Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3P/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614206772
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2614206772.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci navrhovateľky: C. W. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX Ž., štátny občan A., právne zastúpená: JUDr. Mária Trylčová,
advokátka so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12, a manžela: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/
XX, C., štátny občan A., právne zastúpený: JUDr. Juraj Procházka, advokát so sídlom Lakšárska Nová
Ves 403, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: B. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u otca, štátny občan A., A. W., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan A., a M. G. W., nar. XX.XX.XXXX,
štátny občan A., obidve bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A., takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo C. W.E. L., rod. L. a M. W., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v P.-C. C. v L., zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu L., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX rozvádza.

Maloletý B. W., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok v bežných veciach a matka je povinná prispievať na výživu maloletého B. sumou
30,-€ mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktoré je matka povinná zasielať k rukám otca vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Maloletý A. W., nar. XX.XX.XXXX a maloletá M. G. W., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec je
povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 50,-€ mesačne a na maloletú M. G. sumou 50,-€
mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým B. W. každý párny víkend od piatka od 16.00 hod. do

nedele do 12.00 hod. s tým, že otec je povinný dieťa na styk s matkou riadne pripraviť, matke odovzdať
v mieste bydliska mal. dieťaťa a matka je povinná dieťa otcovi riadne a včas vrátiť v mieste bydliska
mal. dieťaťa.

Styk otca s maloletým A. a maloletou M. G. sa neupravuje.

Súd ukladá povinnosť rodičom C. W. L. a M. W. a maloletým deťom A. W.E. a M. G. W. podrobiť sa

psychologickému poradenstvu v rozsahu 30 hodín celkom.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Dňa 23.07.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala rozvodu
manželstva a úpravy práv a povinností k mal. deťom. Návrh odôvodnila správaním manžela, ktorý chcel
s navrhovateľkou manipulovať a ovládať ju. Navrhovateľka sa postupne dostala do úplnej finančnej a

sociálnej závislosti na manželovi. Manžel navrhovateľku neustále kontroloval, nerešpektoval jej názory,
ponižoval ju a nadával jej. Dňa 19.05.2014 manžel navrhovateľku fyzicky napadol. Manželia od júna
2014 spolu intímne nežijú. Manžel sa správal neprimerane aj k mal. deťom, na ktoré vyvíjal psychický
nátlak, občas ich neprimerane fyzicky trestal. Navrhovateľka chcela riešiť problémy prostredníctvom
odborného poradenstva, čo manžel odmietal, pretože ich manželstvo považoval za fungujúce.

2. Manžel s návrhom nesúhlasil, pripustil, že v ostatnom období mali manželské problémy, najmä v
otázkach vedenia domácnosti, výchovy detí a vzťahu k rodičom manžela a matke navrhovateľky. Išlo
však o bežné nedorozumenia, bez akéhokoľvek vyhrotenia. Manžel poprel tvrdenia navrhovateľky o
psychickom nátlaku, zosmiešňovaní a fyzickom útoku. Uviedol, že manželia do júna 2014 spoločne
hospodárili a intímne sa stýkali. V žiadnom prípade medzi manželmi nenastalo trvalé rozvrátenie

manželského spolužitia, a preto žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. V prípade, ak by súd
manželstvo rozviedol, žiadal aby súdu zveril mal. deti do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko majú u otca
vytvorené optimálne podmienky pre zvládanie učiva a patričné citové a materiálne zázemie.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom manžela, výsluchom mal. B., mal. A.,

mal. M. G., písomnými podaniami účastníkov konania, sobášnym listom, rodným listom maloletých detí,
potvrdením o trvalom pobyte, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny v A., správou Sociálnej poisťovne
v A., znaleckým posudkom O.. C. Č., O.., znaleckým posudkom M.. Q. C. a jej výsluchom, súkromným
znaleckým posudkom O.. M.. N. Y. a jej výsluchom ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový
stav veci:

4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v P.Í. C. Z. L.. U oboch manželov išlo o prvé
manželstvo. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti B., A. a M. G.. Od júna 2014 manželia nežijú v
spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú.

