Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117206626
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117206626.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: W.. B. P., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom W. P., zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A, Hlohovec,
proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2,
zastúpený: De minimis, spol. s r.o., IČO: 36 868 949, Lovinského 22, 811 04 Bratislava, o zaplatenie
sumy 154,50 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 154,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 50,- eur od 03.06.2017 do zaplatenia a zo sumy 104,50 eura od 05.01.2018
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.02.2017, doručenou súdu dňa 15.03.2017, domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 50,- eur odo dňa 29.06.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Uznesením č.k. 11Csp/68/2017-148 zo dňa 20.12.2017 tunajší súd pripustil zmenu petitu žaloby,
pričom rozhodoval o petite v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
154,50 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 154,50 eura a to odo
dňa 29.06.2016 až do zaplatenia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%.“

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovaným Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového

spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej zmluvy mu bol poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou:
celková výška úveru 500,- eur, úrok 23,53 %, RPMN 70,38 %, výška týždennej splátky - prvých 59 po
11,21 eura, posledná 11,10 eura, počet týždenných splátok 60, celková čiastka splatná spotrebiteľom
672,49 eura. Uvedená zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. V zmluve
je nesprávne uvedená výška RPMN, nie je uvedená výška splátok istiny, úrokov a poplatkov, nie
je uvedená doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, absentuje adresa veriteľa na podanie
reklamácie a sťažnosti, je nesprávne a zmätočne určená výška poplatkov. Spolu so Zmluvou žalobca

so žalovaným dňa 05.01.2012 uzatvorili aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, závislú na zmluve
o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch a Občianskym zákonníkom. Na základe tejto zmluvy žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi
službu: Prevzatie peňažnej sumy na úhradu splátok úveru. Za tento balíček žalovaný zinkasoval odplatuvo výške 257,50 eura, týždennú splátku za službu 4,29 eura, ktorá pri týždennej splátke úveru 11,21
eura za úver predstavovala takmer 40 % navýšenie splátok, ako aj nákladov spotrebiteľa. Uvedená
výška sumy nie je žiadnym spôsobom odôvodnená. V Zmluve o zabezpečení splátok úveru nie je

odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Zmluva
o zabezpečení splátok úveru má povahu formuláru a je do nej vpísaná celková odmena za službu
a číslo zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý úver. Je preto zrejmé, že Zmluva o zabezpečení
splátok úveru súvisí so zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe zmluvy. Žalobca
ako spotrebiteľ tak platil za službu, ktorá v skutočnosti neslúžila záujmom spotrebiteľa, ale naopak

slúžila záujmom žalovaného ako veriteľa. Žalovaný sa takýmto spôsobom pokúša obchádzať zákon a
úmyselne získavať od dlžníka vyššie plnenie, ako mu vyplýva zo zákona, a preto Zmluva o zabezpečení
splátok úveru predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a je neplatná. Obdobne poplatky, ktoré
súvisia so zmluvou, sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej
stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom. Ďalej žalobca uviedol, že výška úrokovej sadzby uvedená v
predmetnej zmluve nezodpovedá (v neprospech spotrebiteľa) výške priemernej úrokovej miery z úverov

peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z
úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska bola priemerná
hodnota ročnej úrokovej sadzby 12,11% pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej
sadzby v mesiaci január 2012. Dohodnutá výška úrokovej sadzby viac ako dvojnásobne prevyšuje
mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny

úkon. Žalobca sa zrejmý nesúlad zmluvy so zákonom pokúsil so žalovaným riešiť mimosúdnou cestou.
Žalovaný bol predsporovou výzvou zo dňa 26.05.2016 upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory
zmluvy so zákonom. Žalovaný svojou odpoveďou zo dňa 29.06.2016 vyjadril svoj negatívny postoj k
doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou, preto žalobca v záujme ochrany
svojich práv je nútený pristúpiť k tejto žalobe. Na základe vyššie uvedeného je zmluva a poskytnutý úver

zo zmluvy bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal tak povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej
istiny, ktorá sa rovná výške požičanej sumy úveru vo výške 500,- eur. Žalobca už preplatil požičanú
istinu minimálne o sumu 50,- eur. Žalobca ďalej uviedol, že preplatok vo výške 50,- eur tak zakladá
bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Žalobca požaduje vrátiť preplatok späť z titulu
bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo

sumy 50,- eur odo dňa 29.06.2016, keď žalovaný vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu (t.j. najneskôr
v tento deň už žalovaný vedel o bezdôvodnom obohatení a mal možnosť ho zaplatiť na účet žalobcu)
až do zaplatenia.

4. Žalobca v konaní ďalej uviedol, že celková odmena žalovaného za poskytnutie úveru predstavovala

929,99 eura za 60 týždňov, teda až 743,99 eura za jeden rok. Žalovaný nenazval svoju odmenu
priamo ako úrok, ale ju rozdelil na tri časti - úrok (ktorý už sám o sebe je za hranicou primeranosti),
administratívny poplatok (vyberaný za nešpecifikované a neurčité služby) a odmenu z doplnkovej zmluvy
(ktorá predstavuje dokonca viac ako je úrok plus administratívny poplatok dokopy). Podľa žalobcu
doplnkovú zmluvu je vzhľadom na uvedené potrebné považovať za neplatnú, uzatvorenú v rozpore s

dobrými mravmi. Z dôvodu, že odmena z doplnkovej zmluvy je len jednou časťou z celkovej odplaty
žalovaného za poskytnutie úveru, je celá odmena žalovaného spojená s poskytnutím úveru dohodnutá
v rozpore s dobrými mravmi, a je teda ako celok neplatná. Ďalej žalobca uviedol, že za uzatvorenie
doplnkovej zmluvy patrila obchodným zástupcom žalovaného odmena vo výške zhruba 5% z celkovej
dohodnutej odmeny, zvyšok odmeny (95 %) išiel na účet žalovaného a predstavoval jeho čistý zisk.

