Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716203343
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2716203343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, AK so sídlom Slnečná
765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902 proti žalovanému: E. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R., o zaplatenie
326,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 12.

októbra 2017, č.k. 7C/171/2016-63, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 167,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 167,29 eur od

21.12.2007 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol,
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 2% s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a napokon uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 16,50 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1 Zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej ustanovením § 415, § 420 ods. 1, § 422 ods. 1, §
442 ods. 1, § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., vecne súd dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 21.6.2016 domáhal zaplatenia
326,64 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 20.12.2007 do zaplatenia titulom
nesplateného úveru, podporne titulom náhrady škody. Z vykonaného dokazovania mal súd zistené,
že žalobca ako právnická osoba uzatvoril podľa vyjadrenia samotného žalobcu a ním predložených
listinných dôkazov so žalovaným ako dlžníkom dňa 18.10.2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej mu

bol poskytnutý úver vo výške 3000 Sk nie vo výške 5000 Sk (165,97 eur), ako tvrdil žalobca v žalobe.
Zmluvné strany si dohodli poplatok za poskytnutý úver 2040 Sk, mesačnú splátku 840 Sk po dobu
6 mesiacov, počínajúc 15.11.2007, v predtlačenej zmluve je uvedené, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť
veriteľovi sumu 3000 Sk zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 2040 Sk, celkovo sumu 5040 Sk. Z
obsahu listín žalobcu ako i jeho vyjadrenia mal súd preukázané, že žalovaný nezaplatil ani jednu splátku,
pričom vyčerpal celý úver 3000 Sk. Rozsudkom č. k. 4T/372/2008-82 vydaným Okresným súdom

Skalica, právoplatným 11.3.2009 bol žalovaný bol uznaný vinným z prečinu úverového podvodu podľa §
222 ods. 1 TZ, lebo vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru a na splácanie úveru, čím mu spôsobil škodu. Poškodená spoločnosť (žalobca) bolaodkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Zo skutkových okolností trestného
rozsudku vyplýva, že 18.10.2007 žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o úvere č. 2400020, pričom
pri uzatváraní zmluvy uviedol nepravdivý údaj o svojom invalidnom dôchodku 6600 Sk, keď šetrením v

Sociálnej poisťovni veriteľ zistil, že žalovaný nie je v evidencii poberateľov dôchodku.

3. Súd prvej inštancie dôvodil, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1.
protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu

sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou
škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate
o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku.
Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku
spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti
dalo očakávať. Z vykovaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným

zmluvu o úvere dňa 18.10.2007, na základe ktorej mu preukázateľne poskytol úver 3000 Sk (99,58 eur)
pri dohodnutej mesačnej splátke 840 Sk (27,88 eur) po dobu 6 mesiacov, so splácaním od 15.11.2007.
V rámci predtlačenej formy zmluvy je uvedené, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu 3000
Sk zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 2040 Sk, celkovo sumu 5040 Sk (137,29 eur). Súd dospel
k záveru, že žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že uzatvoril zmluvu o úvere, pričom mu muselo

byť jasné, že poskytnuté peniaze musí vrátiť spolu s príslušným poplatkom a už v čase podpisu zmluvy
vedel, že tak neučiní. Porušil povinnosti plynúce mu zo zmluvy a zároveň sa dopustil prečinu úverového
podvodu. Týmto konaním bola žalobcovi spôsobená škoda, a to tak skutočná škoda vo výške 3000 Sk
(99,58 eur) z titulu reálne poskytnutej finančnej sumy, čím sa zmenšil jeho majetok, ako aj ušlý zisk
vo výške 2040 Sk (67,71 eur), o ktorú sumu nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku žalobcu -

poškodeného. Spolu tak žalobcovi vznikla škoda vo výške 167,29 eur (3000 Sk+2040 Sk). Príčinná
súvislosť spočíva v tom, že keby si žalovaný riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy, žalobca by získal
167,29eur.Keďžesižalovanýpovinnostineplnil,vzniklažalobcovivtejtovýškeškoda.Nazákladetýchto
skutočností súd žalobe vyhovel a keďže dlžník svoj dlh riadne nesplnil, dostal sa do omeškania a preto
súd žalobcovi priznal aj uplatnený zákonný úrok z omeškania podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z., avšak od 21.12.2007 (nie od 20.12.2007 ako žiadal v žalobe), lebo dňa 20.12.2007 došlo len k
zosplatneniu úveru. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262
ods. 1 C.s.p. a prevažne úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania podľa pomeru jeho
úspechu v tomto spore. Nakoľko je žalobca ako poplatník od poplatku oslobodený v zmysle § 4 ods. 2
písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (zákon o súdnych poplatkoch) z dôvodu,

