Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 30, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/160/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107208719
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4107208719.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Janíkovce, so sídlom
Nitra, Hlavná 57, IČO: 34 072 438, zastúpená JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom so sídlom Nitra,
Kupecká 18, proti odporcovi: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17
335 345, o vydanie nehnuteľností, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo
dňa 25. mája 2012 č. k. 17C/121/2007 -292, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u je a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol o trovách konania po tom, čo predchádzajúcim
uznesením zo dňa 13. 02. 2012 č. k. 17C/121/2007-288 konanie vo veci samej zastavil pre späťvzatie
návrhu navrhovateľom. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci došlo k zastaveniu konania z dôvodu
späťvzatia návrhu navrhovateľom, hoci zo strany odporcu nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa,

ktorého sa návrhom domáhal, súd dospel k záveru, že z procesného hľadiska navrhovateľ zavinil
zastavenie konania, preto o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP tak,
že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 3.658,66 eura, na
účet odporcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Prisúdená náhrada trov konania predstavuje trovy
právneho zastúpenia advokátom, ktoré vznikli na strane odporcu v konaní. Výšku náhrady trov konania
súd určil podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), vychádzajúc pri určení základnej sadzby tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby z predmetu konania, ktorou je trhová cena nehnuteľností, t. j. zo
sumy 279.505,40 eura, pričom hodnotu 1 úkonu právnej služby určil v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhlášky
vo výške 984,30 eura. Súd priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby: 1.
prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 06. 09. 2007, 2.-3. písomne vyjadrenie zo dňa 25. 10. 2007 a dňa
23. 08. 2010, 4.-5. účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 15. 10. 2007 a dňa 30. 08. 2010, za ktoré

priznal odmenu vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Ku každému úkonu priznal režijný paušál,
ktorý v roku 2007 bol v sume 5,91 eura, v roku 2010 bol v sume 7,21 eura. Ďalej súd priznal odporcovi
aj náhradu cestovných výdavkov za cestu z Bratislavy do Nitry a späť v celkovej výške 93,94 eura a
náhradu za stratu času v celkovej výške 87,51 eura. Spolu trovy konania vyčíslil na sumu 3.658,66 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa 205 ods. 2

písm. a), b), f) OSP a žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť (podľa § 221 ods. 1 písm. f)
OSP ) a vec vrátiť na ďalšie konanie majúc za to, že súd nesprávne vec právne posúdil. Poukázal
na skutkový stav veci a priebeh konania, ako aj dôvody, pre ktoré zobral návrh späť. Nesúhlasil s
priznaním trov konania odporcovi a zároveň namietal výšku prisúdených trov z dôvodu, že neboli
odporcom vynaložené účelne. Poukázal na skutočnosť, že na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa
15. 10. 2007 a 30. 08. 2010, sa právny zástupca odporcu dostavil napriek tomu, že už pred konaním

pojednávania bol upovedomený o jeho odročení, ďalej namietal priznanie trov konania za úkony -
písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 25. 10. 2007 a 23. 08. 2010, keďže tieto nesúviseli s nákladmiúčelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ďalej poukázal na to, že odporca ako
orgán verejnej moci neposkytol právnemu predchodcovi navrhovateľa, ako osobe oprávnenej, pomoc a
súčinnosťtak,akomuto ukladáreštitučnýzákonč.161/2005Z.z.onavrátenívlastníctvaknehnuteľným

veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam.
Z uvedeného vyplýva, že konanie odporcu, resp. jeho nečinnosť bola v rozpore s účelom reštitučného
zákona. Namietal, že v danom prípade nie je možné konštatovať, že by odporca mal vo veci plný úspech
podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a ani že by si bránil právo proti navrhovateľovi a to z dôvodu, že návrh
bol podaný dôvodne, keďže navrhovateľ sa domáhal reštitučných nárokov podľa zák. č. 161/2005 Z.