Žalovaný si zmluvne vymienil nárok na odmenu podľa doplnkovej zmluvy bez ohľadu na to, či reálne
príde k poskytnutiu služby alebo nie. Pri trvaní doplnkovej zmluvy nie je dohodnutá žiadna možnosť zo
strany spotrebiteľa túto zmluvu ukončiť. Teda ak by počas trvania doplnkovej zmluvy chcel spotrebiteľ
zmeniť spôsob platby (napríklad by chcel platiť bankovým prevodom alebo poštovými poukážkami), tak
toto nie je možné - teda v každom prípade je nútený uhradiť celú odmenu za vyberanie splátok. Ďalej

žalobca uviedol, že žalovaný na začiatku roka 2017 jednoducho oznámil všetkým svojim klientom, že „od
22.02.2017 prestane fungovať na území Slovenskej republiky sieť obchodných zástupcov spoločnosti
Provident Financial, s.r.o.. Znamená to, že od 22.02.2017 (vrátane) Vás nebude navštevovať obchodný
zástupca spoločnosti Provident Financial, s.r.o. a preberať peňažnú hotovosť v domácnosti (spoločnosť
prestáva poskytovať službu výberu splátok v domácnosti). Po tomto dátume Vám však naďalej zostáva

povinnosť uhrádzať splátky úveru, či uhradiť nedoplatok na účet spoločnosti uvedený vo Vašej zmluve o
úvere.“Ajzuvedenéhokonaniažalovanéhojeabsolútnezrejmé,žetútoslužbupokladalapokladálenza
formu - spôsob navýšenia svojej odmeny, bez ohľadu na skutočné poskytovanie služieb. Aj v prípade, ak
bydoplnkovázmluvanebolavyhodnotenáakoneplatná,potombyvkaždomprípademuselabyťodmenaz nej vyplývajúca zahrnutá do výpočtu RPMN, a to s poukazom na ustanovenia § 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch, § 4a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, čl. 22 ods. 3 Smernice 2008/48/
ES. Žalovaný odmenu vyberanú na základe doplnkovej zmluvy do RPMN nezahrnul, čím postupoval

v rozpore so zákonom. Dôsledkom porušenia tejto povinnosti pritom je, že sa takýto úver v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Správne vypočítaná RPMN
(s odmenou z doplnkovej zmluvy) by predstavovala 228,65%, čo je v podstatnom rozpore s údajom
70,38 % uvádzaným v zmluve. Skutočná výška RPMN je tak vyššia ako jej výška uvedená v zmluve o
takmer 160%. Nezarátanie odmeny z doplnkovej zmluvy do celkových nákladov spotrebiteľského úveru,

a tým aj do výpočtu RPMN, je zo strany žalovaného obchádzaním zákona. Žalobca poukazoval na
rozsudky Okresného súdu Prešov sp.zn. 11C/22/2014 a Okresného súdu Lučenec sp.zn. 12C/63/2013,
kde boli vypočutí obchodní zástupcovia žalovanej, ktorí uviedli, že bez podpísania doplnkovej zmluvy o
zabezpečení splátok úveru by zmluva o úvere uzavretá nebola.

5.Návrhnapripusteniezmenypetitužalobyodôvodnilžalobcatým,žedisponujenovoukartousplatnosti,

aktualizovanou o nové platby. Ďalej uviedol, že z uvedenej karty splátok vyplýva, že ku dňu 23.03.2016
žalobca uhradil na účet žalovaného čiastku 499,50 eura. Dňa 11.04.2016 žalobca realizoval ďalšiu
platbu vo výške 10,- eur. Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru 500,- eur sa čiastkou 0,50 eura z
uvedenej platby 10,- eur doplatila istina úveru a zvyšných 9,50 eura predstavuje bezdôvodné obohatenie
žalovaného. Nakoľko žalobca má za to, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, na odplatu za

poskytnutie finančných prostriedkov žalovaný nemá nárok. Po uvedenom dátume žalobca realizoval
ešte 29 splátok po 5,- eur až do dňa 20.02.2017, spolu teda 145,- eur. Po pripočítaní čiastky 9,50 eura
k tejto sume je matematicky zrejmé, že bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 154,50 eura.

6. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa XX.XX.XXXX, Kartu splátok č.l. 8-10 a č.l. 133, Predsporovú
výzvu zo dňa 26.05.2016, Vyjadrenie k predsporovej výzve zo dňa 29.06.2016, články z internetu,
oznámenie o postúpení pohľadávky, dodatok správy audítora, výročnú správu, správu nezávislého
audítora, Prílohu č. 1 - okolnosti uzatvárania Doplnkových zmlúv zo strany žalovaného.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že so zreteľom na doterajšiu opakovanú viacročnú
vedomosť a skúsenosť žalobcu s produktmi žalovaného, tento dobrovoľne uzavrel so žalovaným zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Samotný žalobca sa v situácii mimoriadne vysokej konkurencie na strane
dodávateľov spotrebiteľských úveroch na trhu opakovane obrátil práve na žalovaného, aj preto dnes
nemôžetvrdiť,žeprodukty,zmluvyčiprístupžalovanéhomunevyhovovali.Žalovanýakoprílohuprikladá

