Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200283
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200283.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JurajaTymkaačlenovsenátuJUDr.

Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu INVITA, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Jazerná 3, IČO: 36 853 020, právne zastúpeného JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., advokátom, so
sídlom Sládkovičovo, Zátišie 1841/23, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
02.03.2017 č. 100381641/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím z 02.03.2017 č. 100381641/2017 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice
č. 104167107/2016 zo dňa 24.10.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe dani (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 2 128,12 eur, čím znížil nadmerný odpočet zo sumy
142 417,44 eur na sumu 140 289,32 eur na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za
zdaňovacie obdobie apríl 2012 daňovému subjektu INVITA, s.r.o., Jazerná 3, Košice, IČO: 36 853 020,
DIČ: 2022481560, IČ DPH SK:2022481560.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca (daňový subjekt), podal dňa 24.05.2012
daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 2012, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet DPH v
sume 142 417,44 eur. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie
obdobie apríl až jún 2012, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 21152947/2015 zo dňa 03.11.2015.
Daňová kontrola (§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku) bola ukončená doručením protokolu spolu
s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole daňového subjektu dňa 12.11.2015.

Na základe vyjadrenia daňového subjektu k zisteniam uvedeným v označenom protokole z daňovej
kontroly správca dane v rámci vyrubovacieho konania doplnil dokazovanie o výsluch svedka - konateľa
prepravnej spoločnosti a na ústnom pojednávaní prerokoval pripomienky daňového subjektu (Zápisnica
o ústnom pojednávaní zo dňa 19.04.2016 a 11.10.2016) a na základe výsledkov daňovej kontroly vydal
rozhodnutia týkajúce sa kontrolovaných zdaňovacích období (apríl až jún 2012), vrátane rozhodnutia č.
104167107/2016 zo dňa 24.10.2016, ktorým správca dane určil daňovému subjektu rozdiel v sume 2
128,12 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012.

3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie predmetného rozhodnutia boli zistenia správcu dane, že
daňový subjekt v zdaňovacom období apríl 2012 porušil § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o DPH“), keď neoprávneneoslobodil od dane dodanie tovaru deklarované faktúrou č. 2120603 zo dňa 27.04.2012 (predmet: ploché
valcované výrobky vo zvitkoch, ZD 16 874,00 USD, DPH 0,00, celková fakturovaná suma 16 874,00
USD, t.j. 12 768,82 eur), vystavenou pre odberateľa DIGÉP Hungary Diósgyőri Gépgyár Ipari, Szállítási,

Kereskedelmi és Szolgáltató Korlátolt Felelősségű Társaság, Kerpely Antal utca 35, Miskolc, IČ DPH:
HU11387932 (v ďalšom texte aj: „maďarský odberateľ“, resp. „DIGÉP Hungary Kft“).

4. Žalovaný ďalej konštatoval, že správca dane v záujme presného a úplného zistenia skutkového
stavu, preveroval nielen doklady predložené k daňovej kontrole daňovým subjektom, ale vykonal

rozsiahledokazovanie,ktoréhovýsledkyuviedolvosvojomrozhodnutí.Ztaktovykonanéhodokazovania
(dožiadania, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií - MVI, vypočutie svedkov, preverovanie
prepravy, spolupráca s kriminálnym úradom finančnej správy, ústne pojednávania so žalobcom) zistil,
že daňový subjekt v zdaňovacom období apríl 2012 uskutočnil nákup tovaru valcované oceľové odliatky
od spoločnosti AIROL METALS AG v hodnote 2 367 353,98 eur. Železničnú prepravu tohto tovaru z
Ukrajiny zabezpečovala spoločnosť CARGO SERVICES, s.r.o., prostredníctvom spoločnosti Železničná

spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.. Daňový subjekt po dovoze tovaru na územie Slovenskej republiky
požiadal Colný úrad Košice o prepustenie tovaru do colného režimu - voľný obeh „42:00“ s tým, že do 30
dní predloží doklady preukazujúce dodanie tohto tovaru do iného členského štátu Európskej únie, čím
preukážesplneniezákonnejpodmienkypreoslobodeniedovezenéhotovaruodDPH.Tovarbolnásledne
predaný spoločnostiam Miskolc Steel Mills a DIGÉP Hungary Kft., pričom jeho prepravu kamiónmi

zabezpečovala spoločnosť SP-TRANS, s.r.o.. Označený tovar bol následne od maďarských spoločností
spätne kúpený daňovým subjektom INVITA, s.r.o., ktorého prepravu taktiež zabezpečovala spoločnosť
SP-TRANS,s.r.o..PodľadaňovýmsubjektompredloženýchCMRdokladov,miestonakládkytovarumalo
byť na adrese Jazerná 3, Košice - areál daňového subjektu INVITA, s.r.o. a tovar mal byť pre odberateľa
DIGÉP Hungary Kft. vyložený v Maďarskej republike v meste Miskolc. Správca dane na základe

informácií od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. preveroval trasy motorových vozidiel s evidenčnými
číslami, ktoré podľa CMR dokladov vykonali v období apríl až jún 2012 prepravu tovaru od daňového
subjektu k maďarským odberateľom, preveril vzdialenosť medzi miestom vykládky a nakládky tovaru,
ako aj približný čas, za aký by mohla byť vykonaná jednosmerná cesta a zistil, že preverované motorové
vozidlá mali uskutočniť tieto prepravy v časových intervaloch, ktoré nezodpovedali ani približným

časovým intervalom obojsmernej cesty z miesta nakládky na Jazernej 3 v Košiciach do miesta vykládky
(či už v meste Miskolc alebo v Encsi), nezahŕňajúc prípadný čas vyloženia tovaru a jeho prevzatia
odberateľom. Podľa výpisu z Elektronického mýtneho systému niektoré z označených vozidiel dokonca
v deň deklarovaný na CMR dokladoch neprešli slovensko-maďarskou hranicou.

5. Na základe týchto zistení, ako aj na základe informácií postúpených Kriminálnym úradom finančnej
správy, správca dane skonštatoval, že daňový subjekt, ktorý deklaroval dodanie tovaru do iného
členského štátu a následne vykazoval nadobudnutie toho istého tovaru v tuzemsku z iného členského
štátu, nesplnil podmienku oslobodenia od dane podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný
zdôraznil, že k oslobodeniu dodávky tovaru od dane v rámci Európskej únie (v ďalšom texte aj: „EÚ“)

dôjde vtedy, keď právo nakladať s tovarom, ako vlastník, prejde na nadobúdateľa, a keď dodávateľ
preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tejto
prepravy fyzicky opustil územie štátu odoslania. V priebehu dokazovania vyšlo najavo, že tovar, ktorého
dodanie do iného členského štátu deklaroval daňový subjekt INVITA, s.r.o., nebol v tomto členskom
štáte vyložený, ale bol tým istým prepravcom a dopravným prostriedkom bez jeho vyloženia, prepravený

späť do tuzemska. Tovar, teda v podstate neopustil členský štát odoslania, keďže nebol z dopravných
prostriedkov vyložený v inom členskom štáte a v rámci jedného pohybu tovaru bol tento späť prepravený
do tuzemska - daňovému subjektu INVITA, s.r.o., už ako nadobúdateľovi tovaru, od spoločností Miskolc
Steel Mills a DIGÉP Hungary Kft.. Motorové vozidlá uskutočňujúce prepravu sa v mieste vykládky iba
otočili (aj keď dovezenie tovaru do miesta vykládky správca dane taktiež spochybnil) a bez vyloženia

tovaru sa vrátili späť na územie Slovenskej republiky. Preprava dotknutého tovaru neskončila v inom
členskom štáte, ale začala a skončila na území Slovenskej republiky.

6. Uvedené skutočnosti správca dane dňa 03.11.2015 zhrnul v Protokole z daňovej kontroly č.
21152947/2015, ku ktorému sa daňový subjekt vyjadril podaním zo dňa 03.12.2015. Vo svojom

písomnom vyjadrení uviedol, že oslovil nadobúdateľov tovaru, ktorí písomne potvrdili fyzické prevzatie
tovaru v Maďarsku, pričom spresnili, že k prevzatiu tovaru došlo z čisto ekonomického dôvodu v obci
Hidasnémeti, čo potvrdil aj prepravca tovaru a dodal, že odberateľ využil svoje oprávnenie vyplývajúce
z čl. 12 Dohovoru č. 11/1975 o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave azmenil miesto dodania zásielky. K prepravám, ktoré nie sú zaznamenané v mýtnom systéme, daňový
subjekt uviedol, že v niekoľkých prípadoch skúšal alternatívne trasy s cieľom zistiť rentabilitu prepravy.
V tej súvislosti navrhol správcovi dane opätovne vypočuť prepravcu tovaru a pripojil k vyjadreniu aj

potvrdenia štatutárnych orgánov maďarských odberateľských spoločností, ktorými deklaroval dodanie
tovaru maďarským odberateľom. Správca dane na základe takéhoto návrhu daňového subjektu doplnil
dokazovanie výsluchom svedka Š. A., konateľa prepravnej spoločnosti SP-TRANS, s.r.o. a za účasti
splnomocneného zástupcu daňového subjektu uskutočnil ústne pojednávanie dňa 06.04.2016. Svedok
uviedol, že v zdaňovacích obdobiach apríl až jún 2012, bol tovar fyzicky nakladaný v Košiciach, na ulici

Jazerná 3, bola podpísaná objednávka na určitú tonáž, niekedy boli vyzvaní na pristavenie jedného
vozidla, niekedy týchto vozidiel bolo viac, a to podľa potrieb zadávateľa prepravy. K samotnému priebehu
nakládky tovaru svedok uviedol, že táto prebiehala tak, že vodič pristavil vozidlo do haly, odplachtoval
ho a išiel si vybaviť doklady o preprave, pracovníci mu naložili tovar a vodič si už len zaplachtoval
náves a odišiel. Pri prvých prepravách pre daňový subjekt sa najprv išlo na colnicu a tovar sa potom
previezol na miesto určenia, neskôr sa už colné doklady vybavovali priamo vo firme INVITA, s.r.o..

