Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/176/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212227024
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4212227024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcov: 1/ B.. F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX/XX, XXX XX L., 2/ N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. L. XXXX/XX, XXX XX L., 3/ Q. K.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. L. XXXX/XX, XXX XX L., a 4/ L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/
X, XXX XX L., zastúpených JUDr. Katarínou Lubuskiovou, advokátkou so sídlom Eötvösa 1/14, 945 01
Komárno,protižalovaným:1/StavebnébytovédružstvoKomárno,sosídlomZimná16,94501Komárno,
IČO: 170984, zastúpenému JUDr. Matejom Pekarikom, advokátom so sídlom Petőfiho 1, 940 53 Nové
Zámky, 2/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX L., 3/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.

2, XXX XX L., 4/ F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX L., 5/ Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXX/XX, XXX XX L., 6/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 2, XXX XX L., 7/ A. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. 2, XXX XX L., 8/ G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 2, XXX XX L., 9/ C. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. 2, XXX XX L., XX/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 2, XXX XX L., XX/ F. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXXX, K., K., Agiou Epiktitou XX/X, V., XX/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 4, XXX XX L.,
XX/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 4, XXX XX L., a XX/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
4, XXX XX L., žalovaní 2/ až 10/, 12/ až 14/ zastúpení Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom

Hlavné nám. 7, 940 01 Nové Zámky, o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze vlastníkov bytov,
o odvolaní žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 10C/191/2012-225 zo dňa
29.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ až 14/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov 1/ až 4/, ktorou sa domáhali
určenia neplatnosti uznesenia schváleného na členskej schôdzi vlastníkov bytov, konkrétne bodu 3.
programu, ktorého obsahom bolo schválenie návrhu rozúčtovania nákladov vykurovania na jednotlivé

byty. Ďalej žiadali, aby žalovaný 1/ zaplatil vyúčtované a uhradené náklady na teplo za vykurovanie
za roky 2008, 2009, 2010, 2011 žalobcovi 1/ v sume 317,11 eura, žalovaným 2/ a 3/ spolu v sume
317,11 eura a žalovanej 4/ v sume 256,28 eura spolu s úrokmi z omeškania za rok 2008 vo výške
11,25 % a za roky 2009, 2010, 2011 vo výške 9 %. Domáhali sa tiež určenia, že mzdové náklady
obsluhy domovej kotolne (kuričov) s príslušenstvom, odvody, náklady na školenie kuričov, náklady na
opravy, údržbu a výmenu kotla, náklady na revízie, odborné prehliadky, záručný a pozáručný servis
zariadení na výrobu tepla na kúrenie, náklady na čistenie komínov, náklady na tlakové skúšky tlakových

nádob potrebných pri výrobe tepla na kúrenie, patria do nákladov na kúrenie. Dôvodom podania žaloby
je nesúhlas s rozúčtovaním nákladov na vykurovanie, pretože žalobcovia ako vlastníci troch bytov
majú zavedené individuálne kúrenie a nevyužívajú služby spojené s výrobou tepla a teplo z domovej
kotolne neodoberajú, spoločné priestory v obytnom dome nie sú vykurované. Nesprávnym vyúčtovanímzískal žalovaný 1/, resp. vlastníci bytov neoprávnený majetkový prospech. Naliehavosť určenia na tom,
ktoré náklady patria do nákladov na kúrenie vidia v tom, že sa nemôžu domôcť vrátenia uhradených
finančných čiastok a že vyúčtovanie nákladov bude pokračovať aj v budúcnosti a bez určenia je

ich postavenie neisté. Uznesenie, ktorého neplatnosti sa žalobcovia domáhajú bolo schválené dňa
26.11.2012. Žaloba smerujúca voči žalovanému 1/ bola podaná na súd dňa 07.12.2012 a následne dňa
03.09.2014 žalobcovia podali návrh na vstup ďalších účastníkov do konania podľa § 92 ods. 1 CSP.