9 tabuliek vydaných v zmysle nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., podľa ktorých sa v rokoch 2008
až 2010 pohybovala maximálna prípustná hodnota RPMN medzi 76% až 112,52%. Keďže v zmluve
o spotrebiteľskom úvere bola RPMN 70,38%, nemôže byť takáto RPMN v rozpore so všeobecne
akceptovaným hodnotovým poriadkom, keď v rokoch 2008 až 2010 bola priamo právnymi predpismi
stanovená výška RPMN až do 112,52%. Náklady na úver, dosahujúce približne dve tretiny zákonom

povolenej výšky takýchto nákladov jednoducho z povahy veci nemôžu odporovať dobrým mravom.
Uvedený záver o primeranosti RPMN vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, ktoré RPMN vo
výške 70,38 % považujú pri nezabezpečených spotrebiteľských úveroch za primeranú. Vzhľadom na
jednoznačné znenie § 2 písm. g) ako aj § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je podľa
žalovaného nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že odplaty za dobrovoľné doplnkové služby či sankcie

do RPMN nevstupujú. Žalovaný ďalej uviedol, že priemer úrokových sadzieb zverejňovaný na webovom
sídle NBS sa netýka obdobných prípadov ako je prípad žalobu, ale týka sa všetkých spotrebiteľských
úverov bez výnimky. Pri spotrebiteľských úveroch medzi výškou úrokovej sadzby a výhodnosťou
konkrétneho spotrebiteľského úveru pre spotrebiteľa nemusí byť žiadna korelácia. Podľa žalovaného,
žalobca porovnáva priemernú úrokovú sadzbu zverejnenú NBS s úrokovou sadzbou podľa zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, a to bez toho, aby vôbec rozlišoval spôsoby kvantifikácie úroku pri jednotných
úrokových sadzbách, čo je pre zákazníka zásadná skutočnosť, ktorá určuje koľko reálne spotrebiteľ za
úrok zaplatí. Ak by žalobca použil rovnakú metodiku pre určenie úrokovej sadzby akú používa NBS,
musel by dospieť k záveru, že ak je úrok 71,99 eura za 60 týždňov pri 500,- eur istiny, tak sa jedná len
o 12,51% p.a., čo je takmer presný priemer na celom trhu a nie dvojnásobok úrokových mier bánk, ako

to nesprávne tvrdí žalobca. Pre porovnanie, banky poskytujú úvery aj za oveľa vyššie úrokové sadzby
a aj súdna prax považuje úroky až do výšky 25% p.a. za primerané. Ak sa teda v spoločnosti bežne
akceptuje, že komerčné banky, ako aj súdna prax uznáva úrokovú sadzbu 25% p.a., či dokonca vyššiu,
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi úroková sadzba 23,57% p.a. pri dobe splatnosti 60 týždňov.Pritom treba zohľadniť, že úrokové sadzby žalovaného môžu, ba dokonca by mali byť mierne vyššie,
pretože zohľadňujú riziko, že žalovaný nemá svoje pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nijako zabezpečené. V súvislosti s termínom konečnej splatnosti sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere

jednoznačne uvádza, že „Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej
sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy.“ Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje konkrétny jeden deň konečnej splatnosti. Ustanovenie čl. 10
smernice 2008/48/ES veľmi presne stanovuje, aké náležitosti má mať zmluva o spotrebiteľskom úvere,
pričom toto ustanovenie neuvádza žiadnu vytýkanú požiadavku na náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, akú podľa žalobcu údajne stanovuje § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Inak
povedane, čl. 10 ods. 2 smernice nie je doslovne premietnutý do § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch,
pričom čl. 10 ods. 2 smernice má priamy účinok a je potrebné dať prednosť aplikovaniu čl. 10 ods.
2 smernice namiesto extenzívneho žalobcovho výkladu § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Ak by zákonodarca chcel, aby konečná splatnosť spotrebiteľského úveru mala byť uvedená
jedine a len dátumom, tak by to tak aj v právnom predpise vyjadril. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca si

ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch očividne nesprávne právne vyložil, a
to tak, že uvedené ustanovenie vyjadruje uvedenie konkrétneho „rozpisu“ každej jednotlivej splátky na
úrok, istinu a ostatné prípadné náklady. Takýto „rozpis“ sa totiž poskytuje iba v prípadoch definovaných
v § 9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný zastáva názor, že je absolútne dostatočné, ak
zmluva o spotrebiteľských úveroch obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet,

výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka žalovanému splatiť.
Ďalejžalovanýuviedol,žeadministratívnypoplatoksižalovanýúčtovalvzmluveospotrebiteľskomúvere
za administráciu, t.j. správu úveru. Ide pritom o jediný poplatok účtovaný žalovaným. Administratívny
poplatok je v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrený jasne, určito a zrozumiteľne. Žalobca tiež
argumentuje tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje adresu veriteľa (t.j. žalovaného), na

ktorúbyspotrebiteľ(t.j.žalobca)moholpodalreklamáciučisťažnosť,atonapriekjednoznačnémuzneniu
bodu 23 zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
sa nachádzajú len na jedinom formáte A4, ktorý mal žalobca od počiatku k dispozícii. Žalobca uzavrel
so žalovaným dňa XX.XX.XXXX. aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej je žalovaný
povinný preberať splátky úveru od zákazníka priamo v mieste určenom zákazníkom a bezodkladne

ich použiť na riadnu úhradu splátky zákazníka podľa zmluvy o úvere. Zmluva o doplnkovej službe je
akcesorickej povahy k zmluve o spotrebiteľskom úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Za tohto
stavu nie je zrejmé, ako by mohla byť akcesorická zmluva, ktorej vznik je neistý, premietnutá do hlavnej
zmluvy, keďže tá musí z logiky veci vždy časovo predchádzať uzavretiu prípadného akcesorického
záväzku. Podľa žalovaného je preto zrejmé, že existencia zmluvy o doplnkovej službe je podmienená

predchádzajúcim poskytnutím spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Táto podmienenosť však nie je obojstranná, pretože existencia úverového vzťahu nie je podmienená
existenciou zmluvy o doplnkovej službe, čo potvrdzuje aj fakt, že niektorí zákazníci žalovaného sa
rozhodli pre doplnkovú službu a niektorí nie. Vzhľadom na to, že zmluva o doplnkovej službe nebola
podmienkou získania úveru, odmena za túto službu sa nezapočítavala podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch do RPMN. Žalovaný zastáva názor, že je výhradne na zákazníkovi, aký spôsob pre splnenie
svojho dlhu využije. Je nesporné, že zákazník má viacero možností ako uhrádzať jednotlivé splátky
podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak každý spôsob, ktorý si zvolí, si vyžaduje z jeho strany
vynaloženie určitých nákladov či už za poplatky za prevod alebo vklad v prospech bánk alebo pošty,
cestovné náklady, stratu času etc.. Za tohto objektívneho stavu poskytuje žalovaný svojim zákazníkom

