Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201428
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416201428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Prima banka
Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova č. 11, IČO : 31 575 951, proti žalovanému : O. W., nar. XX. X. XXXX,
bytom Z. X., O. XXXX/XX, o zaplatenie istiny 2.173,08 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 6. 3. 2017 č.k. 7C/26/2016 - 82, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti z m e ň u j e tak, že
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 8.00 % ročne zo sumy 216,51 € od
9. 10. 2013 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
2.173,08 € spolu s úrokom vo výške 216,51 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 4,09 €, spolu s
úrokom 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2.442,41 € od 9. 10. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8.00 % ročne z nezaplatenej istiny 2.442,41 € od 9. 10. 2013 do zaplatenia,
všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania
vo výške 8.00 % ročne z nezaplatených úrokov 216,51 € od 9. 10. 2013 do zaplatenia. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním

zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21. 12. 2012 úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.500 € s úrokovou sadzbou 17,90 % ročne.
Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 45,18
€, keď termín prvej mesačnej splátky bol dňa 15. 1. 2013. Celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný
povinný splatiť do 15. 12. 2022; počet mesačných splátok bol dohodnutý na 120. Žalovaný bol listom
zo dňa 15. 8. 2013 vyzvaný na predčasné platenie poskytnutého úveru; žalovaný po zosplatnení úveru
uhradil ku dňu podania žaloby na súde úhrady vo výške 269,33 €, o ktoré bola istina pohľadávky znížená.

2/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, §
54 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., § 269 ods. 2, § 497 Obch. zák., keď dospel k záveru, že samotný zmluvný
vzťah založený medzi stranami sporu je síce absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa
riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán, avšak na tento aplikoval
zároveň občianskoprávnu úpravu, nakoľko predmetná úverová zmluva je tiež zmluvou spotrebiteľskou.
Na základe predložených listinných dôkazov ustálil skutkový stav tak, že predmetná pohľadávka žalobcu

ku dňu predčasného zosplatnenia úveru dňa 8. 10. 2013 predstavovala sumu 2.725,06 € a pozostávala
jednak z istiny poskytnutého úveru 2.442,41 €; ďalej z úrokov v sume 216,51 € (dohodnutého zmluvného
úroku v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný zaplatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úverudo predčasného zosplatnenia, pri úrokovej sadzbe 17,90 % ročne) a napokon z úrokov z omeškania vo
výške 4,09 € ako aj poplatkov vo výške 62,05 € za upomienky (15 € za každú) a za výzvu na predčasné
splatenie úveru (30 €) v zmysle Sadzobníka poplatkov, prípadne poplatky za vedenie úverového účtu,

ktorých výška vyplýva priamo zo Zmluvy bod 1.2 a ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňoval. Súd
prvej inštancie s poukazom na zistený skutkový stav zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 2.173,08
€ titulom úveru, ďalej na zaplatenie úrokov z úveru, ktorými bol úver úročený, t.j. v sume 216,51 €
(vypočítaný do predčasného zosplatnenia úveru), ďalej na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 4,09
€ (z neuhradených splátok do zosplatnenia úveru). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi tiež právo na

zaplatenie úrokov vo výške 17,90 € ročne z nezaplatenej istiny 2.442,41 € počnúc 9. 10. 2013 až do
zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8.00 % ročne z nezaplatenej istiny 2.442,41 € počnúc
9. 10. 2013 do zaplatenia.
3/ Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa voči žalovanému domáhal priznania
úrokov z omeškania vo výške 8.00 % ročne zo sumy 216,51 € od 9. 10. 2013 do zaplatenia, keď
suma 216,51 € predstavuje nezaplatené úroky, s odôvodnením, že prihliadol na spotrebiteľský charakter

záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý sa vyznačuje zvýšenou právnou ochranou
žalovaného ako spotrebiteľa, ktorého tak môžu zaväzovať len také zmluvné podmienky, ktoré sú
dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné. Ako uviedol súd prvej inštancie úrok z omeškania je sankciou,
pričom žalobca si ho uplatnil za nedodržanie zmluvných podmienok. Dojednanie tzv. úroku z úroku
je nutné považovať za obchádzanie zákona, keď zákon jasne definuje úrok z omeškania v limitovanej

výške (§ 517 ods. 2 Obč. zák.) a navyše zákon pojem „úrok z úroku“ ani nepozná.
4/ Svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a s
prihliadnutím na to, že žalobca bol vo veci plne úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.
5/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote žalobca; jeho odvolanie smerovalo proti

výroku, ktorým súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, t.j. proti výroku, ktorým mu súd nepriznal právo
na úroky z omeškania vo výške 8.00 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 216,51 € od 9. 10. 2013
do zaplatenia. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, mal za to, že rozhodnutie
súdu v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Suma úrokov vo výške 216,51
€ bola vyčíslená ku dňu zosplatnenia úveru; svoj nárok žalobca podoprel poukazom na rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 3. 2008 sp. zn. 4Cob/62/2007, v ktorom súd uviedol, že „s
poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru. S omeškaním s úhradou
úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov (§ 369 v spojení s § 502
Obch. zák.). Ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku je povinný platiť z nezaplatenej
sumy aj úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto

omeškaných úrokov úroky z omeškania.“ Vzhľadom na uvedené rozhodnutie s poukazom na ústavný
princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj predvídateľná a konzistentná judikatúra, má žalobca za to,
že má nárok na úrok z omeškania aj zo zmluvných úrokov vyčíslených do zosplatnenia úveru. Žalobca
navrhoval v odvolacom konaní napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací
súd zaviaže žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžného úroku do zosplatnenia úveru a

zároveň prizná žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6/ Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.
7/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania (t.j. v zamietajúcom výroku) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a §
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
9/ Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
10/ Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
11/ V danom prípade nebolo sporné, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu má charakter
spotrebiteľskej zmluvy a keďže jej predmetom bolo poskytnutie úveru, ide v zmysle § 2 písm. d/ zákona
o spotrebiteľských úveroch o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznalprávo na úroky z omeškania z tzv. kapitalizovaných úrokov z úveru, ktoré patria žalobcovi za obdobie
do zosplatnenia úveru, t.j. vo výške 216,51 € (vyčíslený úrok z nezaplatených úverových splátok do
dátumupredčasnejsplatnostiúveru,t.j.úrok17,90%ročnevyčíslenýk 8.10.2013).Právonazaplatenie

tejto sumy (216,51 €) pritom súd prvej inštancie žalobcovi priznal, keďže svojím rozsudkom zaviazal
žalovaného (aj) na zaplatenie sumy 216,51 €. V konaní nebolo sporné, že sa žalovaný s úhradou úveru
- v rámci toho okrem úhrady istiny aj s úhradou úroku - dostal do omeškania, keďže úver nesplácal (po
predčasnom zosplatnení úveru uhradil žalovaný sumu 269,33 €, ktorá bola odpočítaná z istiny úveru
zo sumy 2.442,41 €).

12/ V prípade, že dlžník poruší zmluvu splniť svoj peňažný dlh riadne a včas, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania z dlžnej pohľadávky, t.j. povinnosť dlžníka
platiť úroky z omeškania trvá až do zániku pohľadávky splnením, t.j. v danom prípade istiny aj tzv.
dospelých úrokov, keďže žalovaný sa dostal do omeškania aj s úhradou dospelých úrokov vyčíslených
v danom prípade na sumu 216,51 €. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania zo sumy 216,51 € vo výške
8 % ročne od 9. 10. 2013 (t.j. po zosplatnení úveru) do zaplatenia (hoci by mal žalobca nárok na úroky

z omeškania vo výške 8,5 % ročne).
13/ Podľa prechodného ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj
za dobu omeškania po 31.1.2013. Určujúcim pre priznanie výšky úroku z omeškania teda nie je čas
vzniku povinnosti zaplatiť splátku alebo zostatok úveru, ale vznik právneho vzťahu (tu uzavretie zmluvy).

Cieľom zákonodarcu bolo ponechať staršie záväzkové vzťahy vzniknuté pred 1.2.2013 v právne režime
účinnom do 31.1.2013, teda priznať veriteľom úroky z omeškania podľa skoršej právnej úpravy (účinnej
do 31.1.2013), bez ohľadu na to, kedy vzniklo omeškanie (teda kedy márne uplynul deň splatnosti
pohľadávky).
14/ Zmluva o úvere v posudzovanej veci bola uzavretá dňa 21.12.2012. Z toho vyplýva, že záväzkový

vzťah medzi stranami vznikol pred 1.2.2013, teda v súlade s § 10c vyhl. č. 87/1995 Z. z. je výška
úrokov z omeškania určená ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnomdo31.1.2013,tedajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Účinnosť zosplatneniu
úveru žalobcom nastala v posudzovanej veci dňa 8. 10. 2013 a nasledujúci deň, 9. 10. 2013 sa dostal

žalovaný s celou pohľadávkou vzniknutou z úveru do omeškania. Ku dňu 9. 10. 2013 predstavovala
základná úroková sadzba ECB 0,50 %, preto úrok z omeškania vo vzťahu k tejto pohľadávke dosahuje
výšku 8,50 % ročne. Nakoľko žalobca žiadal priznať úrok z omeškania iba vo výške 8 % ročne, nebolo
možné mu priznať viac, než čoho sa domáhal.
15/ Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (týkajúcej sa

nepriznania úrokov z omeškania z neuhradených dospelých úrokov pred zosplatnením úveru) zmenil
podľa § 388 CSP a to tak, že tieto žalobcovi priznal, v ním požadovanej výške (t.j. 8 % ročne).
16/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške priznaných trov rozhodne samostatným uznesením súdny úradník

súdu prvej inštancie, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).