Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoSr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315894415
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4315894415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobkyne: PhDr. B. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX T., M. 4, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava,
Metodova 8, IČO: 35 697 270, v konaní zast. Bobák, Bollák a spol., s. r. o., so sídlom 821 02 Bratislava,
Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 13Csr/1/2015-130 zo dňa 04. januára 2018, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%, o
výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v podanej žalobe sa domáhala, aby súd zrušil Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Curia Slovakia, s.r.o. so sídlom 811 01 Bratislava, Medená 21, IČO: 472
35 268 pod sp. zn. CS 387/2014, zo dňa 24.10.2014. V žalobe uviedla, že namieta, že nebola
riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo
jej nebolo umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a tiež namietala, že

rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej v podanej žalobe
žalobkyňa poukázala na to, že rozsudok ju zaväzuje uhradiť nedoplatok voči žalovanému, avšak daný
nedoplatok nie je jej nedoplatkom, nakoľko neuzavrela s danou spoločnosťou spotrebiteľskú zmluvu,
ktorá je predmetom daného sporu. Zmluva bola uzavretá podvodným spôsobom, kde boli zneužité jej
osobné údaje. O danej skutočnosti spoločnosť Orange Slovensko, a.s. vedela a napriek tomu podstúpila
kroky na vymoženie pohľadávky voči nej. V roku 2013, kedy problém vznikol, ju spoločnosť informovala,
že všetky pohľadávky voči nej vzniknuté podvodným uzavretím zmluvy sú zrušené. K predmetnému

problému bolo podané trestné oznámenie jednou poškodenou osobou. Celý problém je podrobne
opísaný v Zápisnici o výsluchu, ktorý žalobkyňa k žalobe priložila. Na základe týchto skutočností
žalobkyňa požiadala o zrušenie predmetného rozsudku. Žalobkyňa ďalej poukázala v žalobe na to,
že rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú,
právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril dňa 29.11.2016, v ktorom uviedol, že Stály

rozhodcovský súd Curia Slovakia, zriadený spoločnosťou Curia Slovakia, s.r.o. so sídlom 811
01 Bratislava, Medená 21, dňa 24.10.2014 vydal Rozhodcovský rozsudok č. k. CS 387/2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.11.2014. Týmto rozhodcovským rozsudkom
menovaná Miroslava Kapustová bola zaviazaná zaplatiť pre Orange Slovensko, a.s. sumu 259,57eur s príslušenstvom. Pred vydaním rozhodcovského rozsudku menovanej bola doručená výzva
s prílohami zo strany rozhodcovského súdu dňa 30.09.2014 a tak isto oznámenie o ustanovení
rozhodcu, avšak menovaná na tieto listiny nereagovala. V zmysle právoplatného a vykonateľného

rozhodcovského rozsudku na návrh oprávneného Orange Slovensko, a.s. sa začalo exekučné konanie
súdnym exekútorom JUDr. Soňa Stodolová so sídlom Nitra, Kmeťkova 25, č. k. EX513/2015, poverenie
vydané Okresným súdom Levice pod sp. zn. 4Er/920/2015 zo dňa 14.05.2015. Po začatí exekúcie
vyšli najavo skutočnosti, že pri podpise zmluvy a dodatku s Orange Slovensko, a.s. boli zneužité
osobné údaje menovanej, a preto Orange Slovensko, a.s. ako oprávnený v exekučnom konaní dňa

16.06.2015 podal návrh na zastavenie exekúcie č. EX513/2015. Súdny exekútor na základe uvedeného
dňa22.06.2015doručilsúdutentonávrhoprávnenéhonazastavenieexekúcieakonajúcisúduznesením
č. k. 4Er/920/2015-24 exekučné konanie zastavil, pričom k žiadnemu plneniu a vymáhaniu k predmetnej
veci do zastavenia exekúcie nedošlo. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje žalobu o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkuzabezpredmetnú,žiadažalobuzamietnuťažalobkyňuzaviazaťnazaplatenie
trov konania. Žalovaný na pojednávaní dňa 12.09.2017 uviedol, že celú situáciu žalovaný nespôsobil.

