Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, February 24, 2019

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sa/4/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200052
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200052.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobkyne: I.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená advokátom: Mgr. Milan Trylč, PhD., so
sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, IČO: 42287430, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Ul.29. augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. 60847-2/2017-BA zo dňa 5. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1.
Žalobkyňa si žiadosťou o priznanie úrazovej renty zo dňa 27.1.2015 uplatnila podľa § 88 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu. Na jej základe Sociálna poisťovňa, ústredie
ako vecne a miestne príslušná organizačná zložka vydala rozhodnutie č. 28286-2/2015-BA zo dňa 18.
marca 2015, ktorým žalobkyni nepriznala nárok na úrazovú rentu z dôvodu, že posudkovým lekárom
Sociálnej poisťovne, pobočka T., mala žalobkyňa určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu 30 %.
2.
Žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu podala dňa 18. marca 2015 opravný prostriedok, pričom o tomto
opravnom prostriedku rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k.23Sp/1/2015-38 zo dňa 28. októbra
2015, keď zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.28286-2/2015-BA zo dňa 18- marca 2015
a vec vrátil ústrediu na nové konanie.
3.
Po vrátení veci Krajským súdom v Trnave, Sociálna poisťovňa, ústredie opätovne posúdila zdravotný
stav žalobkyne prostredníctvom posudkového lekára pobočky, ktorý v lekárskej správe zo dňa 12.
apríla 2016 opätovne stanovil mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne naďalej vo výške 30%.
Na základe tejto lekárskej správy vydala Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 10. mája 2016 rozhodnutie
č.23087-21/2016-BA, ktorým opätovne nepriznala žalobkyni nárok na úrazovú rentu.
4.
Proti tomuto rozhodnutiu podala opätovne žalobkyňa odvolanie, následkom ktorého Sociálna poisťovňa,
ústredie rozhodnutím č.23087-30/2016-BA zo dňa 11. novembra 2016 zrušila prvostupňové rozhodnutie
a vrátila vec Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie s poukázaním na lekársku správu posudkovej
lekárky vypracovanej dňa 10. augusta 2016, v ktorej posudková lekárka ústredia stanovila mieru poklesu
pracovnej schopnosti u žalobkyne vo výške 80%.
5.

Z dôvodu, že závery lekárskej správy zo dňa 10. augusta 2016 nezodpovedali záverom stanoviska
Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie so sídlom v Bratislave zo dňa 20 decembra 2016,
kde bola konštatovaná možnosť opätovného zaradenia žalobkyne na pôvodné pracovné miesto, bola
žalobkyňa viackrát predvolaná pred posudkovú lekárku a to listami zo dňa 16. januára 2017, 23. januára
2017, 3. marca 2017, 15. mája 2017, 13. júna 2017, všetky tieto listy žalobkyňa prevzala, o čom svedčí
podpis na doručenkách, avšak ani na jedno z predvolaní sa nedostavila. Žalobkyni bol posudkovou
lekárkou zaslaný list dňa 28. júla 2017 a 10. augusta 2017 s tým, aby sama určila termín posúdenia jej
zdravotného stavu za účelom odstránenia rozporov medzi závermi lekárskej správy z 10. augusta 2016
a stanoviskom Kliniky zo dňa 20. decembra 2016 a stanoviskom OLPČ, ústredia.
6.
Žalobkyňa nereagovala ani na jeden z uvedených listov a na základe toho Sociálna poisťovňa, ústredie
rozhodnutím č. 16961-47/2017-BA zo dňa 25. septembra 2017 konanie o nároku žalobkyne na úrazovú
rentu podľa § 194 ods. 4 zák. č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zastavila.
7.
Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie v zákonom stanovenej lehote.

8.
Sociálna poisťovňa, ústredie v zastúpení generálneho riaditeľa svojim rozhodnutím č. 60847-2/2017-
BA zo dňa 5. decembra 2017 zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie ako zákonné a vecne správne.

II. Žaloba a žalobné dôvody
9.
Žalobkyňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 14.02.2018 žalobu v dvojmesačnej
zákonnej lehote, v ktorej uviedla, že v novom konaní, po vrátení veci Krajským súdom v Trnave,
na základe rozsudku č.23Sp/1/2015-38 zo dňa 28.10.2015 posudkový lekár pobočky nerešpektoval
právny názor krajského súdu a vykonal opätovne posúdenie s výsledkom 30% v rozpore s § 88
zákona o sociálnom poistení, keď pokles pracovnej schopnosti neposudzoval k charakteru výkonu
práce na doterajšom pracovisku, t. j. kde choroba z povolania vznikla. Uvedené dokumentuje lekárska
správa z 12.4.2016. Posúdenie bolo vykonané nie k doterajšej vykonanej práci v infekčnom prostredí
bez preventívnych opatrení. Jedine vo vzťahu k tomuto pracovisku a so zreteľom na jeho konkrétne
charakteristiky je povinný posudkový lekár posudzovať nárok na rentu podľa § 88 ods. 1 zákona a
nemôže to vykonať iným spôsobom. Ďalej žalobkyňa poukázala na závery lekárskej správy z 10 augusta
2016, kde bol konštatovaný pokles pracovnej schopnosti žalobkyne vo výške 80%. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že žalovaná namiesto vydania meritórneho rozhodnutia ako jej to bolo uložené, rozhodnutím
odvolacieho orgánu rozhodla o zastavení konania, pričom žalovaná mala vydať rozhodnutie vo veci
podľa § 210 ods. 2 zák. č.461/2003 Z.z. do 60 dní, na základe právoplatného rozhodnutia odvolacieho
orgánu v súlade s § 218 ods. 3 zák.č.461/2003 Z.z. Žalovaná preto konala v rozpore so zákonom a
nepostupovala v zmysle pokynov odvolacieho orgánu, ktorý vyslovene určil čo je povinná organizačná
zložka vykonať po vrátení veci na doplnenie dokazovania, výsledkom čoho je nezákonné rozhodnutie a
nesprávne posúdenie spočívajúce v porušení ustanovenia § 218 ods. 3 zák.č.461/2003 Z.z.