len ďalšiu možnosť, prostredníctvom ktorej môžu uhrádzať jednotlivé splátky, ktoré im vyplývajú zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe zmluvy o doplnkovej službe poskytuje žalovaný svojim
zákazníkom, ktorí sa rozhodnú túto ponuku využiť, komfortné splácanie splátok úveru priamo vo svojej
domácnosti alebo na inom mieste, ktoré zákazníkovi zrovna vyhovuje a to bez priamej interakcie s
tretími osobami. Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená a keďže sa jedná

o dobrovoľnú službu, ktorá nie je podmienkou získania úveru, nezapočítava sa do RPMN. Žalovaný
považuje dojednanú odmenu aj za plne súladnú s dobrými mravmi, pretože v plnej miere zodpovedá
náročnosti už len toho, že žalovaný si musí plniť napríklad svoje povinnosti, a to pravidelne preberať
peňažné sumy v mieste určenom žalobcom, a to za účelom plnenia zmluvy komfort, z čoho prirodzene
vznikajú žalovanému značné náklady spočívajúce najmä v cestovných nákladoch a amortizácii, rovnako

tak aj náklady v súvislosti so stratou času a zabezpečovaní úhrad ľuďom, ktorí tieto činnosti v mene
žalovaného vykonávajú, ako aj úhrada bankových poplatkov. Ak by rovnaké cesty vykonával napr.
advokát alebo jeho koncipient v súvislosti s poskytovaním právnych služieb jeho odmena, vrátane
náhrad, by podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorú bežne súdy priznávajú, vysoko prevyšovala dojednanúodmenu podľa zmluvy o doplnkovej službe. Žalovaný ďalej uviedol, že nikdy neprijal od nijakého svojho
zákazníka žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode a teda relevantnému
právnemu titulu, čím je vylúčené, že by sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť. Okrem toho žalovaný

upozorňuje na opomenutie synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 Občianskeho zákonníka za strany
žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa tiež domáha úhrady úroku z omeškania v súvislosti s ním
údajne doručenej predsporovej výzvy. Žalovaný na základe doručených listín popiera platnosť takéhoto
úkonu, pretože bol jednak podpísaný osobou, ktorej plna moc (poverenie) nebolo žalovanému nikdy
doručené a súčasne nebol žalovanému doručený ani doklad na základe, ktorého by právny zástupca

mohol ako substitút prevziať zastupovanie od spoločnosti nebuďdlžník, s.r.o..

8. Žalovaný ďalej v konaní uviedol, že nikdy nevyvíjal na žalobcu ani iného svojho zákazníka žiadny
nátlak a vždy pristupoval a pristupuje k svojim zákazníkom, vrátane žalobcu ako k spotrebiteľom.
Nesprávne sú aj závery žalobcu, ktorý tvrdí, že v rámci zmluvy o doplnkovej službe je neplatná „len“
odmena a teda, že by žalovaný mal byť povinný poskytovať zadarmo (na vlastné náklady) služby pre

svojich zákazníkov (zrejme aj samotného žalobcu), s ktorým sa však výslovne dohodol na odplatnosti
tejto služby, ktorú by žalovaný nikdy neposkytoval zadarmo, čo platí nepochybne u drvivej väčšiny
dodávateľov pri všetkých synalagmatických kontraktov. Žalovaný ďalej uviedol, že RPMN vo výške 70,38
%akoajodplatapodľaObčianskehozákonníkajeúplneštandardnáavzákonnýchmedziach.Vzhľadom
na množstvo zákonných náležitostí, dodržanie zmluvnej štruktúry a dobrej čitateľnosti sa zmluva o

spotrebiteľskom úvere nedá pri súčasnej právnej úprave vtesnať na jednu stranu formátu A4. Žalovaný
žalobcu upozornil na pokračovanie textu zmluvy na druhej strane a to priamo nad jeho vlastnoručným
podpisom. Žalovaný z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z vlastnej právnej istoty, vznáša
aj námietku premlčania. Ďalej žalovaný (na pojednávaní dňa 12.10.2017) uviedol, že má za to, že žaloba
je podaná účelovo, pretože sa týka zmluvy uzavretej v roku 2012, doteraz žalobca zaplatil len 50,- eur

nad poskytnutú istinu. Žalovaný má za to, že aj tento nárok je premlčaný, pretože uplynula subjektívna
premlčacia lehota, pretože má za to, že deň po každej splátke žalobca vedel komu a koľko plnil. Čo sa
týka termínu konečnej splatnosti, nejde o synonymum termín a dátum. Čo sa týka počtu splátok istiny
a poplatkov, žalovaný má za to, že je to uvedené na prvej strane spotrebiteľskej zmluvy. Je tam počet
splátok aj termín konečnej splatnosti. Čo sa týka neprijateľnosti administratívneho poplatku, tento bol

prijateľný na základe vtedajšej právnej úpravy spotrebiteľských úverov, kde do nákladov sa zarátava
aj úrok a poplatok, tieto poplatky boli povolené v tom čase, až novelou z roku 2013 boli zakázané.
Čo sa týka úrokových sadzieb, úroková sadzba uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemôže
byť posudzovaná podľa úrokových sadzieb NBS. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je dobrovoľná
doplnková služba. Žalovaný uzatvára najprv zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nemôže dopredu vedieť,

či bude uzavretá aj zmluva o zabezpečení splátok úveru. Nemôže dopredu určiť výšku RPMN v zmluve
o spotrebiteľskom úvere s prihliadnutím na odplatu podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, táto sa
nezahŕňa do celkových nákladov.