Žalobkyňa sa cíti ukrátená na svojich právach z dôvodu, že v predmetnej veci boli zneužité jej osobné
údaje. V predmetnej veci na strane žalovaného došlo ku škode z tých zmlúv, z ktorých boli poskytované
služby a plnenia. Žalovaný je preto aj poškodenou stranou a nie je to zavinenie zo strany žalovaného.
Exekučné konanie na základe návrhu žalovaného bolo zastavené, a tým pádom žalovaný nevidí reálnu
možnosť, že by prebehlo exekučné konanie. Preto obavy žalobkyne sú bezpredmetné. Podľa § 40

Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní mal účastník rozhodcovského konania možnosť
podať žalobu na súd v lehote 30 dní. Rozsudok rozhodcovského súdu je zo dňa 24.10.2014, pričom
žaloba bola podaná na súd dňa 15.06.2016, a preto sa žalovaný domnieva, že nebola dodržaná lehota
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Levice ako súd
prvej inštancie v spore takto rozhodol:

4. Súd zrušuje Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Curia Slovakia, s.r.o.
so sídlom 811 01 Bratislava, Medená 21, IČO: 472 35 268 pod sp. zn. CS 387/2014, zo dňa 24.10.2014.

5. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie výsluchom strán
sporu, oboznámením listinných dôkazov, a to aj s obsahom zabezpečených - pripojených spisov, a s

poukazom na citované ustanovenia zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
(§ 45 ods. 1 až 3, § 46 ods. 3, § 73 ods. 2 a 3), citované ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, § 41 ods. 1), citované ustanovenia
zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok - § 48 ods. 2, § 50 ods. 1, § 243d ods. 1 a 2) a citované
ust. § 34 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok

zo dňa 24.10.2014 (s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 24.11.2014) bol vydaný v
zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské konanie bolo do 01.01.2015
upravené v zákone č. 244/2002 Z.z., ktorý sa aplikoval aj na rozhodcovské konanie, v ktorom sa
prejednávali aj spotrebiteľské spory. Zákonom č. 335/20014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní platným od 01.01.2015 došlo k odčleneniu rozhodcovského konania týkajúceho sa osobitných

sporov - spotrebiteľských sporov od rozhodcovského konania, v ktorom sa prejednávajú ostatné spory.
V ust. § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. sa uvádza, že ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia
tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých
predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015, pričom právne účinky úkonov, ktoré
boli urobené v rozhodcovskom konaní pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Jednou z fáz

rozhodcovského konania je aj rozhodovanie o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to podľa
oboch právnych úprav. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd dňa
15.06.2015, teda za účinnosti zák. č. 335/2014 Z. z.. Podľa ustanovenia § 73 ods. 1 zák. č. 335/2014
Z. z. pokiaľ ide o skúmanie dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, aplikujú sa v konaní o
žalobe na zrušenie rozsudku ustanovenia zák. č. 335/2014 Z. z.. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu,

rozhodcovskú doložku uzavretú dňa 10.01.2013, t. j. pred 1. januárom 2015, použijú sa ustanovenia
zák. č. 244/2002 Z. z. v zmysle § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z.. Súd sa zaoberal aj tým, či žalobkyňa
podala včas žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ ide o trvanie a plynutie lehôt, a teda
aj posúdenie včasnosti podania žaloby na zrušenie rozsudku, je potrebné poskytovať podľa § 73 ods.2 zák. č. 335/2014 Z. z.. Žalobkyňa podala žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku po uplynutí
lehoty podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z.. Totiž podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Curia Slovensko zo dňa 24.10.2014 č. k. CS 387/2014 nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2014,
pričom žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku došla na tunajší súd dňa 15.06.2016, a preto
je zrejmé, že žalobkyňa nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku včas, t. j. do 30 dní
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Podľa § 73 ods. 2 zák. č. 335/2014 Z. z. nie je tým

dotknuté ustanovenie § 46 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z.. Ustanovenie § 46 ods. 3 zák. č. 335/2014
Z. z. ustanovuje, že ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. Z pripojeného
exekučného spisu Okresného súdu Levice pod sp. zn. 4Er/920/2015 súd zistil, že oprávnený Orange
Slovensko, a.s. podal návrh na začatie exekúcie proti povinnej (v tomto konaní žalobkyňa) na základe
exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku dňa 27.04.2015, t. j. za účinnosti zák. č. 335/2014 Z.

