Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204368
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816204368.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: X. Z., S..
XX.XX.XXXX, U. XXX/X, W. S. N., o zaplatenie sumy 613,44 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 398,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 132,78 eur od 18.6.2004 do zaplatenia, zo sumy 66,39 eur od 13.7.2004 do zaplatenia, zo
sumy 66,39 eur od 13.8.2004 do zaplatenia, zo sumy 66,39 eur od 13.9.2004 do zaplatenia a zo sumy
66,38 eur od 13.10.2004 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 30 % s tým, že o výške náhrady trov
konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.06.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 613,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 613,44 eur od 18.06.2004
do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č.
8210576 zo dňa 29.04.2004 žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške

398,33 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 215,10 eur, spolu
vo výške 613,43 eur za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, a to v 6-tich mesačných splátkach po
102,24 eur, počnúc dňom 13.05.2004. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné
upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené upozornenia žalovaný nereagoval.

Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok,
čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, dňa 18.06.2004 sa dlh
stal splatným. Žalobca podal dňa 23.01.2004 na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Vranov nad
Topľou vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného
zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec
nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o
úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o

úvere žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov
uvedených v žiadosti o úver v časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca má teda za to, že žalovaný
už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu
a spôsobil mu tým škodu. Okresný súd Vranov nad Topľou trestným rozkazom sp. zn. 1T/329/2005 zodňa 28.05.2008 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1
Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím
nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz Okresného súdu

Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/329/2005 zo dňa 28.05.2008 nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2008
a vykonateľnosť dňa 25.07.2008. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu
neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby a to Zmluvou o úvere zo dňa
29.04.2004, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k.
1T/329/2005-10, vyjadreniami žalobcu.

4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 29.04.2004 zmluvu o úvere, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 398,33 eur (12.000 Sk). Tento sa žalovaný zaviazal vrátiť
spolu s poplatkom vo výške 215,10 eur (6.480 Sk), spolu vo výške 613,42 eur (18.480 Sk) v 6-tich
mesačných splátkach po 102,24 eur (3.080 Sk).

6. Podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tretina poplatku predstavuje dohodnutý
úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou.

7. Z Trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 1T/329/2005, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 25.07.2008 vyplýva, že súd uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu
úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona a odkázal žalobcu ako poškodeného so
svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.07.2008.

8. V podaní zo dňa 13.04.2018 žalobca uviedol, že v prílohe predkladá všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, kde v bode 4 je obsiahnutá informácia týkajúca sa splatnosti dlhu, v prípade ak dlžník
neuhradí včas dve po sebe idúce splátky. Dlžník mal uhradiť prvú splátku 13.5.2004, čo nesplnil a
neuhradil žiadnu splátku, následkom čoho, keďže neuhradil ani druhú splátku, splatnú dňa 13.6.2014,

teda dve po sebe idúce splátky, stal sa jeho dlh splatný v zmysle obchodných podmienok dňa 18.6.2004.
Žalobca dal žalovanému ešte 5 dní po neuhradení dvoch splátok na uhradenie dlhu, v dôsledku toho
sa stal úver splatným dňa 13.6.2004.

9. Žalobca ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili.

10. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

11. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

13. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

16. V zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

20. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

21. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. Žalobca sa v tomto konaní domáha od žalovaného náhrady škody s odkazom na vydaný trestný
rozkaz, ktorý bol žalovaný uznaný vinným z prečinu úverového podvodu. Keďže nárok žalobcu vyplýva

úverovej zmluvy so žalovaným, súd sa zaoberal posúdením tejto úverovej zmluvy a toho, či spĺňa všetky
zákonné náležitosti.

23. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

24. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi

žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere dňa 29.04.2004, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou.
Na základe predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 398,33 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 215,10 eur, spolu vo výške 613,42 eur v 6-tich
mesačných splátkach po 102,24 eur. Trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 1T/329/2005, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňom 25.07.2008, súd uznal žalovaného za vinného z prečinu úverového

podvodu, pričom žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.07.2015.25. Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu
bola spôsobená trestným činom, je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu, pričom návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do

skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v
akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Adhézne konanie prebieha v rámci trestného konania
zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade škody poškodeného voči
obvinenému súd aplikuje ohľadom tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho hmotného práva,
vrátane ustanovení o náhrade škody, premlčaní, nevynímajúc ustanovenia právneho poriadku o ochrane

spotrebiteľa.