5. Z výsluchu a písomných podaní navrhovateľky súd mal súdu preukázané, že manželstvo bolo
spočiatku harmonické. Problémy v manželstve začali asi dva roky pred podaním návrhu. Manžel sa
snažil navrhovateľkou manipulovať a ovládať ju. Navrhovateľka sa postupne dostala do úplnej finančnej
asociálnejzávislostinamanželovi.Manželnavrhovateľkuneustálekontroloval,nerešpektovaljejnázory,
ponižoval ju a nadával jej. V máji 2014 manžel navrhovateľku fyzicky napadol. Manželia od júna 2014

spolu intímne nežijú. Manžel sa správal neprimerane aj k mal. deťom, na ktoré vyvíjal psychický nátlak,
občas ich neprimerane fyzicky trestal. Navrhovateľka chcela riešiť problémy prostredníctvom odborného
poradenstva, čo manžel odmietal, pretože ich manželstvo považoval za fungujúce. Dňa 30.06.2014
opustila spolu s deťmi spoločnú domácnosť. Navrhovateľka poberá čiastočný invalidný dôchodok vo
výške 230,90 €, o zvýšení sa rozhoduje v januári každého roka. V priebehu konania navrhovateľka súdu

predložila niekoľko žiadosti o zamestnanie, ktoré zaslala potenciálnym zamestnávateľom; zatiaľ sa jej
nepodarilo nájsť prácu. V spoločnej domácnosti s ňou žijú mal. A. a M.. Poberá prídavky na deti vo
výške 47,04 € mesačne. Otec platí na každé z detí 30,-€ mesačne. Pokiaľ ide o jej mesačné výdaje, platí
nájomné vo výške 500,-€ mesačne, v cene sú aj energie, navrhovateľka platí prípadné opravy v byte.
Ďalej platí za telefón a internet 55,-€ mesačne. Mal. M. navštevuje X.ročník ZŠ, kde za stravné platí na

ňu približne 20,-€ mesačne a 8,-€ mesačne za družinu. Navštevuje krúžok ženského futbalu, poplatok
sa platil 20,-€ ročne. Mal. A. navštevuje X.ročník ZŠ, stravné je takisto okolo 20,-€ mesačne, do družiny
nechodí, ani na záujmový krúžok. Obaja majú spoločne 1 mobilný telefón, mesačne s kreditom 3,-€.
Deti pravidelne lieky neberú, len keď sú choré. Keďže výdavky navrhovateľky sú vyššie ako jej príjem,
vypomáhajú jej rodičia, ktorí jej posielajú peniaze podľa potreby. Vypomáhajú jej aj vecne, ovocím,

zeleninou. Vyživovaciu povinnosť má len k 3 deťom pochádzajúcim z manželstva. Navrhovateľka v
záverečnom vyjadrení uviedla, že žiada aby súd manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko manželstvo
je dlhodobo nefunkčné a neplní svoj účel. Manžel má v súčasnosti iný vzťah, z ktorého sa mu narodilo
dieťa a nie je žiaden predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Navrhla, aby súd zveril mal. B. do
osobnej starostlivosti otca - manžela a matke - navrhovateľke uložil povinnosť prispievať na výživné

sumou 30,-€ mesačne. Styk s mal. B. nežiadala upraviť. Ďalej navrhla, aby súd zveril mal. A. a mal. M.
G. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživné sumou 300,-€ mesačne
na každé dieťa. Súčasne žiadala, aby súd zakázal otcovi styk s mal. A. a mal. M. G.. Navrhovateľka
trvala na výške výživného, pretože manžel má dostatočný príjem, pozostávajúci z invalidného dôchodku,odmeny z činnosti v občianskom združení Q. a najmä príjmy z pouličného spievania vo Z.. O výške jeho
príjmov svedčí aj skutočnosť, že dokázal predčasne splatiť hypotéku v sume istiny 600.000,-SKK, popri
tom ušetriť sumu 27.000,-€ a zrekonštruovať dom. Trvala na tom, že manžel svoje príjmy z pouličného

spievania a z činnosti v občianskom združení nepriznáva, hoci by mal podávať daňové priznanie. Pokiaľ
ide o zákaz styku otca s mal. A. a mal. M. G., navrhovateľka uviedla, že deti majú z otca strach,
ktorý je spôsobený ich vlastnými negatívnymi zážitkami a skúsenosťami s otcom, ktorý sa správal a
správa agresívne voči matke aj voči deťom. Podľa názoru matky, otec nedokázal prijať, že sa mu táto
vzoprela a odišla od neho. Obaja majú zrakový hendikep, otec je nevidomý a tento hendikep využíva