2. Súd prvej inštancie sa prednostne zaoberal otázkou, či žalobcovia uplatnili svoj nárok na súde v

zákonnejlehote.Zákonumožňujeprehlasovanémuvlastníkoviobrátiťsanasúdv15-dňovejprekluzívnej
lehote a toto právo treba uplatniť voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Žalobcovia
si mali svoje právo podľa § 14 ods. 4 zákona č. 282/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov uplatniť na súde v lehote 15 dní, avšak v tejto lehote podali žalobu len voči žalovanému
1/, ktorý nie je vlastníkom bytov, ani nebytových priestorov v obytnom dome; on vykonáva iba správu
pre byty na základe zmluvy o výkone správy. Nemá teda hlasovacie právo na schôdzi vlastníkov

bytov a nemá ani pasívnu legitimáciu v tomto spore. Súd preto žalobu voči tomuto žalovanému
zamietol.Žalobavočiostatnýmžalovaným,ktorísúvlastnícibytov,bolarozšírenáažpísomnýmpodaním
došlým súdu dňa 03.09.2014. Keďže schôdza sa konala dňa 26.11.2012, je nesporné, že právo na
určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze voči ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome, ktorí
majú postavenie pasívne legitimovaného účastníka v spore, v zákonnej 15-dňovej lehote plynúcej od

27.11.2012uplatnenénebolo.Preklúziaznamenázánikprávavdôsledkujehoneuplatneniavstanovenej
prekluzívnej lehote. Prekludované právo zaniká ex lege a súd prihliada na preklúziu z úradnej povinnosti.
Pre neuplatnenie práva na určenie neplatnosti členskej schôdze na súde v 15-dňovej lehote voči ostatým
vlastníkom bytov, súd žalobu v tejto časti zamietol. Keďže pre preklúziu nemohol súd posúdiť neplatnosť
uznesenia členskej schôdze, na ktorej bolo rozhodované o rozúčtovaní nákladov spojených s užívaním

bytu, do ktorých sú zahrnuté aj náklady na vykurovanie jednotlivých bytov, nemohol ani preskúmavať
nárok žalobcov na vrátenie vyúčtovaných a uhradených nákladov na vykurovanie, ktoré si žalobca 1/
uplatnil v sume 317,11 eura, žalobcovia 2/ a 3/ v sume 317,11 eura a žalobkyňa 4/ v sume 256,28 eura.
Vo vzťahu k žalobe o určenie, že mzdové náklady obsluhy domovej kotolne (kuričov) s príslušenstvom,
odvody, náklady na školenie kuričov, náklady na opravy, údržbu a výmenu kotla, náklady na revízie,

odborné prehliadky, záručný a pozáručný servis zariadení na výrobu tepla na kúrenie, náklady na
čistenie komínov, náklady na tlakové skúšky tlakových nádob potrebných pri výrobe tepla na kúrenie
patria do nákladov na kúrenie, súd poukázal na ustanovenie § 11a zákona č. 182/1993 Z. z., podľa
ktorého žalobcovia mali možnosť obrátiť sa na správcu so žiadosťou o zvolanie zhromaždenia za účelom
prejedania danej problematiky a následne napadnúť neplatnosť uznesenia schváleného zhromaždením.

Navyše v časti tohto tretieho výroku žalobcovia nepreukázali ani naliehavý právny záujem v zmysle §
137 CSP, keďže z takého výroku rozsudku by im nevyplýval nárok na vrátenie už zaplatených finančných
čiastok. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaní boli plne
úspešní, preto im priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 4/, ktorí navrhli rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietali nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne
právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) CSP. Uviedli, že sa domáhali predovšetkým
neplatnosti uznesenia členskej schôdze zo dňa 26.11.2012, pretože táto nebola zvolaná v súlade so
zákonom č. 128/1993 Z. z. Schôdzu zvolal žalovaný 1/ a predsedom bol C. F., nar. XX.XX.XXXX, pričom

je otázne, kedy a prečo ho navrhol žalovaný 1/ za predsedu. Odcitovali ustanovenie § 7c ods. 2 zákona č.
182/1993 Z. z. a vyvodili z neho záver, že Ján Tadanai nebol vlastníkom ani jedného bytu v dome, a teda
nebol kompetentný na zvolenie za predsedu; vlastníkom bytu bol jeho syn. Už samotné zvolanie členskej
schôdze nebolo v súlade so zákonom. Každý vlastník bytu nedostal oznámenie o konaní schôdze spolu
s programom v písomnej forme. Bolo to len formou vývesky na tabuli. Niektorí vlastníci sa o schôdzi

dozvedeli len v deň konania schôdze. Dochádza k porušeniu zákona č. 129/1993 Z. z., pretože oni
majú vlastné kúrenie a žalovaný 1/ im vyúčtoval náklady na kúrenie bez oprávnenia a tým získali ostatní
vlastníci neoprávnený majetkový prospech. Žalovaní 1/ síce namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore,
ale nebyť žalovaného 1/, ktorý zvoláva schôdze a vypracúva všetky materiály, navrhuje uznesenia,
nebola by táto situácia nastala. Vytkli súdu, že pripustil, aby do konania vstúpili ďalší účastníci na strane