26. V predmetnej veci má nárok na náhradu škody žalobcu základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o
vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o
typickyobčianskoprávnyvzťah.Spotrebiteľskýúverjejedenznajfrekventovanejšíchobčianskoprávnych
vzťahov.

27. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

28. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré

typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

29. Súd je toho názoru, že v danom prípade má nárok na náhradu škody základ v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá bola uzatvorená so žalovaným a uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľa
nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky

zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

30. V danej súvislosti súd poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.
júna 2013 č. k. 4 Obdo 45/2012 podľa ktorého „ ...nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého
sa v predmetnom konaní spotrebiteľka domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa

má preto postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych
poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Dovolací súd na
margo uvedeného dodal, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa ...“.

31. Keďže zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001, súd aplikoval túto právnu úpravu.

32. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskejnárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov,/
ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa §4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa citovaného zák. ust. §4 ods. 2 písm. g) obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere

je okrem iného údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absencia uvedenej náležitosti nespôsobuje
neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

33. V zmluve zároveň nie je uvedená ani úroková sadzba spotrebiteľského úveru, čo spôsobuje, že
žalobca sa nemôže domáhať úroku, ktorý nie je v zmluve uvedený. V danom prípade tak súd vyhodnotil
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedeného preto súd vyhovel žalobe

čo do náhrady škody len do výšky 398,33 eur, keďže žalovaný z dlžnej sumy neuhradil nič.

34. Konanie žalovaného bolo predmetom trestného konania vedeného na tunajšom súde pod sp.
zn. 1T/329/2005, pričom žalovaný bol trestným rozkazom 1T/329/2005 zo dňa 28.05.2008 uznaný za
vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu, pričom žalobca so svojim nárokom odkázaný na

občianske súdne konanie. Súd mal v danej právnej veci za to, že uplatnená suma žalobcom nie je v
celom rozsahu dôvodná. Súd považoval žalobu za dôvodnú v sume 398,33 eur, na ktorú žalovaného
zaviazal. Ide o sumu, ktorá bola žalovanému riadne poskytnutá a žalovaný tieto finančné prostriedky
žalobcovi nevrátil.

35. Na základe uvedeného preto súd priznal žalobcovi sumu 398,33 eur, suma poskytnutého úveru, a
zamietol žalobu v časti o zaplatenie poplatku vo výške 215,10 eur.

36. Pokiaľ ide o úrok z omeškania súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 132,78 eur od 18.6.2004 do zaplatenia, zo sumy 66,39 eur od 13.7.2004 do zaplatenia, zo sumy

66,39 eur od 13.8.2004 do zaplatenia, zo sumy 66,39 eur od 13.9.2004 do zaplatenia a zo sumy 66,38
eur od 13.10.2004 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni jednotlivých splátok, pričom súd
neakceptoval vyjadrenie žalobcu, že došlo k zosplatneniu úveru automaticky v zmysle všeobecných
podmienkach, kde v bode 4 je obsiahnutá informácia týkajúca sa splatnosti dlhu v prípade, ak dlžník
neuhradí včas dve po sebe idúce splátky. Veriteľ musí v zmysle zákona upozorniť žalovaného na

možnosť zosplatnenia, čo v danom prípade nebolo preukázané a preto súd priznal úrok z omeškania po
dni nasledujúcom po jednotlivých termínoch splátok, a nie odo dňa žalobcom tvrdeného zosplatnenia.
V zmysle zmluvy žalovaný mal vykonať úhrady v dňoch splatnosti a to dňa 13.5.2004, 13.6.2004,
13.7.2004, 13.8.2004, 13.9.2004, 13.10.2004. Od nasledujúcich dňoch bol v omeškaní. Súd zo svojej
činnosti zistil, že odo dňa 14.5.2004 do 30.6.2004 bola výška úrokovej sadzby 10 % a od 1.7.2004 do

14.10.2004 bola výška úrokovej sadzby 9 %. Žalobca si však žiadal priznať úrok z omeškania len vo
výške 5 % ročne.

37. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Keďže súd žalobe v časti sumy 398,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 132,78 eur od 18.6.2004 do zaplatenia, zo sumy 66,39 eur od 13.7.2004 do zaplatenia, zo sumy
66,39 eur od 13.8.2004 do zaplatenia, zo sumy 66,39 eur od 13.9.2004 do zaplatenia a zo sumy 66,38

eur od 13.10.2004 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol, súd mal za to, že
žalobca bol v konaní úspešný vo výške 65 % a neúspech vo výške 35 % (100 - 65). Súd má tak za to,
že úspešnejšiemu žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 30 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.