na ospravedlnenie svojho správania. Je citlivý na porušovanie svojich práv, ale práva iných osôb sám
porušuje. Má nízky prah pre výbuchy agresie, verbálnej aj fyzickej. Správanie otca podľa jej názoru nie
je možné korigovať psychoterapiou, nakoľko jeho osobnosť vykazuje symptomatiku poruchy osobnosti.
Žiadala, aby súd prihliadal na závery znaleckého posudku O.. M.. N. Y. a styk otca s mal. deťmi zakázal.
Navrhovateľka uviedla, že znalecký posudok M.. C. nie je odborne spracovaný, nevykonala vyšetrenie
osobností rodičov, neprizvala psychológa ako konzultanta a nezodpovedala otázky priamo patriace do

jej odvetvia.

6. Z výsluchu a písomných podaní manžela mal súd preukázané, že tento súhlasí s rozvodom
manželstva, pretože manželstvo skutočne dlhodobo viac ako 3,5 roka neplní žiadnu zo svojich funkcii a
s ohľadom na mieru odcudzenia účastníkov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súhlasil s návrhom, aby mal. deti na čas po rozvode manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti
rodičov tak, že mal. B. bude na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti otca a mal.
A. a mal. M. G. budú zverené do osobnej starostlivosti matky. Žiadal, aby súd upravil styk rodičov s deťmi
tak, že matka je oprávnená stretávať sa s mal. B. každú párnu nedeľu v čase od 10.00 hod do 17.00
hod., pričom je povinná si dieťa prevziať od otca a otcovi odovzdať v mieste bydliska a otec oprávnený

stretávať sa s mal. A. a mal. M. G. každú nepárnu nedeľu v rovnakom čase, pričom je povinný dieťa
prevziať od matky a odovzdať matke v mieste bydliska. Nesúhlasil s tým, že by mali byť obmedzené
práva otca na styk s mal. deťmi s ohľadom na skutočnosť, že závery súkromného znaleckého posudku
vypracovaného O.. M.. N. Y. č. XX/XXXX, považoval za účelové a tendenčné a poplatné cieľu, ktorý
bol počas celého konania prezentovaný súdu zo strany navrhovateľky. Teda vykreslený obrazu otca

ako despotu, násilníka, ktorý nie je schopný žiť v normálnom vzťahu a spolu vytvárať zdravé rodinné
prostredie, ktoré by bolo podnetné pre zdravý duševný vývoj detí. Túto skutočnosť podľa otca potvrdzujú
viaceré dôkazy, najmä to, že mal. B. ako najstaršie dieťa pochádzajúce z manželstva sa rozhodol odísť
od matky a žiť s otcom vo veku, kedy je dieťa nepochybne schopné kriticky posudzovať svoje okolie,
vrátane svojich rodičov a však ešte vo veku, kedy je prirodzene silnejšie citovo fixované na matku. Ďalej

túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že manžel žije viac ako rok v harmonickom vzťahu, z ktorého pochádza
i spoločné dieťa N. G.. Manžel v konaní predložil správu Z. Ú.A. O. Q. O., ktorá obsahuje stručné
posúdenie záverov prezentovaných znalkyňou O.. M.. N. Y.. Právna úprava SR, povinne upravuje v
rozsudkoch o rozvode manželstva otázku zverenia a otázku styku, pokiaľ medzi manželmi nepríde
k dohode, avšak absentuje povinnosť upraviť styk medzi súrodencami. V dôsledku toho dochádza

k stavu, kedy hoci na jednej strane platné právo stavia na rovnakú úroveň práva rodičovské ako aj
práva detí, právam súrodencov na zabezpečenie plnohodnotného kontaktu rozvíjanie plnohodnotných
súrodeneckých citových väzieb, neposkytuje SR v rámci platnej právnej úpravy žiadnu právu ochranu.
Pokiaľ ide o výšku výživného, navrhol, aby súd zaviazal matku prispievať na výživu mal. B. sumou
60,-€ mesačne vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám otca a zaviazal otca prispievať

na výživu mal. A. čiastkou 50,-€ a na výživu mal. M. G. taktiež 50,-€ mesačne vždy do 15. dňa v
tom ktorom mesiaci k rukám matky. Tieto sumy považoval otec za primerané preukázaným príjmovým
pomerom obidvoch rodičov, pričom je toho názoru, že pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti je
súd povinný vychádzať z preukázaných a reálnych príjmov. Spoločnosť dlhodobo nepovažuje žobranie
za príjem, ktorý by bolo možné považovať za riadny a dôstojný. Preto je toho názoru, že je absolútne

