Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209099
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414209099.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu

v 1. rade: O. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I., S. J. XXX/, žalobkyne v 2.rade: W. H., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom I., S. J. XXX/XXXX, proti žalovanému v 1.rade: Tatra credit a.s., so sídlom v Piešťanoch,
Námestie Slobody 10/1719, IČO: 4497577, žalovaného v 2. rade: Public auction s.r.o., so sídlom v
Piešťanoch, Cintorínska 2696/1, IČO: 44 449 844, žalovaný v 1. a v 2. rade zastúpení L.I.B. Legal
s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,konajúciprostredníctvomadvokátkykonateľkyJUDr.Veroniky
Bolješikovej, o žalobe na určenie neplatnosti úverovej zmluvy a iné takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že Úverová zmluva č.202/12, uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v

1. rade dňa 26.9.2012, v spojení s Dodatkom č.1, uzavretý dňa 26.3.2013 a s Dodatkom č.2, uzavretý
dňa 20.9.2013 a Zmluva o záložnom práve č.202/12, uzavretá dňa 26.9.2012, sú n e p l a t n é .

Súd čo do zvyšku žalobu žalobcov v 1. a 2. rade z a m i e t a .

Súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

Súd žalobcom v 1. a 2. rade a žalovanému v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd p r i z ná v a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný v 1. rade sú p o v i n n í zaplatiť trovy štátu, a to žalobcovia v
1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v pomere 50 % trov konania a žalovaný v 1. rade v pomere 50 %
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti Úverovej zmluvy č.202/12

zo dňa 26.9.2012 s Dodatkami, ktorú uzavreli so žalovaným v 1. rade z dôvodu, že nedošlo k poskytnutiu
peňažných prostriedkov. Zároveň žiadali určiť za neplatnú aj Záložnú zmluvu č.202/12 , ktorú uzavreli
dňa 26.9.2012 so žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom, ktorá umožňuje predaj bytu žalobcov na
verejnej dražbe alebo priamym predajom. Podanou žalobou sa domáhali aj zaplatenia od žalovaného v
1. rade sumy 3.822 €, titulom vrátenia zaplatenej výšky úveru.

2.Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade s podanou žalobou nesúhlasil žiadaj ju zamietnuť.

Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že im nebola vyplatená sumu úveru vo výške 9.100 €. Na preukázanie
výplaty predložil súdu výdavkový pokladničný doklad. Poukázal na to, že ak by uvedená suma z úveru
nebola žalobcom vyplatená, tak by neuzatvárali dva Dodatky na predĺženie doby splatnosti, ktorých
uzavretie iniciovali samotní žalobcovia, ktorí podali písomné žiadosti. Uviedol, že žalobcovia mali triexekúcie v čase uzavretia zmluvy dňa 26.9.2012 s tým, že exekúcia, ktorú vykonával exekútor JUDr.
Švidranský, bola vyplatená sčasti z prostriedkov úveru. V tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď svedka
Pekaroviča. Voči žalovanému v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalovaný v 2. rade nie je

pasívne legitimovaný, bol len dražobníkom a nie je nositeľom hmotného práva.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom žalobcov, oboznámil sa s Úverovou zmluvou
č.202/12 a jej Dodatkami, so Zmluvou o záložnom práve č.202/12, s výpismi z LV XXXX, k. ú. I.,
s rozhodcovskou zmluvou, s výdavkovým pokladničným dokladom, z oznámeniami z exekútorských

úradov, s oznámením o začatí výkonu záložného práva, so žiadosťami o predĺženie splatnosti úveru, s
ostatným spisovým materiálom.

4.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy č.202/12,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

5.Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

6.Podľa § 52 ods. 3 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.Podľa § 52 ods. 4 toho istého zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

8.Podľa § 54 ods. 1 toho istého zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

9.Podľa § 54 ods. 2 toho istého zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

10.Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, účinný v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

11.Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12.Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo
pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky,
pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu,

13.Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.14.Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úverpri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

15.Podľa 9 ods. 6 toho istého zákona spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto
zákona.

16.Podľa § 11 ods. 1 toho istého zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

17.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18.Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

19.I keď sporná zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3

písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou
a na žalobcov je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou
o spotrebiteľskom úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver

vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej

časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto
na právny vzťah žalobcov a žalovaného v 1. rade založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s
obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd

je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto
sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd
zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona

považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o
spornú zmluvu, žalobcovia majú s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa
pretože sú fyzické osoby, ktorým je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, , a žalovaný v 1. rade má s poukazom na § 2

písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalobcami vstupoval ako
právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade uzavrel so žalobcami dňa
26.9.2012 Úverovú zmluvu č. 202/12.V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom

úver vo výške 9.100 € (Čl. I bod. 1 c ). Žalobcovia tvrdili, že suma úveru 9.100 € im nebola vyplatená.
Žalobcovia svoje tvrdenie nepreukázali. Naopak, žalovaný v 1. rade preukázal, že im sumu 9.100 €
vyplatil. Uvedenú skutočnosť preukázal viacerými dôkazmi. V zmluve v Čl. II je uvedené, že dlžník
svojim vlastnoručným podpisom na tejto úverovej zmluve potvrdzuje, že pri podpise zmluvy prepočítal aprevzal v hotovosti peňažné prostriedky vo výške uvedenej v Čl. I. bod 1/c. Zmluva je žalobcami riadne
podpísaná. Vyplatenie sumy 9.100 € potvrdzuje aj predložený výdavkový pokladničný doklad zo dňa
26.9.2012, ktorý je žalobcami podpísaný a je tu uvedený účel vyplatenia: vyplatenie financií z ÚV.ZML.

