Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010131
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5818010131.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Námestovo v zložení predsedníčka senátu Mgr. Daniela Pilarčíková, členovia

senátu Dušan Kalis a Miroslav Tvrdák v trestnej veci proti obžalovanému S. W., nar. XX. XX. XXXX, pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, §
138 písm. b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 08. 2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. W., nar. XX. XX. XXXX v T., trvale bytom V. N. č. XXX, okr. R., t. č. v Ústave na výkon
väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Žilina,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistenom období najmenej od roku 2013 až doposiaľ, v novostavbe rodinného domu v W. bez
súpisného čísla (rodinný dom bez kolaudácie), okr. Námestovo, ako aj na iných miestach, pod vplyvom
alkoholických látok, opakovane napádal svoju manželku Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. č. XXX
takým spôsobom, že jej vulgárne nadával, že je „iba kurva, ktorá sa kurví", vyhrážal sa jej, že jej zničí
život, že ju zabije, zakope za dom, že má zakopanú zbraň, že ju obleje kyselinou, pričom ju aj fackal a

tiež sa stalo, že ju ťahal za vlasy a takýmto konaním vyvolával u poškodenej Q. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom W. č. XXX, obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas) a na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, § 138 písm. d/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona, §
37 písm. h/ Tr. zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 6T/136/2017 zo dňa 27. 03. 2018, právoplatný dňa 21. 06. 2018 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, u ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/, Tr. zákona obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 10. 04. 2018 obžalobu na S. W. pre zločin

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ ods. 3 písm. b/ Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2018 obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že po uzavretí manželstva sa viackrát s manželkou sťahovali, bývali najskôr u
jeho rodičov, potom u svokry v W., pričom so svokrou nemal ideálne vzťahy, svokra ho neznášala. Počas

manželstva bývali aj v nájomnom obecnom byte v W., kde bývali niekedy v roku 2010 - 2011, v roku
2012 sa sťahovali do urbárskeho domu v W., potom sa opäť sťahovali najskôr k jeho rodičom a potom
k svokre, až kým si nepostavili rodinný dom v W., ktorý začali stavať niekedy v roku 2014 a do domu
sa nasťahovali v r. 2015. Čo sa týkalo spolužitia s manželkou, stávalo sa, že sa pohádali, išlo o bežné
hádky, ktoré boli vzájomné a nikdy sa manželke nevyhrážal. Niekedy si aj vulgárne vzájomne vynadali,

ale najneskôr na druhý deň sa udobrili. Poprel, že by počas hádok manželku fyzicky napadol, skôr jej
nastavil tvár, že nech si udrie a upokojí sa, facku jej nikdy nevrátil, až na jediný krát, keď sa pohádali,
povedal jej, že robí slúžku svojej rodine, čo ju nahnevalo a začala ho fackovať, škriabať po krku a vtedy
jej facku iba vrátil, zobral syna na ruky a odišiel do kotolne pofajčiť. Nejako sa potom upokojili, síce spali
oddelene, ale ráno sa manželke ospravedlnil, ale asi mu to neodpustila, lebo na druhý alebo na tretí

deň bola podať trestné oznámenie, že ju bil, vyfackal a že sa jej vyhrážal, čo však nebola pravda. Asi
po dvoch, troch dňoch manželka rozbila auto, vtedy sa spolu porozprávali, že sa im nedarí, že to môže
byť tým, že sa stále hádajú a vtedy sa mu manželka priznala, že s mamou podali trestné oznámenie
a pýtala ho odpustiť. Rozprávali sa, že to nejako policajtom vysvetlia, ešte v tú noc sa spolu milovali.
Dňa 15. 11. 2017 mali 11. výročie svadby, manželka mu poslala SMS, že ďakuje za pekných 11 rokov a

že dúfa, že to ešte dlho vydrží a za tri týždne bol v base. K vzťahu k alkoholu a marihuane uviedol, že
večer po robote si zvykne vypiť pivo, tvrdý alkohol pije príležitostne, marihuanu skúšal, bolo to dávno,
bral ju príležitostne, definitívne prestal asi pred dvoma rokmi. Do práce chodí stále, aj keď zrušil živnosť
asi pred dvoma rokmi. Jeho mesačný priemerný príjem je 500 - 700 Eur.

Svedkyňa poškodeného Q. W. vypovedala, že v r. 2013 začali stavať rodinný dom a manžel začal na
stavbe popíjať spolu s chlapmi, ktorí mu na stavbe pomáhali. Fyzicky ju napadol na stavbe, keď ho
našla popíjať, zobrala mu vtedy fľašu, hodila mu ju do pleca, dala mu aj facku a on jej vtedy facku
vrátil. S manželom sa hádali hlavne ohľadom financií, ale k fyzickému násiliu nedošlo. V roku 2015 sa
nasťahovali do novostavby, manžel začal viacej piť, schovával fľaše, hádky medzi nimi boli ostré. Necíti

sa byť týranou osobou, s manželom sa hádali vzájomne, manželovi sa vyhrážala rozvodom a on že jej
zoberie detí. V roku 2016 nastúpila do práce, manžel žiarlil a keď meškala domov, tak jej nadával do
kuriev, čo bolo pre ňu neúnosným, veľmi ju to trápilo. Potom sa stalo, že nabúral autom do domu, vtedy
odišla z domu aj s deťmi, manžel jej vyvolával, aj si kľakol na zem, že aby mu prepáčila. S manželom
sa potom udobrili, bol dobrý, pomáhal jej s domácimi prácami, umyl dlážku a aj varil. Najhoršie to bolo