9. Ako dôkazy žalovaný predložil CD nosiče (č.l. 90 a 111) a navrhol doplniť dokazovanie výsluchom

žalobcu.

10. Žalovaný dvakrát navrhol spojenie konania s konaním sp.zn. 22Csp/68/2017, ktoré návrhy súd
zamietol, nakoľko spojenie konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže v konaní
sp.zn. 22Csp/68/2017 nebolo ukončené doručovanie vyjadrení v zmysle § 167 CSP, kým v konaní sp.zn.

11Csp/68/2017 bolo možné vo veci rozhodnúť.

11. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými dôkazmi predloženými alebo navrhnutými stranami,
keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnilz dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, pričom z vykonaného
dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

14. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške
500,- eur pri úroku vo výške 23,57 % p.a. zo sumy úveru, RPMN vo výške 70,38 %, s výškou týždennej
splátky pri prvých 59 splátkach vo výške 11,21 eura a pri poslednej splátke vo výške 11,10 eura, s tým, že
celková čiastka splatná spotrebiteľom je vo výške 672,49 eura. Dňa 05.01.2012 bola medzi zmluvnými

stranami uzavretá tiež Zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej mal žalovaný poskytovať
žalobcovi službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, za odmenu
vo výške 257,50 eura, splatnú v 59 splátkach vo výške 4,29 eura a v poslednej splátke vo výške 4,39
eura.

15. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že všetky zmluvy, ktoré boli uzatvárané so

spoločnosťou žalovaného, boli podmienené uzatvorením zmluvy o zabezpečení splátok úveru, takto
ťahali z ľudí peniaze. Jemu bol poskytnutý úver za štandardných okolností, bol donútený, aby si zobral
tento úver, pretože sa mu pokazilo auto a musel navštevovať zákazníkov, preto auto nutne potreboval
a peniaze na jeho opravu. Zástupkyňa žalovaného bola u neho asi krátko, povedala mu, že musí
podpísať papiere, ona mu poskytla štandardným spôsobom pre štandardného zákazníka úver, pritom

aj žalobca bol ich obchodným zástupcom. Svoje súkromné motorové vozidlo a telefón používal pre
žalovaného. Mala ho vyberať obchodná zástupkyňa, ktorá u neho v živote nebola. Takto uzatvoril tri
zmluvy so žalovaným a pri každej bola uzavretá zmluva o zabezpečení splátok úveru. V tejto spoločnosti
sa preberanie splátok robí vždy v domácom prostredí. Žalobca toto nežiadal, lebo je to štandardne
nastavené.

16. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľov(ďalejlen„ZoSÚ)(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmlúv),spotrebiteľskýmúveromna
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 písm. d) a g) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), na účely tohto zákona sa
rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými

sospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za

ponúkaných podmienok.

22. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

23. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

24. Podľa 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný

26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

28. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)

29. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. (1) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (2)

31. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

32. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa
XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie
bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 500,- eur a dňa XX.XX.XXXX uzavreli tiež Zmluvu o
zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej mal žalovaný poskytovať žalobcovi službu spočívajúcu vprevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky uvedeného úveru, za odmenu vo výške 257,50
eura. V konaní sa žalobca domáhal vydania preplatku vo výške 154,50 eura od žalovaného, a to titulom
vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že poskytnutý úver je potrebné považovať za

bezúročný a bez poplatkov a zmluvu o zabezpečení splátok úveru za neplatnú, a preto sa žalovaný o
túto sumu bezdôvodne obohatil.

35. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnými zmluvami je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení

Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalovaný pri uzatváraní
zmlúv vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo
podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava,
ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ,

prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné
predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmlúv posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

36. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy

o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať
náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu
jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením
§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je
určená spôsobom „siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy“, čo nemožno považovať za

súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, dokedy je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú
špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým
výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods.
2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve
sa uvádza len výška mesačnej splátky 11,21 eura pri prvých 59-tich splátkach, resp. 11,10 eura pri
poslednej splátke, bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku
splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a

uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa
dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval
aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú
jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok
a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené

pritomnemožnonahradiťuvedenímcelkovejvýškysplátky,anikebyzinýchustanovenízmluvyvyplývala
výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože
potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru
platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami

sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy v
zmysle § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ, a síce adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť, tento údaj je možné považovať za v zmluve uvedený, nakoľko sa nachádza v záhlaví
zmluvy, pričom na neho odkazuje článok 23. zmluvy.

37. Vo vyššie uvedenom prípade (t.j. pri absencii náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. k) ZoSÚ) sa
spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobcovi považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a)
ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani administratívneho poplatku, ani žiadnych
iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.

38.KrozhodnutiuSúdnehodvoraEurópskejúniezodňa09.11.2016,zn.C-42/15,HomeCreditSlovakia,
a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal len
absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínukonečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý je ako náležitosť zmluvy o úvere upravený nielen
v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23
smernice2008/48samávykladaťvtomzmysle,ženebránitomu,abyčlenskýštátvosvojejvnútroštátnej

právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods.
2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Neuvedenie rozpisu splátok a neuvedenie termínu konečnej splatnosti úveru môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa

táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov.

39. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa
11.05.2016 v obdobnej veci ako je prejednávaná, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol,
že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí
uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny,

úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru,
posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol
schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z
predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný
abezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutejsumy.“ObdobneuviedolKrajskýsúdvTrnavevrozsudku
č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom
prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje
základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej
podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať,
či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a

účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i),
ako konštatoval súd prvej inštancie.“

40. Pokiaľ ide o Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, nakoľko právny úkon uzavretia tejto zmluvy je
právnym úkonom, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, aj na tento právny úkon

je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd
sa prejudiciálne zaoberal platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súvisiacej s predmetnou
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalobca platil poplatky, ktoré by bez uzavretia
zmluvyospotrebiteľskomúvereinakneplatil,aktorejpredmetombolaslužba,ktorúbolžalovanýpovinný
poskytovať žalobcovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Samotné uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok

úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu nie je možné vzhľadom na nemožnosť jej
plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je preto vzájomne závislou zmluvou, ponúkanou súbežne
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Svedčí o tom odkaz na číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ďalej samotná formulácia záväzku žalovaného spočívajúceho v poskytovaní služieb pri poskytovaní
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spočívajúcich v prevzatí peňažnej hotovosti určenej

na úhradu splátky spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto
zmluvy na zánik zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a tiež aj predložený splátkový kalendár o úhradách
poplatkov za preberanie peňažnej hotovosti spoločne s evidenciou úhrad splátok úveru zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Zmluva o zabezpečení splátok úveru ako samostatné dojednanie o právach a
povinnostiach zmluvných strán absolútne neobstojí, pretože bez uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere stráca uvedená Zmluva o zabezpečení splátok úveru akýkoľvek význam.

41. Žalovaný sa na základe uvedenej zmluvy zaviazal poskytovať žalobcovi službu spočívajúcu v
prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, za odmenu vo výške 257,50 eura, splatnú
v 60 splátkach, z toho 59 splátok vo výške 4,29 eura a posledná splátka vo výške 4,39 eura. Odplata vo

výške 257,50 eura pritom jeden a pol násobne prevyšuje výšku odplaty za spotrebiteľský úver v sume
172,49 eura (úrok 71,99 eura + administratívny poplatok 100,50 eura) a zároveň predstavuje viac ako
50% z poskytnutej istiny úveru. Touto odplatou sa teda dojednaná odplata za úver vo výške 172,49
eura navyšuje o sumu 257,50 eura, čo predstavuje celkové navýšenie istiny úveru o 429,99 eura, t.j.o viac ako 85%. Súd má za to, že je nelogické, aby si dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze,
vyžiadal od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 %
hodnoty poskytnutého úveru, a to sumu 257,50 eura, pričom odmena je splatná tiež v 60 pravidelných

týždenných splátkach pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Výška odplaty za uvedenú službu
je pritom neadekvátna, úplne neprimeraná protiplneniu, keďže jediné čo poskytuje dlžníkovi je výber
splátok v domácnosti, resp. na dohodnutom mieste. Táto služba je však viac v prospech veriteľa ako
dlžníka, keďže veriteľovi poskytuje istotu výberu splátky alebo jej časti a znižuje riziko nezaplatenia
splátok. Zároveň súd poukazuje na ustanovenie § 567 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa dlh plní na mieste

určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
Z uvedeného vyplýva, že v občianskom práve si veriteľ musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska
dlžníka a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je
povinnosťou veriteľa, dodávateľa.

42. Je nepochybné, že na žalovaného ako dodávateľa sa obracajú spotrebitelia, ktorí očakávajú

okamžité poskytnutie finančných prostriedkov, a tak im nezostáva nič iné, ako zmluvu o zabezpečení
splátok úveru podpísať. Predloženie takejto závislej zmluvy na podpis žalovanému svedčí o tom, že zo
strany žalovaného došlo k porušeniu čestnej obchodnej praxi vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi,
ktorá viedla k uzavretiu pre žalobcu nevýhodnej zmluvy, obsah ktorej nemohol ani ovplyvniť. Súd
mal za to, že táto služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť spotrebiteľa, ale bola daná ako

podmienka poskytnutia úveru zo strany žalovaného, o čom vypovedal aj žalobca na pojednávaní v rámci
jeho výsluchu na pojednávaní. Skutočným účelom uzavretej zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo
výrazne navýšiť odplatu za poskytnutý úver, na ktorý je viazaná (o viac ako 100%), a to tak, aby táto
suma navyše nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom žalovaný cielene dosiahol to, že
odplata za výber splátok sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale

cenou za službu výberu splátok, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má
výrazne navýšiť celkový zisk žalovaného z poskytnutia úveru.

43. Vzhľadom k uvedenému, súd predmetnú zmluvu o zabezpečení splátok úveru považoval za účelovú,
motivovanú snahou žalovaného obísť najvyššiu povolenú hranicu odplaty za spotrebiteľský úver, resp.

ako špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si viac ako dvojnásobnú odplatu z poskytnutého
úveru bez toho, aby podpísanie druhej zmluvy malo prospech aj pre spotrebiteľa. Náklad na odplatu zo
zmluvy o zabezpečení splátok úveru zároveň nie je zahrnutý do celkovej odplaty, a tým ani do informácie
o RPMN, pritom zmluva o zabezpečení splátok úveru je zmluvou závislou od zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, a preto by mala byť RPMN vypočítaná z oboch zmlúv. Nakoľko potom v zmluve o spotrebiteľskom

úvere bola nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, aj z tohto dôvodu je potrebné úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmlúv).

44. Súd teda dospel k záveru, že skutočným účelom zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo navýšiť

odplatu za poskytnutý úver, a to o viac ako o 100%, čím došlo k obchádzaniu § 53 ods. 6 OZ. Zároveň
došlo k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože žalovaný dosiahol to,
že odplatu za službu nezapočítal do výpočtu RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného
dôvodu súd Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 05.01.2012 považuje za priečiacu sa dobrým
mravom a zároveň za obchádzajúcu zákon, preto v zmysle § 39 OZ za absolútne neplatnú, a teda

nespôsobujúcu žiadne právne účinky.