Pred vstupom na hranicu s Maďarskom, za Shell pumpou na Slovensku, boli kamióny niekoľkokrát
kontrolované pracovníkmi colnice.

7. K miestu vykládky tovaru svedok uviedol, že prvé vykládky boli vykonané v meste Miskolc a neskôr sa
to zmenilo na mesto Encs. Vodič dorazil na miesto vykládky, kde bol tovar riadne zástupcom odberateľa

prekontrolovaný podľa štítkov a dokladov a bol potvrdený príjem tovaru. Podľa vedomostí svedka,
niektorý tovar sa vykladal, niektorý nevykladal, pretože príjemca si u spoločnosti SP-TRANS, s.r.o.
objednal ďalšiu prepravu. Niektoré prepravy boli telefonicky zmenené počas prepravy na vykládku v
Tornyosnémeti, čo dohovor umožňuje. Ku konkrétnym miestam vykládky svedok uviedol, že v Miskolci
bolo len niekoľko prepráv, v Encsi to bolo na odstavnej ploche a Tornyosnémeti na odstavnej ploche pri

cintoríne. Niektoré prepravy boli vykladané a pri niektorých bol podpísaný doklad CMR, prevzaté doklady
a prevzatý tovar tak, že odberateľ potvrdil všetky doklady a skontroloval si tovar. Svedok vypovedal, že
nemá informácie o tom, čo sa udialo s tovarom po jeho vyložení. K tovaru, ktorý fyzicky v Maďarsku
vyložený nebol, svedok vypovedal, že objednávka na túto prepravu prebehla telefonicky. Keďže tovar
už bol na vozidle, príjemca prevzal tovar aj všetky doklady a boli mu vystavené ďalšie doklady na

ďalšiu prepravu. Všetky prepravy boli uhradené aj od slovenského, aj od maďarského odberateľa,
prevodom na účet spoločnosti. Tovar bol vyložený v areáli daňového subjektu INVITA, s.r.o. na Jazernej
ulici v Košiciach. V prípadoch, keď došlo k zmene miesta vykládky na Tornyosnémeti, cena prepravy
sa nemenila, bola dohodnutá fixne a zmeny miesta vykládky tovaru v CMR dokladoch zaznamenané
neboli. Uviedol, že dopravca vypĺňa na CMR doklade kolónky 16,18, 23 a 25, pokiaľ nie sú vyplnené

zadávateľom. K preprave tovaru z Maďarska na Slovensko uviedol, že maďarský odberateľ si prepravu
na Slovensko objednal telefonicky v čase, keď bol kamión fyzicky v mieste vykládky. Najprv si prebral
tovar a doklady a následne si telefonicky objednal prepravu, vystavil ďalšie doklady - dodacie listy,
nové CMR doklady a odovzdal ich vodičovi. Vodič skontroloval tovar, ako keby ho nakladal, skontroloval
CMR doklad a u dispečera overil, či má pokyn na takúto prepravu. Dopravca dopredu nevedel, či bude

následná preprava späť na Slovensko, ceny boli stanovené tak, ako keby cestou späť išiel nakladať
do U.S. Steelu, pretože je to zmluvný partner prepravcu. Vo vzťahu k tomu, že v niektorých prípadoch
neboli zaznamenané pohyby vozidiel uvedených na CMR dokladoch v elektronickom mýtnom systéme,
svedok uviedol, že hľadali možnosti úspory prepravy bez zaplatenia mýta a z uvedeného dôvodu
niektoréprepravyrealizovalicezSlovenskéNovéMesto.Kuskutočnosti,žepriniektorýchdeklarovaných

prepravách boli zaznamenané prechody maďarskou hranicou v rozmedzí 3-4 minút a k otázke, či bolo
možné uskutočniť dodanie a prevzatie nákladu na ďalšiu prepravu svedok uviedol, že bez vyloženia
tovaru to bolo možné, pretože odstavná plocha v Tornyosnémeti je od hranice vzdialená 600 metrov.
Upresnil, že kontrola zvitku pri dodaní tovaru trvá zhruba pol minúty a uviedol, že zmeny miesta vykládok
neboli zaznamenané v záznamoch o prevádzke motorového vozidla, ani v iných záznamoch, pretože

išlo o krátku vzdialenosť.

8. Správca dane tak dospel k záveru, že daňový subjekt v zdaňovacom období apríl 2012 nesplnil
podmienky oslobodenia dodania tovaru od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH pre odberateľa DIGÉP
Hungary Kft., deklarovaného faktúrou č. 2120603 zo dňa 27.04.2014 v sume 12 768,82 eur, nakoľko

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento tovar bol ihneď spätne odkúpený a bez vyloženia
v inom členskom štáte (Maďarsku) bol na tom istom vozidle dopravený späť na územie Slovenskej
republiky daňovému subjektu INVITA, s.r.o., kde bol v jeho priestoroch v Košiciach na ulici Jazernej 3, aj
vyložený.Správcadanekonštatoval,žedeklarovanýobchodbolúčelový,zdôvodupreukázaniasplneniapodmienok Colnému úradu Košice pre prepustenie tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH
(režim 42:00), miestom zdaniteľného plnenia a skutočnej spotreby je územie Slovenskej republiky, preto
mal daňový subjekt toto dodanie zdaniť v tuzemsku 20 % sadzbou DPH.

9. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, ktorým žiadal zrušiť odvolaním napadnuté
rozhodnutia alebo odvolanie postúpiť nadriadenému orgánu, ktorému daňový subjekt navrhol rozhodnúť
o nulite napadnutých rozhodnutí, resp. ich ako nezákonné zrušiť. Žalovaný k odvolacím námietkam
zameraným na procesné podmienky konania (nulitné rozhodnutie z dôvodu jeho vydania vecne

nepríslušným správcom dane) uviedol, že v zmysle ustanovenia § 64 ods. 3 Daňového poriadku, ako
druhostupňový orgán, na podnet daňového subjektu posudzoval, či odvolaním napadnuté rozhodnutie je
nulitné a dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie nulitné nie je, keďže rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa nenadväzuje na nulitné rozhodnutie, nebolo vydané omylom inej osobe a vydal ho vecne
príslušný správca dane (neboli naplnené podmienky stanovené v § 64 ods. 2 písm. a/ až c/ Daňového
poriadku). Konštatoval, že žalovaný túto skutočnosť oznámil daňovému subjektu v zákonom stanovenej

lehote Oznámením zo dňa 06.02.2017 č. 100213747/2017. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že vecnú
nepríslušnosť správcu dane v danej veci zakladá to, že išlo o oslobodenie tovaru od DPH v zmysle §
48 ods. 3 zákona o DPH, o ktorom rozhoduje výlučne colný orgán v colnom konaní. Daňový subjekt v
odvolaní tvrdil, že v oblasti správy DPH pri dovoze tovaru z územia tretích štátov na územie EÚ, je vecne
príslušným správcom dane colný úrad. K tejto námietke žalovaný uviedol, že dovoz tovaru z tretieho

štátu a jeho následný predaj, nemožno považovať za jedno, a to isté plnenie. Žalovaný tak zastáva
názor, že dovoz oceľových zvitkov do tuzemska pre žalobcu prostredníctvom železničnej prepravy, ktorú
zabezpečil prepravca CARGO SERVICE, s.r.o., je jedným plnením, dodávateľom v danom prípade je
švajčiarska spoločnosť AIROL METALS AG a nadobúdateľom daňový subjekt INVITA, s.r.o., následný
deklarovaný predaj takto dovezeného tovaru z tuzemska maďarským odberateľom do iného členského

štátuprostredníctvomprepravcuSP-TRANS,s.r.o.jeuždruhýmplnením,pričomžalobcavprípadetohto
zdaniteľného obchodu vystupoval v postavení dodávateľa oceľových zvitkov a maďarská spoločnosť
DIGÉP Hungary Kft. bola ich odberateľom. Konštatoval, že správca dane nepreveroval nákup (dovoz)
tovaru z tretích krajín, ktorý spadá do kompetencie colných orgánov, ale správca dane preveroval
následné dodanie tohto dovezeného tovaru odberateľovi v inom členskom štáte, a to, či boli splnené

podmienky pre oslobodenie od dane uvedené v § 43 zákona o DPH, čo spadá do kompetencie daňových
úradov. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že až splnením podmienok pre oslobodenie dodania
tovaru od dane podľa ustanovenia § 43 zákona o DPH, dochádza aj k naplneniu podmienky pre
oslobodenie od dane pri dovoze podľa ustanovenia § 48 zákona o DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že z
predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobca skutočnosť o dovoze tovaru a jeho prepustení

Colným úradom Košice uvádzal správcovi dane ako vysvetlenie k priebehu a dôvodu preverovaných
následných dodaní tovaru maďarským odberateľom a ich spätného odkúpenia a nie ako námietku vecnej
nepríslušnosti správcu dane (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9801401/5/3827101/2014/Stlv zo dňa
12.08.2014).