v máji 2017, manželovi povedala, že s alkoholikom nejde na žiadnu návštevu, manžel jej vtedy vynadal
do kuriev. Na okresnej prokuratúre bola podať trestné oznámenie, bolo to preto, že sa manžel nechcel
liečiť a ona chcela dosiahnuť, aby nastúpil liečenie. Manžela má rada a aj detí ho majú radi, iba chcela,
aby sa spamätal. Vypovedala vtedy pod vplyvom emócii, psychicky to nezvládla a tiež sa ponáhľala do
práce. Na doplňujúce otázky prokurátora odpovedala, že manželovi sa vyhrážala rozvodom a manžel

sa jej zasa vyhrážal, že ju vyhodí z domu, že jej zoberie deti, že ju spláchne do záchoda. V poslednom
čase, posledných 5 až 6 mesiacov manžel požíval alkohol sústavne, pivo muselo byť na stole stále, pil
tiež tvrdý alkohol. V roku 2007 ho videla hrať automaty a našla mu marihuanu, marihuanu mu našla
ešte keď bývali na byte v roku 2008 -2009 a potom mu raz našla žiarovku v roku 2015. Pohlavný styk si
nevynucoval, iba jej hovoril, že sa kurví a že s ním nechce spávať. Na návrh prokurátorky bola svedkyni

poškodenej podľa § 264 ods. 1, 2 Tr. poriadku prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konaniazo dňa 8. 12. 2017, nakoľko svedkyňa inak vypovedal ohľadom vyhrážok a aj vynucovania si pohlavného
styku. V prípravnom konaní vypovedala, že jej niekoľkokrát do týždňa nadával, nadával jej do kuriev,
obviňoval ju z nevery, vyhrážal sa jej fyzickým násilím, stále sa jej vyhrážal zabitím, že ju zakope, že má

zakopanú zbraň, že ju oleje kyselinou z baterky, zoberie jej deti, niekoľkokrát ju fackoval a taktiež sa jej
vyhrážal znásilnením. Svedkyňa rozpory vysvetľovala tým, že na polícii vypovedala v hneve. Pripustila,
že keď bol manžel opitý, tak jej povedal, že ju zadusí a tiež keď bol opitý, tak jej povedal, že má zbraň,
ale to iba fantazíroval v dôsledku požitého alkoholu, nevedel čo vraví. Jeho vyhrážky nebrala vážne,
lebo keď je človek opitý tak nevie čo povie. Tiež uviedla, že obžalovaný ju aj chytil za vlasy keď sa hádali,

za vlasy ju potiahol, ale neťahal ju za vlasy po dome a také. Tiež jej povedal, že ju zakope, ale bolo to
pod vplyvom alkoholu, nemôže to brať ako vyhrážku, aj ona mu povedala, že ho zakope, hovorili si tak
navzájom. Ak uviedla, že ju manžel chcel zraziť autom, na aute nie sú dobré brzdy, on nedobrzdil, tiež
skoro autom nabúrala. Ohľadom tohto incidentu uviedla, že manžel pre ňu išiel autom do Rabče, ale ju
zobral niekto iný, volal jej, že kde je, kde sa kurví a domov sa vracal veľkou rýchlosťou a jej sa zdalo, ako
by ju chcel zraziť. Poprela, že by sa jej manžel vyhrážal znásilnením, iba jej povedal, že je jeho žena, že

má na to právo, čo nebola vyhrážka. Na otázky obhajcu vypovedala, že príčinou konfliktov v manželstve
bol alkohol, preto aj bola podať trestné oznámenie, chcela aby sa manžel liečil. Manžela má rada, veľmi
by chcela, aby sa išiel liečiť, návrh na rozvod zobrala späť, rozvodové konanie je zastavené. Manželovi
odpustila a má ho rada. Hádky začínala väčšinou ona, lebo nemohla uniesť manželovo ožranstvo. Keď
bol manžel triezvy nebála sa ho, bála sa ho vtedy, že čo bude diviť, keď vypovedala na polícii, ale inak

obavy nemala ani o seba ani o detí.

Znalkyňa PhDr. Monika Navrátilová na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého
posudku a vypovedala, že má za to, že poškodená účelovo zmiernila, zľahčila a ospravedlnila konanie
obžalovaného tým, že bol pod vplyvom alkoholu. Poškodená je z psychologického hľadiska vierohodná a

jej výpovede z prípravného konania možné považovať za vierohodné. Tieto výpovede svedkyňa podala
v čase keď už vrcholilo ich disfunkčné, disharmonické manželstvo, vypovedala v dobe kulminujúcich
problémov, kedy už nevedela situáciu riešiť. Aktuálne výpoveď poškodenej pred súdom už bola podaná
po šiestich mesiacoch ako je obžalovaný vo väzbe, svedkyňa aktuálne vidí situáciu ich manželstva
ako riešiteľnú a dáva šancu tomu, že sa manžel zmení. Nejedná sa o nevierohodnosť, skôr to

vníma ako jej momentálnu naivitu, nakoľko v tejto dobe obvinený nepripustil žiadny podiel svojej viny
na možných problémoch resp. ho vníma ako nekritického k tomu, čo údajne spôsoboval, vychádza
z údajov vyšetrovacieho spisu. Znalkyňa uviedla, že si všimla fyziologickú reakciu, zmeny hlasu
poškodenej, keď vypovedala ohľadom podozrievania v sexuálnom zmysle, tieto vyhrážky sa týkali
ľudskej dôstojnosti a doposiaľ v poškodenej rezonovali, uvedené zvyšuje jej vierohodnosť. Zásadným

problémom v manželstve obžalovaného a poškodenej bolo nadmerné požívanie alkoholických nápojov,
alkohol u obžalovaného podnecoval chorobnú, neodôvodnenú žiarlivosť a poukazovanie na svokru ako
jednostranného vinníka problémov v ich manželstve považujem za vyhýbavé, alibistické. U svedkyne
sa začala rozvíjať neurotická symptomatika, zahrňujúca psychický diskomfort pre zažívaný enormný
strach z konania a vyhrážok a tiež pre neustále ponižovania a znevažovanie jej ľudskej dôstojnosti.