III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe (replika)
10.
V predmetnej veci podala žalovaná vyjadrenie k žalobe písomne dňa 29. mája 2018, v ktorom
konštatovala, že nakoľko z recenzie lekárskej správy posudkovej lekárky, ústredie zo dňa 10. augusta
2016 vyplynulo, že pokles určený posudkovou lekárkou, ústredia v lekárskej správe bol stanovený
v rozpore s listom Kliniky pracovného lekárstva zo dňa 20. decembra 2016, z ktorého vyplynulo, že
žalobkyňa aj po preliečení tuberkulózy sa môže vrátiť na pôvodné pracovisko, bola žalobkyňa viackrát
predvolaná na znovuposúdenie zdravotného stavu za účelom posúdenia jej nároku na úrazovú rentu.
Keďže žalobkyňa na predvolania na určený termín pred posudkovú lekárku, ústredie nereagovala,
Sociálna poisťovňa, ústredie pristúpila k zastaveniu konania a to v súlade s § 194 ods. 4 zák.č.461/2003
Z.z.
11.

K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril aj právny zástupca žalobkyne, a to listom zo dňa 24.2.2019,
ktorým sa zároveň ospravedlnil, že sa nezúčastní pojednávania konaného dňa 25.2.2019, v ktorom
uviedol, že Klinika pracovného lekárstva nevykonala lekársku činnosť na účely nároku na úrazovú rentu.
Klinika nie je oprávnená vykonávať, stanovovať mieru poklesu pracovnej schopnosti. Určením miery
poklesu pracovnej schopnosti nielen medicínskou otázkou, jedná sa skôr o administratívne zhodnotenie
poklesu schopnosti poškodeného vykonávať svoju doterajšiu prácu bez poškodzovania alebo ohrozenia
svojho zdravia výkonom doterajšej činnosti, z ktorej choroba z povolania vznikla, prostredníctvom
preskúmateľných úvah, ktoré budú odôvodňovať konkrétnu výšku poklesu v percentách. Ak mala
žalovaná pochybnosti, tak mala dať vyhotoviť znalecký posudok, aby zistila skutočný stav veci a to
v čase pred vydaním meritórneho rozhodnutia o odvolaní. Žalovaná svojim nezákonným konaním
a rozhodnutiami nastolila stav právnej neistoty pre poškodenú a vytvorila prieťahy v konaní a tým
diskriminovala proti iným oprávneným žiadateľom.

IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava
12.
Podľa § 199 ods. 1, 2 SSP
(1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
a) Sociálnej poisťovne,
b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
e) zdravotných poisťovní,
f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného
určeného podľa osobitného predpisu,
h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.
(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného
stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej
procesných právach a povinnostiach.

Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP
(2) Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba,
správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

Podľa § 135 ods. 1 SSP
(1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 194 ods. 4 zák.č.461/2003 Z.z.
4) Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej
poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a
nároku na výplatu dávky.

Podľa § 196 ods. 1, ods. 6 a ods. 7 zák.č.461/2003
(1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede
účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky,
správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
(6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je
povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie
skutočného stavu veci.
(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
13.