nemiestne požadovať, aby sa otec trpiaci absolútnou nevidomosťou venoval činnosti v cudzom štáte,
ktorá dehonestuje v očiach spoločnosti každú osobnosť. Ak by sa malo na túto skutočnosť nahliadať ako
na činnosť právne a spoločensky akceptovateľnú, potom nevidí žiaden dôvod, prečo by sa jej nemohla
venovať aj matka, ktorá je vidiaca a vysokoškolsky vzdelaná, pričom je toho názoru, že zdravotný stav
a vzdelanie matky jej umožňuje plnohodnotne sa zapojiť do pracovného procesu a predložené akési

dôkazy o jej snahe získať zamestnanie, manžel považuje v lokalite krajského mesta Ž. za účelové.
Manžel ďalej uviedol, že jeho invalidný dôchodok po zvýšení v januári tohto roka je cca 321,-€ mesačne,
pričom poberá ešte príplatok 16,60 € za úplnú bezvládnosť. Býva v rodinnom dome s priateľkou, ktorá
poberá rodičovský príspevok cez 200,-€ mesačne, a ich spoločnou dcérou mal. N. G., nar. XX.X.XXXX.Mesačne platí 170,-€ plyn, 50,-€ elektrina, 60,-€ mobilný telefón + pevná linka + internet + mágio. Mal. B.
má mobilný telefón, v priemere mesačne prevolá 10,-€ keďže volá do Ž. svojim súrodencom. Navštevuje
X.ročník ZŠ, navštevuje divadelný a tanečný krúžok, za každý sa platí polročne 30,-€, stravné v škole

platí 25,-€ mesačne. Maloletý je zdravý. Manžel ešte platí ročne za odpad 60,-€, vodné a stočné na rok
okolo 200,-€. Vzhľadom na príjmy a výdavky mu podľa potreby pomáhajú jeho rodičia. Do Z. už nechodí
spievať, a to odvtedy ako navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti, asi 3,5 roka. Uviedol, že keby
aj požiadal o povolenie spievať vo Z., býva to v rôznych parkoch, kde sú asociáli. Náklady na dopravu
by boli vyššie akoby zarobil. A ani sa tam sám nevie dostať.

7. Z výsluchu mal. B. súd zistil, že tento má k otcovi dobrý citový vzťah, je u neho spokojný, otec sa o
dieťa stará. U matky by nechcel byť, nemá s ňou až taký dobrý vzťah, keď príde, len ho pozdraví, nič
sa ho nepýta, nezaujíma sa o neho. S matkou sa chce stretávať, pričom by to chcel tak, aby bol aj so
súrodencami, teda keby mohol byť týždeň v C. a týždeň v Ž., s tým, že v piatok sa do školy nepripravuje,
až nedeľu. Ideálne by sa mohol s matkou stretávať každý druhý víkend od piatka do nedele do obeda.

Maloletý uviedol, že matka s ním nechce riešiť vzniknutú situáciu, tvrdí mu, že sa ho to netýka, chce sa
baviť len o škole. Maloletý tiež uviedol, že súrodenci sú mamou manipulovaní.

8. Z výsluchu mal. A. súd zistil, že u mamy sa cíti dobre, chce byť v jej starostlivosti. Vo vzťahu k otcovi
nemá dobrý vzťah. Uviedol, že otec sa s ním stretával párne soboty, potom raz alebo 2x bola mal. M.

s otcom a potom už otec do Ž. neprišiel. Maloletý sa s otcom nechce stretávať, nemá ho rád, pretože
naňho, keď bývali v C., kričal, robil mu zle, bil ho. Potom keď sa odsťahovali do Ž., myslel si, že to bude
lepšie, ale videl ako otec mame zlomil ruku.

9. Z výsluchu mal. M. G. súd zistil, že u mamy je jej dobre, otec mal chodiť každý druhý týždeň, potom

prestal chodiť, maloletá nevie prečo. S otcom sa nechce stretávať, pretože má inú partnerku a ďalšie
dieťa.