45. Podporne súd poukazuje na internete zverejnený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
5S 204/15-44 zo dňa 11.04.2017, ktorým správny súd zamietol žalobu žalovaného proti Slovenskej
obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia SOI, podľa ktorého odôvodnenia rozsudku bola inšpektormi
Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave vykonaná kontrola v prevádzkari žalovaného v Trnave na
prešetrenie podnetu spotrebiteľa poukazujúceho na nekalé obchodné praktiky obchodných zástupcov
žalovaného, ktorý pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľom neumožnil uzavrieť
úverovú zmluvu bez doplnkovej služby, ktorá spočíva vo vyberaní splátok priamo v domácnosti

spotrebiteľa prostredníctvom obchodného zástupcu, pričom táto služba neprimerane zvyšuje náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.46. Vychádzajúc z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu v podaní zo dňa 13.12.2017 (č.l. 147)
v spojení s kartou splátok na č.l. 8-10 a č.l. 133, žalobca v prospech žalovaného v súvislosti so
spotrebiteľským úverom vo výške 500,- eur plnil celkom sumu 654,50 eura. Súd na zaplatenie dlhu zo

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zohľadnil všetky platby žalobcu v prospech žalovaného v celkovej sume
654,50 eura, nakoľko považoval Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 05.01.2012 za absolútne
neplatný právny úkon podľa § 39 OZ a mal za to, že všetky plnenia žalobcu bolo potrebné zohľadniť
ako plnenia na splácanie spotrebiteľského úveru. Ak potom žalobca čerpal úver v sume 500,- eur a
zaplatilžalovanému654,50eura(čovkonanínebolosporné,keďžežalovanýnepoprelskutkovétvrdenia

žalobcu o vykonaných platbách uvedené v podaní zo dňa 13.12.2017, pričom uhradenie uvedenej sumy
vyplýva aj z predloženej karty splátok na č.l. 8-10 a č.l. 133), je potrebné s poukazom na vyššie uvedené
uzavrieť, že zaplatil žalovanému o 154,50 eura viac, ako bol povinný. O uvedenú sumu sa potom
žalovaný bezdôvodne obohatil, nakoľko mu žalobca plnil bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru a neplatnosť zmluvy o zabezpečení splátok nebol povinný plniť žalovanému
viac ako sumu vyčerpaného úveru. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za

dôvodnú v celom rozsahu požadovanej istiny, a preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel.

47. Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaného na ustanovenie § 457 OZ (v zmysle ktorého, ak je zmluva
neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal), súd má za to,
že synalagmatická reštitúcia sa uplatňuje v prípade najmä kúpnej zmluvy, kde sú práva a povinnosti

obochúčastníkovzmluvyvzájomnepodmienené,anievprípadetuprejednávanejzmluvyozabezpečení
splátok úveru. Zároveň mal súd za to, že k plneniu žalovaného v zmysle zmluvy ani nedošlo, pretože
z výsluchu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že obchodná zástupkyňa, ktorá mala vyberať splátky, u
nehonikdynebola,atedažiadna„službavýberusplátok“poskytnutánebola.Uvedenéžalovanýžiadnym
spôsobom nespochybnil, nepreukázal, že k vyberaniu splátok skutočne došlo v domácnosti žalobcu, a

preto mal súd za nesporné, že k poskytnutiu služby výberu splátok v domácom prostredí ani nedošlo.
Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 567 ods. 1 OZ sa dlh v zásade plní v
mieste bydliska dlžníka, a teda i v prípade, že by k výberu splátok došlo v mieste bydliska žalobcu, došlo
by len k plneniu dlhu v prospech veriteľa v zmysle citovaného ustanovenia, pričom by bolo v rozpore s
princípmispotrebiteľskejochranyaajvrozporesdobrýmimravmi,abyzauvedenémalabyťžalovanému

uhradená akákoľvek finančná náhrada. Zo všetkého uvedeného mal súd za to, že v prejednávanej veci
nebol žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 457 OZ.

48. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobca nárok
aj na úrok z omeškania. Keďže pri prejednávanom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie

je v právnom predpise ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 OZ vychádzať z toho, že dlžník je
povinný zaplatiť veriteľovi prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. Žalovaný mohol byť vyzvaný
riadneibatakýmspôsobom,akbybolvyzvanýnavydaniebezdôvodnéhoobohateniavurčitejkonkrétnej
výške a do určitého termínu, resp. ihneď po doručení výzvy. Výzva zo dňa 26.05.2016 tieto náležitosti
nespĺňa, nakoľko v nej nie je uvedená žiadna suma, ktorej vydania sa žalobca od žalovaného domáha. S

poukazom na uvedené, súd uzavrel, že žalovaný bol na plnenie preukázateľne vyzvaný ohľadom sumy
50,- eur až doručením žaloby prostredníctvom súdu dňa 01.06.2017 (doručenka na č.l. 67) a ohľadom
sumy 104,50 eura až doručením návrhu na pripustenie zmeny petitu žaloby prostredníctvom súdu dňa
03.01.2018 (doručenka na č.l. 148). Žalovaný bol potom povinný plniť v zmysle § 563 OZ nasledujúci
deň po doručení, pričom do omeškania sa dostal nasledujúci deň po tom. Z uvedeného vyplýva, že

žalovaný sa pri sume bezdôvodného obohatenia 50,- eur dostal do omeškania dňa 03.06.2017 (keď
01.06.2017doručenávýzvanaplnenie,02.06.2017deňsplatnosti,03.06.2017prvýdeňomeškania)apri
sume bezdôvodného obohatenia 104,50 eura sa dostal do omeškania dňa 05.01.2018 (keď 03.01.2018
doručená výzva na plnenie, 04.01.2018 deň splatnosti, 05.01.2018 prvý deň omeškania), a preto mu súd
priznal úrok z omeškania pri uvedených sumách od uvedených dátumov vzniku omeškania, a vo zvyšku

žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 03.06.2017 a 05.01.2018,
keď výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00 %, žalobca tak má v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne
zo sumy 50,- eur od 03.06.2017 do zaplatenia a zo sumy 104,50 eura od 05.01.2018 do zaplatenia.