V dobe jej znaleckého vyšetrovania v roku 2018 sa táto neurotická symptomatika zmiernila hlavne
preto, že zdroj neurotizácie sa vzdialil. Netvrdí, že keby toto konanie pokračovalo po dlhšiu dobu, že
by nemohlo dôjsť k traumatizácii psychiky poškodenej. Znalkyňa vylúčila, že poškodená trpela znakmi
posttraumatickej stresovej poruchy. U poškodenej nezistila emočnú protichodnosť voči obžalovanému,
prehnanúústretovosť,podrobivosť,aj poškodenádokázalavykričaťobžalovanémuveci,vrátiťmufacku.

Ďalej u poškodenej nenašla ani tzv. seba zničujúce reakcie, kedy obeť konanie páchateľa ospravedlňuje,
zatajuje, o konaní obžalovaného sa zverila svojej mame, takže bola schopná komunikácie.

Znalec MUDr. Stanislav Kollár rovnako zotrval na záveroch znaleckého posudku, u obžalovaného zistil
prítomnosťsyndrómuzávislostiodalkoholujednásaunehooviacročnépitiesrozvinutoukombinovanou

telesnou aj psychickou závislosťou s denným pitím, stratou kontroly, zvýšenou toleranciou alkoholu,
abstinenčnými príznakmi pri odňatí alkoholu a s osobnými, zdravotnými a rodinnými komplikáciami
pitia. Zároveň uviedol, že obžalovaný je závislý aj od canabisu, jedná sa u neho o viacročný konzum
canabisu so psychickou závislosťou. Pri pokračujúcom pití alkoholu považuje pobyt obžalovaného na
slobode z medicínskeho hľadiska za nebezpečný a navrhol uložiť mu ochrannú protialkoholické liečenie

ústavnou formou. Uviedol, že aj z jeho pohľadu na manželskej disharmónii sa podstatným spôsobom
podieľalo najmä nadmerné požívanie alkoholu obžalovaným. Závislosť na canabise konštatoval na
základe vyjadrení obžalovaného a aj poškodená vypovedala o užívaní marihuany obžalovaným, ide o
psychickú závislosť a nie fyzickú.Svedkyňa X.. S. S. (sestra obžalovaného) vypovedala, že nikdy nebola priamym svedkom hádok, medzi
obžalovaným a švagrinou, o tom, že sa hádali mala sprostredkované informácie do švagrinej a jej mamy,

keď telefonovali, že si majú prísť po toho „ kokota vyjebaného polhorského“, že si ho majú zobrať domov.
Neboli to telefonáty so strachom a nemala pocit, že by bola švagriná týraná. Keď sa jej pýtala či ju
obžalovaný bije, odpovedala, že nie a až keď' ho zavreli, tak jej povedala, že jej dal facku. Tiež jej
povedala, že podala o rozvod, ale že ak sa pôjde S. liečiť, tak mu dá šancu. Vie o tom, že obžalovaný
požíval alkohol a keď bol mladší fajčil trávu. Nezažila, že by bol agresívny. Na poškodenej si nevšimla

žiadne zranenia, ani traumu alebo nejaké skleslé správanie.

Svedkyňa V. Q. vypovedala, že vie len to čo jej povedala dcéra (poškodená), vždy jej zavolala, že čo
sa stalo. Ona nebola nikdy svedkom žiadnej bitky a ani hádky, jedine keď nabúral dvakrát do domu
autom, ale aj to prišla až po tom. Obžalovaný k ním domov vozieval detí, o detí sa vzorne staral, kým
nemal vypité. Keď býval obžalovaný aj s dcérou u nich doma, tak obžalovaný kadečo vykrikoval, a to

aj jej, ale obžalovaného sa nebála. Keď jej poškodená volala, povedal jej, že zasa robil bodrel a kedysi
jej hovorila aj o facke. Uviedla, že si pamätá, ako raz za ňou prišiel obžalovaný, že aby si s dcérou
urobila poriadok, že zrušila deťom poistku, ktorú platil a vtedy jej stihol povedať, že každý deň by mala
žena dostať výchovnú. Keď bývali u nich bola svedkom hádky, ona našla v montérkach obžalovaného
pri praní potvrdenie, že si zobral úver na 300 €, povedala to dcére a už bola hádka na svete. Hádky

medzi nimi boli keď mal vypité a vždy to boli hádky o peniazoch. Obžalovaný s dcérou u nich doma
bývali počas doby ako stavali dom, potom sa odsťahovali a znova sa vrátili bývať k nim. Obžalovaný
nadával dcére, že je kurva. Keď chodieval k nim po deti, zakaždým mal vypité, ešte sa posmieval a
pýtal sa jej „ čo babka, kontrola, kontrola?“ Deti sa obžalovaného nebáli, aj sa ich na to pýtala. Počas
doby ako obžalovaný s dcérou a deťmi bývali u nich doma, nikdy vyhrážky nepočula. Dcéra nikdy na

obžalovaného políciu nevolala. S obžalovaným má taký normálny vzťah.