že ide o konanie o náhradu škody spôsobenej trestným činom žalobcovi a súd jeho žalobe vyhovel, v
zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalovaný,
lebo nie je od poplatku oslobodený.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, ďalej konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že súd
žalobu žalobcu čiastočne zamietol z dôvodu, že považuje zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú.
Odvolateľ poukazuje na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia

úveru v zmysle odseku 15, v ktorých sa strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,
že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať obchodným zákonníkom. Odvolateľ poukazuje na
autonómiu vôle strán a na to, že žalovaný bol oboznámený s predmetnými ustanoveniami a súhlasil
s aplikáciou Obchodného zákonníka na predmetný záväzkovoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe
zmluvy,naznakčohojuajpodpísal.Vzhľadomnauvedenéskutočnostiniejemožnénazmluvuaplikovať

ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pri trestnom čine úverového podvodu
nie je škodou len suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru, ale aj odplata za poskytnutie úveru a
ďalšie záväzky, ktoré mu vznikli v dôsledku omeškania dlžníka, na ktoré žalobca ako poškodený mal
nárok, alebo ktoré mohol odôvodnene dosiahnuť (dojednaný úrok, zákonný úrok z omeškania, zmluvná
pokuta). Poukázal na § 380 Obchodného zákonníka, podľa ktorého za škodu sa považuje tiež ujma,

ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti
druhej zmluvnej strany a tiež na § 386 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého náhradu škody
nemôže súd znížiť. Žalobca je toho názoru, že v trestnom aj civilnom konaní dostatočne preukázal,
že ak by žalovaný neuviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia úverových podmienok, nedošlo byk uzavretiu zmluvy, ani poskytnutiu úveru a ani k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Svoje
peňažné prostriedky mohol žalobca poskytnúť inému klientovi, ktorý by svoje záväzky plnil riadne
a včas. Teda žalobca mohol odôvodnene dosiahnuť zisk. Niet pochýb o tom, že konanie žalovaného

malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom, ktorý ho uznal vinným zo spáchania
úmyselného trestného činu úverového podvodu. V článku 7 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
bola dojednaná zmluvná pokuta pre prípad, že spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote
dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zaviazal sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
1.000,- Sk (33,20 eur), pričom v tomto prípade bola zmluvná pokuta dohodnutá písomne a jej výška

bola dojednaná úmerne s výškou zabezpečenej pohľadávky, a nespôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, keď pokuta predstavuje len 1/6 z výšky poskytnutého úveru. Zmluvná
pokuta nie je poplatkom ani úrokom z poskytnutej zmluvy a preto aj keď je zmluva súdom považovaná
za bezúročnú a bezpoplatkovú, nemožno poprieť žalobcov nárok na úhradu zmluvnej pokuty, ktorá
predstavuje zabezpečovací prostriedok. Žalovaný trvá na uplatnenom nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 33 eur a poukazuje na absenciu odôvodnenia negatívneho výroku, ktorým v tejto časti

bola žaloba zamietnutá. Uvedeným postupom a síce neodôvodnením rozhodnutia, došlo k porušeniu
žalobcovho práva na spravodlivý proces. Odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok II.
rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť, pretože rozsudok je v napadnutých častiach vecne správny.

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zaplatenie sumy 326,64 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 326,64 eur od 20.12.2007 do zaplatenia, z ktorej sumy mu súd prvej

inštancie napadnutým rozsudkom priznal istinu v sume 167,29 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 167,29 eur od 21.12.2007 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je výrok rozsudku v časti zvyškového zamietnutia
a závislý výrok o náhrade trov konania.

8. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia a celého obsahu spisu, dospel odvolací súd k
záveru, že odvolacie dôvody žalobcu sú v celom rozsahu nedôvodné, a výhrady v odvolaní uvádzané
sa na predmetnú vec ani nevzťahujú. Z obsahu podaného odvolania sa súdu javí, že žalobca sa buď s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie neoboznámil alebo nedopatrením prevzal
do odvolania argumentáciu týkajúcu sa iného súdneho prípadu.

9. Podstatnou časťou odvolacích námietok žalobcu je tvrdenie o nesprávnych skutkových zisteniach
súdu a nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré videl žalobca v tom, že súd žalobu žalobcu
čiastočne zamietol z dôvodu, že považuje zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú, s čím sa žalobca
nestotožňuje, a je toho názoru, že súd nemal na zmluvu aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že v preskúmavanej veci žaloba vôbec
nebola súdom prvej inštancie zamietnutá ( a to ani sčasti) z dôvodov tvrdených odvolateľom, pretože
súd prvej inštancie k takémuto tvrdenému záveru nedospel. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, súd prvej inštancie sa otázkou náležitostí úverovej zmluvy z pohľadu zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch vôbec nezaoberal. Súd prvej inštancie nedospel k záveru o bezúročnosti a

bezpoplatkovosti predmetnej úverovej zmluvy a právne posúdil nároky žalobcu ako nároky zo vzniknutej
škody spôsobenej žalobcovi konaním žalovaného, kvalifikovaným trestným súdom ako úverový podvod
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pričom mu priznal tak skutočnú škodu ( predstavujúcu reálne
poskytnutépeňažnéprostriedkynazákladezmluvyoúvereč.2400020akoajušlýziskvovýškezmluvne
dohodnutého poplatku za poskytnutý úver.