10. Kolízny opatrovník uviedol, že v prípade rozvodu manželstva súhlasí vo veci zverenia mal. detí
rodičom tak ako to rodičia žiadajú, teda mal. B. do osobnej starostlivosti otca a mal. A. a M. do

osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výšku výživného navrhol rodičom určiť výživné primerané ich
zárobkovým možnostiam a schopnostiam. Nesúhlasil so zákazom styku otca s mal. A. a mal. M. G..
Opatrovník bol toho názoru, že by bolo vhodné upraviť styk rodičov s deťmi za účasti certifikovaného
psychoterapeuta.

11. Zo znaleckého posudku O.. C. Č., O.. z roku 2015 a jeho doplnenia mal súd preukázané, že má bližší
vzťah k otcovi s čím súvisí aj jeho kladné hodnotenie otca. Mal. A. a M. majú bližší vzťah k matke než
k otcovi, súčasne sú matkou viac ovplyvňovaní. Otec má k mal. B. výrazne kladnú citovú väzbu, zatiaľ
čo citová väzba matky k synovi je menej intenzívna pre jeho správanie a silnú emočnú naviazanosť na
otca. Citová väzba otca k mal. A. a M. je kladná pre senzitivitu jeho osobnosti k synovi, resp. u maloletej

je formovaná vzťahom k útlemu veku dieťaťa. Matka má k mal. A. a M. vytvorenú výrazne intenzívnu
a emočne kladnú citovú väzbu. Lepšie osobnostné a morálne predpoklady na vytvorenie vhodného
prostredia pre zdravý fyzický a psychický vývin mal. detí a pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o nich
má matka. Znalec navrhol upraviť styku otca s mal. B. a A., a neupraviť styk s mal. M., nakoľko táto
nevyjadrila projektívne želanie stretávať sa s otcom. Súčasne však nevidel dôvody na zákaz styk otca

s dcérou, nakoľko vzhľadom na objektívny vývoj jej osobnosti je predpoklad, že stretávanie sa s otcom
nemôže ohroziť jej zdravotný stav. Tiež uviedol, že vystupňované vzájomné nedorozumenia rodičov
viedli s veľkou pravdepodobnosťou k domácemu násiliu a mali vplyv na zdravotný stav matky, ktorej
najvýraznejšou osobnosťou je úzkosť z pokračovania týchto nedorozumení.

12. Zo znaleckého posudku M.. Q. C. z roku 2017 mal súd preukázané, že mal. B. prejavuje výraznú
citovú náklonnosť k otcovi, pričom jeho reminiscencie na matku sú negatívne, pretože vníma jej odchod
z rodiny ako krivdu na otcovi a súrodencoch. Mladší A. mal v roku 2015 k otcovi intenzívnejší vzťah,
avšak vplyvom udalostí a prežívania matky sa jeho postoj menil. Postoje A. k otcovi odrážajú aj
pocity matky a nástup ďalšieho vzťahu otca, ktorý si našiel partnerku a narodilo sa im dieťa. Mal.

M. sa javí byť najmenej zasiahnutá rozlukou rodičov. Má lepší vzťah s matkou, väzba na matku je
výrazne intenzívnejšia, keď počiatkoch nedorozumení rodičov mala len 3 roky a natoľko nevnímala
komplexne celú situáciu, ako jej starší súrodenci. Názor na otca zmenila postupne, pod vplyvom
matky ako aj z dôvodu otcom vyžadovaného kontaktu v domácnosti matky. Mal. A. a M. sa s otcomnechcú stretávať, čo je podľa znalkyne dané aj vplyvom zbytočne zdramatizovaných návštev otca u
matky. Otec má k deťom výrazne pozitívny vzťah, ale detí sa domáha nesprávnym spôsobom. Iniciácia
rozchodu ho veľmi zaskočila a v ďalšom vývoji mala navrhovateľka nad ním prevahu. Vinu na terajšej

situácii so stúpajúcou agresiou pripisuje jednej strane. Vinu vidí najmä v navrhovateľke, jej rodine,
súdoch a vonkajších okolnostiach. Matka sa znalkyni javí v kontakte ako starostlivá a pedantná matka,
ktorá chce deťom dať to všetko najlepšie, ale prehliadla závažnú okolnosť, že správanie sa detí je
najviac podmienené vzájomným vzťahom rodičov samotných. Navrhovateľka dostatočne nezohľadnila
manželov hendikep, jeho limitované možnosti brániť sa, ani želanie mal. detí mať kontakt s oboma