SvedkyňaS.W.nahlavnompojednávanívyužilasvojeprávoaodmietlavypovedať,nanávrhprokurátora
bola čítaná jej svedecká výpoveď z prípravného konania podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku. V prípravnom
konaní svedkyňa vypovedala, že jej syn (obžalovaný) je s manželkou už 10 rokov, bývali u nich asi pol

roka, potom sa odsťahovali. V roku 2015 sa nasťahovali do domu v W.. Kým bývali u nich, tak medzi nimi
neboli žiadne vážne nezhody. Pohádali sa, ale boli to také bežné manželské hádky. Vnímala to tak, že
si rozumeli. Mali medzi sebou výmeny názorov, ale nebola svedkom, že by si nadávali. Z jej strany nikdy
nevidela žiadny strach. S nevestou má normálny vzťah, oni aj keď sa pohádali, keď už bývali v dome, tak
im nevesta zavolala, aby prišli robiť poriadky so synom, ale oni nikdy neboli robiť poriadky. Nepovedala

čo sa stalo. Keď sa Q. pýtala, nechcela povedať nič. Obžalovaný si vypije, ale nikdy ho opitého nevidela.
Na návrh prokurátora, so súhlasom obžalovaného boli postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku čítané
výpovede svedkov T. T. a C. U..

Svedok T. T. vo svojej výpovedi uviedol, že robí u brata vo firme JAB Jasenica stavebné práce,

obžalovaného pozná asi rok a pol, nevie sa vyjadriť k jeho spolužitiu s manželkou. Obžalovaný je
pracovitý, agresívny nebol, čo mu dal urobiť vždy spravil. Nevidel ho opitého. Raz mu dal vypiť, keď mal
nejaký problém, povedal mu, že doma má nejaké problémy, potom v ten deň ho vzali policajti. Ponúkol
mu aj prácu vo Francúzsku, ale on povedal, že chce byt' doma pri rodine. Z jeho manželky nemal pocit,
že by bola nejaká týraná alebo podobne.

Svedok C. U. vo svojej výpovedi uviedol, že S. jeho bratranec, robili spolu u T.'a v Jasenici, jeho testiná
robila rozbroje už od začiatku bola proti ich svadbe. Keď' bol u nich, tak boli v pohode. Keď im pomáhal
na stavbe rodinného domu, vtedy poškodená po obžalovanom dosť' nepríjemne kričala, on bol ticho,
neoponoval jej, bolo tam asi desať chlapov. Obžalovaný je pracovitý, nie je agresívny ani do bitky. Sem

tam si vypije. Poškodená bola skôr tichá. Nemyslí si, že by obžalovaný na poškodenú niekedy zdvihol
ruku. Nikdy nebol svedkom, že by sa pohádali.

V rámci ďalšieho dokazovania boli čítané správy o povesti na obžalovaného, zápisy o dychovej skúške,
odpis z registra trestov a pripojený trestný spis Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/136/2017.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na

hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.
zákona sa dopustí kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej

fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť a takto konal závažnejším spôsobom.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona sa dopustí kto sa
inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu a uvedený čin spácha na chránenej osobe, závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 138 písm. b/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
po dlhší čas.

V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prebraté súd ustálil oproti obžalobe skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom opomenul rovnako ako obžaloba ukončiť skutok, a to „najneskôr dňom 5. 12. 2017“ (t.j.
maximálne dňom podania trestného oznámenia, ktoré bolo podkladom pre vznesenie obvinenia). Súd
zistenýaustálenýskutkovýstavpopísanývovýrokovejčastitohtorozsudkupotomkvalifikovalakoprečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona. Súd mal preukázané, že
obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba, konal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a
konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že svojej manželke s ktorou žil v spoločnej domácnosti, po dlhší

čas, pod vplyvom alkoholu od roku 2013 spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozovalo psychické a fyzické zdravie, a to konkrétne z opisu skutku vyplynulo,
že tohto konania sa mal dopustiť opakovanými slovnými urážkami, vyčítaním nevery, vulgárnymi
nadávkami, „že je kurva, ktorá sa kurví“ vyhrážkami vyhodením z domu, zobratím detí, zničením života,

zabitím, že má pištoľ, že ju obleje kyselinou a zakope, pričom ju fackal a sácal do zriadenia domu,
ťahal za vlasy, oblieval vodou a tiež si vyhrážkami a násilím vynucoval pohlavný styk. Obžalovaný svoju
vinu popieral, bránil sa tak, že s manželkou (poškodenou) sa hádali, obsahom hádok boli aj vulgárne
nadávky, ale tieto hádky a nadávky boli vzájomné, jeden deň sa pohádali, na druhý deň sa udobrili.
Odmietol tvrdenie v obžalobe, že by sa voči manželke dopúšťal fyzického násilia, okrem jediného

prípadu, kedy ako uvádzal iba vrátil manželke facku. Obrana obžalovaného však bola z väčšej časti
vyvrátená výpoveďou svedkyne poškodenej Q. W., ktorá síce na hlavnom pojednávaní zmenila výpoveď
oproti prípravnému konaniu, súd však jej výpoveď hodnotil v kontexte so všetkými vykonanými dôkazmi,
vrátane ostaných svedeckých výpovedí a znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, a to tak z
odvetvia psychiatrie, ako aj z odvetvia psychológie. Súd však mohol prihliadať iba na dôkazy prebraté

a vykonané na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
obžalovaný ju fyzicky napadol iba raz a samotný incident popísala tak, že obžalovaného našla popíjať
alkohol na stavbe domu, vtedy mu hodila do pleca fľašu, dala mu facku a on jej facku vrátil. Ďalej
vypovedala, že s obžalovaným sa hádali hlavne ohľadom financií, ale k fyzickému násiliu nedošlo, išlo ovzájomné hádky a vyhrážky, vyhrážala sa mu rozvodom a on, že jej zoberie detí. Tiež uviedla, že potom
ako v roku 2016 nastúpila do práce, obžalovaný žiarlil a keď meškala domov, nadával jej do kuriev, čo
bolo pre ňu neúnosným. S deťmi odišla od obžalovaného jedenkrát, bolo to potom ako nabúral autom

