Uznesenie Judgement was issued on Monday, January 7, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Csp/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818200517
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7818200517.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci navrhovateľov 1/ Y. V., K.. XX.XX.XXXX, I. O. J. XXX, XXX XX
Š., 2/ X. V., K.. XX.XX.XXXX, I. O. J. XXX, XXX XX Š., zastúp. Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, Šafárikova
8, 048 01 Rožňava, proti odporcovi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zastúp. SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého ukladá zamestnávateľovi Ministerstvo obrany
SR, oddiel VÚ 7945 Rožňava, Šafárikova 470/101, aby sa zdržal výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľky
v prospech odporcu, na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 42720205630002 zo
dňa 01.08.2013, a to až do skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod
sp. zn.: 12Csp/16/2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia podali žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 42720205630002 zo dňa 01.08.2013, je bezúročný a bez poplatkov a súčasne
určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
42720205630002 zo dňa 01.08.2013, je neplatná.

2. Počas konania podali navrhovatelia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého
má súd uložiť zamestnávateľovi navrhovateľov, aby sa zdržal výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľky
v prospech odporcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 42720205630002 zo
dňa 01.08.2013, do skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.:
12Csp/16/2018. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že navrhovatelia uzavreli
s právnym predchodcom odporcu - veriteľa, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 42720205630002 dňa

01.08.2013(ďalejlen„Zmluva“).NazákladeuvedenejZmluvyimbolposkytnutýúvervovýške14.000,00
eur. Súčasťou tejto Zmluvy bolo aj ustanovenie v časti 3 bodu 3., s názvom Dohoda o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov (ust. § 551 Obč. zákonníka v platnom znení: „klient/ka výslovne a neodvolateľne
súhlasí, aby mu/jej v prípade, že sa omešká so splácaním úveru dlhšie ako jeden mesiac, t. j. nezaplatí
aspoň dve po sebe nasledujúce splátky úveru, platca mzdy uskutočňoval mesačne zrážky až do
splatenia úveru v prospech spoločnosti CETELEM (právneho predchodcu odporcu - veriteľa).

3. Zamestnávateľ navrhovateľky vykonáva zrážky zo mzdy navrhovateľky na základe žiadosti odporcu,
vo výške 283,49 eur mesačne, čo bolo preukázané pripojenými výplatnými listinami v období od
septembra 2017. Uzavretá úverová zmluva pre nesplnenie obligatórnych náležitostí vyžadovaných
zákonom (nesprávne určená ročná percentuálna miera nákladov), by mala byť považovaná za
bezúročnú a bez poplatkov. Navrhovateľka uviedla, že žalovanú istinu doplatila dňa 06.12.2018. Pokiaľ

by zamestnávateľ pokračoval v zrážkach, došlo by k majetkovej ujme na strane navrhovateľky, nakoľko
v prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti, by nárok odporcu splatením istiny zanikol.4. Z pripojenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo
dňa 01.08.2013, č. úverového účtu 42720205630002, vyplynulo, že v zmysle Zmluvy bol navrhovateľom

poskytnutýspotrebiteľskýúvervovýške14.000,00eurnarekonštrukciuabývanie.Úvermalbyťsplatený
v 72 mesačných splátkach po 283,49 eur. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola v
Zmluve uvedená vo výške 11,34 % a ročná úroková sadzba vo výške 10,78 %. Dojednanie o vykonávaní
zrážok zo mzdy bolo súčasťou predformulovaného textu Zmluvy v časti 3, bod 3., pričom Zmluva bola
podpisovaná ako celok. V takto koncipovanom texte mohlo ľahko ujsť pozornosti spotrebiteľa dojednanie

písané minimalizovaným písmom, nijako sa neodlišujúce od ostatného textu Zmluvy.

5. Vo vyjadrení k žalobe vo veci samej žalovaný (právny predchodca veriteľa) vo potvrdil, že považoval
dojednanie o zrážkach zo mzdy v prípade omeškania dlžníkov za zákonné a uplatnil si svoje nároky
prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa navrhovateľky.

6. V danom prípade navrhovatelia navrhli nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci
samej. Z týchto dôvodov súd posudzoval návrh podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 Zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

7. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa odseku 2 písm. d.) uvedeného ustanovenia, neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne

súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa
náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e)
rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

15. Podstatou úpravy neodkladných opatrení v zmysle CSP je upustenie od dočasnosti neodkladných

opatrení. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení - opatrenia, ktorých účelom je bezodkladná
potreba úpravy pomerov a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. Súd musí
predovšetkým skúmať, či sú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle ust. § 324 ods.
3 CSP, neodkladné nariadenie súd nariaďuje za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, ktoré má prioritu vo vzťahu k neodkladnému opatreniu. Zabezpečovacím

opatrením v zmysle ust. § 343 je možné zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia je ohrozená. V danom prípade však sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zriadením
záložnéhoprávaanapokonpeňažnúpohľadávkuzdanéhozáväzkovéhovzťahuveriteľužzabezpečoval
dohodou o zrážkach zo mzdy. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by sa javilo v tomto štádiu

konania za právne irelevantné.

16. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ tvrdiť, osvedčiť a musí preukázať,
že veriteľ robí právne alebo faktické úkony, v ktorých dôsledku môže vzniknúť navrhovateľom ujma.Navrhovateľ musí konkretizovať úkony veriteľa, z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený záver. Pri
nariadení neodkladného opatrenia musí byť teda reálnosť obavy z ohrozenia preukázaná alebo aspoň
osvedčená. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe všeobecného návrhu účastníka,

alebo na základe ničím nepodloženého tvrdenia strany sporu.

17. V tomto prípade je zrejmé z pripojených listín, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o
spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere dňa 01.08.2013, č. úverového
účtu 42720205630002. V zmysle Zmluvy mali navrhovatelia zaplatiť právnemu predchodcovi odporcu

istinu 14.000,00 eur spolu s úrokmi a poplatkami, ako aj poistné. Veriteľ potvrdil, že úver je splácaný
na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou Zmluvy. Zrážky sa v zmysle predložených
výplatných listín navrhovateľky vykonávajú vo výške 283,49 eur od septembra 2017.

18. Samotná táto forma úpravy tohto právneho vzťahu do značnej miery spochybňuje záver, že ide
o individuálne dohodnuté zmluvné podmienky. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takto uzavretej

Dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje zásadný zásah do majetkovej sféry spotrebiteľa bez toho,
aby samotné podmienky zmluvy, ako aj jej realizácia bola v rámci ochrany spotrebiteľa posudzovaná
súdom. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu vyplýva zo skutočností, že odporca už
požiadal zamestnávateľa navrhovateľov o vykonanie zrážok z jeho mzdy a už samotná táto skutočnosť
je dostatočným dôvodom pre dočasnú úpravu pomerov medzi stranami, spočívajúca v dočasnom

zabránení výkonu realizácie zrážok zo mzdy.

19. Navrhovateľmi namietaná neprijateľnosť zmluvných podmienok vrátane neplatného dojednania o
Dohode o zrážkach zo mzdy môže viesť v konečnom dôsledku k iným záverom o existencii dlhu
navrhovateľov voči veriteľovi. Tento záver bude možné vysloviť až po vykonanom dokazovaní vo veci

samej. V súvislosti s tým súd konštatuje, že Občiansky zákonník pripúšťa možnosť uzavretia Dohody
o zrážkach zo mzdy, avšak za stavu, pokiaľ bola Dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, riadne
podpísanej a klient bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a predovšetkým aj o možnosti takúto Dohodu
odmietnuť. Pokiaľ takáto Dohoda bola súčasťou predformulovaných typových zmluvných dojednaní,
určených pre široký okruh spotrebiteľov, nie je možné považovať Dohodu o zrážkach zo mzdy za

platne dojednanú, tak ako to má na zreteli ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach
zo mzdy. Zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

20. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky

skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre
možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

21. Neodkladným opatrením uložil súd povinnosť zamestnávateľovi navrhovateľov, aby nevykonával
zrážky, a to z preventívnych dôvodov, ako aj z dôvodu flexibilnejšieho dosiahnutia stavu, v ktorom
navrhovateľke nebudú vykonávané zrážky zo mzdy. Civilný sporový poriadok nevylučuje možnosť
nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k inej osobe, ako je sporová strana v konaní o žalobe, pričom
zároveňplatí,ženeodkladnýmopatrenímbynemalodochádzaťkzásahudoprávnadnevyhnutnúmieru.

Takúto tretiu osobu je možné považovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia za stranu sporu.
22. Navrhovatelia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi nimi a veriteľom, aj svoje tvrdenie
o existencii Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.08.2013 a takisto aj to, že veriteľ požiadal ich
zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Na základe tejto Dohody o zrážkach zo mzdy dochádza
kzrážkamzomzdynavrhovateľkyvprospechveriteľanauspokojeniejehopohľadávokzospotrebiteľskej

zmluvy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to
ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre veriteľa, napríklad z pohľadu neprijateľných
zmluvnýchpodmienok,zpohľadudodržanianáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere,alebozpohľadu
platnosti dojednania úrokov z úveru, z pohľadu dobrých mravov a podobne. Je dôležité spotrebiteľovi
poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo

mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
23. Súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
V prípade nariadenia neodkladného opatrenia je potrebné brať zreteľ na to, že sa nesmievytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a ani, že nevznikne
neprimeraná ujma stranám sporu, teda ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú
nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Na druhej strane dočasným nevykonaním

zrážokzomzdysanevytvorínenávratnýanenapraviteľnýstavvovzťahuveriteľovi.Vprípadeneúspechu
navrhovateľov v konaní vo veci samej, budú totiž povinní uhradiť pohľadávky tak, ako vyplývajú zo
Zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Podľa názoru súdu je nariadenie neodkladného opatrenia
dôvodné a preto súd uložil zamestnávateľovi navrhovateľov zákaz vykonávania zrážok zo mzdy, na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.08.2013, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

Poučenie:

Proti uvedenému uzneseniu možno podať odvolanie podľa ust. § 357 písm. d) CSP, v lehote do 15
dní od dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach , prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.