žalovaného, hoci mu bolo známe, že rozšírenie o ďalších účastníkov na strane žalovaných je po lehote.
Rozsudkom už súd žalobu zamietol pre nedodržanie 15-dňovej lehoty na uplatnenie práva na určenie
neplatnosti členskej schôdze. Nechápali to, že raz súd pripustil, aby do konania vstúpili vlastníci bytov,
a potom ich pripustenie zamietol.4. K odvolaniu žalobcov sa síce žalovaní 2/ až 10/ a 12/ až 14/ vyjadrili, avšak súd prvej inštancie naň
neprihliadolvzmysle§125ods.2CSP,pretoževyjadrenie,ktoréjepodanímvovecisamej,bolourobené

elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu a nebolo dodatočne doručené v listinnej podobe
alebo v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu, pričom na dodatočné doručenie podania súd
nevyzýva. Keďže vyjadrenie nebolo doručené v súlade s CSP, nebolo zaslané ani odvolateľom na
vyjadrenie podľa § 374 ods. 1 CSP.

5. Žalovaní 1/ a 11/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, §

378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie
nie je opodstatnené. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
v napadnutej časti potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety
CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením,
pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny právny záver
o tom, že pasívne legitimovaným subjektom v prípade určenia neplatnosti uznesenia schváleného

členskou schôdzkou vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú len vlastníci bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome. V prípade, ak by došlo k určeniu neplatnosti takéhoto uznesenia, znamenalo
by to zmenu v rozhodnutí väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zároveň by sa rozhodnutie
súdu vzťahovalo na všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a boli by ním viazaní, preto musia
byť aj všetci vlastníci účastníkmi sporu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že lehota na podanie

žaloby na súd, stanovená v § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného v čase hlasovania, bola
zachovaná len v prípade žalovaného 1/, ktorý však ako správca nie je pasívne legitimovaným subjektom.
Žalovaný 1/ je právnickou osobou, s ktorou strany sporu ako vlastníci bytov a nebytových priestorov
uzatvorili zmluvu o výkone správy podľa § 6, § 8 citovaného zákona, a teda nerozhoduje a nehlasuje
o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch,

príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Toto právo patrí len vlastníkovi bytu alebo nebytového
priestoru v dome, ktorý má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať
o vyššie uvedených záležitostiach (§ 14 ods. 1). Voči vlastníkom bytov však bola žaloba podaná po
uplynutí prekluzívnej lehoty 15 dní, ktorá začína plynúť od oznámenia o výsledku hlasovania, alebo ak
sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, lehota

na podanie žaloby je najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Hlasovanie sa
uskutočnilo dňa 26.11.2012 a žaloba voči vlastníkom bytov bola podaná skoro dva roky od hlasovania
(02.09.2014).

8. Keďže odvolací súd je viazaný len odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP), k jednotlivým námietkam

žalobcov udávaných v odvolaní uvádza: Žalobcovia vo svojom odvolaní uviedli, že sa žalobou domáhali
neplatnosti uznesenia členskej schôdze zo dňa 26.11.2012 z dôvodu, že schôdza nebola zvolaná v
súlade so zákonom a predsedom spoločenstva bola osoba, ktorá nebola vlastníkom bytu v bytovom
dome. Zo záverečnej reči žalobcov prednesenej na pojednávaní dňa 29.03.2017 vyplýva, že žalobcovia
sa domáhali neplatnosti členskej schôdze pre jej nezákonné zvolanie. Z obsahu podanej žaloby však

nesporne vyplýva, že žalobcovia sa domáhali vyslovenia neplatnosti uznesenia prijatého členskou
schôdzou vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 26.11.2012, konkrétne bodu 3 programu,
týkajúceho sa rozúčtovania nákladov na vykurovanie. Dôvodom neplatnosti vôbec nebolo nezákonné
zvolanie členskej schôdze, ale fakt, že žalobcovia ako vlastníci bytov v bytovom dome s vlastným
kúrením nesúhlasili so spôsobom ako sa náklady spojené s vykurovaním rozrátavali na jednotlivých

vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobcovia v priebehu celého konania nenavrhli žiadnu zmenu
žaloby a súd ani o žiadnej zmene nerozhodoval (§ 140 CSP) a o prípadnej zmenenej žalobe ani nekonal.
Súd prvej inštancie konal teda o podanej žalobe týkajúcej sa neplatnosti uznesenia v časti rozúčtovania
nákladov na vykurovanie, prijatého členskou schôdzou vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa26.11.2012. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že žalobcovia už v čase podania žaloby na
súd mali mať jasnú predstavu o tom, čoho a z akých dôvodov sa na súde budú domáhať, pričom v
žalobe mali pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a na ich podporu majú

predložiť prostriedky procesného útoku. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď prvú časť žalobného
petitu v prípade žalovaného 1/ zamietol pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie a v prípade ostaných
žalovaných pre preklúziu práva.

9. Žalobcovia nezmenili žalobu ani vo vzťahu k druhému z výrokov petitu, ktorým sa domáhali

zaplatiťfinančnéprostriedkyzneoprávnenéhomajetkovéhoprospechu.Zaplateniasanapriekrozšíreniu
žaloby o ďalších žalovaných domáhali len voči žalovanému 1/, žalobný petit voči ostatným žalovaným
nešpecifikovali a neuviedli, v čom spočívalo bezdôvodné obohatenie práve u žalovaného 1/. S petitom
žaloby smerujúcim voči žalovanému 1/ nekorešpondujú ani tvrdenia žalobcov uvádzané v odvolaní,
že majetkový prospech získali vlastníci bytov. Súd prvej inštancie aj v tejto časti nároku žalobu
zamietol z dôvodu, že sa nezaoberal samotnou neplatnosťou uznesenia členskej schôdze o správnosti

rozpočítavanianákladovnakúrenie,apretonemoholaniprijaťzáver,žedošlokmajetkovémuprospechu
žalovaného 1/ a že žalobcovia majú nárok na vrátenie vyúčtovaných a uhradených nákladov na
vykurovanie.

10. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie aj v tejto časti zamietnutia žaloby stotožnil

a rovnako sa stotožnil aj s odôvodnením rozsudku ohľadne zamietnutia tretej časti žaloby. Preto
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie

vo veci rozhodol správne na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a svoje
rozhodnutie aj správne odôvodnil, a preto považoval odvolací súd za nadbytočné opakovať tie isté
dôvody prezentované už v odôvodnení napadnutého rozsudku.

11. K procesnej námietke žalobcov odvolací súd udáva, že súd nepochybil, keď pripustil vstup

žalovaných do konania. Žalobcovia zastúpení advokátkou nesú zodpovednosť za to, koho v súdnom
konaní budú žalovať a čo budú od neho požadovať. Oni sú teda tí, ktorí disponujú žalobou a rozhodujú aj
otom,vočikomumážalobasmerovať.Pokiaľoneskorenenavrhlivstupajďalšíchžalovanýchdokonania
a súd ich vstup do konania pripustil, zo strany súdu išlo len o procesné rozhodnutie podľa vtedy platného
§ 92 ods. 1 OSP (v súčasnosti § 79 CSP). V prípade rozhodovania o takomto návrhu sa súd nezaoberá

tým, či nárok smerujúci voči pristupujúcim žalovaným bude alebo nebude dôvodný a či nárok voči nim
nie je premlčaný alebo prekludovaný. Tieto skutočnosti vyhodnotí až v priebehu konania po vykonaní
dokazovania v rozhodnutí vo veci samej, keď uvedie svoje vlastné skutkové zistenia a právny záver.
Súd napokon rozsudkom ani nerozhodol tak, že by „pripustenie žalovaných“ zamietol, ako to žalobcovia
mylne uviedli vo svojom odvolaní. Súd totiž rozhodol meritórne tak, že žalobu ako takú voči nim zamietol.

Dôvodom zamietnutia bol právny záver o tom, že právo žalobcov bolo voči nim prekludované, t. j. že
toto právo uplynutím 15-dňovej lehoty zaniklo. Pokiaľ sa žalobcovia chceli vyvarovať takémuto následku
súdneho sporu, mali žalobu voči nim podať v uvedenej zákonnej lehote.

12. S ohľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd považoval odvolanie žalobcov za

neopodstatnené, a tak rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

13. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/ až 14/, voči ktorým bola žaloba zamietnutá a ktorým
by z toho dôvodu patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže im v

tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa im nárok
na ich náhradu nepriznáva.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).