č.202/12. Z výpovede svedka Ľ. M. vyplynulo, že pracoval u žalovaného v 1. rade, jeho pracovnou
povinnosťou okrem iného bolo chodiť po klientoch podpisovať zmluvy a vyplácať im finančné prostriedky.
Zmluvy sa neuzatvárali v spoločnosti, ale tam, kde bolo sídlo katastra. Uviedol, že štandardný postup bol
taký, že peniaze sa klientom dávali v hotovosti keď podpísali zmluvu. Následne podpisovali aj výdavkový
doklad. Svedok konštatoval, že ak mal klient nejaké pohľadávky, tak peniaze sa vyplatili klientovi v

hotovosti pri podpise zmluvy a pokiaľ klient chcel z tých peňazí tieto pohľadávky zaplatiť, tak niekedy
splnomocnili jeho, išiel s klientom do banky a klient si z tých peňazí pohľadávky vyplatil. Súdu boli
predložené plnomocenstvá, ktoré mali žalobcovia udeliť uvedenému svedkovi, aby si následne vyplatili
pohľadávky u exekútorov. Svedok sa k tomu, či to bolo aj realizované, konkrétne nevedel vyjariť. Z
oznámenia Exekútorského úradu, súdny exekútor JUDr. Štefan Šviderský, súd zistil, že dňa 26.9.2012,
teda v deň podpisu úverovej zmluvy, bola uhradená pohľadávka žalobcov vo výške 414,72 €, suma bola

vložená na účet exekútora a týkala sa exekúcie žalobcov sp. zn. EX 7491/98. To, že žalobcom bola
suma 9.100 € žalovaným v 1. rade vyplatená, vyplýva aj z toho, že žalobcovia sami iniciovali predĺženie
splatnosti úveru, podali Žiadosti dňa 15.5.2013 a 20.3.2014. Žalovaný v 1. rade vyhotovil Dodatok č.1
k úverovej zmluve č. 201/12 dňa 26.3.2013 a Dodatok č.2 dňa 20.9.2013, ktoré žalobcovia podpísali
a týmito dodatkami došlo k predĺženiu doby splatnosti úveru. Je nelogické, aby žalobcovia podávali

žiadosti o predĺženie lehoty splatnosti úveru alebo aby uzatvárali dodatky k úverovej zmluve (týkajúce
sa predĺženia splatnosti), pokiaľ by im suma 9.100 € nebola vyplatená. Žalobcovia tvrdili, že zmluvu im
dala pani V., pracovníčka žalovaného v 1. rade. Z výpovedi svedkyne T. V. súd zistil, že so žalobcami
komunikovala telefonicky, nepamätala sa, či sa s nimi stretla osobne, oprávnenie vyplácať peniaze
nemala. Z výpovedi svedkyne U. J., pracovníčky žalovaného v 1. rade súd zistil, že si nepamätá, či prišla

do kontaktu so žalobcami, mohlo to byť prostredníctvom korešpondencie. Ani ona nemala v pracovnej
náplni vyplácať peniaze. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uzatvára, že žalovaný v 1.
rade preukázal vyplatenie sumy úveru 9.100 € žalobcom. Žalobcovia nepreukázali, že je úverová zmluva
neplatná z dôvodu nevyplatenia sumy úveru.

21.Súd zistil, že Úverová zmluva č.202/12, uzavretá dňa 26.9.2012 medzi žalovaným v 1. rade a
žalobcami, neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, a to adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/ zákona č.129/2010 Z.z.). Uvedená skutočnosť ale
nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy , ale len jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť (§ 11 ods.1 zákona
č. 129/2010 Z.z.). Predmetom konania je okrem iného určenie neplatnosti zmluvy.

22.Súd je toho názoru, že úverová zmluva v spojení s dodatkami je neplatná z dôvodu úžery. Neplatný je
právny úkon, urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť,
rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť
plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková

hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Pri uzatváraní úverovej zmluvy boli
žalobcovia v ťaživej situácii, mali exekúcie, podľa ich vyjadrenia mali aj dlh z úverovej zmluvy 178/08,
uzavretej dňa 14.11.2008 s S.O.S. financ, spol. s.r.o., pretože boli v domnení, že musia platiť pokuty a
penále, ak dlh nesplatia, bolo im povedané, že prídu o byt. Splácali úver z VUB sumou 33 € mesačne.
Za byt platili 85 € mesačne, za elektriku 80 € mesačne, za vodu 45-50 € za tri mesiace. Žalobca v 1.

rade mal príjem 500 € a žalobkyňa v 2. rade 320 €. Obaja majú učňovské vzdelanie bez maturity, z
čoho pramení aj ich neskúsenosť a nevedomosť pri uzatváraní zmluvných vzťahov. V stave rozrušenia,
ako sami uviedli (pod hrozbou, že prídu o byt) by podpísali akúkoľvek zmluvu. Žalobcovia boli svojim
spôsobom aj ľahkomyseľní pri vstupovaní do zmluvného vzťahu so žalovaným v 1.rade, vzhľadom na
svoje vtedajšie záväzky, pravidelné mesačné platby (spojené s užívaním bytu) ako aj vzhľadom na výšku

splátky z uzavretej úverovej zmluvy vo výške 273 €. Pre úžeru je neplatný celý úverový vzťah, nie len
jeho časť (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013).