z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode
vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Dôvodom späťvzatia návrhu bol omyl právneho predchodcu
navrhovateľa v identifikácii tých nehnuteľností, vydania ktorých by sa mohol domáhať, čo vyplývalo
z neúplných a nepresných záznamov sporných nehnuteľností v pozemnoknižných vložkách, ako aj
z dôvodu, že časť sporných nehnuteľností získali fyzické osoby, a to rozhodnutím ROEP-u, a preto
tieto nemohli byť navrhovateľovi vydané. Navyše bol toho názoru, že reštitučné konanie je oslobodené

od súdneho poplatku v zmysle reštitučného zákona, z čoho je možné podľa názoru navrhovateľa
subsidiárne odvodiť, že v reštitučnom konaní by nemala byť odporcovi priznaná náhrada trov konania, a
to práve s ohľadom na špecifickosť reštitučného konania. V prípade, že by mal zákonodarca iný úmysel,
musel by navrhovateľ spolu s návrhom na začatie konania zaplatiť súdny poplatok. Namietal, že súd
prvého stupňa neskúmal a ani sa nevysporiadal s možnosťou aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP, hoci

na daný skutkový a právny stav je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania vždy prihliadať. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/87/2008, č. k. 5Co/32/2009, č.
k. 6Co/43/2009. Záverom dodal, že pri podaní návrhu využil len svoje právo, ktoré mu bolo priznané
reštitučným zákonom č. 161/2005 Z. z. ako zmiernenie niektorých krívd spáchaných totalitným režimom
na navrhovateľovi.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolanie odmietnuť podľa § 218 ods.
1 písm. b) OSP z dôvodu, že odvolanie je podané neoprávnenou osobou. V odvolaní je ako navrhovateľ
označený iný subjekt (Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra so sídlom Nitra, nám. Jána Pavla II č.7)
akojeúčastníktohtokonania(Rímskokatolíckacirkev,FarnosťJaníkovce,sosídlomHlavnáč.57,Nitra),

čo sú dve samostatné právnické osoby s vlastnou právnou subjektivitou. V prípade, ak odvolací súd
dospeje k odlišnému právnemu záveru v otázke, či je odvolanie podané oprávnenou osobou, navrhol
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že k zastaveniu predmetného
konania došlo v dôsledku procesného úkonu navrhovateľa podľa § 96 OSP, a preto k zastaveniu došlo
výlučne z dôvodov na strane navrhovateľa. V danom prípade nemožno podľa názoru odporcu vyvodiť

žiadne skutočnosti spôsobilé k prijatiu právneho záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi správaním
odporcu a späťvzatím žalobného návrhu navrhovateľom, t. j. o procesnom zavinení zastavenia konania
odporcom. Ohľadom navrhovateľom tvrdenej dôvodnosti návrhu dodal, že ak by bol navrhovateľ konal
včas a v súlade s ustanoveniami zákona č. 161/2005 Z. z., najmä pokiaľ ide o lehotu stanovenú v § 5
ods. 1 cit. zákona, k súdnemu konaniu z dôvodu hroziacej preklúzie by nedošlo, pretože od podania

výziev navrhovateľa na vydanie nešpecifikovaných nehnuteľností zo dňa 21. 04. 2006 až do podania
návrhu dňa 27. 04. 2007 mal navrhovateľ dostatok času. Svoj záver oprel aj o rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sžo/173/2010 zo dňa 31. 08. 2010, sp. zn. 10Sžr/16/2010, nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I ÚS 196/09. S poukazom na uvedené skutočnosti mal odporca za to, že sú v plnom rozsahu dané
zákonné dôvody pre aplikáciu ust. § 146 ods. 2 prvej vety OSP v danej veci. Tvrdenie navrhovateľa,

že predmet reštitučného konania nemožno oceniť, odporca považoval za účelové. Správnosť postupu
pri vyčíslení trov konania podľa hodnoty sporu potvrdzuje aj rozhodovacia prax všeobecných súdov v
právnych veciach súvisiacich s aplikáciou zákona č. 161/2005 Z. z. Pokiaľ ide o namietané neúčelne
vynaložené trovy za niektoré úkony právnej služby konštatoval, že právny zástupca odporcu bol o
dôvodoch odročenia pojednávaní dňa 15. 10. 2007 a 30. 08. 2010 oboznámený až na predmetných

pojednávaniach. V prípade písomného vyjadrenia zo dňa 25. 10. 2007 a 23. 08. 2010 ide podľa odporcu
o písomné podania vo veci samej, pričom podanie vyjadrenia zo dňa 25. 10. 2007 bolo odporcovi
uloženéuznesenímsúduzodňa 15.10.2007.Odporcanesúhlasilsnázoromnavrhovateľaodôvodnosti
aplikácie ust. § 150 OSP, pretože v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa a nie je daná
ani výnimočnosť spočívajúca v okolnostiach veci, alebo výnimočnosť vo vzťahu k účastníkom konania.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie je podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadeniaodvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné v zmysle ust. § 221 ods. 1
písm. h) OSP zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Odvolací súd skôr, ako sa začal zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia, posudzoval okrem
iného aj to, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.