rodičmi a medzi súrodencami navzájom. Stupňovala nátlak, pre ktorý sa odpor manžela stupňoval.
Deti sa tak stali nástrojom súboja rodičov, čo tiež negatívne vplýva na ich duševný rozvoj. Pokiaľ ide
o zdravotný stav mal. B., tento mal v škole ťažkosti, čo sa pri pobyte v domácnosti otca stabilizovalo.
Podľa znalkyne otec môže z pozície autority a vlastným príkladom jeho neadekvátne konanie zmierniť.
Kladný je aj vplyv otcovej partnerky. U maloletého v súčasnosti prevažujú len prejavy ADHD, a v
správaní prejavy tvrdohlavosti, prvky instability a hyperaktivity. U mal. A. sa prejavili špecifické poruchy

učenia - dyslexia a dysgrafia. V jeho osobnostných črtách sú prítomné príznaky fragilného prežívania
vyplývajúce z rodinnej situácie. Mal. M. adekvátne reaguje na záťažovú rodinnú situáciu. Možno u
nej predpokladať hlavne pocity oslabenej väzby a ambivalencie k otcovi. Podľa názoru znalkyne má
matka lepšie osobnostné a morálne predpoklady na vytvorenie vhodného prostredia pre zdravý fyzický
a psychický vývin mal. A. a M., otec na druhej strane pre syna B.. Striedavá osobná starostlivosť podľa

znalkyne za súčasného stavu nie je pre deti vhodná. Navrhla zveriť mal. B. do osobnej starostlivosti otca
a mal. A. a M. G. do osobnej starostlivosti matky. Súčasne navrhla obojstranne upraviť styk rodičov s
maloletými za prítomnosti druhého z rodičov, v obdobných časových intervaloch. S druhým rodičom by
sa mali maloletí stretávať postupne, za pomoci osôb, ktoré by im pomohli znovuzískať dôveru k druhému
rodičovi a kontakty so súrodencami. V tejto súvislosti znalkyňa konštatovala, že súrodenci mali k sebe

sprvu veľmi pozitívny vzťah, ktorý sa ale môže v dôsledku prehlbovania nedorozumení rodičov narušiť.
Mal. A. a M. majú v súčasnosti z otca strach, hlavne však z neadekvátne zdramatizovaných situácií
kontaktov s deťmi. Súčasne sú pod vplyvom správania matky aj v dôsledku vývoja udalostí. Výchova
matky maloletým neškodí, ale pre ich správny vývin je dôležitá aj prítomnosť otca. Znalkyňa navrhla
postupovať v obojstrannom kontakte rodičov s deťmi nenásilne, spočiatku na neutrálnom mieste a pod

vedením zodpovednej a empatickej mediácie. Znalkyňa na záver, okrem iného, uviedla, že „beh času“
detí a dospelých je odlišný. Od rozchodu rodičov uplynuli skoro štyri roky a vzťahy sa za uplynulý čas
zmenili v neprospech otca. Podľa jej názoru sa deti stali v spore rodičov jeho obeťami a nástrojmi.

13. Zo súkromného znaleckého posudku O.. M.. N. Y. a z jej výsluchu mal súd preukázané, že mal. A.

a M. G. majú k matke pozitívny emocionálny vzťah až emocionálnu závislosť, dôverujú jej, majú v nej
oporu, matka im poskytuje pocit istoty a bezpečia. Na druhej strane majú negatívny emocionálny vzťah
k otcovi, majú z neho strach, odmietajú otca, odmietajú sa s ním stretávať. Obe deti vnímajú otcove
agresívne a vulgárne správanie sa. Tento vzťah k otcovi si deti vybudovali na základe dlhotrvajúcej
vlastnej negatívnej skúsenosti s otcom. Matka má k deťom vytvorený emocionálne pozitívny vzťah.

Otec objektívne nemá k mal. A. a M. G. vytvorené pozitívne emocionálne väzby, verbalizuje ich, ale
neprežíva. Starostlivosť o deti aj perspektívu svojho výchovno-edukačného vplyvu na deti verbalizuje
v podmienkach. Neuvádza svoj vlastné produktívne činy vo vzťahu k deťom, ktoré majú pozitívny
vplyv na zdravý psychický a fyzický vývin maloletých detí. Podľa znalkyne je vnímanie sveta otca
maloletých detí ovplyvnené subjektivistickým paranoidným nastavením bez empatie. Jeho komunikácia

