na to, aby ho mohol plnohodnotne
zastupovaťvkonaniachpredsúdmiainýmiorgánmi,nebolopodľanázorusúdupotrebnévtomtoprípade

zo strany odporcu využívať služby advokáta. S poukazom na uvedené okolnosti mal súd prvého stupňa
za to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré odporca vynaložil v tomto súdnom konaní, boli vynaložené
neúčelne, a preto ich odporcovi nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal uznesenie

súdu prvého stupňa zmeniť a odporcovi priznať náhradu trov konania v sume 3.658,66 eura. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že súd prvého stupňa správne
aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP, avšak následne nesprávne právne posúdil účelnosť trov
konania vynaložených odporcom, potrebných na bránenie práva proti navrhovateľovi. Súd prvého
stupňa nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia odporcovi zásadne narušil princíp rovnosti

účastníkov konania a zároveň neprípustným spôsobom zasiahol do majetkovej sféry odporcu. Odporca
sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa o neúčelnosti trov konania, pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia, vzniknutých odporcovi vo vyššie uvádzanom súdnom konaní z dôvodu,
že predmetný právny záver súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho a ústavne nekonformného
výkladu ust. § 142 ods. 1 OSP. Napadnuté rozhodnutie je podľa právneho názoru odporcu založené

na výklade § 142 ods. 1 OSP, ktorý nie je súladný s Ústavou SR a Dohovorom, konkrétne s čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru (právo na súdnu a inú ochranu), s čl. 47 ods. 2 a 3
Ústavy SR (právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj právo na rovnosť účastníkov súdneho
konania) a článku 20 ods. 1 Ústavy SR a článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Konštatoval,
že právo na právo na právnu pomoc v súdnom konaní ako aj právo na rovnosť účastníkov konania sú

základnými ústavnými právami garantovanými všetkým fyzickým a právnickým osobám, bez potreby
splnenia ďalších podmienok, a preto podľa odporcu nie je potrebné skúmať , či odporca bol reálne
schopný zabezpečiť si zastupovanie vlastnými zamestnancami a či by takéto zastúpenie bolo účelnejšie
ako zastúpenie advokátom. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky
ps. zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/93/2012

zo dňa 19. 07. 2012. Odporca ďalej poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej
republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa za neúčelne vynaložené trovy
konania považujú náklady účastníka konania, ktoré nesúvisia s konaním, prípadne ich vykonanie nebolo
pre uplatnenie alebo bránenie práva nevyhnutné. Za neúčelne vynaložené sa však v žiadnom prípade
nepovažujú a podľa právneho názoru odporcu sa považovať nemôžu, trovy právneho zastúpenia

účastníka konania v celosti.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť. Podľa názoru navrhovateľa odporcom uplatnené trovy právneho zastúpenia neboli
vynaložené účelne z dôvodu, že odporca má zriadené právne oddelenie, kde má dostatočné množstvoerudovaných pracovníkov a z tohto dôvodu by v prípade priznania trov právneho zastúpenia odporcovi
nebol naplnený predpoklad účelne vynaložených nákladov v súlade s § 149 OSP v spojení s § 142 OSP.
Svoj záver oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 zo dňa 09. 09. 2004. Vzhľadom na

to, že odporca v predmetnom konaní je subjektom, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi s právnickým
vzdelaním, dokonca celým právnym oddelením, neexistuje podľa názoru navrhovateľa dôvod na to, aby
si odporca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za svoje zastupovanie advokátom v tomto konaní.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne , preto v zmysle
§ 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie potvrdil.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v zrušujúcom uznesení zo dňa 31. 07. 2012 č. k. 7Co/160/2012-311, v zmysle ktorého
skúmal účelnosť vynaložených trov konania zo strany odporcu. Podľa názoru odvolacieho súdu súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v
znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané odporcom v
podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne aplikoval na danú vec pre
rozhodnutie o náhrade trov konania ust. § 146 ods. 2 vety prvej OSP, pretože k zastaveniu konania došlo
pre správanie sa navrhovateľa, ktorý zobral návrh v priebehu konania späť, čím z procesného hľadiska

zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a v tomto smere správne posúdil, že trovy konania odporcu
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia nie sú účelne vynaloženými, keďže Slovenský pozemkový
fond ako právnická osoba disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie a tvoria
právny odbor, a preto využívanie právnických služieb advokáta nemožno považovať u odporcu za
účelne vynaložené náklady. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa neporušil základné

právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy. Zásada rovnosti účastníkov je
jedna zo základných procesných zásad, ktorá sa netýka len fyzických osôb, ale aj právnických osôb
a štátu, pokiaľ v danom konaní vystupuje ako procesná strana, a nie ako nositeľ štátnej moci. V tejto
súvislosti mal odporca rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník konania a to i v súvislosti s
riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nebol vopred

vylúčený z voľby niektorej možnosti (ani z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta). Z
uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodnutím o nepriznaní náhrady týchto trov v napadnutom
uznesení uplatnil zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasiahol ním do
podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc odporcu podľa čl. 47 ods. 2 ústavy. Tento
záver podporuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03-29, podľa ktorého i

keď trovy právneho zastúpenia sa všeobecne považujú za účelne vynaložené trovy, v prípade, keď
účastník konania disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, je potrebné skúmať,
či existuje dôvod na to, aby využíval aj služby advokátov. V súlade so zásadou rovnosti účastníkov
podľa čl. 47 ods. 3 ústavy ako jednej zo základných procesných zásad, takúto možnosť síce účastník
konania má a súd v tomto konaní ani netvrdil, že odporca nemal právo dať sa právne zastúpiť

advokátom, ale zohľadnil skutočnosť, že odporca má vlastných odborných zamestnancov, ktorý v
tejto veci aj spísali písomné vyjadrenie, a preto mu nič nebránilo poveriť zastupovaním v tomto
konaním niektorého zo zamestnancov. Pri hodnotení účelnosti odporcom vynaložených trov konania
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia bolo rozhodujúce aj to, že predmet sporu sa v tejto veci
týkal vydania nehnuteľností - pozemkov. Odporca bol ako právnická osoba zriadený zák. č. 330/1991

Zb.o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách ,pričom podľa § 34 ods.2 citovaného zákona pozemkový fond
nebol zriadený na podnikanie a svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme. Je možné dôvodne
predpokladať že, Pozemkový fond, ktorý spravuje poľnohospodársky fond vo vlastníctve štátu a nakladá
s pozemkami neznámych vlastníkov (§ 34 ods. 3 citovaného zákona) vzhľadom k úlohám, ktoré má

plniť disponuje odborným personálom, ktorý dokáže odporcu v takomto súdnom spore riadne zastúpiť.
O tomto závere svedčí aj písomné vyjadrenie v tejto veci doručené súdu prvého stupňa dňa 21. 12. 2011
( č.l. 236 - 241 spisu) spísané a podpísané JUDr. Kristínou Bognárovou, zamestnancom povereným
zastupovaním. V danej veci preto odvolací súd zohľadnil tú skutočnosť, že predmetom konania bolaprávna vec súvisiaca s činnosťou odporcu . Ak napriek tomu, že odporca disponoval odbornými
zamestnancami a jedného z nich dokonca v tejto veci poveril zastupovaním - spísaním písomného
vyjadrenia vo veci samej pred súdom, splnomocnil aj advokáta na zastupovanie pred súdom je treba

prijaťzáver,ževtomtosúdnomsporesúuplatňovanétrovykonaniaspočívajúcevnáhradetrovprávneho
zastúpenia neúčelne vynaložené trovy konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 odsek 1, § 142 odsek 1 a § 151 odsek
1 OSP a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, napriek tomu, že bol v odvolacom
konaní úspešný a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.