10. K námietke daňového subjektu, že omylom nesprávne vykázal v podaných daňových priznaniach
k dani z pridanej hodnoty za apríl až jún 2012 v riadku 16 oslobodený dovoz tovaru podľa § 48 ods. 3
zákona o DPH, žalovaný uviedol, že v riadku 16 podaného daňového priznania daňový subjekt vykázal
následné dodanie dovezeného tovaru svojim maďarským odberateľom, o čom svedčí aj Evidencia
DPH („Podklad pre daňové priznanie 20120400“) za zdaňovacie obdobie apríl 2012, ktorú daňový

subjekt predložil k daňovej kontrole, a v ktorej je ako doklad vstupujúci do daňového priznania - v
riadku 16 (z toho: podľa § 43 ods. 1, 2 a 4 zákona) uvedená aj faktúra č. 2120603 vystavená pre
maďarskéhoodberateľaDIGÉPHungaryKft..ŽalovanýpretopovažovalpodanédaňovépriznaniekDPH
za zdaňovacie obdobie apríl 2012, ako aj daňovým subjektom predložené evidencie DPH, za dôkazy
o tom, že námietky týkajúce sa vecnej nepríslušnosti správcu dane vo vzťahu ku kontrole splnenia

podmienok v zmysle § 43 zákona o DPH sú neopodstatnené.

11. K odvolacím námietkam žalobcu zameraným na aplikáciu právnych predpisov a vyhodnotenie
dôkazov správcom dane, žalovaný uviedol, že správca dane preveroval zdaniteľné obchody u žalobcu
realizované v zdaňovacích obdobiach apríl až jún 2012 a dokazovaním zistil skutočnosti, na základe

ktorých dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie dodania tovaru z tuzemska do
iného členského štátu od DPH. Konštatoval, že zákon o DPH určuje dve podmienky pre oslobodenie od
dane. Prvou je postavenie dodávateľa a odberateľa, kedy dodávateľ je platiteľ dane a odberateľom je
osoba identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte. Druhou podmienkou je fyzická preprava tovaruz tuzemska do iného členského štátu. Splnenie týchto podmienok u daňového subjektu preveroval
správca dane počas výkonu daňovej kontroly, pričom vykonaným dokazovaním nezistil porušenie prvej
podmienkynevyhnutnejpreuznanieoslobodeniaoddane.Dôvodom,prektorýsprávcadanekonštatoval

porušenie § 43 zákona o DPH, boli skutočnosti zistené ohľadne prepravy tovaru a skutočného miesta
jeho nadobudnutia.

12. Žalovaný k námietke daňového subjektu, v ktorej tvrdil, že správca dane neindividualizoval
odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom k tomu, že vzhľadom na výsledky daňovej kontroly vydal celkovo

tri rozhodnutia, ktorými daňovému subjektu určil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl až jún 2012 a tieto odôvodnil identicky, uviedol, že z predloženého administratívneho spisu,
ako aj z odvolaním napadnutých rozhodnutí vyplýva, že správca dane u daňového subjektu vykonal
jednu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie apríl až jún 2012, výsledkom ktorej bolo vyhotovenie
Protokolu dňa 03.11.2015 č. 21152947/2015. Išlo o totožný skutkový stav z hľadiska spôsobu realizácie
sporných zdaniteľných obchodov (daňový subjekt vo všetkých preverovaných zdaňovacích obdobiach

uskutočňovalzdaniteľnéobchodysmaďarskýmiodberateľmi,nazákladektorýchuplatňovaloslobodenie
od dane a tovar vo všetkých preverovaných obdobiach prepravoval rovnaký prepravca, aj vykonané
dokazovanie, zistenia správcu dane, ako aj odôvodnenia odvolaním napadnutých rozhodnutí sa logicky
prekrývali a zhodovali). Aj keď správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol
aj zistenia, ktoré sa zdaňovacieho obdobia apríl 2012 priamo netýkali, tieto boli podstatné pre utvorenie

sikomplexnéhoobrazuospôsobeuskutočňovaniazdaniteľnýchobchodovdaňovéhosubjektu.Žalovaný
preto konštatoval, že odvolaním napadnuté rozhodnutie vychádza zo stavu veci zisteného v daňovom
konaní a obsahuje všetky náležitosti ustanovené Daňovým poriadkom a aj napriek skutočnosti, že
odôvodnenia odvolaním napadnutých rozhodnutí sú z časti identické, je z nich zrejmé, ktoré konkrétne
ustanovenia zákona daňový subjekt v zdaňovacom období apríl 2012 porušil, aké dôkazy správca dane

vykonal, ako svoje zistenia vyhodnotil a na základe akých skutočností dospel správca dane k záveru
o určení rozdielu DPH.

13. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí k námietkam daňového subjektu konštatoval, že
správca dane v zdaňovacom období apríl 2012 preveroval dodanie tovaru (oceľových zvitkov) s

oslobodením od dane do Maďarska deklarovaného faktúrou č. 2120603 zo dňa 27.04.2012, vystavenou
pre maďarského platiteľa dane DIGÉP Hungary Kft.. K predmetnej faktúre daňový subjekt predložil
aj CMR doklad, na ktorom bolo, ako miesto vykládky, uvedené mesto Miskolc, Kerpely Antal ut. 35
(adresa sídla maďarskej odberateľskej spoločnosti). Správca dane prostredníctvom Národnej diaľničnej
spoločnosti preveroval, či motorové vozidlo - ťahač s evidenčným číslo A. XXX W. a náves, prešli

dňa 27.04.2012 hranice s Maďarskom a podľa týchto informácií uvedeného dňa ťahač s označeným
evidenčným číslom uvedeným v predloženom CMR doklade č. 5335612, nebol evidovaný v mýtnom
systéme. Preprava tovaru zo sídla daňového subjektu k maďarskému odberateľovi, tak nebola
preukázaná. Vo vyrubovacom konaní vo vzťahu k tejto faktúre, správca dane doplnil dokazovanie
a vypočul svedka - konateľa prepravnej spoločnosti SP-TRANS s.r.o. Š. A., ktorý uviedol, že pri

niektorých prepravách, pri ktorých nie je zaznamenaný prejazd mýtnou bránou, skúšali alternatívnu trasu
(Slovenské Nové Mesto), ktorá podľa slov prepravcu nebola spoplatnená.

14. Žalovaný z označeného dokazovania zistil, že tovar - 25,96 ton oceľových zvitkov, ktorého dodanie
do Maďarska deklaroval vystavenou faktúrou č. 2120603 žalobca pre odberateľskú spoločnosť DIGÉP

Hungary Kft., tento spätne odkúpil od označenej maďarskej spoločnosti, ktorá ešte v deň deklarovaného
nadobudnutia tovaru vystavila predbežnú faktúru č. 27042-HRC zo dna 27.04.2012 na dodanie toho
istého tovaru v množstve 25,96 ton a následne vystavila faktúru č. 286333, ktorou deklarovala dodanie
rovnakého tovaru v rovnakom množstve, bez jeho akéhokoľvek zhodnotenia. Prepravu tohto tovaru z
Maďarska žalobcovi na adresu jeho sídla v Košiciach, Jazerná 3, podľa predloženého CMR dokladu č.

5506807, mal vykonať v deň neuvedený na doklade ten istý prepravca, tými istými vozidlami, akými bola
vykonaná údajná preprava tovaru do Maďarska - spoločnosť SP-TRANS s.r.o. ťahačom s prideleným
evidenčným číslom A. XXX W. a návesom s evidenčným číslom A. XXX K..

15. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly deklaroval splnenie podmienok

pre oslobodenie od dane dodaním tovaru do Maďarska, a to predložením faktúr a CMR dokladov s
miestami vykládok tovaru v mestách Miskolc alebo Encs, čo pre maďarskú finančnú správu potvrdili aj
maďarskí odberatelia. Po spochybnení miesta dodania tovaru správcom dane vzhľadom na výsledky
vykonaného dokazovania, daňový subjekt naznačil, že údaje na týchto CMR dokladoch sú nepravdivé avovyjadreníkprotokoluzdaňovejkontrolyuviedol,žeodberateliatovarupísomnepotvrdilijehoprevzatie
v Maďarsku, pričom k nemu došlo v obci Hidasnémeti (vyjadrenie zaevidované pod č. 6144882784/2015
zo dňa 03.12.2015). Prílohami tohto vyjadrenia boli aj vyjadrenia spoločnosti Miskolc Steel Mills Kft.,

ktoré sa však odlišuje od vyjadrenia predloženého maďarskej finančnej správe a spoločnosti DIGÉP
Hungary Kft., v ktorom však nie je uvedené miesto, kde mal tovar maďarský odberateľ prevziať. Samotní
odberatelia, na ktorých vyjadrenia sa daňový subjekt odvoláva, sa vyjadrili, že bolo vopred dohodnuté,
že tento tovar odkúpi ihneď naspäť daňový subjekt INVITA, s.r.o. (Postúpenie informácii č. 1139868/2015
zo dňa 13.07.2015). Z vyjadrení odberateľov vo veci prepravy a nakládok a vykládok tovaru (najskôr

mali byť miestami vykládok tovaru mestá Encs, resp. Miskolc, neskôr Hidasnémeti) sa nezhodujú s
vyjadreniami prepravcu (Tornyosnémeti).