z.. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej - žalobkyni doručené dňa 03.06.2015 a žalobu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku doručila žalobkyňa súdu dňa 15.06.2015, t. j. v štrnásťdňovej lehote
na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Dňom doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 73 ods. 2, § 46 ods. 3
zák. č. 335/2014 Z. z. a § 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. začala žalobkyni plynúť ďalšia zákonná lehota

na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa podala preto žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku včas, v uvedenej lehote.

7. Žalovaný počas súdneho konania nerozporoval skutočnosť, že žalobkyňa neuzavrela so žalovaným
zmluvu dňa 10.01.2013, zmluvu o poskytovaní verejných služieb A6727428 vrátane Dodatku k tejto

zmluve zo dňa 10.01.2013. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe dňa 29.11.2016 potvrdil, že
pri podpise zmluvy a Dodatku ku zmluve boli zneužité osobné údaje žalobkyne a z tohto dôvodu
žalovaný - Orange Slovensko, a.s. ako oprávnený v exekučnom konaní dňa 16.06.2015 podal návrh
na zastavenie exekúcie. Uvedené tvrdenie žalovaného potvrdzuje návrh na zastavenie exekúcie,
ktorý je súčasťou exekučného spisu Okresného súdu Levice pod sp. zn. 4Er/920/2015. Žalobkyňa a

žalovanýzhodnepotvrdili,žežalobkyňadňa13.01.2013neuzavrelasožalovanýmzmluvuoposkytovaní
verejných služieb č. A6727428 a ani dodatok k tejto zmluve. Žalobkyňa totiž žiadnym spôsobom
neprejavila vôľu uzavrieť zmluvu ani dodatok k zmluve so žalovaným, a preto zmluva a dodatok
k zmluve je neexistentným právnym úkonom (negotium non existens). Preto konanie žalobkyni vo
vzťahu k zmluve a dodatku ku zmluve nezodpovedá definícii právneho úkonu v ustanovení § 34

Obč. zák. a zmluvu ani dodatok k zmluve nemožno považovať za právny úkon, pričom v takomto
prípade nemožno uvažovať ani o prípadnej platnosti, či neplatnosti právneho úkonu. V zmluve o
poskytovaní verejných služieb v bode 7 sa uvádza rozhodcovská doložka v znení, že spory zo zmluvy
a dodatkov k zmluve sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
obsah je uvedený aj v čl. 4 bod 4.13 dodatku ku zmluve. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k uzavretiu

zmluvy a dodatku ku zmluve medzi žalobkyňou a žalovaným, nedošlo ani k dohode medzi nimi o
uzavretí spotrebiteľskej rozhodcovskej doložky, rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka totiž bola
súčasťou zmluvy a dodatku ku zmluve. Spotrebiteľský spor môže byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní rozhodovaný len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (prípadne rozhodcovskej
doložky) a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského

súdu v spotrebiteľských sporoch (§ 2 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z.). Je zrejmé, že k uzavretiu
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) nedošlo, a preto ani rozhodcovský súd
nemal právomoc prejednať spotrebiteľský spor medzi žalobkyňou a žalovaným. Medzi stranami sporu
nedošlo k uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy ani k spotrebiteľskej rozhodcovskej doložky,
a preto logicky ani nemôže spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahovať náležitosti podľa § 3 zák.