do domu, z domu aj s deťmi odišla, ale vrátila sa k nemu, udobrili sa, aj jej pomáhal s domácimi prácami.
Dôvodom, pre ktorý podala trestné oznámenie na manžela bolo, že sa obžalovaný nechcel liečiť zo
závislosti na alkohole, posledných 5 až 6 mesiacov požíval alkohol sústavne, chcela, aby sa začal liečiť.
Na opätovné konkrétne otázky, ako sa jej obžalovaný vyhrážal uviedla, že sa jej vyhrážal, že ju vyhodí z
domu, že jej zoberie deti, že ju spláchne do záchoda, pohlavný styk si nevynucoval, iba jej hovoril, že sa

kurví a že s ním nechce spávať. Na návrh prokurátorky bola svedkyni poškodenej podľa § 264 ods. 1,
2 Tr. poriadku prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania zo dňa 8. 12. 2017, kde vypovedala,
že ako sa nasťahovali do domu v r. 2015, obžalovaný ju neustále ju ponižoval, vyhrážal sa jej zabitím a
zakopaním za dom, že má zakopanú pištoľ, tiež jej vyčítal vymyslenú neveru, viackrát je chytil za vlasy a
ťahal, nadával jej do kuriev, zobratím detí, že ju oleje kyselinou z baterky, niekoľkokrát ju fackoval, sácal
a taktiež sa jej vyhrážal znásilnením. Tiež jej bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde

vypovedala, že obžalovaného sa bojí, bojí sa, že vyhrážky naplní, bojí sa, že ju zabije, zastrelí, preto
sa presťahovala k rodičom. Svedkyňa rozpory vysvetľovala tým, že na polícii vypovedala v hneve, ale
zároveň uviedla, že keď bol opitý, tak jej povedal, že ju zadusí a tiež keď bol opitý, tak jej povedal, že
má zbraň, ale to iba fantazíroval v dôsledku požitého alkoholu a nevedel čo vraví, jeho vyhrážky nebrala
vážne. Keď sa hádali, obžalovaný ju aj chytil za vlasy, za vlasy ju potiahol, ale za vlasy ju neťahal.

Tiež jej povedal, že ju zakope, ale to bolo pod vplyvom alkoholu, neberie to ako vyhrážku, aj ona mu
povedala, že ho zakope, hovorili si tak navzájom. Poprela, že by sa jej manžel vyhrážal znásilnením
a zotrval na vyjadrení, že jej iba povedal, že je jeho žena, že má na to právo, ale to nebola vyhrážka.
Návrh na rozvod zobrala späť, rozvodové konanie je zastavené. Hádky začínala väčšinou ona, nemohla
uniesť manželovo ožranstvo. Obžalovaného sa nebála keď bol triezvy, bála sa ho vtedy, že čo bude diviť,

keď vypovedala na polícii, ale inak obavy nemala ani o seba ani o detí. Vzhľadom na zmenu výpovede
svedkyne poškodenej na hlavnom pojednávaní, súd hodnotil jej výpoveď z hľadiska vierohodnosti, a to
aj v kontexte so závermi znaleckého dokazovania a výpoveďami svedkov. Súd sa stotožnil s výpoveďou
znalkyne PhDr. Moniky Navrátilovej, že zmenu výpovede svedkyne na hlavnom pojednávaní oproti
prípravnému konaniu, možno vnímať ako jej momentálnu naivitu, že obžalovaný si uvedomil svoje

konanie, vstúpil si do svedomia počas výkonu väzby a po absolvovaní ochranného liečenia, bude
„dobrým manželom“. Súd sčasti zmenu výpovede vníma aj ako dôsledok zlej ekonomickej situácie
svedkyne poškodenej, v ktorej sa ocitla s maloletými deťmi po vzatí obžalovaného do väzby. Obžaloba
síce v závere skutkovej vety tvrdila, že jeho konanie spočívalo aj v tom, že obžalovaný neprispieval
do domácnosti, resp. prispieval len sporadicky a o celý chod domácnosti sa starala poškodená, toto

tvrdenie však obžalovaný vyvrátil, uviedol, že síce bol nezamestnaný, ale finančne sa o rodinu staral
a vyplynulo to aj z výpovedí svedkov T. T. a C. U.. Pokiaľ súd uviedol, že dôvodom zmeny výpovede
svedkyne poškodenej mohla byť aj ekonomická situácia v rodine, súd poukazuje aj na záverečnú reč
poškodenej, ktorá sa vyjadrila, že obžalovaného potrebujú aj z finančného hľadiska, ostala sama s troma
maloletými deťmi, nemá peniaze a mešká so splátkami úveru. Súd však pri hodnotení vierohodností

výpovede svedkyne poškodenej, vzhľadom na tak závažnú okolnosť, akou je zmena jej výpovede, a to
obzvlášť v prípade domáceho násilia, ktoré sa vo väčšine prípadov deje za zatvorenými dverami bez
svedkov a aj v tomto prípade, najmä pokiaľ ide o obdobie r. 2015, kedy začali obžalovaný s poškodenou
bývať vo svojom rodinnom dome, jedinou priamou usvedčujúcou výpoveďou bola výpoveď poškodenej,
ktorá svoju výpoveď sčasti poprela, súd však musel brať do úvahy aj zmeny v jej výpovedi, a to o

to viac, keďže iné priame dôkazy súdu predložené obžalobou neboli. Obžaloba poukázala na závery
znaleckého posudku a výpoveď znalkyne PhDr. Moniky Navrátilovej, ktorá uviedla, že u poškodenej
sa začala rozvíjať neurotická symptomatika, zahrňujúca psychický diskomfort pre zažívaný enormný
strach z konania a vyhrážok a tiež pre neustále ponižovania a znevažovanie jej ľudskej dôstojnosti. V
tomto smere súd ale uvádza, že objektívne znaleckým posudkom bolo preukázané, že u poškodenej

