Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoZm/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108221018
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7108221018.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: L.. M. S., nar.
XX.X.XXXX, O. XX, Q. 01 G., zast. JUDr. Romanom Gorejom, advokátom, Krmanova 14, 040 01
Košice, proti žalovanému: L.. O. O., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX G., zast. JUDr. Ondrejom
Lučivjanským, advokátom, Murgašova 3, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 82.984,80 eur s prísl.
zo zmenky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30CbZm/1/2009-276
zo dňa 2.3.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 30CbZm/1/2009-276 súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Košice I č.k. 30Zm/3/2008-15 zo dňa 5.12.2008 ponechal v platnosti. Žalobcovi priznal
náhradu trov námietkového konania vo výške 8.669,23 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal nahradiť trovy štátu
vo výške 431,60 eur na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu
doručeným súdu dňa 4.8.2008 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške
82.984,80 eur so 6%-ným úrokom ročne od 4.8.2008 do zaplatenia, na zaplatenie 276,60 eur ako
odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy titulom nezaplatenia zmenky. Zároveň žiadal, aby
mu súd priznal náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že je majiteľom zmenky znejúcej na vlastný
rad na zaplatenie 2.500.000,00 Sk (82.984,80 eur), opatrenej doložkou bez protestu, a ktorú žalovaný

vystavil dňa 21.5.2007 a žalobca v ten deň prijal. Na zmenku doposiaľ nebolo nič zaplatené, napriek
tomu, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy. Právny zástupca žalobcu podaním
doručeným súdu dňa 30.9.2008 podal doplnenie podania, v ktorom v prílohe predložil originál zmenky
a uviedol, že žalobca predložil žalovanému predmetnú zmenku na platenie dňa 8.6.2008. Okresný súd
Košice I zmenkovým platobným rozkazom č. k. 30Zm 3/2008 - 15 zo dňa 5. decembra 2008
uložil žalovanému, aby do 3 dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatil žalobcovi
zmenkovú sumu 82.984,80 eur s úrokom vo výške 6% ročne od 4.8.2008 do zaplatenia, zmenkovú

odmenu vo výške 276,60 eur a trovy konania vo výške 4.980,68 eur a na účet právnej zástupkyne
žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.184,36 eur, alebo aby v tej istej lehote podal odôvodnené
námietky na tomto súde, v ktorých uvedie všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta.3. Súd prvej inštancie v súlade s návrhom žalobcu vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz, proti
ktorému v zákonom stanovenej lehote podal námietky žalovaný. Z obsahu námietok žalovaného súd

zistil, že sa jedná o heslovité uvedenie právnych pojmov námietok bez uvedenia skutkových okolností, z
ktorých sa tieto námietky vyvodzujú. Tieto tvrdenia nemožno považovať za námietky, ktoré by obsahovali
odôvodnenie. Z hľadiska koncentračnej zásady platí, že v námietkach proti zmenkovému platobnému
rozkazu musí byť uvedené všetko, čo žalovaný proti platobnému rozkazu namieta. Obsah námietok
môže vychádzať z práva hmotného alebo procesného. Okresnému súdu Košice I bol predložený originál

vlastnej zmenky, ktorej obsahom je veriteľsko-dlžnícky vzťah súkromných osôb, ktorými sú Ing. M.
S. ako príjemca (veriteľ) a Ing. O. O. ako vystaviteľ (dlžník). Obsah a forma zmenky zodpovedá
štandardu. Zmenka je podpísaná jej vystaviteľom L.. O. O. ako súkromnou osobou. Zmenka bola
dlžníkovi predložená k zaplateniu riadnym spôsobom. Zmenka bola predložená na platenie v mieste
splatnosti dňa 20.5.2008 (Košice), pričom následne bola dňa 21.5.2008 u notára M.. M. A. úradne
osvedčená kópia zmenky v stave, v akom bola zmenka k 20.5.2008. Nakoľko zmenka obsahuje doložku

bez protestu, ktorá majiteľa zmenky oslobodzuje od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal
urobiť protest pre neplatenie, nebol žalobca ako majiteľ zmenky na takýto úkon povinný. Podľa § 46
ods.2 zákona č. 151/1950 Sb., je na dlžníkoch, aby preukázali, že zmenka nebola predložená riadne a
včas bez ohľadu na problémy spojené so zabezpečením tohto dôkazu. Ak dlžník nie je schopný hoci
z objektívnych dôvodov ponúknuť takéto dôkazy platí, že zmenka bola riadne a včas predložená na