č. 335/2014 Z. z.. V ustanovení § 45 ods. 1 písm. e) zák. č. 335/2014 Z. z. sa uvádza, že účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na
súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje
náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Súd
v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie

rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). V danom prípade súd zistil, že je
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zák. č. 335/2014 Z. z., pretože
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (doložka) nebola uzavretá, a preto ani nemôže mať náležitosti
podľa § 3 zák. č. 335/2014 a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nemôže byť ani platne dohodnutá.Rozhodcovský rozsudok zaviazal žalobkyňu na plnenie v dôsledku uzavretej zmluvy a dodatku ku
zmluve medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom k uzavretiu zmluvy a dodatku ku zmluve nedošlo, a preto
ajplneniežalobkynejesvojoupovahouobjektívnenemožné,právomnedovolenépodľa§45ods.1písm.

j) zák. č. 335/2014. Rozhodcovský rozsudok vychádzal z toho, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o pripojení
a dodatok k zmluve o pripojení, na základe toho žalobkyňu zaviazal na plnenie pre žalovaného. Je
zrejmé, že k uzavretiu zmluvy a dodatku ku zmluve nedošlo, a preto rozhodcovský rozsudok vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 45 ods. 1 písm. l) zák. č. 335/2014 Z. z.. Súd preto žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok

zrušil. Súd mal za preukázané, že existujú zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a
preto pre právnu istotu žalobkyne je potrebné žalobe vyhovieť, aj napriek tomu, že exekučné konanie
bolo zastavené.

8. Nakoniec o trovách účastníkov - strán sporu voči sebe navzájom súd prvej inštancie rozhodol v zmysle
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z.) tak, že

v spore úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď o výške týchto
trov sa bude rozhodovať až po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

9. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalovaný domáhajúci sa jeho zmeny
tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá, keď požadoval aj náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nakoľko bola nesprávne posúdená preklúzia práva žalobkyne na podanie žaloby, ktorá v zmysle
ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014 bola 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Nedodržaním tejto lehoty právo na podanie žaloby
zaniklo, túto preklúziu práva viackrát namietal, avšak súd prvej inštancie sa s touto závažnou otázkou

vyporiadalažvodôvodnenírozsudkuvbode39.Jesícepravdou,žežalobabolapodanávčaseúčinnosti
zákona 335/2014 Z.z., avšak včasnosť podania žaloby je potrebné posudzovať v zmysle právnej
úpravy platnej do 31.12.2014, keď tiež exekúcia nebola vykonávania na podklade rozhodcovského
rozhodnutiavydanéhovspotrebiteľskomrozhodcovskomkonanípodľazákonač.335/2014Z.z.,nakoľko
predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní;

z uvedeného dôvodu nebolo možné aplikovať ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Podporne
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoR/3/2016 zo dňa 19.01.2017,
s argumentáciou ktorého sa v plnom rozsahu stotožňuje a z ktorej vyplýva, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil; citoval konkrétne body 37., 38., 39., 40., 45. a 48. odôvodnenia uvedeného
rozsudku, ktorý rozsudok v prílohe súdu pripojil.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Poukázala na to, že má odôvodnené pochybnosti aj o nadobudnutí právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku s prihliadnutím na jeho doručenie a ust. § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Tvrdí, že ak jej rozsudok rozhodcovského súdu nebol doručený

na adresu miesta trvalého pobytu, čo je Pialská 4, Lok (hoci aj s aplikovaním fikcie doručenia),
rozsudok rozhodcovského súdu nenadobudol právoplatnosť a lehota na jeho napadnutie na súde
neuplynula. Adresu trvalého pobytu menila úradnou cestou, je zaevidovaná aj v Registri obyvateľov
SR, rozhodcovský súd ju mohol získať pomerne jednoducho. Zároveň namieta, že žalovaný nebol pri
podaní žaloby na rozhodcovský súd dobromyseľný, pokiaľ ide o domáhanie sa svojich nárokov voči

nej, z dôvodu, že v čase podania návrhu vedel, že nárok voči nej nie je oprávnený, pretože došlo k
zneužitiu jej osobných údajov neznámou osobou, z jej podania zo dňa 09.05.2013. Poukazuje i na
fakt, že účastníkmi nebola spochybnená skutočnosť, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nebola
platne uzatvorená. Jedná sa o inú skutkovú a právnu situáciu ako riešil Krajský súd v Banskej Bystrici
v označenom rozsudku, takže jeho právne závery nemožno na tento prípad aplikovať. V danom