Podľa § 201 prvá veta OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ
to zákon nevylučuje.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľom v tomto konaní je Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Janíkovce,
IČO: 34 072 438, so sídlom Hlavná 57, Nitra, zastúpená advokátom JUDr. Svoradom Petruškom, ktorý
podpísal odvolanie za takto označený subjekt. Je síce pravdou, že v odvolaní na prvej strane je ako
navrhovateľ označená Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra, so sídlom Nitra, Nám. Jána Pavla II č. 7,
zast. advokátom JUDr. Svoradom Petruškom (čo je nesporne iný subjekt), ale odvolací súd mal za to, že

ideoomylvpísaní,pretožeodvolaniejepodpísanéaoznačenéakoodvolaniepodané Rímskokatolíckou
cirkvou,FarnosťJaníkovce,IČO:34072438,sosídlomHlavná57,Nitra,tedaúčastníkomtohtokonania.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd neposúdil odvolanie ako odvolanie podané neoprávnenou osobou a
odvolanie navrhovateľa vecne prejednal.

Predmetom odvolacieho konania je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd rozhodol už
len o náhrade trov konania účastníkov po tom, čo bolo konanie vo veci samej právoplatne zastavené pre
späťvzatie návrhu navrhovateľom. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd
dňa27.04.2007domáhalododporcu vydanianehnuteľnostíanavráteniavlastníctvaknehnuteľnostiam
v kat. úz. B. X. a E., označených podľa zápisu v pozemnoknižných vložkách, spolu s dokumentáciou,

ktorá k nim prislúcha. V priebehu konania navrhovateľ čiastočne bral návrh späť (podaním zo dňa 09.
10. 2007, 11. 01. 2012), až došlo k celkovému späťvzatiu návrhu podaním zo dňa 10. 02. 2012 a žiadal
o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odporca so
späťvzatím návrhu súhlasil a uplatnil si náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP v celkovej výške
3.660 eur. Na to súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13. 02. 2012 č. k. 17C/121/2007-288 konanie

podľa § 96 ods. 1, 3 OSP zastavil a o trovách konania rozhodol s odkazom na ust. § 151 ods. 3 OSP
až po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania, a to samostatným rozhodnutím - napadnutým
uznesením. Odporcu v konaní zastupoval advokát X.. X. Q., ktorému odporca udelil plnomocenstvo na
zastupovanie dňa 06. 09. 2007, až do právoplatného skončenia veci, avšak dňa 20. 01. 2012 mu túto
plnú moc odvolal.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§142odsek1OSP,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§146odsek1OSP,žiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniapodľajehovýsledku,
ak konanie: a) mohlo sa začať i bez návrhu, b) skončilo sa zmierom, pokiaľ o ňom nebolo o náhrade
trov dojednané niečo iné, c) bolo zastavené, d) začalo na návrh prokurátora.

Podľa § 146 odsek 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných
úkonov počas konania. Plnia dve základné funkcie - preventívnu a sankčnú. Nevyhnutný vznik trov

konania takmer v každom súdnom konaní pôsobí preventívne pred zbytočným alebo svojvoľným
uplatňovaním alebo bránením práva. Sankčná povinnosť trov sa prejavuje v povinnosti osôb, ktoré
zapríčinili, že trovy vznikli, uhradiť účastníkovi trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Za trovy
konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia,resp., ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním. V
prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti postupuje podľa
§ 146 ods. 1 OSP, teda žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Z tohto

ustanovenia však zákon pripúšťa dve výnimky, ktoré sa nachádzajú v ustanovení § 146 ods. 2 OSP,
ktorý predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania na zastavení konania, toto zavinenie môže
byť na strane žalobcu aj žalovaného. Vždy bude zavinenie na strane žalobcu, a teda aj povinnosť
uhradiť vzniknuté trovy konania, ak dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie návrhu a súčasne
nejde o situáciu, ktorú predpokladá § 146 ods. 2 druhá veta OSP, teda že späťvzatie návrhu, ktorý bol