16. Žalovaný na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatoval, že stotožňuje so záverom
správcu dane, že daňový subjekt v danej veci nepreukázal dodanie tovaru v Maďarsku a skutočnosť, že
tovar bol prevezený cez územie Maďarska, nedokazuje jeho dodanie v Maďarsku, pretože z výsledkov

vykonaného dokazovania vyplýva, že išlo o jeden pohyb tovaru, preprava tovaru začala a skončila na
území Slovenska, teda miestom dodania tovaru - oceľových zvitkov je Slovenská republika. Samotná
skutočnosť, že maďarský odberateľ priznal nadobudnutie predmetného tovaru neznamená, že boli
splnene podmienky pre oslobodenie od dane. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-409/04 Teleos, z ktorého vyplýva, že pojem „odoslaný“ sa

má vykladať tak, že k nadobudnutiu tovaru a k uplatneniu oslobodenia v rámci ES dôjde len vtedy,
keď právo nakladať s tovarom, ako vlastník, prejde na nadobúdateľa a dodávateľ preukáže, že tovar
bol odoslaný, resp. prepravený, do iného členského štátu, teda fyzicky opustil územie členského štátu
dodania. Pokiaľ sa teda tovar naložený na dopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania,
a tým istým dopravným prostriedkom v ten istý deň sa vráti opäť do členského štátu dodania, nie je

splnená podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného členského
štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru. V zmysle § 17 ods. 1 zákona o DPH, je miestom
nadobudnutia tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy
k nadobúdateľovi (čl. 40 Smernice 2006/1 12/SE). Ak teda preprava tovaru v rámci Spoločenstva
neskončila v inom členskom štáte, ale skončila v samotnom štáte dodania, nie je možné uplatniť

ustanovenie § 43 zákona o DPH. Žalobca v podanom odvolaní namietal porušenie ustanovenia § 3
ods. 1 a ods. 3 Daňového poriadku, keď správca dane neprihliadal na skutočnosti preukázané daňovým
subjektom. K tejto námietke žalovaný zaujal stanovisko, žalobca správcovi dane preukazoval svoj
nárok na oslobodenie od dane predložením faktúr a CMR dokladov, ktorých vierohodnosť a pravdivosť
správca dane a v prípade CMR dokladov, aj sám žalobca, vykonaným dokazovaním spochybnil.

Preukázateľným spochybnením vierohodnosti a pravdivosti dokladov predložených daňovým subjektom
došlo k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu, pretože v procese dokazovania v daňovom
konaní dochádza k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom.
Správca dane vykonaným dokazovaním objektívne spochybnil pravdivosť predložených dokladov
(výpismi z mýtnych transakcií a porovnaním časových údajov) a poukázaním na rozpory vo vyjadreniach

prepravcu, odberateľov, ako aj tvrdení žalobcu, spochybnil aj pravdivosť týchto tvrdení ohľadne miest
vykládok tovaru. Žalobca na vyvrátenie uvedených zistení správcu dane, ani počas výkonu daňovej
kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, nepredložil také dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia preukázal.
Žalovaný poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ (Mecsek-Gabona) a jeho výklad čl. 138 ods. 1
Smernice Rady 2006/112/ES, z ktorých vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné

bremeno dodávateľ, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane
podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení
a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku, či prípadnému zneužitiu, boli splnené.
Predloženie falošných dokladov, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi, môže zabrániť správnemu
vyberaniu dane (Rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-285/09 R).

17. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že záver správcu dane o porušení § 43 ods. 1
zákona o DPH a neoprávnenom oslobodení dodania tovaru od dane v zdaňovacom období apríl 2012
podporujú tieto skutočnosti zistené správcom dane:

- žalobca preukazoval splnenie podmienok pre oslobodenie dovozu tovaru od DPH v zmysle § 48 ods.
3 zákona o DPH splnením podmienok uvedených v § 43 ods. 1 zákona o DPH - teda, že preprava
dovážaného tovaru skončila v inom členskom štáte,- motorové vozidlo, ktoré malo prepravu tovaru do spoločnosti DIGÉP Hungary Kft. vykonať, nebolo v
deň deklarovaného dodania (27.04.2012) zaznamenané v mýtnom systéme,
-. Á. V. uviedol, že dôvodom spolupráce daňového subjektu so spoločnosťou DIGÉP Hungary Kft. bolo

veľké množstvo zvyšných zásob (ktoré nie sú na účtovnej súvahe v prospech účtu) a tento problém mal
byť odstránený práve nákupom tovaru maďarskou spoločnosťou a jeho spätným vykúpením s maržou
1 USD za tonu,
- žalobca vedel, že tovar ihneď spätne odkúpi,
- ak aj bol tovar prepravovaný do Maďarska nespoplatnenou trasou (bez zaznamenania vozidla v

mýtnom systéme), vykonával ju jeden prepravca, tým istým vozidlom, ktoré sa bez vyloženia tovaru v
Maďarsku, vrátilo späť na územie SR,
- riaditeľ maďarskej spoločnosti DIGÉP Hungary Kft. - Á. V., sa vyjadril, že tovar bol bez vykládky
prepravený späť žalobcovi,
- preprava dotknutého tovaru neskončila v Maďarsku, ale začala a skončila na území SR,
- tovar bol fyzicky vyložený v priestoroch daňového subjektu Slovenskej republiky a bol použitý na výrobu

finálnych výrobkov žalobcu, teda bol spotrebovaný vo výrobnom procese daňového subjektu INVITA,
s.r.o. na území Slovenskej republiky a členským štátom konečnej spotreby je tak Slovenská republika.

18. Z vyššie uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
keď nepreukázal, že splnil podmienky, ktoré zákon o DPH ukladá na oslobodenie dodania tovaru

do iného členského štátu od dane, vzhľadom na čo nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na
oslobodenieoddane.Preslneniepodmienokpreoslobodenietovaruaurčeniemiestadodaniatovarunie
je rozhodujúca existencia faktúr, CMR dokladov a potvrdení o tom, že odberateľ fyzicky prevzal tovar v
inomčlenskomštáte,alepodstatnéjeto,abytietodokumentyodzrkadľovalireálneuskutočnenieareálny
priebehtýchtotransakciitak,abybolomožnéposúdiťmiestododaniaavznikdaňovejpovinnosti,pretože

technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie. Vo vzťahu k procesu
dokazovania žalovaný uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a
nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane
preverovaných skutočností. Procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného oslobodenia

od dane je na strane daňového subjektu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo
požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní ním deklarovaných
skutočností. Je povinnosťou daňového subjektu, aby v záujme objasnenia skutočností predložil také
dôkazy, ktorými by túto opodstatnenosť oslobodenia od dane preukázal. Keďže daňový subjekt
nepreukázal, že miestom dodania tovaru - oceľových zvitkov, bol iný členský štát - Maďarsko, postup

správcu dane, ktorý neuznal oslobodenie dodania tovaru od dane deklarovaného faktúrou č. 2120603
zo dňa 27.04.2012, je podľa žalovaného plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Práve z týchto
dôvodov žalovaný potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane.

19. V zákonnej lehote podal žalobca žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo

dňa 02.03.2017 č. 100381641/2017, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice zo dňa 24.10.2016
č. 104167107/2016. Vzhľadom na ním tvrdené skutočnosti navrhol, aby správny súd tieto rozhodnutia
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

20. V správnej žalobe žalobca namietal nezákonnosť postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného, a

to z dôvodu, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a napokon rozhodnutie žalovaného považoval
za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Takýmto rozhodnutím a postupom
žalovaného sa cítil byť ukrátený na svojich právach.

21. Žalobnú námietku týkajúcu sa nedostatku právomoci žalovaného, ako aj Daňového úradu Košice, v
dôsledku ktorého obe napadnuté rozhodnutia sú nulitné, žalovaný odôvodnil tým, že žalobca v postavení
deklaranta v colnom konaní podal v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z. z., Colný
zákon, v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj „Colný zákon“) návrh na začatie colného konania
podaním colného vyhlásenia, ktorého účelom bolo rozhodnúť, či sa tovar prepustí do navrhovaného

režimu voľný obeh s oslobodením od DPH (režim 42:00). Vzhľadom k tomu, že boli splnené zákonné
podmienky na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu, voľný obeh s oslobodením od DPH z dôvodu
jeho následného dodania do iného členského štátu, colný úrad rozhodnutiami v colnom konaní prepustil
do režimu voľný obeh a vymeral colný dlh, ktorý pozostával zo sumy cla. Keďže dovozom tovaru vznikáaj daňová povinnosť k DPH, ale zároveň boli splnené podmienky na jej oslobodenie, colný úrad rozhodol
o prepustení tovaru do režimu voľný obeh (tovar získal štatút tovaru Spoločenstva), ale zároveň priznal
v rámci svojej vecnej príslušnosti v colnom konaní oslobodenie od DPH. Išlo celkovo o 54 rozhodnutí

colného úradu, ktorých čísla uviedol žalobca v žalobe pod bodom II.

22. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že na preverenie skutočností, či došlo k dodaniu tovaru do
inéhočlenskéhoštátu,ačibolisplnenépodmienkypreoslobodenieodDPHdodanímdoinéhočlenského
štátu, môže colný úrad postupovať týmito spôsobmi:

- Aplikuje § 48b zákona o DPH, ktorý bol zavedený spotrebou zamedziť možnosť daňových únikov
na DPH, a to tak, že podmieni prepustenie tovaru do režimu voľného obehu s oslobodením od DPH
zloženímzábezpekysumyDPHatotozabezpečeniebudetrvaťaždopredloženiadôkazuotom,žetovar
bol dodaný do iného členského štátu. Ustanovenie § 48b ods. 3 zákona o DPH požaduje predloženie
dokladu o prevzatí vystaveného príjemcom. V danej veci žalobca potvrdenie o dodaní tovaru príjemcom,

ako aj CMR, colnému úradu predložil, na základe čoho bolo zabezpečenie DPH žalobcovi uvoľnené.
V danej veci tak právoplatným rozhodnutím v colnom konaní bolo rozhodnuté, že tovar bol prepustený
do režimu voľný obeh a bolo právoplatne rozhodnuté o výške colného dlhu pozostávajúceho zo sumy
cla. Až v prípade, ak by sa dôkazne nepotvrdilo dodanie tovaru do iného členského štátu, bol by colný
úrad povinný vydať rozhodnutie, ktorým dovyrubí túto dlžnú časť colného dlhu pozostávajúceho zo sumy

DPH. Je bežnou aplikačnou praxou colných úradov a štandardne využívaný spôsob dovymerania DPH,
kdevecnepríslušnýcolnýúradvydádlžníkovi(žalobcovi,akodeklarantovi,vcolnomkonanípodľačl.201
ods. 3 Colného kódexu) rozhodnutie, ktorým po predchádzajúcom zápise do svojej účtovnej evidencie
„dovyrubí“ colný dlh o rozdiel sumy DPH (podľa čl. 217 ods. l v spojení s čl. 220 ods. l Colného kódexu).
- Rovnako colný dlh pozostávajúci zo sumy DPH môže colný úrad vyrubiť na základe výsledkov kontroly

po prepustení tovaru, tzv. následnej kontroly, podľa § 12 Colného zákona v rámci colného dohľadu. V
praxi to znamená, že ak po prepustení tovaru do režimu voľný obeh colný úrad na základe vlastnej
činnosti alebo na podnet zistí, že došlo ku skutočnostiam ovplyvňujúcim výrok o sume colného dlhu
(dlžná DPH) je oprávnený zahájiť kontrolu po prepustení tovaru - následnú kontrolu a ak sa zistia
skutočnosti, že DPH mala byť, ale nebola zaplatená, je oprávnený dovymerať dlžnú sumu colného

dlhu podľa colných predpisov. Žalobca tak konštatoval, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vecne
príslušným orgánom, s poukazom na vyššie označené ustanovenia zákona o DPH, Colného kódexu a
Colného zákona, je výlučne colný orgán.

23. Žalobca v žalobe ďalej poukázal, že už v odvolaní sa odvolal na ustanovenie § 64 ods. 2 Daňového

poriadku a podrobne odôvodnil svoju argumentáciu ohľadom nulity vydaného rozhodnutia správcu
dane. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí k jeho námietkam preskúmateľným spôsobom nevyjadril.
Naďalej tvrdil, že:

- v colnom konaní o oslobodení od DPH podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH rozhoduje výlučne colný orgán

svojím rozhodnutím v colnom konaní,
- kontrola po prepustení tovaru do režimu voľný obeh patrí výlučne do pôsobnosti colných orgánov, ktoré
vykonávajú následnú kontrolu a daňovou kontrolou ide o „duplicitu“,
- daňové priznanie neobsahuje možnosť vykázať oslobodenie od DPH podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH,
čo naznačuje, že kompetencia kontroly a dorub DPH patrí do výlučnej pôsobnosti colného úradu,

- správca dane preveroval splnenie podmienok oslobodenia tovaru od DPH podľa § 43 ods. l zákona o
DPH, pričom oslobodenie tovaru bolo priznané colným úradom podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, teda
nešlo rýdzo o intrakomunitárne dodanie, ale špecifický režim dovozu, prepustenia do voľného obehu a
oslobodenia od DPH z titulu následného intrakomunitárneho dodania tovaru,
- výlučná kompetencia colného orgánu pri dovoze tovaru vyplýva aj z ustanovenia § 48b zákona o DPH,

podľa ktorého colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje
oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH. Colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do
desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte.
Dôkazom o tejto skutočnosti, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Ak vzniknú
pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom

členskom štáte, pravdivosť alebo správnosť dokladu preverí colný úrad. Tento aj zabezpečenie dane
uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu
informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť predloženého dokladu. Ak takáto skutočnosť nie je
potvrdená, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane. Iba colný úrad takmôže podať žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa dodania tovaru prepusteného do
colného režimu voľného obehu s oslobodením od DPH,
- žalovaný správca dane nerozlišoval oslobodenie tovaru od DPH pri intrakomunitárnom dodaní a pri

dovoze tovaru, čím sa dopustil pochybenia pri skúmaní podmienok konania - vecnej príslušnosti a práve
z týchto dôvodov sú rozhodnutia správcu dane nulitné.

24. Žalobca ďalej tvrdil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného sa tak nedozvedel,
z akého dôvodu boli prijaté právne závery o vecnej príslušnosti, v dôsledku čoho je rozhodnutie

nepreskúmateľné pre rozpor s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Ďalej uviedol, že
argumentácia žalovaného, že dovoz tovaru a jeho následný predaj nie je možné považovať za to isté
plnenie, je vo vzťahu k plateniu DPH právne irelevantná a ňou si žalovaný ospravedlňuje svoj nezákonný
postup ako vecne nepríslušného orgánu správy daní. V danej veci je podstatné to, aby bola DPH
odvedená finančnému orgánu vecne príslušnému, a aby bola odvedená zo správneho základu a v
správnej výške. Postupom žalovaného nie je ustálená DPH v správnej výške, pretože do základu DPH

nie je započítané clo, ktoré tvorí základ DPH podľa § 22 ods. 2 zákona o DPH. Aj táto skutočnosť
potvrdzuje názor žalobcu, že žalovaný tým, že za „každú cenu“ si uzurpuje vecnú príslušnosť, vlastne
poškodzuje štát, pretože nezohľadnil v základe DPH dovozné clo.

25. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že správca dane v konaní neskúmal základnú procesnú

podmienku pre daňové konanie, ale zahájil, vykonal a ukončil daňovú kontrolu a vydal rozhodnutie vo
vyrubovacom konaní, ktorým určil vyššie uvedený rozdiel dane, čo malo za následok, že:

- daňový úrad vydal rozhodnutie ako absolútne vecne nepríslušný orgán,
- vo veci už bolo vydané rozhodnutie colným úradom, ktorý po preverení dodania tovaru do iného

členského štátu priznal oslobodenie od DPH,
- daňový úrad, teda napriek prekážke právoplatne rozhodnutej veci vydal „nové“ rozhodnutie, teda
vo veci oslobodenia boli vydané dve rozhodnutia - vecne príslušným colným úradom, ktorý priznal
oslobodenie a vecne nepríslušným daňovým úradom, ktorý oslobodenie neuznal,
- tým, že rozhodoval vecne nepríslušný daňový úrad, do základu pre výpočet DPH nepojal clo ako

zákonnú zložku základu pre výpočet DPH, preto je stanovený rozdiel dane nesprávny.

26. Žalobca v žalobe konštatoval, že nulitou rozhodnutia je potrebné rozumieť prípad, kedy rozhodnutie
trpí takými závažnými vadami, pre ktoré ho nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo schopné
vyvolať určité právne následky. Ide o pseudorozhodnutie (paakt), ktorý nikoho nezaväzuje a nemožno

naň nazerať optikou prezumpcie správnosti. Takéto rozhodnutie nie je schopné vyvolať verejnoprávne
účinky, aj keď je formálne vydané a aj oznámené adresátom. Nulitný akt nie je nadaný prezumpciou
správnosti.

27. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu, je potrebné za nulitné považovať rozhodnutie prvostupňového

Daňového úradu Košice č. 104167172/2016 zo dňa 24.10.2016, pretože ho vydal orgán absolútne
vecne nepríslušný. Žalobca zastáva názor, že vo veci oslobodenia od DPH rozhodoval orgán k tomu
určený (colný úrad) a daňový úrad bol povinný rešpektovať právoplatné rozhodnutia colného úradu. Zo
zásady spravodlivého procesu „ne bis in idem“ vyplýva, že nie je dovolené rozhodovať dva krát v tej
istej veci. Keďže išlo o totožnú vec (oslobodenie od DPH dovezeného tovaru), s totožnými účastníkmi

konania (žalobca, ako deklarant a dlžník colného dlhu) a vo veci už rozhodol colný úrad, znamená to,
že v danej veci ide o prekážku veci právoplatne rozhodnutej a nemôže byť predmetom konania znova.
Z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodnutia vyplýva nezmeniteľnosť rozhodnutí, nenarušiteľnosť
vzniknutých, zmenených, či zaniknutých hmotnoprávnych subjektívnych práv, či povinností adresátov
rozhodnutia. Žalobca zaujal stanovisko, že v prípade pochybností o splnení hmotnoprávnych podmienok

pre oslobodenie od dane, bolo možné danú vec postúpiť colným orgánom, ako vecne príslušným, na
výkon následnej kontroly, po prepustení tovaru do colného režimu podľa § 12 Colného zákona. Keďže
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je nulitné, s poukazom na ustanovenie § 64 ods. 2 písm.
c/ Daňového poriadku, je nulitné aj rozhodnutie žalovaného, pretože nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

28. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie preskúmavanej veci, pretože na námietku, podľa
ktorej predmetný tovar bol prepustený v kontrolovanom období apríl - jún 2012 Colným úradom Košice,
vyššie uvedenými rozhodnutiami v colnom konaní, bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa
daňové (vyrubovacie) konanie začaté na podklade Protokolu z daňovej kontroly č. 21152947/2015zo dňa 03.11.2017 podľa § 62 ods. l písm. f/ Daňového poriadku zastaviť, pretože vo veci už bolo
právoplatne rozhodnuté, a to práve vyššie označenými rozhodnutiami Colného úradu Košice v colnom
konaní. Rovnako tak žalovaný bol povinný na námietku právoplatne rozhodnutej veci zastaviť konanie,

resp. vec zrušiť a vrátiť na nové konanie a rozhodnutie o zastavení.

29. Žalobca v žalobe ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
pre neurčitosť jeho výroku. Vyrubený rozdiel dane správcom dane, potvrdený žalovaným, vychádza z
nesprávneho základu, pretože podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo

služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo
inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Žalobca poukázal aj na ustanovenia § 22 ods.
2 písm. a/, § 68 ods. 4 písm. a/, 5 a § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku a ďalej uviedol, že v danej
právnej veci správca dane postupuje pri daňovej kontrole intrakomunitárneho dodania tovaru podľa §
43 zákona o DPH, kde základom dane je podľa § 22 ods. l zákona o DPH kúpna cena. Ak by sa v danej
veci postupovalo podľa zákona a kontrolu a následné vyrubovacie konanie by vykonával vecne príslušný

colný úrad, do základu pre DPH, by boli započítané aj sumy cla podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o
DPH, a teda výsledná daň, by bola iná, ako zistená v danej právnej veci vecne nepríslušným správcom
dane. Keďže takto vymeraný rozdiel dane v napadnutom rozhodnutí nekorešponduje s ustanovením §
22 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 68 ods. 5 v spojení s § 63
ods. 3 písm. d/ Správneho poriadku a výrok rozhodnutia je nepreskúmateľný pre jeho neurčitosť.

30. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.07.2017 k správnej žalobe navrhol, aby správny súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Konštatoval, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu
dane, ako aj jeho postup, v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca uviedol v odvolaní a vysporiadal sa so
všetkými ním uplatnenými námietkami, pričom skutkový stav, ako aj zistenia a závery v danej veci sú

podrobne uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správcu dane.

31. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že správca dane (Daňový úrad Košice) zistil, že tovar - 25,96 ton
oceľových zvitkov v sume 12 768,82 eur uvedený na faktúre č. 2120603 zo dňa 27.04.2014, vystavenej
žalobcom pre maďarského odberateľa DIGÉP Hungary Kft., bol ihneď spätne odkúpený a bez vyloženia

v inom členskom štáte (Maďarsku) bol na tom istom vozidle, tým istým prepravcom a v ten istý
deň, dopravený späť na územie Slovenskej republiky žalobcovi, kde bol vyložený. Samotný žalobca
k predaju tovaru maďarskému odberateľovi a následnému nákupu toho istého tovaru od rovnakej
spoločnosti uviedol, že išlo o režim 42:00, ktorý umožňuje doviezť tovar z tretích krajín s oslobodením
od DPH na územie Slovenska za podmienky, že bude dodaný do iného členského štátu. Po prepustení

tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH bola Colným úradom Košice uložená daňovému
subjektu povinnosť do 30 dní predložiť prepravné doklady potvrdzujúce, že tovar bol dodaný do
členského štátu EÚ. Následne takto dodaný tovar daňový subjekt odkúpil, za účelom jeho ďalšieho
spracovania a predaja. Na základe výpisov z mýtnych transakcií bola v daňovom konaní spochybnená
aj pravdivosť predloženého CMR dokladu č. 5335612, keďže vozidlo, ktoré malo prepravu tovaru do

Maďarska vykonať dňa 27.04.2012, nebolo v uvedený deň evidované v mýtnom systéme, ako aj miesto
dodania v tovaru v Maďarsku uvedené na predloženom CMR doklade. Konateľ prepravnej spoločnosti
SP-TRANS s.r.o. k tomu uviedol, že pri niektorých prepravách, pri ktorých nie je zaznamenaný
prejazd mýtnou bránou, skúšali alternatívnu trasu (Slovenské Nové Mesto), ktorá podľa slov prepravcu
nebola spoplatnená. Maďarská odberateľská spoločnosť DIGÉP Hungary Kft. uviedla, že bolo vopred

dohodnuté, že tovar - oceľové zvitky, žalobca odkúpi ihneď naspäť. Na základe týchto skutočností tak
žalovaný dospel zhodne so správcom dane k záveru, že deklarovaný obchod bol účelový. Územie
Európskej únie je jednotným colným územím a dovoz tovaru z tretích štátov na územie EÚ sa v zásade
zdaňuje, pričom daňová povinnosť vzniká v nadväznosti na povinnosť zaplatiť clo pri dovoze tovaru.
Dovoz tovaru z tretích štátov do EÚ možno oslobodiť od DPH za podmienky uvedenej v ustanovení §

48 ods. 3 zákona o DPH, v zmysle ktorej dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho
štátu, a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za
podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu
oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4. Administratívne orgány dospeli k záveru, že dôvodom
deklarovanej dodávky tovaru do Maďarska odberateľovi DIGÉP Hungary Kft., bolo preukázanie splnenia

podmienok pre prepustenie tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty
(režim 42:00) Colnému úradu Košice. Žalobca v postavení colného deklaranta v colnom konaní pri
dovoze tovaru z tretích štátov formálne - predložením dokladov deklaroval, že dovezený tovar následne
dodal odberateľovi v inom členskom štáte, na základe čoho bol dovezený tovar v colnom konaníoslobodený od DPH. Správca dane daňovou kontrolou preveroval pravdivosť a správnosť údajov
uvádzaných žalobcom v daňovom priznaní k DPH, vrátane údajov uvádzaných na riadku 16 daňového
priznania a zistil, že žalobca neoprávnene oslobodil od dane dodanie tovaru (ploché valcované výrobky

vo zvitkoch) deklarované faktúrou č. 2120603 zo dňa 27.04.2012 vystavenou pre odberateľa DIGÉP
Hungary Kft.. Žalovaný vo vyjadrení ďalej konštatoval, že k nadobudnutiu tovaru a k uplatneniu
oslobodenia v rámci ES dôjde v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie len vtedy, keď právo
nakladať s tovarom, ako vlastník, prejde na nadobúdateľa a dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný,
resp. prepravený do iného členského štátu, teda fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Pokiaľ

sa teda tovar naložený na dopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania, a tým istým
dopravným prostriedkom, v ten istý deň, sa vráti opäť do členského štátu dodania, nie je splnená
podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného členského štátu, v
ktorom je miesto nadobudnutia tovaru. V zmysle § 17 ods. 1 zákona o DPH, je miestom nadobudnutia
tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi
(čl. 40 Smernice 2006/112/SE). Ak teda preprava tovaru v rámci Spoločenstva neskončila v inom

členskom štáte, ale skončila v samotnom štáte dodania, nie je možné uplatniť ustanovenie § 43 zákona
o DPH.

32. K argumentácii žalobcu v podanej žalobe, že rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie
žalovaného, sú nulitné, pretože boli vydané vecne nepríslušnými orgánmi, žalovaný uviedol, že v zmysle

§ 6 Daňového poriadku je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. Ak Daňový
poriadok alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní
je vecne príslušný daňový úrad. Predmetom dane z pridanej hodnoty sú v zmysle zákona o DPH
nasledovné druhy zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru, dodanie služby, nadobudnutie tovaru v
tuzemsku z iného členského štátu a dovoz tovaru z územia tretích štátov. Uvedené, teda podporuje

argumentáciu žalovaného, podrobnejšie uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí, že dovoz tovaru z
tretieho štátu a jeho následný predaj (dodanie tovaru) nemožno považovať za jedno a to isté plnenie. Z
postaveniažalobcuvtýchtozdaniteľnýchobchodoch(pridovozetovaruodberateľ,priintrakomunitárnom
dodaní dodávateľ), ako aj z ustanovení zákona o DPH je zrejmé, že dovoz tovaru z územia tretích štátov
anáslednédodanietovaru,súdvarozdielnedruhyzdaniteľnýchobchodov,pričomvyššieuvedenýzákon

jedine v prípade dovoze tovaru do tuzemska odkazuje na ustanovenia colných predpisov.