je pre deti frustrujúca a traumatizujúca, v jeho správaní sú prvky, ktoré nesú známky psychického
týrania, interakciu s deťmi zamieňa za psychický negatívny nátlak na deti s ich obviňovaním. Znalkyňa
navrhla zveriť mal. A. a M. G. do osobnej starostlivosti matky a súčasne odporučila zakázať styk
otca s maloletými. Maloletí potrebujú jeden bezpečný stabilný domov bez permanentného negatívneho
psychického nátlaku ich otca. Domov bez sústavných emocionálnych frustrácií, bez strachu a bez

neistoty, ktoré im otec svojím egocentrickým správaním a s absenciou empatie spôsobuje. Znalkyňa
zdôraznila, že u obidvoch mal. detí bol diagnostikovaný špecifický vývin osobností aj výkonových
dispozícii. U mal. A. bola diagnostikovaná disgrafia disortografia, známky dislekcie, ADHD, čo je porucha
hyperaktivity a pozornosti u mal. M. boli rovnako diagnostikované známky dislekcie a disortografie,
rozvíjajúcej sa poruchy u oboch mal. detí som diagnostikovala oneskorený vývin grafomotoriky. Obe

mal. deti potrebujú špecificky výchovno-edukatívny prístup. Emocionálnu istotu v jednom stabilnom
domove. Bez frustrujúcich a negatívnych vplyvov na ich psychický vývin. Osobnostné negatíva otca nie
sú reaktívneho charakteru, javia sa ako trvalejšie črty jeho osobnosti. Otec má preto negatívny vplyv na
psychický a fyzický vývin detí. To je jedna stránka, druhá stránka, že ho deti odmietajú jednoznačne.Otec nie je schopný pochopiť špecifický vývin detí, podceňuje diagnostikované vývinové špecifiká až
ich popiera.

14. Kolízny opatrovník uviedol, že k návrhu o rozvod manželstva nemajú námietky. Súhlasia so zverením
mal. B. do osobnej starostlivosti otca a mal. A. a M. G. do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasia so
zákazom styku. Podľa ich názoru by bolo vhodné upraviť styk rodičov s deťmi za účasti certifikovaného
psychoterapeuta.

15. Zo správy úradu práce mal súd preukázané, že navrhovateľka poberá prídavky na mal. deti vo výške
47,04 € mesačne na každé z nich

16. Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že navrhovateľka poberá čiastočný invalidný
dôchodok vo výške 230,90 € mesačne a manžel invalidný dôchodok vo výške 321,-€ mesačne.

17. Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú
si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

18. Podľa § 19 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa
rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh
jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas
druhého manžela.

19. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

20. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

21. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnej starostlivosti,ktohobudezastupovaťaspravovaťjeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa § 37 ods. 2 písm.d/ Zákona o rodine, qk je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť

podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

30. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľky o rozvod
manželstva je dôvodný. Súd mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že ich obnovenie už nie je možné a manželstvo si už dlhšiu dobu neplní svoj účel. Za hlavnú

príčinu rozvratu manželstva súd považoval povahové a názorové rozdiely manželov.

31. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, účastníci zhodne
navrhli, aby mal. B. bol zverený do osobnej starostlivosti otca a mal. A. a mal. M. G. boli zverení do
osobnej starostlivosti matky. Súd mal v konaní preukázané, že mal. B. síce prejavuje citovú náklonnosť

skôr k otcovi, ale k matke a súrodencom má tiež vytvorený pozitívny emocionálny vzťah a preto súd
upravil styk matky s maloletým tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd mal vykonaným
dokazovaním preukázané, že vzťah mal. A. a M. G. k otcovi sa od rozchodu rodičov zhoršil. Deti otca
odmietajú, nechcú sa s ním stretávať, majú z neho strach, čo je spôsobené najmä neadekvátnym
správaním otca v snahe dosiahnuť kontakt s deťmi a problémami otca vyrovnať sa so vzniknutou

situáciou. Na vzťah otca a detí malo negatívny vplyv vystupňovanie nedorozumení medzi rodičmi
a nedostatočná snaha oboch rodičov riešiť vzájomné problémy. Obaja rodičia majú svoj podiel na
vzniknutej situácii. Mali by si uvedomiť rozsah negatívneho vplyvu ich vzájomných nedorozumení a
konfliktov na ďalší vývin ich detí a vzájomné rozpory nestupňovať, ale tlmiť. V danom prípade výchova
matky maloletým neškodí, ale pre ich správny vývin je dôležitá aj prítomnosť otca. Osobnostné negatíva

