Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Martin Kopina
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/88/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207441
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817207441.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: P. K. K..Q..X.., Z.
XX, XXX XX C. - Z. Č. K. Z., P.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795 proti žalovanej: Z. C., H..XX.XX.XXXX, R. C. K.
X.Z. XX/XX, N. H. R., o zaplatenie 181,95 eur s prísl., t a k t o
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 147,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 90,88 eur od 22.07.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
46,50 eur od 25.08.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 9,83.- eur
od 25.09.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 181,95 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 90,88 eur od 22.07.2015 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 52,50 eur od 25.08.2015 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 38,57 eur od 25.09.2015 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako účastník na strane jednej uzavrela s právnym
predchodcom žalobcu ako poskytovateľom na strane druhej v zmysle ust. § 44 Zákona č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu o poskytovaní verejných služieb
(ďalej len „Zmluvy“). Predmetom zmlúv bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby zo strany
žalobcu žalovanej. Žalobca poskytoval od účinnosti zmluvy žalovanej služby elektronickej komunikácie
podľa jej výberu, najmä umožnil žalovanej uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom
prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave,
poskytoval žalovanému servisné služby a ďalšie služby v zmysle Zmlúv a Všeobecných podmienok.
Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v
aktuálnom cenníku podľa ním zvoleného programu služieb. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
28.11.2016 postúpil právny predchodca žalobcu na žalobcu pohľadávku, ktorá je predmetom sporu.
Žalovaná bola povinná dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvami, cenníkom a všeobecnými
podmienkami. Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanej vyššie uvedené služby a ich
cenu vyčíslil v zmysle Zmlúv a aktuálneho cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a
splatnosťou nasledovne: faktúra Č..XXXXXXXXXX, splatná dňa 21.07.2015, znejúca na sumu vo výške
101,88 eur ku dňu postúpenia predstavovala sumu 90,88 eur, faktúra Č..XXXXXXXXXX, splatná dňa
24.08.2015, znejúca na sumu vo výške 70,50 eur, ku dňu postúpenia predstavovala sumu 52,50 eur,faktúrač.1106795193,splatnádňa24.09.2015,znejúcanasumuvovýške278,95eur,kudňupostúpenia
predstavovala sumu 38,57 eur. Žalobca si v konaní uplatnil zákonné úroky z omeškania.
2.Vdanomprípadejepredmetomkonaniazaplateniesumy181,95eursprísl.Spoukazomkuvedenému
súd dňa 24.10.2018 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“)
vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 22.08.2018.
3. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.
4.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.
6. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi a to žalobným
návrhom, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, faktúrou Č..XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX,
Č..XXXXXXXXXX, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2016, podaním žalobcu zo dňa
22.05.2018 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:
8. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.06.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobca
poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi s referenčným číslom XXXXXXXX
účastnícky program O2 Paušál.
9. Podľa bodu 9.1 zmluvy zmluva nadobúda platnosť a účinnosť aktiváciou SIM karty okrem čl. 5, 6, 7
Spoločných ustanovení tejto zmluvy, ktorá nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvy oboma
zmluvnými stranami.
10. Podľa bodu 9.3 zmluvy miestom poskytovania služieb je územie Slovenskej republiky podľa
špecifikácie obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti R. K. K..Q..X.. vydané
v súlade s § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov a podmienky vydávania a používania elektronických peňazí ( ďalej len Všeobecné
podmienky). Cena za poskytované služby je stanovená platným cenníkom a účastník sa ju zaväzuje
uhradiť vo výške a v lehote splatnosti uvedenej vo faktúre vystavenej na konci zúčtovacieho obdobia,
okrem predplatených služieb, ktoré sú spoplatňované v zmysle čl. 7 Všeobecných podmienok. Zmluva
sa uzatvára na dobu neurčitú. Podpisom zmluvy žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými
podmienkami a platným Cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Platný Cenník je k
dispozícii na webovej stránke poskytovateľa a v značkových predajniach a predajných miestach.
11. V zmysle bodu 9.4 zmluvy zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1963 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len Obchodný zákonník) dohodli, že Zmluva
a vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené sa vzťahujú Obchodným
zákonníkom okrem práv a povinnosti výslovne upravených zákonom.
12. Za neuhradené služby právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej faktúry a to: faktúra
Č..XXXXXXXXXX, splatnú dňa 21.07.2015, znejúcu na sumu vo výške 101,88 eur ku dňu postúpenia
predstavovala sumu 90,88 eur, faktúru Č..XXXXXXXXXX, splatnú dňa 24.08.2015, znejúca na sumu vo
výške 70,50 eur, ku dňu postúpenia predstavovala sumu 52,50 eur, faktúru Č..XXXXXXXXXX, splatnúdňa 24.09.2015, znejúca na sumu vo výške 278,95 eur, ku dňu postúpenia predstavovala sumu 38,57
eur.