sa rozvíjala neurotická symptomatika, avšak dôvody pre ktoré sa začala rozvíjať sú už predmetom
dokazovania, ide o tzv. právne závery, ktoré treba podložiť skutkovými zisteniami, pričom samotné
tvrdenie v znaleckom posudku, že u poškodenej sa začala rozvíjať neurotická symptomatika zahŕňajúca
psychický diskomfort automaticky nemožno pripisovať tomu, že obžalovaný sa voči poškodenej správal
spôsobom, kladeným mu za vinu obžalobou. Sklony k neurotizácii súvisia aj s celkovou osobnosťou a

psychickou odolnosťou konkrétnej osoby, každá osoba inak reaguje na stresové situácie. Jednoznačne
však možno v rámci hodnotenia dôkazov urobiť záver, že rozvíjajúca sa neurotická symptomatika u
poškodenej naznačuje vierohodnosti jej výpovede, že bola vystavená väčšiemu stresu a zrejme aj
strachu, že v manželstve prežívala psychický diskomfort a naopak vyvracia obranu obžalovaného,ktorý sa bránil, že alkohol požíval len príležitostne, hádky v ich manželstve boli na úrovni bežných
hádok, svedkyni poškodenej sa nevyhrážal a nadávali si vzájomne a nepoužil voči nej fyzické násilie
až na jednu facku, ktorú poškodenej vrátil. Súd veril výpovedi svedkyne poškodenej, že ich manželstvo

bolo dysfunkčné v dôsledku požívania alkoholu obžalovaným, čo má oporu aj v záveroch znaleckého
dokazovania vykonanom znalcom MUDr. Stanislavom Kollárom, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný je
závislý od alkoholu, jedná sa u neho o rozvinutú kombinovanú telesnú aj psychickú závislosť v dôsledku
denného pitia a straty kontroly. Znalec síce uviedol, že obžalovaný je závislý aj od canabisu, jedná sa u
neho o viacročný konzum canabisu so psychickou závislosťou, pričom závislosť na canabise konštatoval

na základe vyjadrení obžalovaného a aj poškodená vypovedala o užívaní marihuany obžalovaným, ide
o psychickú závislosť a nie fyzickú a znalec vyjadril záver, že táto závislosť sa nepodpísala na konaní
obžalovaného. Závery aj tohto znaleckého dokazovania tak opäť vyvracajú obranu obžalovaného a
naopak nasvedčujú pravdivosti výpovede svedkyne poškodenej. V súhrnne vykonaného znaleckého
dokazovania (rozvíjajúca sa neurotická symptomatika u poškodenej, konštatovaná závislosť na alkohole
v dôsledku viacročného pitia alkoholu obžalovaným) vyplynulo, že možno veriť výpovedi svedkyne

poškodenej, ktorá popisovala alkoholické stavy obžalovaného, žiarlivosť a v dôsledku toho hádky a
vyhrážky zabitím, že má pištoľ, že ju obleje kyselinou a zakope, čo v konečnom dôsledku, potvrdila aj
pri odstraňovaní rozporov, keď jej bola prečítaná časť jej svedeckej výpovede na návrh prokurátora.
V tomto smere potom súd nemal žiadnu pochybnosť, že obžalovaný v dôsledku požívania alkoholu
sa správal voči poškodenej takým spôsobom, že jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej spôsobom,

že vyhrážky boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu u poškodenej, že svoje vyhrážky aj uskutoční.
Súd nemá ani pochybnosť, že súčasťou týchto vyhrážok boli vulgárne nadávky, keďže poškodená
aj v konaní pred súdom zotrvala, že obžalovaný žiarlil, čo bolo pre ňu priam neúnosným a tiež
pripustila, že počas hádok, ju obžalovaný aj chytil za vlasy. Súd však mal pochybnosti pokiaľ ide
opakované používanie fyzického násilia, nakoľko takýto popis udalostí svedkyňa poškodená na hlavnom

pojednávaní opakovane odmietala a uvádzala, že konanie obžalovaného popísala v hneve a chcela
dosiahnuť, aby sa obžalovaný začal liečiť zo závislosti. K fyzickému násiliu vypovedala, že obžalovaný
jej dal iba jednu facku, rovnako ako obžalovaný uviedla, že facku jej iba vrátil, ale popísala inak skutkové
okolnosti, ako došlo k incidentu. Obžalovaný sa bránil tak, že facku svedkyni poškodenej vrátil doma,
potom ako ho manželka udrela, keď jej povedal, že robí slúžku svojej rodine a poškodená facku od

obžalovaného popísala tak, že to bolo na stavbe domu, kde našla obžalovaného popíjať alkohol s tým,
že mala do neho hodiť fľašu od alkoholu a preto súd dospel k záveru, že faciek bolo zrejme viac, ale išlo
o facky v zápale hádok, ktoré boli vzájomné. Svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní poprela,
že by ju obžalovaný ťahal za vlasy, oblieval vodou, vynucoval si pohlavný styk násilím (bez bližšieho
určenia v obžalobe, minimálne či malo ísť o verbálne alebo fyzické násilie, nebolo to ani predmetom

dokazovania, nebola na to poškodená dotazovaná v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní tieto
tvrdenia odmietla). Ak mal súd pochybnosti o týchto skutkových tvrdeniach v obžalobe, bolo tomu tak z
dôvodu, že tieto skutkové tvrdenia vo všetkom nekorešpondovali s výpoveďami svedkýň X.. S. S. a V. Q..
Prokurátorka po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči, v rámci hodnotenia
dôkazov uviedla, že konanie obžalovaného, bolo preukázané výpoveďou svedkyne poškodenej Q. W.,