podaný dôvodne, by bolo spôsobené správaním žalovaného. Ak by späťvzatie návrhu bolo spôsobené
správaním žalovaného, napríklad žalovaný by plnil žalobcovi po podaní žaloby, bol by povinný uhradiť
trovy konania žalovaný podľa § 146 ods. 2 druhá veta. Súd pri rozhodovaní o trovách zastaveného
konania musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky pre použitie § 146 ods. 2, teda či
sa nejedná o niektorú zo spomínaných výnimiek a len v prípade, že tomu tak nie je, rozhodne o trovách
zastaveného konania podľa § 146 ods. 1 OSP.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania
bez toho, aby sa zaoberal splnením jedného z predpokladov pre priznanie práva na náhradu trov
konania, ktorým je účelnosť vynaložených trov konania odporcom. Náhrada trov konania priznaných
podľa § 146 ods. 2 OSP sa vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania. Účelnosť zaplatených trov

konania je síce upravená len pri ust. § 142 ods. 1 OSP, avšak ide o vyjadrenie všeobecného princípu,
že právo na náhradu trov je úzko späté s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu
ochranu.Vzhľadomnaspôsobskončeniakonaniavovecisamej,keďbolokonanieprespäťvzatienávrhu
zastavené, súd prvého stupňa správne aplikoval na danú vec pre rozhodnutie o náhrade trov konania
ust. § 146 ods. 2 vety prvej OSP, pretože k zastaveniu konania došlo pre správanie sa navrhovateľa,

ktorý zobral návrh v priebehu konania späť, čím z procesného hľadiska zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť. Odporca by mal právo na náhradu trov konania podľa tohto ustanovenia len za splnenia
podmienky, že išlo u neho o účelne vynaložené náklady, ktoré mal súd prvého stupňa skúmať, a to z
hľadiska, či bol dôvod na to, aby odporca využíval služby advokáta. Odporca je totiž právnická osoba
zapísaná v obchodnom registri, ktorá bola zriadená zák. č. 330/1191 Zb. o pozemkových úpravách

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách podľa § 34 ods. 1 prvá veta. Má zriadený právny odbor, ktorý je organizačne začlenený
do priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa a vnútorne sa člení na Oddelenie organizačné a
vymáhania pohľadávok a Oddelenia sporovej agendy. Do kompetencie Oddelenia sporovej agendy patrí
zastupovanie fondu pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci, pričom vypracováva za fond podania na

súdy a iné orgány verejnej moci a zastupuje fond v konaniach pred súdmi, v konaniach pred orgánmi
činnými v trestnom konaní a pred inými orgánmi na základe písomného poverenia. Z uvedeného je
zrejmé, že odporca má zriadené právne oddelenie, teda disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú
právnické vzdelanie, je preto nutné zvažovať, či využívanie právnických služieb advokáta možno
považovať u odporcu za účelne vynaložené náklady. Tento záver podporuje nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky II. ÚS 78/03-29, podľa ktorého i keď trovy právneho zastúpenia sa všeobecne
považujú za účelne vynaložené trovy, v prípade, keď účastník konania disponuje viacerými pracovníkmi,
ktorí majú právnické vzdelanie, či existuje dôvod na to, aby využíval aj služby advokátov. V súlade so
zásadou rovnosti účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 ústavy ako jednej zo základných procesných zásad,
takúto možnosť síce účastník má, ale keď za služby, ktoré mu poskytol advokát, platil on sám svojich

zamestnancov, je potrebné zvažovať účelnosť takto vynaložených nákladov.

Podľa názoru odvolacieho súdu, pri rozhodovaní o náhrade trov konania má súd možnosť využiť
zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania, bez toho, aby porušil základné právo
na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy. Zásada rovnosti účastníkov je jedna zo

základnýchprocesnýchzásad,ktorásanetýkalenfyzickýchosôb,aleajprávnickýchosôbaštátu,pokiaľ
v danom konaní vystupuje ako procesná strana a nie ako nositeľ štátnej moci. V tejto súvislosti mal
odporca rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník konania a to i v súvislosti s riešením otázky
svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nebol vopred vylúčený z voľby
niektorej možnosti (ani z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 OSP. Súd prvého stupňa je v ďalšom konaní viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 226 OSP.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.