49.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovpovažovalsúdžalobuzadôvodnúvčastiuvedenejvovýroku
I. rozsudku, v ktorej časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 154,50 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 50,- eur od 03.06.2017 do zaplatenia a zo
sumy 104,50 eura od 05.01.2018 do zaplatenia, a to v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP v lehote3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd žalobu vo výroku II. rozsudku
zamietol.

50. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu (s odôvodnením, že uplynula
subjektívna premlčacia doba, keď deň po každej splátke žalobca vedel, komu a koľko plnil), vzhľadom
k uvedenému bolo potrebné sa zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného
premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

51. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú
dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov. V konaní ide o právo žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej
dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ.

52. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom
môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre

plynutie subjektívnej premlčacej doby je v súlade s § 107 ods. 1 OZ rozhodujúce, kedy sa dozvedel
oprávnenýobezdôvodnomobohateníaktohozískal.Nestačípritomlenmožnosťsauvedenédozvedieť,
ale kedy sa tak skutočne stalo. Súd podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 17Co/301/2011 zo dňa 04.07.2012, podľa ktorého „subjektívna premlčacia doba môže
začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby. Pre plynutie subjektívnej

premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal.
Nie je rozhodujúce, že pri vynaložení obvyklej starostlivosti sa mohol o vzniku bezdôvodného obohatenia
dozvedieť skôr.“.

53. Súd mal za to, že vzhľadom k tomu, že žalobca nemá právnické vzdelanie a z ničoho nevyplýva,

že by už skôr mal za to, že by plnil viac ako bol povinný, dospel súd k záveru, že žalobca sa o tom, že
sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, dozvedel najskôr prvého dňa po tom, čo žalovanému
na zmluvu plnil poslednýkrát, t.j. dňa 21.02.2017. Postrádalo by totiž logiku, aby žalobca žalovanému
plnil s vedomím toho, že plní nad rámec toho, čo je povinný. Preto teda najskôr až od 21.02.2017 začala
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na podanie žaloby. Keďže žaloba bola podaná na súde

dňa 15.03.2017, bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Zároveň súd poukazuje
na to, že i keby v konaní bolo zo strany žalovaného preukázané, že žalobca vedel, že plní bezdôvodne,
prvýkrát k bezdôvodnému obohacovaniu žalovaného došlo sumou 0,50 eura zo sumy 10,- eur uhradenej
dňa 11.04.2016, a teda celá suma bezdôvodného obohatenia bola plnená v rámci dvoch rokov pred
podaním žaloby, a preto námietka premlčania by bola nedôvodná aj z tohto dôvodu.

54. Pretože subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej, súd ďalej skúmal, či bola žaloba
podaná v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej
doby je v zmysle § 107 ods. 2 OZ rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia, v tomto
prípade by malo ísť o splátky, ktorými žalobca ako dlžník zaplatil viac, ako len vrátil prijaté plnenie

istiny úveru. Námietka premlčania vznesená žalovaným bola potom s poukazom na trojročnú objektívnu
premlčaciu dobu (ktorá začala v zmysle § 107 ods. 2 OZ plynúť od uhradenia tej-ktorej splátky,
ktoroužalovanýfaktickyzískalbezdôvodnéobohatenie)vznesenánedôvodne.Žalovanýsabezdôvodne
obohatil prvýkrát pri splátke uhradenej dňa 11.04.2016 vo výške 10,- eur, z ktorej časť vo výške 9,50 eura
bola doplatkom do sumy poskytnutej istiny 500,- eur a zvyšná časť už bola bezdôvodným obohatením

žalovaného, nakoľko na plnenie nad sumu 500,00 eur nemal žalovaný právny nárok. Nakoľko žaloba
bola podaná dňa 15.03.2017, bola podaná aj v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby pri všetkých
sumách bezdôvodného obohatenia uhradených dňa 11.04.2016 a neskôr.

55. Zo všetkých uvedených dôvodov súd považoval námietku premlčania vznesenú zo strany

žalovaného za vznesenú nedôvodne.

56. Súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o podanie žalovaného zo dňa 07.02.2018, žalovanémubolo dňa 03.01.2018 doručené uznesenie o pripustení zmeny petitu žaloby vrátane podaní žalobcu, ako
aj príloh, pričom žalovanému bola daná možnosť vyjadriť sa v lehote 10 dní, a zároveň bol poučený o
sudcovskej koncentrácii konania. Žalovaný možnosť vyjadriť sa nevyužil. Až po vyhlásení dokazovania

za skončené (na pojednávaní dňa 30.01.2018) bolo súdu doručené podanie žalovaného zo dňa
07.02.2018. S poukazom na všetko uvedené, súd v zmysle § 153 ods. 3 CSP na prostriedky procesnej
obrany žalovaného, doručené až po sudcovskej aj zákonnej koncentrácii konania, neprihliadol, nakoľko
neboli predložené včas, hoci žalovanému nič nebránilo uplatniť ich v súdom určenej lehote, resp.
najneskôr do vyhlásenia dokazovania za skončené.

57. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu istiny úspešný, čo v konečnom dôsledku
znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v
rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani
sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému nemal priznať. Pri zamietnutí žaloby v časti úroku z omeškania súd
na uvedené neprihliadal ako na smerodajné pri určení výšky úspechu žalobcu, nakoľko príslušenstvo
nebolo samostatným predmetom konania. Súd pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave č.k. 10CoPr/2/2016-361 zo dňa 27.06.2016, v ktorom odvolací súd uviedol, že „súd prvej
inštancie ... pochybil tiež v tom, že pri posudzovaní úspechu a neúspechu vyčísloval výšku priznaných

úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu, pričom pre takýto postup by bol dôvod len vtedy, ak
by úroky z omeškania tvorili samostatný predmet konania, ak sú však len príslušenstvom istiny, pri
posudzovaní miery úspechu v konaní nie je dôvod na úroky z omeškania prihliadať.“ O výške náhrady
trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).