tiež výpoveďou svedkyne V. Q., keďže obžalovaný s poškodenou bývali nejakú dobu u tejto svedkyne
a tiež nepriamo, keďže táto svedkyňa mala sprostredkované informácie priamo od poškodenej, pričom
konfliktné spolužitie obžalovaného a poškodenej vyplynulo aj z výpovedí S. W. a X.. S. S.. S takýmto
strohýmhodnotenímdôkazovvšaknemožnoúplnesúhlasiťaobžalobahoanikonkrétnejšienerozviedla.
Svedkyňa V. Q. však na hlavnom pojednávaní vypovedala, že za celú dobu, ktorú obžalovaný a

poškodená ( jej dcéra) žili u nej v spoločnej domácnosti, t.j. počas doby ako stavali rodinný dom (2013
- 2015), nebola nikdy svedkom žiadnej bitky a ani hádky, ak sa hádali boli to hádky o peniaze, v
rámci výpovede si spomenula na jednu konkrétnu hádku, pričom iniciátorom hádky mala byť svedkyňa
poškodená (dcéra svedkyne) potom, ako sa dozvedela, že obžalovaný si bez jej vedomia zobral úver,
pričom žiadneho z popisovaného konania v obžalobe sa obžalovaný vtedy nedopustil a napriek tomu

práve táto hádka podľa všetkého u vypovedajúcej svedkyne rezonovala. Svedkyňa zároveň pred súdom
uviedla, že počas doby ako obžalovaný s dcérou a deťmi bývali u nej doma, nepočula nikdy vyhrážky,
obžalovaný hocičo vykričal aj jej, ale strach z neho nemala. Výpoveď tejto svedkyne tak skôr svedčila
pravdivostizmenenejvýpovedesvedkynepoškodenejasčastiobraneobžalovaného,žeaksahádaliišlo
skôr o vzájomné, výbušnejšie manželské hádky, ktoré boli sprevádzane aj výbuchmi zlosti a nadávkami.

Ohľadom obdobia, počas ktorého dcéra s obžalovaným a deťmi bývali oddelene uviedla, že dcéra jej
„vždy“ volala, že čo sa stalo, volala jej, že obžalovaný robil zasa bodrel, a napriek tomu, svedkyňa
uviedla, že jej povedala iba o jednej facke. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný požíval alkohol a že
hádky medzi nimi boli, keď mal obžalovaný vypité a vždy to boli hádky o peniazoch. Tiež potvrdila, žeobžalovaný dcére nadával, že je kurva. Svedkyňa naviac uviedla, že obžalovaný s dcérou mali taký
normálny vzťah. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal hodnotiť výpoveď tejto svedkyne ako
nevierohodnú, táto výpoveď aj korešpondoval so závermi znaleckého posudku z odvetvia psychológie, z

ktorých vyplynulo, že u svedkyne poškodenej nebola zistená emočná protichodnosť voči obžalovanému,
t.j. jej prehnaná ústretovosť, podrobivosť, aj svedkyňa poškodená dokázala vykričať obžalovanému veci,
vrátiť mu facku. Znalkyňa u poškodenej nenašla prejavy sebazničujúcej reakcie, kedy obeť konanie
páchateľa ospravedlňuje, zatajuje. Zároveň svedkyňa X.. S. S. (sestra obžalovaného) vypovedala, že
nikdy nebola priamym svedkom hádok, o tom že sa hádali mala iba sprostredkované informácie od

svedkyne poškodenej a jej mamy a keď sa poškodenej opýtala, či ju obžalovaný bije, odpovedala,
že nie a až keď' ho zavreli, tak jej povedala (rovnako ako v konaní pred súdom), že jej dal facku.
Svedok C. U. vypovedal, že na stavbe rodinného domu, bol svedkom ako poškodená po obžalovanom
nepríjemne kričala, on neoponoval a bolo tam asi desať chlapov. Ani jedna svedkyňa tak nepotvrdila
skutočnosti o hrubom, opakujúcom sa fyzickom násilí, dokonca ani o vyhrážkach. Súd potom v zmysle
zásady v pochybnostiach v prospech, ak existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť

v neprospech obžalovaného, ale naopak treba ich vyložiť v jeho prospech, keďže nemal vzhľadom
na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní za jednoznačne a bez pochybností preukázané, že
obžalovaný fyzicky dlhodobo, opakovane napádal poškodenú spôsobmi, ako to popisovala obžaloba,
nebolo tak bez pochybností preukázané spôsobovanie fyzického a psychického násilia, zmenil právne
posúdenie skutku tak, že obžalovaného uznal vinným z pokračovacieho prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, § 138 písm. b/ Tr. zákona. Súd nepochyboval
o vyhrážkach zabitím a popritom aj vulgárnych nadávkach, ktoré v kombinácii s požitým alkoholom
zvyšovali obavu a strach poškodenej, že obžalovaný svoje vyhrážky môže aj uskutočniť, svedkyňa
poškodená tieto vyhrážky v prípravnom konaní spontánne popísala a aj na hlavnom pojednávaní
potom ako jej bola predložená časť jej výpovede potvrdila vulgárne nadávky v spojitosti so žiarlivosťou

obžalovaného a jeho vyhrážky zabitím, zakopaním, vyhrážky zbraňou, obliatím kyselinou, pričom sa ich
iba snažila zmierniť a ospravedlňovať množstvom požitého alkoholu, fantazírovaním obžalovaného, a to
zdôvodov,naktorésúdužpoukázal,jednakprameniacezjejmožnonaivnejpredstavy,žeobžalovaného
zmenil výkon väzby a aj z ekonomického dôvodu. Súd uveril výpovedi svedkyne poškodenej ohľadom
vyhrážok a nadávok ( tiež mal preukázané minimálne dve facky), tiež poškodená potvrdila, že počas