23.V spojení s Úverovou zmluvou č.202/12 zo dňa 26.9.2012 žalobcovia a žalovaný v 1. rade uzavreli
aj Zmluvu o záložnom práve č.202/12 dňa 26.9.2012, v zmysle ktorej zabezpečil žalovaný v 1. rade

svoju pohľadávku z úverovej zmluvy č.202/12. Vzhľadom na to, že súd určil úverovú zmluvu č.202/10
za neplatnú je neplatná aj Zmluva o záložnom práve č.202/12. Vzhľadom na to, že záložná zmluva je
neplatná z dôvodu, že hlavný záväzkový vzťah je neplatný, nie je dôvodné sa ďalej zaoberať výhradami
žalobcov k mimosúdnemu výkonu záložného práva.24.Naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti zmlúv je daný. Ako spotrebitelia potrebujú
mať vedomosť si ich právny vzťah k žalovanému 1. rade stále trvá, a od tejto skutočnosti sa odvíja aj

finančné plnenie zo zmluvy.

25.Súd žalobu žalobcov čo do zaplatenie sumy 3.822 € zamietol. Je to suma, ktorú žalobcovia doposiaľ
zaplatili na Úverovú zmluvu č.202/12. Keďže úver im bol poskytnutý vo výške 9.100 € je zrejmé, že zatiaľ
neuhradili ani istinu. Aj keď úverová zmluva bola vyhlásená za neplatnú, vzniká žalobcom povinnosť

vrátiť to, čo zo zmluvy obdržali.

26.Súd žalobu žalobcov zamietol aj voči žalovanému v 2. rade z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie,
nakoľko nie je nositeľom hmotného práva.

27.Dňa 26.9.2012 žalobcovia a žalovaný v 1. rade uzatvorili aj Rozhodcovskú zmluvu, kde v zmysle

článku I. sa konštatuje, že rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský
súd v Banskej Bystrici zriadený pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica s.r.o., IČO: 44 103
956. V zmysle čl. I bod 2 rozhodcovskej zmluvy rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy
rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom podľa čl. I. bod 1 tejto zmluvy, vedené podľa
procesných ustanovení rozhodcovského poriadku, štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu,

platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania za použitia príslušných ustanovení Zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov. V zmysle čl. II. bod 1 zmluvy
všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, môžu predložiť na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní.

28.Rozhodcovskú zmluvu, koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu súd

posúdil ako neprijateľnú, a to s poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, teda absolútne
neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných stráv
v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľmi nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že
dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň,
ako zmluva o úvere, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a
svedčí o vôli žalobcov pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy
totiž majú aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto
typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu

formulára, obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o
úvere, keď je tvorené predtlačenými údajmi, identifikujúcimi veriteľa a potom už len predtlačenými
dojednaniami, špecifikujúcimi konkrétny rozhodcovský súd, pričom žalobcovia nemali možnosť výberu
iného rozhodcovského súdu. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo
charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by žalovaný predložil žalobkyni návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobkyňa mal možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojim
rozhodnutímovplyvnilauzatvoreniesamotnejzmluvyoúvere,pričomžalobkynibymuselibyťposkytnuté
jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí

byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej
zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej
zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Spornosť vo vyvážení vzájomného
zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v
predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je

oprávnený v rozhodcovskom konaní spory, vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou
rozhodcovskej zmluvy bolo žalobcom absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia
svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, no aj právo slobodného
výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy
podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Takéto zmluvné dojednanie reálne vytvára značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, keď nemožno navyše
opomínať, že ak je rozhodcovská zmluva súčasťou viacerých formulárov, predložených spotrebiteľovi
na podpis, navyše uzatvorená nie v čase „zvýšenej bdelosti“ spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného
vzťahu, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už vdôsledku svojej nevedomosti či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou
zmluvou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem ak
si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal). Vzhľadom na uvedené skutočnosti

právomoc rozhodcovského súdu nie je daná. Súd je určil za neplatnú.

29.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31.Žalovaný v 2. rade bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov
konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník ( § 262 ods.2 CSP). Žalobcovia a žalovaný v 1. rade mali v konaní úspech čiastoční, a preto

im súd náhradu trov konania nepriznal.

32.Súd zároveň zaviazal žalobcov a žalovaného v 1. rade na zaplatenie trov štátu , ktoré bude vyplatené
na svedočnom v to v rovnakom pomere po 50 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).