platenie. Takýto dôkaz žalovaný v konaní nepredložil. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, na
námietku voči zmenke z 12.12.2008, že nie je platná, pretože ju nepodpísal žalovaný, keď žalovaný
poprel vznik a existenciu zmenky, súd nariadil znalecké dokazovanie pravosti podpisu žalovaného na
zmenke a znalec PhDr., PaeDr. Erika Straková, v znaleckom posudku č. 60/2012 v závere uviedla, že
podpis na zmenke vystavenej 21.5.2007 v Košiciach je podpisom žalovaného L.. O. O.. Z tohto dôkazu

mal súd za to, že zmenku vystavil žalovaný. To znamená, že každý kto vyznačí svoj podpis na zmenke,
sa stáva zmenkovo zaviazanou osobou, pričom uplatnenie nárokov zo zmenky nemusí majiteľ zmenky
viazať na preukazovanie dôvodu dlžníkovho záväzku.

4. Zároveň svedeckou výpoveďou p. N. mal súd za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v konaní a
potvrdil existenciu kauzálneho vzťahu medzi účastníkmi konania, kde podrobne a dôveryhodne vysvetlil
okolnosti poskytnutej pôžičky medzi fyzickými osobami - účastníkmi konania vo výške 2.5000.000,00
Sk a následne vzniku existencie predmetnej zmenky. Taktiež žalobca v konaní preukázal, že v čase
vystavenia zmenky disponoval hotovosťou na požičanie tejto sumy žalovanému.

5. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Žiadnym spôsobom
nevyvrátil skutočnosti ohľadne podpisu predmetnej zmenky, spôsobu jej vyplnenia a prevzatie
zmenkovej sumy od žalobcu. Žalovaný v trestnom konaní, ktorého spis ČVS-P. XXX/X-OJP/KE-XXXX

si súd pripojil k tomuto konaniu, poukazoval na zmenku v ňom uvedenú na čl. 162, avšak túto predložil
k trestnému konaniu kópiu zmenky z tohto konania, a teda táto skutočnosť nemá absolútne žiadnu
relevantnú hodnotu. Taktiež zo strany žalovaného poukázanie na uvádzanie tvaru adresy, C. 13, resp.
C. XXX/XX nemajú žiadny vplyv na platnosť zmenky, ktorú samotný žalovaný podpísal. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie len poukázal na skutočnosť, že v konaní sa preukázalo, že zmenka bola predtlačená

prvotnými údajmi - strojovo, a následne vyplnené ostatné údaje vlastnou rukou p. S. - žalobcu a pri
prevzatí peňazí podpísaná žalovaným.

6. Okresnému súdu Košice I bol predložený originál vlastnej zmenky, ktorej obsahom je veriteľsko-

dlžnícky vzťah žalobcu a zmenečníka - žalovaného. Obsah a forma zmenky zodpovedá štandardu.
Zmenka je podpísaná jej vystaviteľom. Nakoľko zmenka obsahuje doložku bez protestu, ktorá majiteľa
zmenky oslobodzuje od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre
neplatenie, nebol žalobca ako majiteľ zmenky na takýto úkon povinný.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie právaproti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal
náhradu trov konania.

8. Vzhľadom na to, že súd uznesením č.k. 30CbZm/1/2009-182 zo dňa 30.10.2012 priznal znalkyni
znalečné za vypracovanie znaleckého posudku č. 60/2012 zo dňa 8.10.2012 vo výške 431,60 eur, tak
súd na úhradu týchto trov zaviazal žalovaného.

9. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie § 25 ods. 1 zák.č. 191/1950 Sb. Zákon
zmenkový a šekový, § 34 ods. 1, § 38 ods. 1, § 43 ods. 1, § 46 ods. 1, § 47, § 48 Zákona zmenkového
a šekového, § 175 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. a § 148 ods. 1 O.s.p..

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I a to tak, že sa zrušuje zmenkový platobný
rozkaz Okresného súdu Košice I zo dňa 5.12.2008 č.k. 30Zm/3/2008-15 v celom rozsahu a žalobca je
povinný nahradiť žalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že je toho názoru, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