Žalobkyňa, ani jej právny zástupca sa pojednávania konaného dňa 25.2.2019 nezúčastnili, právny
zástupca žalobkyne svoju neúčasť ospravedlnil písomne listom zo dňa 24.2.2019 a súhlasil, aby sa
pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti žalobkyne.
14.
Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenie, ktoré
podali dňa 29.5.2018, pričom poukázala na to, že žalobkyňa bola predvolávaná na znovuposúdenie
zdravotného stavu z dôvodu listu, ktorý bol zaslaný z Kliniky pracovného lekárstva zo dňa 20.12.2016,
ktorého závery boli v rozpore so závermi lekárskej správy z 10.8.2015. Rovnako bolo treba zdravotný
stav posúdiť aj z dôvodu, že od posledného posúdenia zdravotného stavu v auguste 2016 do januára
2017 uplynul určitý časový úsek a bolo potrebné, aby sa zdravotný stav žalobkyne posúdil k aktuálnemu
dátumu rozhodovania o jej nároku na úrazovú rentu. Žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
15.
Úlohou krajského súdu v predmetnom konaní o preskúmaní rozhodnutia žalovanej bolo preskúmať
postup žalovanej v súvislosti s vydaným rozhodnutím, v ktorom bolo konanie o nároku na úrazovú rentu
zastavené.
16.
Zo spisového materiálu jasne vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol pre účely rozhodovania nárokov
na úrazovú rentu posudzovaný viackrát, pričom podkladom na rozhodnutie v ktorom bola 2 krát
zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie úrazovej renty boli lekárske správy, v ktorých bola miera
poklesu pracovnej činnosti posúdená u žalobkyne vo výške 30%.
17.
Je pravdou, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredia v lekárskej správe zo dňa 10.8.2016
stanovila pokles pracovnej činnosti žalobkyne na 80%, avšak toto jej stanovisko je v rozpore so závermi
posúdenia vykonaného Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie, ktorá listom zo dňa 20. decembra
2016 oznámila sociálnej poisťovni, že žalobkyňa je schopná vykonávať opätovne pôvodnú prácu, na
pôvodnom pracovisku.
18.
Úlohou správneho orgánu pri rozhodovaní o nároku o sociálnych dávkach je vykonať dokazovanie a
preveriť všetky skutočnosti ktoré sú potrebné na odstránenie akýchkoľvek rozporov, ktoré sa nachádzajú
v spisovom materiáli a tak v danom prípade Sociálna poisťovňa, ústredie správne postupovala, keď
rozpor medzi závermi Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie a lekárskou správou z 10.8.2016 sa
snažila odstrániť takým postupom, že predvolala žalobkyňu na opätovné posúdenie zdravotného stavu
za účelom rozhodovania o jej nároku o priznanie úrazovej renty.
19.
Žalobkyňa svojim konaním, ktorým sa nedostavovala na predvolanie správneho orgánu, si sama
zapríčinila, že došlo k zastaveniu konania vo veci rozhodovania o nároku o úrazovej rente, keďže
sociálna poisťovňa využila ustanovenie § 194 ods. 4 zák.č.461/2003 Z.z., v ktorom sa vyslovene uvádza,
že konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou sociálnej
poisťovne nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a
nároku na výplatu dávky.
20.
Nie je pravdou, že by postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol v rozpore so závermi Krajského súdu
v Trnave, vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.23Sp/1/2015-38 zo dňa 28.10.2015,
ani so závermi rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č.23087-30/2016-BA zo dňa 11. novembra
2016, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátená ústrediu na nové
konanie a rozhodnutie.
21.
Postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol v danom prípade štandardný a zákonný, keďže žalobkyňa
sa nedostavovala na písomné predvolania správneho orgánu za účelom znovuposúdenia zdravotného
stavu, hoci jej správny orgán zaslal celkovo päť takýchto predvolaní a navyše jej umožnil, aby si
sama žalobkyňa zvolila termín znovuposúdenia zdravotného stavu za účelom odstránenia rozporov, čo
žalobkyňa nevyužila a bez akéhokoľvek ospravedlnenia sa na predvolania nedostavovala.
22.
Keďže správny orgán nemohol odstrániť rozpory ktoré zistil v priebehu rozhodovania o nároku na
úrazovú rentu, jeho postup bol v súlade s ust. § 194 ods. 4 zák.č.461/2003 Z.z.
23.
Pokiaľ právny zástupca žalobkyne poukazuje na to, že pokiaľ žalovaná vnímala rozpory v dokazovaní
výšky miery poklesu pracovnej činnosti u žalobkyne, mala vykonať vo veci znalecké dokazovanie,

toto tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne je zavádzajúce, pretože práve žalobkyňa mala možnosť
znaleckým dokazovaním preukázať, že jej pokles pracovnej schopnosti je v takom rozsahu ako bol
konštatovaný v lekárskej správe z 10. augusta 2016 a teda, že nie je možné, aby sa vrátila na pôvodné
pracovisko na pôvodnú prácu tak ako to konštatovala Klinika pracovného lekárstva a toxikológie v liste
zo dňa 20.12. 2016.
24.
Skutočnosť, že správne orgány znovu predvolali žalobkyňu na znovuposúdenie zdravotného stavu, čím
chceli odstrániť rozpory v jednotlivých dôkazoch ktoré boli vyprodukované v danom konaní, mala za
následok, že sociálna poisťovňa vyžadovala od žalobkyne určitú súčinnosť pri vykonaní dokazovania,
ktorú však žalobkyňa neposkytla, čím sa vystavila riziku, že o jej žiadosti nebude v danom prípade za
zistených skutkových okolností možné rozhodnúť.
25.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
26.
O trovách konania rozhodol súd tak, že procesne úspešnej žalovanej nepriznal podľa § 168 SSP trovy
konania, keďže u žalovanej ide o orgán verejnej správy, ktorej možno priznať trovy konania len vo
výnimočnom prípade.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 2, 2019. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.