otca sa síce javia ako trvalejšie črty jeho osobnosti, ale podľa názoru súdu, automaticky nediskvalifikujú
otca v snahe dosiahnuť a udržať si kontakt s mal. A. a mal. M. G.. Na druhej strane mal. deti si od
rozchodu rodičov vytvorili k otcovi na základe skúsenosti negatívny vzťah, a preto podľa názoru súdu nie
je v záujme detí, nútiť ich do kontaktu s otcom bez prítomnosti matky. Vzhľadom na vzájomnú averziu
rodičov ale nemožno objektívne predpokladať, že by takéto stretnutia prebiehali bez konfliktov a prispeli

by k zlepšeniu vzťahu detí k otcovi. V súčasnosti je možné styk otca so A. a M. G. realizovať len za
asistencie odbornej pomoci. S poukazom na uvedené súd nezakázal styk otca s maloletými, ani styk
otca osobitne neupravil, nakoľko nariadil rodičom a maloletým deťom výchovné opatrenie - podrobiť sa
psychologickému poradenstvu, súčasťou ktorého je aj nadviazanie styku otca s mal. A. a mal. M. G..
Podmienky výchovného opatrenia (miesto, čas, a pod.) súd ponechal na dohode rodičov, očakávajúc

aktívnu snahu rodičov zlepšiť vzájomnú komunikáciu a vzhľadom na rozvod (ukončenie) manželstva,
uprednostniť záujem detí pred ich vlastným.

32. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva
následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto

pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška
výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť
určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia
vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska
plneniavyživovacejpovinnostipovažovaťnákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťou

o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho
konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a
telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej súodôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj
vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených
potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

33. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s
princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa
bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Všeobecnou podmienkou

možnosti priznať výživné je súlad s dobrými mravmi. Neposudzujú sa však pri určovaní výživného
rodičovkmaloletýmdeťom.Schopnostipredstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacej
schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej
osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými
skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach
dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného.

Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej
činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny
za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže
mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy
z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní

o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné,
prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť,
inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami,
daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo
nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia

povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných
papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné
športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné
náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové
podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej

povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne
formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a
posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp.
súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri
ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový

stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.

34. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti a osobné a majetkové pomery
oboch rodičov ako aj mal. detí. Súd mal v konaní preukázané, že matka je na čiastočnom invalidnom
dôchodku, mesačne poberá sumu 230,90 €. Súčasne poberá na mal. deti prídavky na dieťa vo výške

47,04 € mesačne na každé dieťa. Má vyživovaciu povinnosť k 3 maloletým deťom, pričom osobnú
starostlivosť poskytuje mal. A. a mal. M. G.. Otec jej na výživu každého dieťaťa prispieva sumou 30,-
€ mesačne. S platením výdavkov jej pomáhajú rodičia. Pokiaľ ide o osobné pomery otca, tento žije v
spoločnej domácnosti s partnerkou, ich spoločnou dcérou N. G., nar. XX.X.XXXX a mal. B.. Otec je na
úplnom invalidnom dôchodku, mesačne poberá sumu 321,-€ a príplatok 16,60 € za úplnú bezvládnosť.

Jeho priateľka poberá rodičovský príspevok cez 200,-€ mesačne. Matke prispieva na výživu mal. A. a
M. G. sumou 30,-€ mesačne na každé dieťa. Otec mal v minulosti ďalší príjem z pouličného spievania
vo Z., čím výrazne zvyšoval životný štandard rodiny. Uviedol, že od rozchodu s matkou túto činnosť
nevykonáva, pretože mesto zaviedlo registrácie a poplatky, a preto by mal problém pokryť náklady.
Súd nemal v konaní preukázaný iný príjem otca, než invalidný dôchodok. Porovnaním osobných a

majetkových pomerov oboch rodičov ako aj pomerov mal. detí, súd určil rodičom platiť výživné tak ako
je uvedené vo výroku rozsudku. Takto určené výživné súd považoval za primerané vzhľadom na vek
mal. detí, ale i zárobkové možnosti a schopnosti rodičov.

35. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku z

toho dôvodu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak. Súd konštatuje, že za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd považoval povahové a názorové
rozdiely manželov. Obaja sa na konaní aktívne zúčastňovali, a preto si každý z účastníkov sám znáša
trovy, ktoré v konaní platil.36. O náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.