10. Dôvod zvyškového zamietnutia žaloby v tomto prípade bol ten, že žalobca žaloval vzniknutú škodu
v takej výške, ktorá z predmetnej zmluvy nijako nevyplývala. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe
zmluvy o úvere č. 2400020 zo dňa 18.10.2007 ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úvervo výške 165,97 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť aj s príslušným poplatkom vo výške 160,67
eur, t.j. spolu vo výške 326,64 eur, preto sa žalobou domáhal titulom náhrady škody zaplatenia sumy
v uvedenej výške 326,64 eur so zákonným úrokom z omeškania. Sumy, uvádzané v žalobe, však z

obsahu predložených dôkazov nevyplývajú. V žalobcom predloženej zmluve o úvere č. 2400020 zo
dňa 18.10.2007 sa výslovne uvádza, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 3.000,-
Sk, čo v prepočte predstavuje 99,58 eur a nie 165,97 eur, ako tvrdil v žalobe žalobca. Žalovaný
sa podľa predloženej úverovej zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 2040,- Sk, teda 67,72 eur a celkovo sa podľa zmluvy žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi

5040,- Sk, čo predstavuje sumu 167,29 eur. Keďže žalobca uviedol v žalobe nesprávne údaje o výške
poskytnutého úveru a dohodnutej odplaty z predmetnej úverovej zmluvy, správne mu súd prvej inštancie
priznal vzniknutú škodu vo výške 167,29 eur ako súčet skutočnej škody vo výške 99,58 eur, to znamená
reálne poskytnutej finančnej sumy, poskytnutím ktorej sa zmenšil jeho majetok a tiež ušlého zisku vo
výške 67,71 eur, ktorý predstavuje v zmluve dohodnutú odplatu, o ktorú sumu nedošlo k zväčšeniu
(rozmnoženiu) majetku žalobcu.

11. V predloženom trestnom rozsudku, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z úverového podvodu
pri uzavieraní zmluvy o úvere č. 2400020 sa síce v opise spáchaného skutku uvádza nesprávne
výška poskytnutého úveru 5.000,- Sk ( v súvislosti s ktorým sa dopustil žalovaný úverového podvodu)
a poplatok, ktorý sa zaviazal zaplatiť vo výške 4.840,- Sk, tieto údaje však nezodpovedajú údajom

uvedeným v úverovej zmluve a civilný súd rozhodujúci o nárokoch žalobcu na náhradu škody nie je
týmto viazaný, keď v zmysle § 193 CSP je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov iba o tom, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu
a o tom, kto ich spáchal. Správne preto prvoinštančný súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu,
vyplývajúceho z predloženej úverovej zmluvy, o ktorú žalobca svoj nárok opieral.

12. Za neopodstatnené považoval odvolací súd aj ostatné výhrady žalobcu uvádzané v odvolaní, keďže
všetky boli vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu irelevantné. Ak žalobca v odvolaní uviedol, že žalobca
naďalej trvá na uplatnenom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 eur a poukazuje na
absenciu odôvodnenia negatívneho výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti zmluvnej pokuty,

odvolací súd uvádza, že žalobca sa v tomto konaní žiadnej zmluvnej pokuty nedomáhal. Súd prvej
inštancie sa otázkou zmluvnej pokuty v tomto prípade vôbec nezaoberal a niet žiadneho dôvodu
zaoberať sa jej primeranosťou, ako to vo svojom odvolaní riešil z neznámych dôvodov žalobca.
Z rovnakého dôvodu, pokiaľ prvoinštančný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie v časti „zamietnutia
zmluvnej pokuty“, ako v odvolaní tvrdí žalobca, nemohol týmto postupom odňať žalobcovi právo na

spravodlivý proces, pretože zmluvná pokuta nebola vôbec predmetom konania a rozhodovania súdu.

13. Vychádzajúc z uvedeného, keďže odvolacie dôvody žalobcu boli vyhodnotené ako nedôvodné,
odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti aj v časti rovnako správneho závislého výroku o náhrade trov konania ako vecne

správny potvrdil.

14. V odvolacom konaní plne úspešný žalovaný má v zásade voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, avšak
s prihliadnutím k skutočnosti, že tento bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu v odvolacom

konaní nevznikli, odvolací súd vedený zásadou hospodárnosti konania s použitím čl. 4 ods. 2 CSP
aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol
podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej
normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne
nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť

tak, že sa jej nárok na náhradu trov nepriznáva.

15. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).