33. Žalovaný tak nesúhlasil s názorom žalobcu, že skutočnosť, že daňové priznanie k DPH neobsahuje
možnosť vykázať oslobodenie od DPH podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH naznačuje, že kompetencia
kontroly a dorub DPH patrí do výlučnej pôsobnosti colného úradu a poukázal na skutočnosť, že žalobca

v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane argumentoval, že v podaných
daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za apríl 2012 až jún 2012, omylom nesprávne vykázal
v riadku 16 oslobodený dovoz tovaru v zmysle § 48 ods. 3 zákona o DPH. Žalovaný zároveň poukázal
na Evidenciu DPH predloženú žalobcom počas daňovej kontroly („Podklad pre daňové priznanie
20120400“) za zdaňovacie obdobie apríl 2012, v ktorej je ako doklad vstupujúci do daňového priznania

- do riadku 16 (Z toho: podľa § 43 ods. 1, 2 a 4 zákona) uvedená aj faktúra č. 2120603 vystavená
pre maďarského odberateľa DIGÉP Hungary Kft.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca na riadku 16
podaného daňového priznania deklaroval následný predaj dovezených oceľových zvitkov, teda, že v
zdaňovacom období apríl 2012 dodal tovary s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH v sume
1 303 151,48 eur. Pravdivosť týchto údajov uvádzaných žalobcom následne daňový úrad preveroval

daňovou kontrolou, pretože kontrolovať správnosť údajov uvádzaných v daňovom priznaní nesporne
spadá do kompetencie daňových úradov.

34. K námietke týkajúcej sa vypočítaného rozdielu dane z pridanej hodnoty žalovaný uviedol, že správca
dane pri určovaní rozdielu dane postupoval v súlade so zákonom a poukázal na ustanovenie § 22

ods. 1 zákona o DPH. Základom dane je protihodnota, to znamená odplata za tovar alebo službu.
Žalobca vystavenou faktúrou č. 2120603 zo dňa 27.04.2012 deklaroval, že maďarskému odberateľovi
DIGÉP Hungary Kft. dodal oceľové zvitky v sume 16 874,00 USD, čo podľa predloženej evidencie DPH
predstavovalo protihodnotu v sume 12 768,82 eur a na faktúre uviedol v súlade s ustanovením § 74
ods. 1 písm. h/ zákona o DPH informáciu o oslobodení od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného

členského štátu Európskej únie s odkazom na § 43 zákona o DPH. Dokazovaním však bolo zistené,
že miestom plnenia a skutočnej spotreby tovaru je územie Slovenskej republiky, preto mal žalobca toto
dodanie zdaniť v tuzemsku 20 % sadzbou DPH, čo predstavuje sumu dane 2 128,12 eur.35. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že tak správca dane, ako aj žalovaný, postupovali v súlade so
zákonom, správca dane ako vecne príslušný orgán a úseku daní preveroval intrakomunitárne dodanie
tovaru podľa § 43 zákona o DPH a bolo zistené, že zdaniteľný obchod medzi dvoma platiteľmi dane

z iných členských štátov deklarovaný faktúrou č. 2120603 však nespĺňal podmienky pre oslobodenie
dodania tovaru od dane uvedené v ustanovení § 43 ods. 1 zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu, aj
napriek skutočnosti, že žalobca vo vystavenej faktúre a predloženej evidencii DPH uviedol, že ide o
dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH, toto dodanie tovaru maďarskému
odberateľovi nebolo možné oslobodiť od dane, preto žalobca takéto dodanie tovaru oslobodil od dane

neoprávnene.

36. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (v ďalšom
texte aj: „SSP“), preskúmal na nariadenom pojednávaní zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj
správnehoorgánuprvéhostupňa,vmedziachuplatnenýchžalobnýchdôvodov,oboznámilsasobsahom
pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

37. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred správnym súdom dňa 10.10.2018, právny zástupca
žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a zdôraznil, že vo veci rozhodoval nepríslušný
správny orgán, z čoho vyplýva, že vo veci bol oprávnený rozhodnúť orgán príslušný podľa § 9 ods. 3
písm. k/ zákona č. 652/2004 Z. z.. Poukázal na to, že skutková podstata colného deliktu vyplýva z § 72

ods. 1 písm. d/ Colného zákona. Zdôraznil, že celá kompetencia preskúmať danú vec patrí colnému a
nie daňovému úradu.

38. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na všetkých dôvodoch, ako aj argumentácii,
uvedených v preskúmavanom rozhodnutí, v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a v písomnom

vyjadrení zo dňa 21.07.2017. Správca dane v danej veci neskúmal samotný dovoz tovaru, ale len
následný predaj, pričom porovnával aj údaje z daňového priznania, ktoré v tomto daňovom priznaní
uviedol sám žalobca vrátane údajov v riadku 16. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorého
potrebu odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Zástupkyňa žalovaného poukázala na Smernicu Rady č.
91/680/EHS, ktorá upravuje konečnú spotrebu dovozu tovaru. Zdôraznila, že v danej veci tovar bol

dovezený spätne na územie Slovenskej republiky, kde bol aj spotrebovaný, teda miestom spotreby je
tuzemsko. Žalobca tak nebol oprávnený oslobodiť dodanie tovaru od dane.

39. Podľa § 43 ods.1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného

členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 - 4:

a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou, prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom, alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ, toto potvrdenie musí obsahovať:
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska, alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,

3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,

dokladom o platbe (§ 43 ods. 5 zákona o DPH).

40. Podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho
štátu, a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane zapodmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods.8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu
oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 - 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru
dovozca, ktorý je platiteľ, alebo jeho zástupca, poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie:

a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, alebo osobitné identifikačné číslo pre daň
daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a,
b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte, alebo svoje identifikačné číslo
pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom odoslanie alebo preprava tovaru skončí,

c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu,
najmä zmluvu o preprave tovaru, alebo prepravný doklad.

41. Podľa § 48b ods. 1 zákona o DPH, colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru,
pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 pred prepustením tovaru do colného
režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby

sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby
sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane sa poskytne formou podľa
osobitného predpisu.

42. Podľa § 48b ods. 3 zákona o DPH, colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do 10 dní od predloženia

dôkazu o tom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, okrem odseku 4.
Dôkazom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončilo v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí
tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať:

a) meno a priezvisko odberateľa, alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
b) množstvo a druh tovaru,
c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak odoslanie alebo prepravu tovaru
vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak odoslanie alebo prepravu tovaru
vykoná odberateľ,

d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis,
e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnilo odoslanie alebo preprava
tovaru.

43. Podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti

predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť
alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do 10 dní odo dňa, kedy colný úrad
dostane od príslušného finančného orgánu alebo členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť
alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť
dokladu predloženého podľa odseku 3, oslobodenie od dane sa zrušuje, a colný úrad vyrubí daň, a na

úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

44. Podľa § 1 zákona č. 199/2004 Z. z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, tento zákon upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa
zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov pre pohyb tovaru medzi

colným územím Európskej únie (ďalej len „colné územie únie“) a tretími štátmi na území Slovenskej
republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru
medzi úniou a tretími štátmi na území republiky.

45. Predmet a rozsah pôsobnosti zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je uvedený v § 1, podľa ktorého tento zákon
upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti
so správou daní. Správou daní sa rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením
úhrady dane, a ďalšie činnosti podľa tohto zákona, alebo osobitných predpisov (§ 2 písm. a/ Daňového
poriadku).

46. Podľa § 6 ods.1, 2 Daňového poriadku, na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa
osobitných predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je
vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad. Ak vzniknú pochybnosti o určenívecnej príslušnosti medzi daňovým úradom a colným úradom, rozhoduje o vecnej príslušnosti finančné
riaditeľstvo.

47. Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť, a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

48.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku, správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

49. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

50. Podľa § 64 ods.1 Daňového poriadku, na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje
rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a
hľadí sa naň, ako by nebolo vydané.

51. Podľa § 64 ods. 2 Daňového poriadku, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré:

a) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje
aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,
b) bolo vydané omylom inej osobe,

c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

52. Nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán, a to
kedykoľvek (§ 64 ods. 3 Daňového poriadku po bodkočiarku).

53. Žalobca podanou žalobou namietal predovšetkým nulitu napádaných rozhodnutí z dôvodu, že
prvostupňové rozhodnutia vydal vecne nepríslušný Daňový úrad Košice a na jeho rozhodnutie
nadväzovalo nulitné rozhodnutie žalovaného vydané v odvolacom konaní. Argumentoval, že vo veci
bol vecne príslušný colný úrad, ktorý v colnom konaní právoplatne rozhodol o prepustení predmetného
tovarudorežimuvoľnýobehavymeralcolnýdlh,ktorýpozostávalzosumycla.Uvedenérozhodnutiaboli

colným úradom vydané po tom, čo žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok na prepustenie
tovaru do navrhovaného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH z dôvodu jeho následného dodania
do iného členského štátu (Maďarska). Žalobca ďalej tvrdil, že colný úrad po zistení, že sa mal v súlade s
colnými predpismi dodatočne vymerať colný dlh, bol oprávnený začať konanie o dodatočnom vymeraní
colného dlhu.

54. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal 24.05.2012 daňové priznanie
k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet DPH v sume 142
417,44 eur. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na preverenie skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie DPH za zdaňovacie obdobie apríl až jún 2012, o výsledku ktorej

vyhotovil Protokol č. 21152947/2015 zo dňa 03.11.2015. Keďže z hľadiska spôsobu realizácie sporných
zdaniteľných obchodov išlo o totožný skutkový stav (žalobca vo všetkých preverovaných zdaňovacích
obdobiach uskutočňoval zdaniteľné obchody s maďarskými odberateľmi, na základe ktorých uplatňoval
oslobodenie od dane a tovar vo všetkých preverovaných obdobiach preveroval rovnaký prepravca),
aj vykonané dokazovanie správcu dane, ako aj jeho zistenia a samotné odôvodnenia jeho rozhodnutí

týkajúcich sa týchto preverovaných období sa logicky vzájomne prekrývali a čiastočne vo svojej podstate
aj zhodovali. Práve z tohto dôvodu v preskumávanom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí
správcu dane, týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia apríl 2012, sú uvedené aj zistenia, ktoré sa priamotohto obdobia netýkajú, ale sú podstatné pre utvorenie si komplexného obrazu o spôsobe uskutočnenia
zdaniteľných obchodov žalobcom v období od apríla do júna 2012.

55. Správny súd konštatuje, že na správu daní je vecne príslušný daňový úrad, ak osobitné predpisy
neustanovujú inak. Predmetom DPH sú dodanie tovaru, dodanie služby, nadobudnutie tovaru v
tuzemsku z iného členského štátu a dovoz tovaru z územia tretích štátov. Colný úrad by bol výlučne
príslušný iba v prípade dovozu tovaru na územie Slovenskej republiky. Súd považuje za správny právny
názor žalovaného, že dovoz tovaru z tretieho štátu a jeho následný predaj nie je možné považovať za

jedno plnenie, keďže pri týchto obchodných transakciách postavenie žalobcu nie je rovnaké. Pri dovoze
tovaru z tretieho štátu bol žalobca v postavení odberateľa a pri intrakomunitárnom dodaní do štátu
Európskej únie bol žalobca dodávateľom. Aj podľa názoru súdu ide o dva rozdielne druhy zdaniteľných
obchodov, pričom na preverenie reálnosti obchodov žalobcu s jeho odberateľom v Maďarsku bol vecne
príslušný daňový úrad.

56. Žalobnú námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nulitné z dôvodu, že bolo vydané vecne
nepríslušným správcom dane a žalovaným, nepovažuje súd za opodstatnenú. Správca dane preveril iba
intrakomunitárne dodanie tovaru žalobcom maďarskému odberateľovi, pričom vykonaným dokazovaním
zistil, že predmetný tovar bol dopravovaný na územie Maďarska vozidla prepravnej spoločnosti SP-
TRANS s.r.o., a tými istými vozidlami prepravovaný ten istý tovar, bez vyloženia späť na územie

Slovenskej republiky žalobcovi, kde bol v priestoroch jeho spoločnosti v Košiciach, Jazerná 3, vyložený.
Daňový úrad, ako príslušný správca dane, vykonal daňovú kontrolu zameranú na overenie pravdivosti
údajov uvedených v podanom daňovom priznaní v riadku 16, v ktorom žalobca deklaroval predaj
dovezených oceľových zvitkov s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH. Daňový úrad je
kompetentný na preverovanie správnosti údajov, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní.

57. Z obsahu súdneho, ako aj administratívneho spisu, ďalej vyplýva, že správca dane vykonaným
dokazovaním v priebehu daňovej kontroly, aj vo vyrubovacom konaní, zistil, že tovar - 25,96 ton
oceľových zvitkov v sume 12 768,82 eur uvedený na faktúre č. 2120603 zo dňa 27.04.2014, vystavenej
žalobcom pre maďarského odberateľa DIGÉP Hungary Kft., bol žalobcom ihneď odkúpený a bez

vyloženia v inom členskom štáte (Maďarsku) bol na tom istom vozidle, a tým istým prepravcom, v ten
istý deň, dopravený späť žalobcovi, kde bol aj vyložený a následne spracovaný na výrobky žalobcu.
Správca dane spochybnil aj pravdivosť predloženého CMR dokladu, č. 5335612, pretože vozidlo, ktoré
malo vykonať prepravu tovaru do Maďarska dňa 27.04.2012 (ťahač + náves s evidenčnými číslami
uvedenými v preskumávanom rozhodnutí), nebolo evidované v uvedený deň v mýtnom systéme po

spoplatnenejcestnejsietiSR. Odberateľžalobcu výslovnepotvrdil,žepodľadohodysožalobcom,tento
tovar, ktorý mal byť dodaný dňa 27.04.2012, žalobca ihneď odkúpi naspäť. Vykonaným dokazovaním
tak bola spochybnená preprava označeného tovaru zo Slovenska do Maďarska, ale aj v prípade, ak
by tento tovar skutočne bol prepravený do Maďarska (tak, ako to deklaroval žalobca), bolo nesporne
zistené, že tovar bol ihneď späť prepravený na územie Slovenska, a to bez vyloženia v Maďarsku. K

jeho vyloženiu došlo až na území SR v sklade žalobcu. Preprava tovaru označeného vo faktúre č.
2120603 zo dňa 27.04.2014, vystavenej žalobcom maďarskému odberateľovi, začala, aj skončila na
území Slovenskej republiky, len bola vykonaná cez iný štát Európskej únie. Miestom dodania tovaru a
miestom skutočnej spotreby, bolo územie Slovenska a nie územie iného členského štátu, ako to žalobca
deklarovalpredloženýmidokladmi.Záversprávcudane,žetakýtoobchodjetrebapovažovaťzaúčelový,

je podľa názoru súdu správny a zodpovedá vykonaným dôkazom. Dovoz tovaru z tretích štátov do EÚ
je možné oslobodiť od DPH iba za podmienok, ktoré sú uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 zákona
o DPH. Základnou podmienkou je oslobodenie od dane za dodanie tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona
o DPH, t. z., že musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členskéhoštátupredávajúcimalebonadobúdateľomtovaru,alebonaichúčet,aknadobúdateľjeosobou

identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Žalobca síce v colnom konaní formálne deklaroval, že
tovar dovezený z územia Ukrajiny (tretieho štátu) následne dodal odberateľovi v inom členskom štáte,
na základe čoho bol dovezený tovar v colnom konaní oslobodený od DPH, ale v daňovom konaní pri
preverovaní intrakomunitárnych obchodov správca dane zistil, že údaje uvedené žalobcom v daňovom
priznaní, nezodpovedajú skutočnosti. Žalobca tak neoprávnene oslobodil od dane dodanie tovaru pre

maďarského odberateľa. Námietku žalobcu, že vec bola nesprávne právne posúdená, preto správny
súd nepovažuje za dôvodnú.58. Žalobca v správnej žalobe vytýkal žalovanému aj nesprávne vypočítaný rozdiel DPH, keďže do
základu dane podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, nezapočítal clo, preto výsledná daň by
bola iná, ako vypočítaná správcom dane. Súd z obsahu spisu a z napadnutých rozhodnutí zistil, že

správca dane pri určovaní rozdielu dane postupoval podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH a vychádzal z
predloženej faktúry (týkajúcej sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia), ktorými žalobca deklaroval, že
maďarskému odberateľovi dodal oceľové zvitky v sume 16 874,00 USD, čo podľa predloženej evidencie
DPH predstavovalo protihodnotu v sume 12 768,82 eur a na faktúrach uviedol informáciu o oslobodení
od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ s odkazom na ustanovenie § 43

zákona o DPH. Dokazovaním však bolo zistené, že miestom plnenia a skutočnej spotreby dodávaného
tovaru, bolo na území Slovenskej republiky, preto bolo potrebné dodanie tovaru zdaniť 20 % daňou z
pridanej hodnoty, čo predstavuje sumu 2 128,12 eur, ktorú správca dane určil správne a v súlade so
zákonom. Aj v prípade, ak do základu dane nebolo zahrnuté clo, čím došlo k zníženiu základu dane,
uvedený nesprávny postup, by nemal za následok zrušenie administratívneho rozhodnutia, pretože
žalobca nemôže tvrdiť, že takýmto nesprávnym postupom, by bol ukrátený na svojich právach alebo

právom chránených záujmoch, a to z dôvodu, že v konečnom dôsledku mu bolo uložené zaplatiť daň v
menšom rozsahu. Na takúto žalobnú námietku žalobca nie je pasívne legitimovaný (vyrubenie dane v
menšom, než zákonom stanovenom rozsahu, nie je na ujmu jeho práv), a preto súd aj z toho dôvodu,
túto žalobnú námietku považuje za nedôvodnú.

59.Vzhľadomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnosti,správnysúdžalobužalobcu,akonedôvodnú,podľa
§ 190 Správneho súdneho poriadku, zamietol.

60. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a náhradu trov konania
žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania súd

rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

61. Rozsudok bol prijatý v senáte jednomyseľne (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v
Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.