12. Poukázal opätovne na to, že vypočutý svedok F. N. je spoločníkom právnickej osoby spoločnosti
KOVOINVEST, s.r.o. Košice, ktorej spoločníkom je aj žalobca. Žalovaný počas celého súdneho konania
poukazoval, že skutočným veriteľom zo zmenkového záväzku bola práve táto obchodná spoločnosť,

pričom zmenkovým dlžníkom mala byť spoločnosť MAIA spol. s r.o., Svedok - p. F. N. uviedol, že
bol prítomný na stretnutí, pričom mal vidieť ako žalovaný prevzal osobne sumu 2.500,000,00 Sk, z
ktorých peňazí mala byť čiastka cca 500.000,00 Sk až 600.000,00 Sk jeho vlastná, no túto sumu
nechápal ako pôžičku žalovanému. Svedok si presne spomenul na všetky okolnosti predmetného
zmluvného vzťahu, čo sa týka odovzdania zmenky a časti týkajúcej sa odovzdania peňazí, ktorý mal

existovať medzi žalobcom a žalovaným, no nevedel uviesť ani len základné náležitosti pôžičky, za akých
podmienok boli tieto financie požičané žalovanému, hoci sám mal mať v danom obchodnom prípade
vlastných 500.000,00 Sk až 600.000,00 Sk. Veľmi hmlisto si však už pamätal na okolnosť, že v danom
čase spoločnosť MAIA, s.r.o., v ktorej bol konateľom žalovaný bola zmluvným partnerom spoločnosti
KOVOINVEST, s.r.o. a nespomínal si ani na zostatok pohľadávky svojej spoločnosti (KOVOINVEST

s.r.o.) voči spoločnosti MAIA, s.r.o., ktorá sa podľa jeho názoru pohybovala na úrovni 1.200,00 Sk.
Už v predchádzajúcom konaní žalovaný poukázal na nevierohodnosť a tendenčnosť výpovede daného
svedka.

13. V rámci námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný poukázal aj na konkrétne
skutkové okolnosti osvedčujúce jeho námietky o neexistencii platnej zmenky v podobe aká bola
predložená súdu, pričom došlo nielen k označeniu konkrétneho obchodného prípadu medzi právnickými
osobami, v ktorých sú spoločníkmi účastníci tohto konania a z ktorých mohli byť použité údaje
žalovaného ale aj pripojené prílohy, to konkrétne zmluva o uzavretí budúcich kúpnych zmlúv zo dňa

3.10.2006, v ktorej sa spomína v čl. III bod 6 forma zabezpečenia v podobe čistej (bianco) zmenky
spoločnosti MAIA s.r.o. voči spoločnosti KOVOINVEST s.r.o.

14. Odvolateľ ďalej uviedol, že aj ak znaleckým posudkom bolo určené, že podpis na zmenke je

podpisom žalovaného, listina obsahuje jeho podpis kvôli tomu, že išlo o listinu - neúplnú bianco zmenku
vystavenú v súlade so zmluvou o uzavretí budúcich kúpnych zmlúv zo dňa 3.10.2006, v ktorej sa
spomína v čl. III bod 6 forma zabezpečenia v podobe čistej (bianko) zmenky spoločnosti MAIA s.r.o.
voči spoločnosti KOVOINVEST.15. Podľa odvolateľa preto súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, ak právne

uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozpory vo
výpovedi svedka a žalobcu. Podľa jeho názoru tento dôkaz je potrebné hodnotiť odlišným spôsobom,
ako urobil súd prvého stupňa tak, aby v spojitosti s inými dôkazmi bol zadovážený dostatočný podklad
pre svoje vlastné skutkové zistenia o existencii platnej zmenky, čo sa však neudialo. Bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže

meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane
toho, ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno
požadovať,abypreukazoval,žemužalovanýeštenevrátilpožičanépeniaze.Vtakomtoalebopodobnom
prípade je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že pôžičku už vrátil.

16. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o peňažnej
pôžičke, že túto pôžičku aj reálne poskytol a že žalovaný ju nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia mal
dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej

skutočné poskytnutie. Tieto skutočnosti žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal. Ak aj v priebehu
konania bolo preukázané, že podpis žalovaného na zmenke je pravý, dôkazné bremeno ohľadne stavu
a obsahu listiny, na ktorej sa nachádza podpis žalovaného v čase jej podpísania je na tom účastníkovi,
ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, pričom len z
výpovede jedného svedka, u ktorého pre jeho nesporný blízky obchodný vzťah k žalobcovi nemohol súd

dospieť k záveru o preukázaní existencie platnej zmenky.

17. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež
na jeho celkovú presvedčivosť, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým
na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé. Súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Z odôvodnenia rozhodnutia

súdu nie je zrejmé, prečo jeho argumentáciu súd neuznal.

18. Napadnuté rozhodnutie nie je podľa názoru žalovaného preskúmateľné a je teda v rozpore s ust. §
157 ods. 2 O.s.p. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie bolo odôvodnené. Vyplýva to

z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu. Je
korelátom práva účastníka prednášať návrhy aj argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Odôvodnenie
rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.

19. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými
relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka
konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania,
že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len
doprovodomvopredprijatéhorozhodnutiaaženebolosvojvoľné.Súdvosvojomodôvodnenímusípodať

výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku a musí sa vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal. Dôkazy má súd hodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Súd prvého stupňa v odôvodnení
rozsudku sa podľa názoru žalovaného dôsledne nevysporiadal s námietkami, resp. niektorým venoval
len minimálnu pozornosť a s niektorými (hodnotenie unesenia dôkazného bremena) sa nevysporiadal
vôbec.20. Súd nepreskúmal komplexne žalovaného námietky, postupoval nedôsledne a postihol napadnutý

rozsudok znakom nepreskúmateľnosti, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo na spravodlivý
a riadny súdy proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd.

21. Ak teda v posudzovanej veci súd nepreskúmal komplexne námietky žalovaného a postupoval
nedôsledne, uvedeným postupom bolo porušené jeho právo na spravodlivý a riadny súdny proces,
právo domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
ako aj zásadu spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd. Na
základe uvedeného je podľa názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie pre nedostatočné odôvodnenie

nepreskúmateľné.

22. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v intenciách daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach. Po oboznámení

sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nakoľko sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal

so všetkými námietkami žalovaného.

26. Zmenka je v právnej teórii definovaná ako dokonalý dlžnícky cenný papier vystavený v zákonom
stanovenej forme, ktorým sa určité osoby, ktoré sa na zmenke podpísali, zaväzujú majiteľovi zmenky,

t.j. osobe ktorá ovláda (drží v ruke) zmenečnú listinu, ktorou je legitimovaná, zaplatiť v určitom mieste
a čase určitú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky bezpodmienečne nesporné a abstraktné. Práva
a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výlučne zmenkovou listinou a zápismi na nej
uvedenými, pričom môžu existovať len spolu s touto listinou, ktorá je dostatočným dôvodom na platenie.

27. Vzniku zmenky spravidla predchádza určitá konkrétna ekonomická potreba - kauza. Akonáhle však
platne vznikne zmenkový záväzkový vzťah, tento sa stáva záväzkovým vzťahom úplne samostatným,
ktorý existuje, mení sa a vyvíja bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré existovali pri jeho vzniku. Tieto
dva právne vzťahy sú právne oddelené, a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky.

28. Ustanovenie § 17 zák.č. 191/1950 Zb., ktoré sa týka vzťahu všetkých majiteľov zmenky (bez
ohľadu na to, ako zmenku nadobudli) k zmenečným dlžníkom vyjadruje princíp, že zmenka, ktorá
vyhovuje formálnym predpisom je záväzkom abstraktným a nesporným, teda že ide o listinu, na základe

ktorej má jej majiteľ nepochybné práva na zaplatenie, pričom nemusí preukazovať existenciu ani výšku
zmenkového dlhu.29. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná zmenka obsahovala všetky náležitosti predpísané v
ustanovení článku I § 75 Zákona zmenkového a šekového pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu
žalobca svoje znakové práva preukázal.

30. Žalobca sa domáhal plnenia zo zmenky a keďže takto predmet sporu skutkovo vymedzil v návrhu na
začatie súdneho konania, svoju dôkaznú povinnosť si splnil predložením prvopisu zmenky. Záväzok zo
zmenky je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v

námietkach povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky celkom alebo sčasti zanikla,
rozhodnutie o ponechaní zmenkového platobného rozkazu v platnosti je správne. Naviac poukazuje
odvolací súd na znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že podpis na zmenke, ktorý žalovaný spochybnil
je podpisom žalovaného.

31. Čo sa týka námietky žalovaného uvedenej v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
zistený skutkový stav, k tomuto odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2
písm.e/ O.s.p. (teraz § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie posúdil vec po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd
buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

32. K námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, odvolací súd konštatuje, že
skutočnosť, že žalovaný má na vec odlišný právny názor, než súd prvej inštancie bez ďalšieho nezakladá
a nedokazuje ním tvrdenú vadu.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania s

tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Záverom odvolací súd len poznamenáva k návrhu žalovaného ohľadne upovedomenia o mieste a
čase verejného vyhlásenia rozsudku, že § 214 ods. 3 O.s.p. nemá v novom Civilnom sporovom poriadku
ekvivalent, preto súd neoznámil žalovanému v súlade s jeho návrhom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku, keďže toto bolo v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP zverejnené.

37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).