13. Žalovaný v podaní zo dňa 22.05.2018 uviedol, že uplatnená pohľadávka voči žalovanej pozostáva
z nezaplatenej ceny hovorného a dodatkových služieb poskytnutých žalovanej na základe Zmluvy o
poskytovaní verejných služieb. Z faktúry Č.. XXXXXXXXXX v sume 101,88 eur za obdobie užívania
služieb od 15.06.2015 do 30.06.2015 (s dátumom zosplatnenia 21.07.2015). V tomto konaní si z
uvedenej faktúry, ktorú žalobcovi postúpil právny predchodca vo výške 90,88 eur poníženú o započítanú
čiastkovú úhradu uplatňujeme zostatok hovorného a dodatkových služieb v postúpenej sume 90.88
eur. Z faktúry č. XXXXXXX XXX v sume 70,50 eur za obdobie užívania služieb od 01.07.2015 do
31.07.2015 (s dátumom zosplatnenía 24.08.2015). V tomto konaní si z uvedenej faktúry ktorú postúpil
právny predchodca vo výške 52.50 eur poníženú o započítanú čiastkovú úhradu vo výške 18,00 eur ,
ktorou bol v plnom rozsahu uhradený poplatok za vystavenie upomienky vo výške 6 eur a čiastočne
hovorné a dodatkové služby bo výške 12 eur, uplatňuje zostatok hovorného a dodatkových služieb
vo výške 52,50 eur bez uplatnených poplatkov, ktoré náš právny predchodca účtoval žalovanej. Z
faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 106,57 eur za obdobie užívania služieb od 01.08.2015 do 3 1.08.2015
(s dátumom zosplatnenia 24.09.2015). V tomto konaní si z uvedenej faktúry, ktorú postúpil právny
predchodca vo výške 81,57 eur poníženú o započítanú čiastkovú úhradu vo výške 25 eur, ktorou bol
v plnom rozsahu uhradený poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10 eur čiastočne poplatok za
odpojenie vo výške 15 eur uplatňuje zostatok hovorného a dodatkových služieb vo výške 38.57 eur bez
uplatnených poplatkov, ktoré náš právny predchodca účtoval žalovanej a to nárok na zaplatenie poplatku
za odpojenie v zostatkovej sume 43 eur bez DPH.
14. Právny predchodca žalovaného vyúčtoval žalovanej tieto faktúry a to faktúru č. Č..XXXXXXXXXX,
splatnou dňa 21.07.2015, sumu vo výške 101,88 eur, faktúrou Č..XXXXXXXXXX, splatnou dňa
24.08.2015, znejúcou na sumu vo výške 70,50 eur, faktúrou Č..XXXXXXXXXX, splatnou dňa
24.09.2015, sumu vo výške 278,95 eur.
15. Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby
z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní
verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb;
dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
17. Podľa § 43 ods. 2, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým
záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
18. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v
čase uzavretia zmluvy zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
19. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.
20. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.21. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané
24. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.
27. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
28. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
30. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
31. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, jenevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.
32. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj
nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.
33. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú
uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy
bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
34. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.
35. Pre spotrebiteľskú zmluvu, je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
36.Neprijateľné,neprimeranépodmienkymožnodefinovaťakopodmienky,ktorésúnečestné,neslušné,
hrubo poškodzujúce spotrebiteľa. Dodávateľ má v spotrebiteľských zmluvách pristupovať k tvorbe
podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných
podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu
možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,
pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec
prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú
uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred
pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah
zmluvy nemení.
37. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, na základe čoho boli odporcovi poskytované dohodnuté služby no
ten sumy za tieto služby tak ako mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradil. Na základe
vyššie uvedeného má súd za to, že nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby je
opodstatnenývčasti147,21eur.Jednalosaonárokzpredloženýchfaktúrmimopoplatkovzaupomienky
a odpojenie, ktorými nárokmi sa súd bude zaoberať nižšie.38. Odporca sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v jednotlivých
faktúrach uvedený ako dátum splatnosti, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z
omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a to vo výške 5,05 %
ročne. (Výška úrokov z omeškania je určená ako 5 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,05 %).
39. Z faktúry Č.. XXXXXXXXXXXX, ktorú si žalobca uplatnil v sume 38,57 eur súd odpočítal poplatok/
čiastočnú úhradu 25 eur, ktorú si žalobca započítal na poplatok za obmedzenie služieb 10 eur a poplatok
za odpojenie 15eur, súdim to odpočítal z istiny z ceny hovorného a na úhradu zostalo 9,83 eur tieto
poplatky sú v rozpore so spotrebiteľským právom ide o osobitné ďalšie navýšenie poskytnutých služieb
a za tieto poplatky čo je najdôležitejšie žalobca ako dodávateľ služby žalovanej neposkytuje žiadnu
službu naopak si zabezpečuje iba svoj záväzok tým, že obmedzuje služby žalovanej resp. ju odpája
od poskytnutých služieb preto nemá právo si účtovať za niečo také poplatok. Vyššie uvedenú sumu
10,00 eur z uvedenej faktúry za obmedzenie služieb resp. za odpojenie súd nepriznal pretože ide o
odmenu, ktorá nemá žiadne protiplnenie, obmedzením alebo odpojením sa neposkytujú žiadne služby
a súd je tohto názoru, že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať odmenu za to, že žiadne služby
žalovanej neboli poskytnuté, teda len za to, že žalobca žalovanú odpojil resp. obmedzil vo využívaní
služieb. Žalobca taktiež nepreukázal, že by mu za obmedzenie vznikli nejaké reálne náklady v tejto
výške.
40. Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 1 x 6,00 eur za upomienky
tak,akobolipredmetnésumyúčtovanáfaktúrouČ..XXXXXXXXXX.Vdanomprípadesajednáosporové
konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy,
na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná
sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného
má potom súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky
uplatnenejpohľadávkyvčastinárokunapoplatokzaupomienku,pretoženepredložilžiadnetakédôkazy,
ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v
tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Navrhovateľ nepreukázal súdu zaslanie upomienky a
ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V
prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný
poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba
skutočnúnáhradunákladovdodávateľa.Uplatňovanieuvedenéhopoplatkujemožnézároveňpovažovať
za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, preto súd v tejto časti
žalobu považoval za nedôvodnú a zamietol ju.
41. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
42. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
44. Z pôvodne uplatnenej sumy 181,95 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 147,21
eur spolu s príslušenstvom vo zvyšku súd žalobu zamietol.
45. Žalobcov úspech tak predstavoval 80,9 % a neúspech 19,1%. Úspešnejšiemu žalobcovi tak po
odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 %(80,9 - 19,1 = 61,8 %), pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy
o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.