prípade (uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy) sa jednalo o nulitný právny úkon a z tohto dôvodu ani
rozhodcovský súd nemal právomoc prejednať spotrebiteľský spor. V konaní však bolo preukázané,
že zmluva, ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, nebola platne uzatvorená, t.j. je daný
relevantný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e/ a l/ zákona č.
335/2014 Z.z. K náležitostiam rozhodcovskej zmluvy poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo

veci 6Mcdo/9/2012.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolaniažalovaného a skutkovým stavom veci tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 388 CSP zmeniť pre nesplnenie
podmienok na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie) a žalobu žalobkyne zamietnuť ako nedôvodne

podanú, pričom odvolací súd v dôsledku rozhodnutia vo veci v zmysle ust. § 396 ods. 1 a 2, ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách strán sporu tak, že v spore úspešnému
žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého
nároku bude konať a rozhodovať v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

12. Odvolací súd vzhliadol odvolacie dôvody žalovaného za dôvodné, teda mal za to, že podanej
žalobe žalobkyni nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že jej právo žalovať o zrušenie rozhodcovského
rozsudku sa prekludovalo v dôsledku toho, že si svoje právo neuplatnila v zákonnej lehote 30 dní
od právoplatnosti napádaného rozhodcovského rozsudku. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol
vydaný v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pričom svoju právoplatnosť

nadobudol ešte pred nadobudnutím osobitného zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č.
335/2004 Z.z. účinného od 01.01.2015. Nový zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v
prechodnom ustanovení § 73 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platia ustanovenia
tohto nového zákona aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred
1. januárom 2015, keď právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred

1. januárom 2015 zostávajú zachované. Toto zákonné ustanovenie teda riešilo ako postupovať v prípade
rozhodcovských konaní začatých, avšak pred 1. januárom 2015 neskončených. Prechodné ust. § 73
ods. 2 uvedeného zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ustanovilo, že na trvanie a plynutie
lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014, keď ust. § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Z

uvedeného ustanovenia potom vyplýva, že pri rozhodcovských rozsudkoch vydaných pred 1. januárom
2015 ohľadom možnosti podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku platí úprava zákona č.
244/2002 Z.z. upravujúca dĺžku lehoty na podanie žaloby a takisto počítanie tejto lehoty. Vzhľadom na
dobu právoplatnosti predmetného rozhodcovského rozsudku dňom 24.11.2014, preto v zmysle zákona
č. 244/2002 Z.z. platila lehota 30 dní na podanie žaloby na jeho zrušenie, keď aj uvedená lehota sa

počítala v zmysle tohto zákona. Časť ust. § 73 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
odkazujúca na ust. § 46 ods. 3 tohto zákona by bola právne významná len z toho pohľadu, že pokiaľ
by lehota na zrušenie rozhodcovského rozsudku ku dňu 1. januára 2015 neuplynula, a teda bola by v
behu, mohol by spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa
osobitného predpisu (Exekučného poriadku) aj v exekúcii. Z uvedeného ustanovenia však nemožno

vyvodiťto,žebytátočasťzákonnéhoustanoveniaupravilaprespotrebiteľanovúačasovoneobmedzenú
možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní bez ohľadu na
to, že spotrebiteľovi lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku uplynula ešte za
účinnosti zákona 244/2002 Z.z.. Pre oneskorenosť podanej žaloby musel preto odvolací súd podanú
žalobu zamietnuť bez toho, že by mohol vecne označený rozhodcovský rozsudok preskúmavať.

13. Čo sa týka poukazu žalobkyne ohľadom doručovania predmetného rozhodcovského rozsudku, mal
odvolací súd jednak za to, že ide z jej strany o neprípustnú novotu v odvolacom konaní (bez plnenia
zákonných podmienok ust. § 366 CSP) a že táto námietka je i nedôvodná, keď síce pri doručení bolo
uvádzané nesprávne číslo orientačné Pialskej ulice, avšak rozhodcovskému súdu sa zásielka vrátila

ako neprevzaná v odbernej lehote a nie teda s poznámkou adresát je neznámy, keď na rovnako sčasti
nesprávne uvedenú adresu si žalobkyňa v exekučnom konaní svoje zásielky bez problémov preberala.

14. Zo všetkých dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).