hádok ju niekedy obžalovaný aj chytil a potiahol za vlasy, ale keďže z vykonaných dôkazov vyplynulo,
že hádky boli aj vzájomné a mala ich vyvolať aj poškodená (výpoveď poškodenej, svedkov Q., S.,
U.), čo nepriamo vyplynulo aj so záverov znaleckého dokazovania, že poškodená nevykazuje znaky
posttraumatickej stresovej poruchy, nie je u nej prítomná úzkosť, depresia a ani naučená bezmocnosť,
nemátendenciezatajovaťsprávanieobžalovaného,konanieobžalovanéhobolokvalifikovanéakoprečin

nebezpečného vyhrážania, pričom vzhľadom na výpoveď poškodenej, korešpondujúcou aj so závermi
znaleckého dokazovania, že u obžalovaného išlo o dennodenné pitie so stratou kontroly a u poškodenej
sa začala rozvíjať neurotická symptomatika, čo dosvedčovalo, že konanie obžalovaného trvalo dlhší
čas (nepriamo to dosvedčili aj vypočuté svedkyne, ktoré potvrdili požívanie alkoholu obžalovaným a
sťažnosti zo strany poškodenej na správanie obžalvoaného), súd dospel k záveru, že obžalovaný sa

svojho konania na poškodenej dopúšťal po dlhší čas.

Súd oboznámil správy vzťahujúce sa k osobe obžalovaného a z odpisu z registra trestov a lustráciou vo
vnútro rezortných registroch zistil, že obžalovaný bol v minulosti jedenkrát súdom trestný a to rozsudkom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/136/2017 zo dňa 27. 03. 2018, právoplatným dňa 21. 06.

2018 z skutok spáchaný dňa 26. 8. 2016 právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona. Zo správy o povesti na obžalovaného z obce V.
N. (kde je stále prihlásený k trvalému pobytu) a z obce W. nevyplynuli, žiadne negatívne skutočnosti. Z
evidencie priestupkov vyplynulo, že v posledných troch rokoch bol dvakrát postihnutý v priestupkovom
konaní, v jednom prípade za priestupok na úseku cestnej premávky a druhý priestupok na priestupok

proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 3.11.2016 tak, že hrubo nadával svojej
manželke, vec bola prejednaná v priestupkovom konaní potom, ako bola po vykonaní preverovania OO
PZ Námestovo odovzdaná na prejednanie priestupku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v § 34 ods. 1, 4 Tr

zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu ajeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,

v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v súdenej trestnej veci konštatoval, že na strane
obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť a priťažujúcou okolnosťou bolo, že sa
dopustil viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Súd tak pri ukladaní trestu postupoval podľa §
38 ods. 4 Tr. zákona a pri prevahe priťažujúcich okolností zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej

trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom pri zvyšovaní trestnej sadzby vychádzal z § 38 ods. 8 Tr. poriadku
zrozdielumedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenejtrestnejsadzbyakeďžeobžalovanému
ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods.1, § 41 ods. 1 Tr. zákona dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia
slobody zvyšoval u najprísnejšie trestného činu. Súd ukladal obžalovanému súhrnný trest, keďže sa
tejto trestnej činnosti dopustil ešte predtým, ako mu bol súdom prvého stupňa oznámený rozsudok

za iný trestný čin (rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/136/2017 zo dňa 27. 03. 2018,
právoplatným dňa 21. 06. 2018 z skutok spáchaný dňa 26. 8. 2016 právne kvalifikovaný ako prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona za ktorý mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu vo výmere 18 mesiacov a súčasne mu bol uložený trest zákazu činností viesť motorové vozidlá

vo výmere 18 mesiacov), súhrnný trest podľa § 42 ods.1 Tr. zákona mu ukladal za celú sa zbiehajúcu
trestnú činnosť. Súd potom pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 16 mesiacov až 3 roky.
V prípade obžalovaného mal súd za to, že na jeho prevýchovu, vzhľadom na okolnosti spáchania
skutku, predovšetkým intenzitu a dobu jeho páchania, skutočnosť, že už bol za vulgárne správanie voči
manželkepostihnutývpriestupkovomkonanívroku2016,obžalovanýsianitakneuvedomilnesprávnosť

svojho konania a jeho dôsledky, je potrebné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody
vo výmere 20 mesiacov. Keďže súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody a odsudzoval ho za celú
zbiehajúcu sa trestnú činnosť, uložil mu popri treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov. Súd obžalovanému popri treste, v súlade
s odporúčaním znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia MUDr.

Stanislava Kollára uložil ochranné protialkoholické liečenie, ktoré podľa názoru súdu bude zásadného
významu na jeho prevýchovu, keďže znalcom konštatovaná závislosť obžalovaného na alkohole sa
podstatným spôsobom podpísala pod jeho protiprávne konanie. Súd tak obžalovanému uložil popri
nepodmienečnom treste aj ochranné protialkoholické liečenie, a to ústavnou formou, pretože podľa
znaleckého skúmania obžalovaný trpí závislosťou na alkohole a trestnej činnosti násilného charakteru

sa dopustil práve pod jej vplyvom.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný

trestnýčin.Nakoľkoobžalovanýdoposiaľnebolvovýkonetrestuodňatiaslobody,súdhozaradilvzmysle
citovaného ustanovenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne
zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na

dosiahnutie jeho účelu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. poriadku)

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.